darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Preliaty mág II : 3. kapitola Posadnutosť
26. leden 2007 | 15.14 | rubrika: Prekliaty mág IID
Dotyk chladnej dlážky ju nemilosrdne priviedol k vedomiu. Rukou neprítomne siahla na drapľavý povrch. Hukot vody ju vytrhával zo sladkej nevedomosti. Keď otvorila oči, naskytol sa jej pohľad na jaskyňu ponorenú do závoja utkaného z hmiel.
„Lucien,“ zašepkala znepokojene. Hlava ju príšerne bolela. Malátne sa oprela o chladnú stenu v snahe, postaviť sa na nohy. Nikto jej neodpovedal. Len akýsi tmavý tieň sa mihol v kúte jaskyne.
Nepríjemné pulzovanie jej zabraňovalo zaoberať sa pochmúrnymi myšlienkami. Márne sa pokúšala nájsť východ.
„Nesnaž sa ujsť,“ zašepkal zatretý hlas.
Enedea znepokojene podišla k zhrbenej postave zahalenej do tmavých vlákien. Bol to on. V očiach mu však chýbala ľudskosť. Tvár mal stiahnutú do akejsi zvláštnej tmavej masky.
„Si v poriadku ?“ poznamenala vystrašene.
„Áno, samozrejme,“ pomocou krátkeho gesta zapálil oheň. Jaskyňu osvetlil silný záblesk. Zazrela tvár poznačenú temnotou.
„Lucien, prosím ťa. Musíme sa vrátiť. Rodičia ti určite pomôžu…“
„Nie, to nemám v úmysle. Mne nič nie je. Cítim sa skvele,“ pridal do ohňa pár polien a spod tmavej hmoty, ktorá po pokrývala vytiahol nejakú striebristú fľašku. Tmavá tekutina neochotne dopadla do plameňov.
Musel nájsť Vládkyňu. Potreboval za každú cenu získať kľúč od rieky pocitov. Mal neutíchajúcu potrebu zbaviť sa bolesti, ktorá ho sužovala. Prudko privrel oči a plynulo odriekal zložité zaklínadlo. V dyme zazrela zahmlené obrazy. Sformovali sa do podoby malého dievčatka. Postupne sa vyjasňovala a nadobúdala ostrejšie kontúry. Z plných červených pier začala vychádzať zvláštna reč podobná spevu. ej očiach sa zjavovali neznáme obrazce.
„Výborne, nebude to také ťažké nájsť ju a zabiť,“ tvár mu skrivil zlomyseľný úsmev.
„Lucien, to predsa nemôže byť pravda,“ neveriacky poznamenala Enedea. Nedokázala pochopiť, čo sa s ním stalo. Nezvykol ľahostajne rozprávať o takýchto závažných veciach.
Plamene náhle zhasli. Jaskyňu zaplavila desivá tma.
„Mám z teba strach,“ odsekla znechutene. Prudko ustúpila k stene.
„Ty sa nemáš čoho báť,“ snažil sa, aby jeho hlas vyznieval priateľsky. Nemienil jej ubližovať. Nechcel, aby ním pohŕdala. Nepríjemné bodnutie trpkej pravdu mu neprinieslo uspokojenie.
„Ja tu s tebou nemienim ostať. Si blázon. Nebudem sa podieľať na vražde nejakého dieťaťa,“ odvrkla nahnevane. Na tele pocítila zvláštne šteklenie. Silné povrazy sa jej omotali okolo končatín. Donútil ju klesnúť na zem.
„Musím ťa sklamať. Niečo také nebude možné,“ povedal posmešne. Bolestný povzdych prenikol cez hradbu kúzel. Enedea sa nervózne prevalila na druhý bok.
„LUCIEN !“ zvrieskla z celej sily. Hrozne ju nahnevalo, že proti nej začal používať mágiu. Povrazy trochu povolili, ale naďalej nemilosrdne zvierali jej telo.
„Pokojne Enedea, neradím ti príliš vystrájať. Mohlo by sa to poriadne zhoršiť,“ vložil si fľašku späť do vrecka a pokračoval v zaklínaní.
„Lucien,“ zašepkala znepokojene. Hlava ju príšerne bolela. Malátne sa oprela o chladnú stenu v snahe, postaviť sa na nohy. Nikto jej neodpovedal. Len akýsi tmavý tieň sa mihol v kúte jaskyne.
Nepríjemné pulzovanie jej zabraňovalo zaoberať sa pochmúrnymi myšlienkami. Márne sa pokúšala nájsť východ.
„Nesnaž sa ujsť,“ zašepkal zatretý hlas.
Enedea znepokojene podišla k zhrbenej postave zahalenej do tmavých vlákien. Bol to on. V očiach mu však chýbala ľudskosť. Tvár mal stiahnutú do akejsi zvláštnej tmavej masky.
„Si v poriadku ?“ poznamenala vystrašene.
„Áno, samozrejme,“ pomocou krátkeho gesta zapálil oheň. Jaskyňu osvetlil silný záblesk. Zazrela tvár poznačenú temnotou.
„Lucien, prosím ťa. Musíme sa vrátiť. Rodičia ti určite pomôžu…“
„Nie, to nemám v úmysle. Mne nič nie je. Cítim sa skvele,“ pridal do ohňa pár polien a spod tmavej hmoty, ktorá po pokrývala vytiahol nejakú striebristú fľašku. Tmavá tekutina neochotne dopadla do plameňov.
Musel nájsť Vládkyňu. Potreboval za každú cenu získať kľúč od rieky pocitov. Mal neutíchajúcu potrebu zbaviť sa bolesti, ktorá ho sužovala. Prudko privrel oči a plynulo odriekal zložité zaklínadlo. V dyme zazrela zahmlené obrazy. Sformovali sa do podoby malého dievčatka. Postupne sa vyjasňovala a nadobúdala ostrejšie kontúry. Z plných červených pier začala vychádzať zvláštna reč podobná spevu. ej očiach sa zjavovali neznáme obrazce.
„Výborne, nebude to také ťažké nájsť ju a zabiť,“ tvár mu skrivil zlomyseľný úsmev.
„Lucien, to predsa nemôže byť pravda,“ neveriacky poznamenala Enedea. Nedokázala pochopiť, čo sa s ním stalo. Nezvykol ľahostajne rozprávať o takýchto závažných veciach.
Plamene náhle zhasli. Jaskyňu zaplavila desivá tma.
„Mám z teba strach,“ odsekla znechutene. Prudko ustúpila k stene.
„Ty sa nemáš čoho báť,“ snažil sa, aby jeho hlas vyznieval priateľsky. Nemienil jej ubližovať. Nechcel, aby ním pohŕdala. Nepríjemné bodnutie trpkej pravdu mu neprinieslo uspokojenie.
„Ja tu s tebou nemienim ostať. Si blázon. Nebudem sa podieľať na vražde nejakého dieťaťa,“ odvrkla nahnevane. Na tele pocítila zvláštne šteklenie. Silné povrazy sa jej omotali okolo končatín. Donútil ju klesnúť na zem.
„Musím ťa sklamať. Niečo také nebude možné,“ povedal posmešne. Bolestný povzdych prenikol cez hradbu kúzel. Enedea sa nervózne prevalila na druhý bok.
„LUCIEN !“ zvrieskla z celej sily. Hrozne ju nahnevalo, že proti nej začal používať mágiu. Povrazy trochu povolili, ale naďalej nemilosrdne zvierali jej telo.
„Pokojne Enedea, neradím ti príliš vystrájať. Mohlo by sa to poriadne zhoršiť,“ vložil si fľašku späť do vrecka a pokračoval v zaklínaní.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 58x
Prekliaty MágII: 2. kapitola Vládkyňa artefaktov,
14. leden 2007 | 17.32 | rubrika: Prekliaty mág IID
„Lucien, obávam sa, že ten muž je mŕtvy,“ nervózne zašepkal Zirzaw. Sila toho kúzla mu zrejme polámala chrbticu.
„Nie, tomu neverím,“ opatrne položil Enedeu na zem a priplazil sa k nehybnému Bersalaqovi. Noha ho príšerne bolela, preto sa mohol posúvať len veľmi pomaly. Zachytil prerušované odozvy srdca. Bol to hotový zázrak, že napriek takým ťažkým zraneniam, v ňom stále pulzoval život.
„Urobil
„Nie, tomu neverím,“ opatrne položil Enedeu na zem a priplazil sa k nehybnému Bersalaqovi. Noha ho príšerne bolela, preto sa mohol posúvať len veľmi pomaly. Zachytil prerušované odozvy srdca. Bol to hotový zázrak, že napriek takým ťažkým zraneniam, v ňom stále pulzoval život.
„Urobil
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 36x
Prekliaty mágII: 1. kapitola Duel
11. leden 2007 | 18.33 | rubrika: Prekliaty mág IID
O 3 roky neskôr …
Mladý mág znepokojene kráčal po rozvetvených chodbách starodávneho kaštieľa. Čierny habit jemne zašuchotal, keď vstúpil na točité schodisko.
Nedávno dovŕšil šestnásty rok života. Na jeho tvári sa však odrážal neúprosný boj s temnotou. Rukou pevne zovrel zábradlie. Nerád sa vracal domov. Utekal z miesta, v ktorom sa vždy cítil dobre. Dôvod pochovaný hlboko
Mladý mág znepokojene kráčal po rozvetvených chodbách starodávneho kaštieľa. Čierny habit jemne zašuchotal, keď vstúpil na točité schodisko.
Nedávno dovŕšil šestnásty rok života. Na jeho tvári sa však odrážal neúprosný boj s temnotou. Rukou pevne zovrel zábradlie. Nerád sa vracal domov. Utekal z miesta, v ktorom sa vždy cítil dobre. Dôvod pochovaný hlboko
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 55x