darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temnýchIV: 10. kapitola Tarletus
21. únor 2007 | 11.27 | rubrika: Noc temných IVD
„Nemám z vás strach. Hnusíte sa mi. Ste netvor,“ odsekol zlostne. Nervózne zaťal päste. Vyzývavo sa zahľadel do štrbín desivej smrťožrútskej masky. V chladných očiach postrehol vidinu blížiacej sa smrti.
„Bolesť je bránou k poznaniu miesta, ktoré ti prináleží. Pokiaľ sa nebudeš správať rozumne, okúsiš to najhoršie utrpenie. Malá výchovná lekcia ti nezaškodí,“ dlhé prsty silno zovreli prútik. Voldemort pokojne čakal na chlapcovu reakciu.
„Neubližujte môjmu bratovi. Je príliš vzdorovitý, ale nechcel vás uraziť. Pokojne prijmem trest namiesto neho,“ pokorne odvetila Nancy. Rýchlo objala Edwarda okolo pliec, akoby ho chcela chrániť. Jej nesmelý hlas ledva prenikol do povedomia smrťožrútov, ktorí postávali pri nich. Začali si ju obzerať a šepkať si medzi sebou.
„Naozaj by si sa dokázala kvôli nemu obetovať ?“ posmešne sa spýtal Temný pán. Cítil ako mu Helen znepokojene zovrela druhú ruku. Príjemný tlak jej tela odvádzal jeho pozornosť k oveľa zaujímavejším aktivitám. Keď sa k nemu pritúlila, hnev z neho pomaly vyprchával. Pohľadom sa zastavil na jej perách. Už dosť dlho sa mu nevenovala.
„Áno, pane,“ hlesla Nancy. Pustila svojho brata a podišla bližšie ku kreslu. Všimol si, že sa snaží zachovať rozvahu. To však bol len klam. Celá sa chvela, akoby ju nútili podísť k pekelnej bráne.
„Vypiješ tento elixír, aby si ho zachránila ?“ siahol do svojho habitu a vytiahol z neho akúsi fľaštičku. Pokynul jednému zo smrťožrútov, aby ju vzal. Bol to nejaký neznámy mladý muž, ktorého Helen nepoznala.
Zrejme patril k čerstvým nováčikom. V očiach sa mu odrážal triumf. Vedel, že pán mu to dievča daruje za odmenu.
„To je predsa Milosrdenstvo. Nesmieš s tým súhlasiť,“ nervózne zhíkla Helen. Okamžite spoznala flakón so špeciálnym magickým uzáverom. Bol to elixír z dielne Polovičného Princa.
Snape hrozne zúril, keď mu Malcolm ukradol ešte nedorobenú pokusnú vzorku. Nebola ešte úplne bezpečná. Ginny sa pár dní spamätávala z jej účinkov. Tentoraz však bola dokonale upravená. Dal si záležať, aby uspokojil svojho pána. Voldemort mal s tou látkou veľké plány.
Všetci v miestnosti okamžite stíchli. Obdivovali jej odvahu. Boli si však istí, že to bude mať nedozierne následky. Smrťožrúti podvedome ustúpili, čo najďalej od svojho pána.
„Nemiešaj sa do toho, Helen,“ varovne ju zahriakol Voldemort. Nahnevalo ho, že porušila jeho príkaz. Zúrivo ju k sebe otočil a zamrmlal nejaké zaklínadlo.
Pocítila zvláštny chlad, ktorý prenikal cez jej pokožku. Dostával sa až k podstate jej vedomia. Striasla sa ako keby dostala poriadnu dávku mučivej kliatby, necítila však žiadnu bolesť. Slabulinké šteklenie pomaly blúdilo po jej tele. Navonok to pôsobilo dosť desivo. Jej telo sa chvelo, akoby ju to poriadne bolelo.
Nancy vzala do rúk flakón s elixírom. Rukami nemotorne otvorila uzáver. Edward jej ho vytrhol z rúk.. Nemienil dopustiť, aby sestra kvôli nemu urobila nejakú hlúposť.
„Nedovolím, aby kvôli mne zažila takéto poníženie,“ nepoznal ten elixír. Bolo mu však jasné , že to nie je neškodný „tekvicový džús.“
„Vidíte ako sa navzájom chránia. Mali by ste si z nich vziať príklad,“ posmešne poznamenal Voldemort. Smrťožrúti pokorne prikývli. Len jeden z nich vyzeral dosť sklamane, keď zistil, že šlo len o skúšku.
„Vezmite ich späť do cely a prepustite nášho hosťa. Longbottom sa ešte dnes musí vrátiť do školy,“ keď si prečítal list od detí, rozhodol sa, nechať ísť toho mladého opovážlivca. Nechcel, aby bola Lucy nešťastná. Negas opatrne prekĺzol von. Pochopil, že chce byť so svojou manželkou osamote.
Voldemort opäť bezpečne uzamkol dvere. Pomalým pohybom si zložil masku aj kapucňu. Počul nepríjemné cinknutie, keď narazila na chladnú podlahu presýtenú mágiou.
Potichu zamrmlal protizaklínadlo. Helen si uľahčene vydýchla, keď sa opäť mohla poriadne hýbať. Pocit bezpečia však trval len veľmi krátko.
Nebudeš mi odporovať pred smrťožrútmi. Niečo také som toleroval naposledy. Pokiaľ túžiš po prechádzkach, doprajem ti ich. Môžeš ma sprevádzať. Verím, že to pre teba bude zaujímavé,“ uľavilo sa mu, keď zo seba uvoľnil prebytočný hnev.
Rukou siahol na jej habit. Pomaličky rozopol pár nenápadných gombíkov. Jemná látka dopadla na zem a zakryla škaredú masku.
„Voldemort, ja …“ nervózne vyjachtala Helen.
Oči presýtené temnotou nadobudli nebezpečný červený odtieň. Bez najmenšieho zaváhania sa dotkol jej pier. Lomcovali ním zvláštne pocity, ktoré nútili Smrtihlava prežívať najhoršie muky.
„Bolesť je bránou k poznaniu miesta, ktoré ti prináleží. Pokiaľ sa nebudeš správať rozumne, okúsiš to najhoršie utrpenie. Malá výchovná lekcia ti nezaškodí,“ dlhé prsty silno zovreli prútik. Voldemort pokojne čakal na chlapcovu reakciu.
„Neubližujte môjmu bratovi. Je príliš vzdorovitý, ale nechcel vás uraziť. Pokojne prijmem trest namiesto neho,“ pokorne odvetila Nancy. Rýchlo objala Edwarda okolo pliec, akoby ho chcela chrániť. Jej nesmelý hlas ledva prenikol do povedomia smrťožrútov, ktorí postávali pri nich. Začali si ju obzerať a šepkať si medzi sebou.
„Naozaj by si sa dokázala kvôli nemu obetovať ?“ posmešne sa spýtal Temný pán. Cítil ako mu Helen znepokojene zovrela druhú ruku. Príjemný tlak jej tela odvádzal jeho pozornosť k oveľa zaujímavejším aktivitám. Keď sa k nemu pritúlila, hnev z neho pomaly vyprchával. Pohľadom sa zastavil na jej perách. Už dosť dlho sa mu nevenovala.
„Áno, pane,“ hlesla Nancy. Pustila svojho brata a podišla bližšie ku kreslu. Všimol si, že sa snaží zachovať rozvahu. To však bol len klam. Celá sa chvela, akoby ju nútili podísť k pekelnej bráne.
„Vypiješ tento elixír, aby si ho zachránila ?“ siahol do svojho habitu a vytiahol z neho akúsi fľaštičku. Pokynul jednému zo smrťožrútov, aby ju vzal. Bol to nejaký neznámy mladý muž, ktorého Helen nepoznala.
Zrejme patril k čerstvým nováčikom. V očiach sa mu odrážal triumf. Vedel, že pán mu to dievča daruje za odmenu.
„To je predsa Milosrdenstvo. Nesmieš s tým súhlasiť,“ nervózne zhíkla Helen. Okamžite spoznala flakón so špeciálnym magickým uzáverom. Bol to elixír z dielne Polovičného Princa.
Snape hrozne zúril, keď mu Malcolm ukradol ešte nedorobenú pokusnú vzorku. Nebola ešte úplne bezpečná. Ginny sa pár dní spamätávala z jej účinkov. Tentoraz však bola dokonale upravená. Dal si záležať, aby uspokojil svojho pána. Voldemort mal s tou látkou veľké plány.
Všetci v miestnosti okamžite stíchli. Obdivovali jej odvahu. Boli si však istí, že to bude mať nedozierne následky. Smrťožrúti podvedome ustúpili, čo najďalej od svojho pána.
„Nemiešaj sa do toho, Helen,“ varovne ju zahriakol Voldemort. Nahnevalo ho, že porušila jeho príkaz. Zúrivo ju k sebe otočil a zamrmlal nejaké zaklínadlo.
Pocítila zvláštny chlad, ktorý prenikal cez jej pokožku. Dostával sa až k podstate jej vedomia. Striasla sa ako keby dostala poriadnu dávku mučivej kliatby, necítila však žiadnu bolesť. Slabulinké šteklenie pomaly blúdilo po jej tele. Navonok to pôsobilo dosť desivo. Jej telo sa chvelo, akoby ju to poriadne bolelo.
Nancy vzala do rúk flakón s elixírom. Rukami nemotorne otvorila uzáver. Edward jej ho vytrhol z rúk.. Nemienil dopustiť, aby sestra kvôli nemu urobila nejakú hlúposť.
„Nedovolím, aby kvôli mne zažila takéto poníženie,“ nepoznal ten elixír. Bolo mu však jasné , že to nie je neškodný „tekvicový džús.“
„Vidíte ako sa navzájom chránia. Mali by ste si z nich vziať príklad,“ posmešne poznamenal Voldemort. Smrťožrúti pokorne prikývli. Len jeden z nich vyzeral dosť sklamane, keď zistil, že šlo len o skúšku.
„Vezmite ich späť do cely a prepustite nášho hosťa. Longbottom sa ešte dnes musí vrátiť do školy,“ keď si prečítal list od detí, rozhodol sa, nechať ísť toho mladého opovážlivca. Nechcel, aby bola Lucy nešťastná. Negas opatrne prekĺzol von. Pochopil, že chce byť so svojou manželkou osamote.
Voldemort opäť bezpečne uzamkol dvere. Pomalým pohybom si zložil masku aj kapucňu. Počul nepríjemné cinknutie, keď narazila na chladnú podlahu presýtenú mágiou.
Potichu zamrmlal protizaklínadlo. Helen si uľahčene vydýchla, keď sa opäť mohla poriadne hýbať. Pocit bezpečia však trval len veľmi krátko.
Nebudeš mi odporovať pred smrťožrútmi. Niečo také som toleroval naposledy. Pokiaľ túžiš po prechádzkach, doprajem ti ich. Môžeš ma sprevádzať. Verím, že to pre teba bude zaujímavé,“ uľavilo sa mu, keď zo seba uvoľnil prebytočný hnev.
Rukou siahol na jej habit. Pomaličky rozopol pár nenápadných gombíkov. Jemná látka dopadla na zem a zakryla škaredú masku.
„Voldemort, ja …“ nervózne vyjachtala Helen.
Oči presýtené temnotou nadobudli nebezpečný červený odtieň. Bez najmenšieho zaváhania sa dotkol jej pier. Lomcovali ním zvláštne pocity, ktoré nútili Smrtihlava prežívať najhoršie muky.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x)
| přečteno: 77x
Uväznená v temnotách: 4. kapitola Pavučina
18. únor 2007 | 16.25 | rubrika: Uvznená v temn.D
Beta - reader:
Tonksová
Do mysle sa jej pomaly vkrádali obrazy minulosti. Videla mladú ženu oblečenú v krásnych bielych šatách. Počula svoj hlas vysloviť prísahu večnej vernosti.
Na perách zacítila bozk, ktorý ju nesmierne rozohrial. Z tmy sa vynáral obraz dvoch ľudí spojených v jedno telo…
„Pán musí opustiť túto izbu,“ opäť zapišťala Algy. Práve sa chystala na Harryho použiť nejaké kúzlo.
„Nie, nechaj ho,“ požiadala ju Hermiona. Domáci škriatok sa mierne zamračil, ale neodvážil sa odporovať.
Poslúcha ma, lebo som právoplatným členom rodiny. Rukou si roztrasene prikryla ústa. Tak je to naozaj pravda. My dvaja sme… Nedokázala pochopiť, prečo sa tak správala. Nervózne si zahryzla do dolnej pery.
Ako mohol dosiahnuť, že sa mu plne oddala ? Odpoveď na túto otázku stále nepoznala. Zúfalo si na seba natiahla jemnú prikrývku. Nechcela, aby ju Harry videl v takomto stave.
„Ty ma nemôžeš len tak bez milosti odsúdiť. Neviem čo sa to tu deje. Mám pocit, akoby som celý ten čas spala. Vôbec si nespomínam na tento dom,“ znepokojene sa oprela o stoličku.
„Tak to je naozaj zvláštne. Určite si už niekde čítala o sídle rodiny Malfoyovcov. Nesnaž sa mi nahovoriť, že si nespomínaš na svoj nový domov ? “ uštipačne odsekol Harry. Stále sa s tým nedokázal zmieriť.
„Veď bol predsa ženatý s Narcissou ! “ doslova vybuchla Hermiona.
„Tuším ti naozaj začnem veriť, že nemáš ani poňatia o tom, čo sa s tebou dialo. Ich manželstvo je už neplatné, lebo Malfoy s ňou nemohol mať ďalšie deti. Tým pádom nedokáže zabezpečiť dediča. Verím ti a som ochotný ti pomôcť. Prepáč mi, že som bol k tebe taký krutý,“ Harry pristúpil k nej a opatrne ju objal. Pochopil, že ju zbytočne obviňoval.
Nejaké silné kúzlo ho prudko zrazilo k zemi. Podlomili sa mu kolená. Prútik preletel cez celú miestnosť a ostal ležať na dlážke.
„Čo to má znamenať, Potter ?“ varovne zasyčal Lucius. Pristúpil celkom blízko k nemu a nešetrne ho postavil na nohy. Stretol sa s chladným pohľadom tých zvláštnych očí. Nevidel v nich žiadny náznak hlbších citov.
„Hermiona je moja priateľka, chcel som jej len vyjadriť podporu,“ pohŕdavo odsekol Harry. Nemienil sa nechať vyprovokovať. Pošúchal si škaredú spáleninu, ktorá mu pribudla na ruke.
„Algy, odprevaď Pottera k východu. Pokiaľ bude klásť odpor, použi proti nemu čary, “ drsne jej prikázal Lucius.
Harry zacítil na tele dotyk drobných rúk. Neúprosne ho posúvali smerom k dverám. Nebránil sa tomu. Nechcel, aby za jeho činy zaplatila Hermiona.
Lucius ju pevne schmatol za obe ruky. Nebol to však násilný dotyk, ktorý by mohol na jej tele zanechať stopy. Prikrývka jej pomaly skĺzla k nohám. Keď si to všimol, pritiahol ju k sebe bližšie.
Nemala z neho strach. Vnímala len blízkosť jeho tela a záchvevy hnevu, ktoré ním prechádzali. Navonok vyzeral celkom pokojne. Pod rúškom mlčania sa však nachádzala skrytá zlosť.
„Lucius, ja…“ zašepkala zahanbene. Nepáčilo sa jej, že na ňu tak divne hľadí.
„Určite musíš byť veľmi prekvapená, že si sa ocitla na tomto mieste. Po útoku dementorov si bola veľmi slabá a zraniteľná. Poskytol som ti ochranu a podporu za určitých podmienok. Tvoji rodičia prežili útok dementorov vďaka mne. Je čas zaplatiť za túto malú láskavosť,“ trestajúco ju pobozkal na pery.
Chvíľu si vychutnávala ten zvláštny pocit. Niečo v jej vnútri sa však proti tomu vzbúrilo.
Pokúšala sa ho odsotiť, ale nemala dostatok síl.
„Tuším nevieš, čo vlastne chceš,“ uštipačne poznamenal Lucius. Pokojne ju pustil, akoby sa vôbec nič nestalo. Opäť z neho vyžarovalo chladné sebaovládanie. Hnev náhle pominul, keď si uvedomil, že na to nemá právo. On ju predsa dostal do tejto zvláštnej situácie.
Pomaly vytiahol prútik a namieril ním na ňu. Striebristý záblesk svetla lenivo prešiel jej telom. Cítila zvláštne priam oslobodzujúce teplo. Všetky stratené spomienky sa postupne vracali do jej mysle…Neveriacky zavrtela hlavou. To mladé dievča, ktoré pristúpilo na takúto dohodu zrejme nebolo úplne pri zmysloch. Vedela však, že v tej chvíli, keď dementori vošli do domu, bola by schopná všetkého, len aby ich uchránila pred takýmto osudom.
„Chcela by som vidieť mamu a otca,“ povedala znepokojene.
„Nebudem ti v tom brániť. Nie si tu uväznená. Pokojne môžeš ísť kam chceš. Bude však lepšie keď si najprv trochu oddýchneš. Určite máš plnú hlavu všelijakých spomienok. Mám nejaké povinnosti, vrátim sa neskoro v noci, “ informoval ju stručne.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 110x
Prekliaty MágII: 5. kapitola Vek nevinnosti
18. únor 2007 | 12.18 | rubrika: Prekliaty mág IID
„Nie, pomóc,“ Enedea cítila ako ju zozadu niečo zúrivo uchopilo. Zúfalo zastonala od bolesti, keď jej po chrbte stiekla teplá krv. Napriek tomu, že to bolo len povrchové zranenie, ledva sa dokázala udržať na nohách.
„Nechajte ju !“ zreval Lucien. Črty tváre mu náhle stvrdli. Únava sa zmenila na neutíchajúci hnev. Obrátil sa k útočiacim tváram a nahlas skríkol slová v nejakom neznámom jazyku.
„Nechajte ju !“ zreval Lucien. Črty tváre mu náhle stvrdli. Únava sa zmenila na neutíchajúci hnev. Obrátil sa k útočiacim tváram a nahlas skríkol slová v nejakom neznámom jazyku.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 57x
Noc temnýchIV: 9. kapitola Bezcitný
15. únor 2007 | 16.21 | rubrika: Noc temných IVD
O mesiac neskôr…
Drobné rúčky opatrne zovreli zelenkastú hadiu kožu. Negas sa opäť o niečo zväčšil. Začínal nadobúdať priam impozantné rozmery. Spokojne zasyčal malému do ucha pár slov v jazyku hadov. Pocítil neisté pohladkanie maličkých ručičiek.
Helen sa práve vrátila z prechádzky. Položila Davida na manželskú posteľ. Bola veľmi rada, že už nemusí všetok svoj čas tráviť v posteli. Po Ginnom útoku jej ostala na bruchu tenučká jazva. Mienila sa jej zbaviť hneď ako to bude možné.
„Kde sssi bola tak dlho, pani moja ?“ trpko poznamenal Negas. Keď bol v spálni sám, necítil sa dobre. Voldemort sa už niekoľko dní neukázal. Ľavá časť postele bola nedotknutá. Helen si s toho nerobila ťažké hlavu. Voldemort zvykol občas zmiznúť na dlhší čas.
„Netáraj Negas, vieš veľmi dobre, že ja ti nerozumiem,“ nemala veľkú chuť vliezť do hadej mysle. S námahou vybrala hadiu kožu z postele. Všimla si, že je opäť v istej časti tela rozšírený, čo naznačovalo, že sa výdatne najedol. Lenivo sa odplazil na vankúš. Privrel oči a chystal sa poriadne si zdriemnuť.
„HELEN,“ skríkol Voldemort. Už podľa tónu akým to povedal, bolo Negasovi jasné, že niečo nie je v poriadku. Všetci smrťožrúti žili v hroznom strachu. Keď Temný pán dostal jednu zo svojich vražedných nálad, každé živé stvorenie unikalo z jeho dosahu. Takisto aj Negas sa s obdivuhodnou rýchlosťou preplazil okolo Helen. Prešmykol sa cez svoj vchod, aby nemusel čeliť hnevu Temného pána.
David nespokojne zavrtel drobnou hrkálkou v tvare temného znamenia. Hračka v jeho rukách vyžarovala jasné zelené svetlo. Takisto pochopil, že ocko nie je vo svojej koži. Rýchlo zavrel oči a vystrúhal na tvári výraz totálnej nevinnosti.
Helen tiež mierne zbledla. Vzala na ruky malého, akoby ho mienila pred niečím chrániť. Porušila jeho príkazy a bolo jej jasné, že bude nasledovať trest.
Voldemort neznášal, keď niekam odchádzala bez jeho vedomia. Podarilo sa jej obísť kúzlo popletenia ciest. Potrebovala aspoň chvíľu opustiť sídlo smrťožrútov. Tetovanie na jej ruke zaplápolalo, akoby cez neho prešiel ohnivý záblesk.
Preľaknuto sa dotkla svojho predlaktia. David nespokojne zamrnčal. Nechcel, aby otec spôsoboval mamičke bolesť. Neurobila predsa nič zlé.
Do očí jej vyhŕkli slzy. Nemienila ho však prosiť.
„Nebudem tolerovať neposlušnosť,“ chladne odvetil Voldemort. Nedokázal pochopiť, prečo pociťuje také hrozné muky, keď ju vidí trpieť. Nemienil jej však dať najavo ako sa cíti. Premáhal túžbu vziať ju do náručia.
Nevydala zo seba ani hláska. Trochu sa zakolísala, keď sa intenzita bolesti začínala zvyšovať. Pomohli jej však liečiteľné sily. Vytvárali okolo jej tela tenučkú ochrannú vrstvu. Keď odzneli aj posledné nepríjemné následky Voldemortovho hnevu, vzala malého a odniesla ho do detskej izby.
Hrala sa s ním a rozprávala mu o dievčati menom Dinira, ktoré sa nešťastnou náhodou dostalo do knihy s názvom Noc temných. Vedela, že jemu to môže povedať. David ešte takým veciam nerozumel a bolo viac než isté, že by jej aj tak neuveril. Keď jej synček zaspal v náručí, pohodlne sa oprela o kreslo. Cítila sa omnoho lepšie, keď bola s ním. Temné znamenie na jej ruke bolo konečne pokojné. To sa však nedalo povedať o Voldemortovi.
Práve povolil vstup do spálne dvom smrťožrútom. Vliekli zo sebou chlapca so zaviazanými očami. Nebolo preňho ťažké uniesť jedného študenta rovno z Rokfortského expresu. Voldemort im naznačil, aby ho zložili na zem.
„Prečo ste sem priniesli ?“ chrapľavým hlasom sa opýtal Bott. Vôbec sa mu nepáčilo, keď ho zhodili na kolená. Poriadne sa pritom doudieral.
„Snáď si si nemyslel, že dovolím, aby sa niekto zahrával s Lucy. Je mojou povinnosťou osobne spoznať jej priateľa,“ pohŕdavo odsekol Voldemort. Mienil si toho chalana poriadne preveriť. Potterovská časť jeho osobnosti výrazne protestovala proti takémuto zaobchádzaniu.
Bott poriadne znervóznel. Ocitol sa v pazúroch Veď-Viete- Koho. Čarodejníka, ktorý nepozná zľutovanie. Ledva si zachoval chladnú hlavu. Napriek tomu, že Temného pána nevidel, necítil sa o nič bezpečnejšie. Očakával poriadne detailný výsluch.
„Nemusíte mať obavy, pane. Nikdy by som si niečo také nedovolil,“ vyjachtal znepokojene.
Drobné rúčky opatrne zovreli zelenkastú hadiu kožu. Negas sa opäť o niečo zväčšil. Začínal nadobúdať priam impozantné rozmery. Spokojne zasyčal malému do ucha pár slov v jazyku hadov. Pocítil neisté pohladkanie maličkých ručičiek.
Helen sa práve vrátila z prechádzky. Položila Davida na manželskú posteľ. Bola veľmi rada, že už nemusí všetok svoj čas tráviť v posteli. Po Ginnom útoku jej ostala na bruchu tenučká jazva. Mienila sa jej zbaviť hneď ako to bude možné.
„Kde sssi bola tak dlho, pani moja ?“ trpko poznamenal Negas. Keď bol v spálni sám, necítil sa dobre. Voldemort sa už niekoľko dní neukázal. Ľavá časť postele bola nedotknutá. Helen si s toho nerobila ťažké hlavu. Voldemort zvykol občas zmiznúť na dlhší čas.
„Netáraj Negas, vieš veľmi dobre, že ja ti nerozumiem,“ nemala veľkú chuť vliezť do hadej mysle. S námahou vybrala hadiu kožu z postele. Všimla si, že je opäť v istej časti tela rozšírený, čo naznačovalo, že sa výdatne najedol. Lenivo sa odplazil na vankúš. Privrel oči a chystal sa poriadne si zdriemnuť.
„HELEN,“ skríkol Voldemort. Už podľa tónu akým to povedal, bolo Negasovi jasné, že niečo nie je v poriadku. Všetci smrťožrúti žili v hroznom strachu. Keď Temný pán dostal jednu zo svojich vražedných nálad, každé živé stvorenie unikalo z jeho dosahu. Takisto aj Negas sa s obdivuhodnou rýchlosťou preplazil okolo Helen. Prešmykol sa cez svoj vchod, aby nemusel čeliť hnevu Temného pána.
David nespokojne zavrtel drobnou hrkálkou v tvare temného znamenia. Hračka v jeho rukách vyžarovala jasné zelené svetlo. Takisto pochopil, že ocko nie je vo svojej koži. Rýchlo zavrel oči a vystrúhal na tvári výraz totálnej nevinnosti.
Helen tiež mierne zbledla. Vzala na ruky malého, akoby ho mienila pred niečím chrániť. Porušila jeho príkazy a bolo jej jasné, že bude nasledovať trest.
Voldemort neznášal, keď niekam odchádzala bez jeho vedomia. Podarilo sa jej obísť kúzlo popletenia ciest. Potrebovala aspoň chvíľu opustiť sídlo smrťožrútov. Tetovanie na jej ruke zaplápolalo, akoby cez neho prešiel ohnivý záblesk.
Preľaknuto sa dotkla svojho predlaktia. David nespokojne zamrnčal. Nechcel, aby otec spôsoboval mamičke bolesť. Neurobila predsa nič zlé.
Do očí jej vyhŕkli slzy. Nemienila ho však prosiť.
„Nebudem tolerovať neposlušnosť,“ chladne odvetil Voldemort. Nedokázal pochopiť, prečo pociťuje také hrozné muky, keď ju vidí trpieť. Nemienil jej však dať najavo ako sa cíti. Premáhal túžbu vziať ju do náručia.
Nevydala zo seba ani hláska. Trochu sa zakolísala, keď sa intenzita bolesti začínala zvyšovať. Pomohli jej však liečiteľné sily. Vytvárali okolo jej tela tenučkú ochrannú vrstvu. Keď odzneli aj posledné nepríjemné následky Voldemortovho hnevu, vzala malého a odniesla ho do detskej izby.
Hrala sa s ním a rozprávala mu o dievčati menom Dinira, ktoré sa nešťastnou náhodou dostalo do knihy s názvom Noc temných. Vedela, že jemu to môže povedať. David ešte takým veciam nerozumel a bolo viac než isté, že by jej aj tak neuveril. Keď jej synček zaspal v náručí, pohodlne sa oprela o kreslo. Cítila sa omnoho lepšie, keď bola s ním. Temné znamenie na jej ruke bolo konečne pokojné. To sa však nedalo povedať o Voldemortovi.
Práve povolil vstup do spálne dvom smrťožrútom. Vliekli zo sebou chlapca so zaviazanými očami. Nebolo preňho ťažké uniesť jedného študenta rovno z Rokfortského expresu. Voldemort im naznačil, aby ho zložili na zem.
„Prečo ste sem priniesli ?“ chrapľavým hlasom sa opýtal Bott. Vôbec sa mu nepáčilo, keď ho zhodili na kolená. Poriadne sa pritom doudieral.
„Snáď si si nemyslel, že dovolím, aby sa niekto zahrával s Lucy. Je mojou povinnosťou osobne spoznať jej priateľa,“ pohŕdavo odsekol Voldemort. Mienil si toho chalana poriadne preveriť. Potterovská časť jeho osobnosti výrazne protestovala proti takémuto zaobchádzaniu.
Bott poriadne znervóznel. Ocitol sa v pazúroch Veď-Viete- Koho. Čarodejníka, ktorý nepozná zľutovanie. Ledva si zachoval chladnú hlavu. Napriek tomu, že Temného pána nevidel, necítil sa o nič bezpečnejšie. Očakával poriadne detailný výsluch.
„Nemusíte mať obavy, pane. Nikdy by som si niečo také nedovolil,“ vyjachtal znepokojene.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 87x
Noc temných IV: 8 kapitola podoba temnoty
15. únor 2007 | 16.20 | rubrika: Noc temných IVD
„Ty si úplne zmenený,“ s neskrývaným úžasom odvetila Helen.
Nedokázala odtrhnúť pohľad od tváre svojho manžela. Voldemort sa zamračene odvrátil. Rýchlo použil kúzlo na zatemnenie miestnosti.
Nebol si istý tým, že urobil správne rozhodnutie. Stal sa z neho človek. Nemal však na výber. Jeho duša si žiadala celistvejšiu podobu.
Na perách pocítil vášnivý bozk. Helen ho k sebe nemilosrdne otočila. Bola nesmierne zvedavá na jeho nový vzhľad.
Prisunula sa k nemu bližšie, aby nemal kam cúvnuť. Pred sebou videla úplne iného muža. Jedine démonické červené oči pripomínali niekdajší hrozivý výzor. Purpurová farba sa však pravidelne prelínala s hnedou. Teraz bolo oveľa zreteľnejšie poznať, že Voldemort je Robov otec.
Rukou opatrne blúdila po bledom tele. Spokojne privrel oči a vychutnával si jej skúmavé dotyky. Stále bol istým spôsobom citlivý na ľudský kontakt. Niekedy sa obával svojich vlastných pocitov. Jeho nálada sa veľmi rýchlo menila.
„Prestaň s tým, Dinira, znervózňuje ma to,“ vyštekol podráždene. V skutočnosti cítil niečo úplne iné. Zaplavila ho túžba v tej najnevhodnejšej chvíli. S námahou vyslovil jej tajné meno. Nechcel, aby v tom pokračovala. Vedel, že nie je v poriadku a on sa musí ovládať. Cez priehradku sa do miestnosti priplazil Negas. Bol najedený a pripravený, vrátiť sa do teplej postieľky. Niekedy ho však Voldemort nemilosrdne vyhodil za dvere. Dúfal, že tentoraz sa mu ujde nejaké dobré miestečko.
„Ssste to vy, môj pane ?“ prekvapene zasyčal Negas, keď videl zmeneného Temného pána. Poriadne vypúlil hadie očičká a vyliezol po jeho nohe. Stočil sa do klbka na jeho kolenách.
Prekvapilo ho, že Voldemort ani prinajmenšom neprotestoval. Veľmi skoro pochopil dôvod tejto láskavosti. Jemné pohladenie pánovej ruky znamenalo, že sa pokúša nejakým spôsobom zamestnať.
„Nebuď taký nedotklivý. Teraz ti predsa nič nehrozí,“ Helen si nevšimla, že jej z vrecka vypadol malý papierik. Bol to narýchlo vytvorený rodný list najmladšieho syna.
„Thomas David Riddle ?“ neveriacky zopakoval Voldemort, keď rozprestrel ten úradný doklad. Po chrbte mu prebehol mráz.
Prudko zatlačil Helen do prikrývok. Negas sa pre istotu omotal okolo prútika a nenápadne ho šupol pod posteľ. Keď sa však Voldemort naklonil, takmer mu pripučil hlavu. Musel sa stiahnuť pod vankúš.
„Čo to má znamenať ?“ vyprskol nahnevane. Červené oči nadobudli desivú farbu. To meno ho dráždilo viac než všetci neposlušní smrťožrúti.
„Bola som hrozne vysilená a všetko sa mi plietlo. Okrem toho som mala strach, že si nás navždy opustil,“ opatrne vkĺzla do jeho objatia. Nechcela spomínať na tie hrozné časy, keď bola zavretá vo väzení.
Ich pery sa opatrne spojili. Voldemort musel dávať veľký pozor, aby jej náhodou neublížil. Nemienil sa na ňu hnevať, stále si kládol za vinu, že bola nútená stráviť takmer celé tehotenstvo v Azkabane. Túto záležitosť mienil odložiť na neskôr.
David hlasno zaplakal. Nervózne sa pomrvil v postieľke. Dožadoval sa nevyhnutnej pozornosti svojich rodičov.
Voldemort zdesene pozrel na dvere. V poslednom čase bol nútený prebaľovať ho. Nerobilo mu to žiadnu radosť. Rád sa so synom pomaznal , ale táto činnosť mu vôbec neprinášala uspokojenie. Nikdy si nevedel presne zapamätať potrebné kúzla. Muklovský spôsob mu zas vôbec nebol po chuti.
„Dones malého sem, pozriem sa, čo potrebuje,“ okamžite ho vyviedla zo strnulosti Helen. Nervózne sa pomrvila na posteli. Lord Voldemort vyzeral hrozne bezradne, čo sa týkalo týchto vecí. Stále sa toho istým spôsobom obával.
Začula naliehavé zaklopanie na dvere. Keď sa niekto dotkol kľučky, zaznel bolestný výkrik.
Temný pán značne obmedzil prístup do svojej spálne. Okrem hesla ju zabezpečil aj ďalšími kúzlami. Nemienil dovoliť, aby bolo opäť ohrozené jeho súkromie.
Prísny zákaz vstupovania do tejto miestnosti platil pre všetkých smrťožrútov. Pokiaľ by sa však dialo niečo mimoriadne závažné, mali dovolené položiť ruku na pozorovacie oko a rýchlo odovzdať správu hlasovou formou. Niekto zrejme zabudol na toto pravidlo. Niekoľko znakov nakreslených na stenách sa výhražne rozsvietilo. Helen vedela, že keď sa ten neznámy opäť dotkne kľučky, bude to veľmi trpko ľutovať.
Voldemort sa rýchlo vrátil aj s malým. Podal ho Helen a zamračene si prezrel varovanie črtajúce sa na stene. Dlhé bledé prsty po chvíli úporného hľadania zovreli prútik.
Prudko otvoril dvere a namieril prútik na muža s ryšavými vlasmi. Ron od prekvapenia celkom strnul. Bolo to preňho nepríjemné, akoby stretol niekoho, kto je už dávno mŕtvy.
„Čo chceš, Weasley ? Zákaz vstupu do mojich osobných miestností platí aj pre teba. Pokiaľ si sa sem unúval kvôli Ginny, tak sa pekne vráť do postele. Moje rozhodnutie aj naďalej platí,“ zúrivo odvrkol Temný pán. Zámerne sa pohrával s prútikom, aby Ron pochopil, že na tomto mieste nie je vítaný.
„Nebuď taký krutý k mojej sestre. Ona ti nikdy úmyselne neublížila. Robí ti radosť mučiť ju ?“ zavrčal Ron. Vôbec sa mu nepáčilo vidieť ju zvíjať sa v bolestných kŕčoch. Keď po jej odhalenom tele naskakovali pľuzgiere, mal sto chutí všetkých prekliať. Nemohol však so sebou nosiť prútik.
Voldemort mu položil ruku na plece a donútil ho vstúpiť do spálne.
Helen práve kŕmila malého Davida. Pomocou kúzla mu pripravila fľašku. Opatrne ju držala, aby sa mohol pohodlne napiť. Ron zazrel obväz presiaknutý liečivými masťami. Tvár mala hrozne poblednutú. Každý pohyb jej spôsoboval problémy. Naďalej musela brať veľké množstvo liečivých elixírov.
„Čo sa stalo, Ron ?“ opýtala sa slabým hlasom. „Hra“ s Voldemortom ju poriadne vyčerpala.
David si spokojne odgrgol a vrhal zamračené pohľady na muža, ktorý prerušil rodinnú idylku. Zelené očká sa pobavene prižmúrili. Ocko sa netváril práve najprívetivejšie. Tušil, že sa bude diať niečo zaujímavé.
Ron nedokázal vyriecť ani slovo. Hlas sa mu zasekol v hrdle. Na krku pocítil tlak ruky Temného pána.
„Ginny môže byť rada, že žije. Vidíš, čo spôsobila. Mohla ju zabiť. Obávam sa, že ťa budem musieť potrestať, za tvoju neskutočnú trúfalosť,“ zasyčal nahnevane.
Ron spadol na dlážku, keď ho zasiahlo mučiace zaklínadlo. Počul ako Helen niečo hovorí, ale slová mu nedávali žiaden zmysel. Vnímal len nekonečnú, všetko pohlcujúcu bolesť. Cítil blízkosť poslednej stopy Vyvoleného. Z Davidových očí však nesiahala Harryho láskavosť. Videl v nich Voldemortov vplyv. Malému nerobilo žiadne problémy dívať sa na trpiaceho človeka. Dopil zvyšok fľašky a opatrne sa pritúlil k mame.
„Voldemort, prosím ťa, nechaj ho,“ pokúšala sa ho presvedčiť Helen. Vedela však, že to nemá žiaden zmysel. Nenápadne pritlačila na Ronovu myseľ, aby upadol do bezvedomia.
Nedokázala odtrhnúť pohľad od tváre svojho manžela. Voldemort sa zamračene odvrátil. Rýchlo použil kúzlo na zatemnenie miestnosti.
Nebol si istý tým, že urobil správne rozhodnutie. Stal sa z neho človek. Nemal však na výber. Jeho duša si žiadala celistvejšiu podobu.
Na perách pocítil vášnivý bozk. Helen ho k sebe nemilosrdne otočila. Bola nesmierne zvedavá na jeho nový vzhľad.
Prisunula sa k nemu bližšie, aby nemal kam cúvnuť. Pred sebou videla úplne iného muža. Jedine démonické červené oči pripomínali niekdajší hrozivý výzor. Purpurová farba sa však pravidelne prelínala s hnedou. Teraz bolo oveľa zreteľnejšie poznať, že Voldemort je Robov otec.
Rukou opatrne blúdila po bledom tele. Spokojne privrel oči a vychutnával si jej skúmavé dotyky. Stále bol istým spôsobom citlivý na ľudský kontakt. Niekedy sa obával svojich vlastných pocitov. Jeho nálada sa veľmi rýchlo menila.
„Prestaň s tým, Dinira, znervózňuje ma to,“ vyštekol podráždene. V skutočnosti cítil niečo úplne iné. Zaplavila ho túžba v tej najnevhodnejšej chvíli. S námahou vyslovil jej tajné meno. Nechcel, aby v tom pokračovala. Vedel, že nie je v poriadku a on sa musí ovládať. Cez priehradku sa do miestnosti priplazil Negas. Bol najedený a pripravený, vrátiť sa do teplej postieľky. Niekedy ho však Voldemort nemilosrdne vyhodil za dvere. Dúfal, že tentoraz sa mu ujde nejaké dobré miestečko.
„Ssste to vy, môj pane ?“ prekvapene zasyčal Negas, keď videl zmeneného Temného pána. Poriadne vypúlil hadie očičká a vyliezol po jeho nohe. Stočil sa do klbka na jeho kolenách.
Prekvapilo ho, že Voldemort ani prinajmenšom neprotestoval. Veľmi skoro pochopil dôvod tejto láskavosti. Jemné pohladenie pánovej ruky znamenalo, že sa pokúša nejakým spôsobom zamestnať.
„Nebuď taký nedotklivý. Teraz ti predsa nič nehrozí,“ Helen si nevšimla, že jej z vrecka vypadol malý papierik. Bol to narýchlo vytvorený rodný list najmladšieho syna.
„Thomas David Riddle ?“ neveriacky zopakoval Voldemort, keď rozprestrel ten úradný doklad. Po chrbte mu prebehol mráz.
Prudko zatlačil Helen do prikrývok. Negas sa pre istotu omotal okolo prútika a nenápadne ho šupol pod posteľ. Keď sa však Voldemort naklonil, takmer mu pripučil hlavu. Musel sa stiahnuť pod vankúš.
„Čo to má znamenať ?“ vyprskol nahnevane. Červené oči nadobudli desivú farbu. To meno ho dráždilo viac než všetci neposlušní smrťožrúti.
„Bola som hrozne vysilená a všetko sa mi plietlo. Okrem toho som mala strach, že si nás navždy opustil,“ opatrne vkĺzla do jeho objatia. Nechcela spomínať na tie hrozné časy, keď bola zavretá vo väzení.
Ich pery sa opatrne spojili. Voldemort musel dávať veľký pozor, aby jej náhodou neublížil. Nemienil sa na ňu hnevať, stále si kládol za vinu, že bola nútená stráviť takmer celé tehotenstvo v Azkabane. Túto záležitosť mienil odložiť na neskôr.
David hlasno zaplakal. Nervózne sa pomrvil v postieľke. Dožadoval sa nevyhnutnej pozornosti svojich rodičov.
Voldemort zdesene pozrel na dvere. V poslednom čase bol nútený prebaľovať ho. Nerobilo mu to žiadnu radosť. Rád sa so synom pomaznal , ale táto činnosť mu vôbec neprinášala uspokojenie. Nikdy si nevedel presne zapamätať potrebné kúzla. Muklovský spôsob mu zas vôbec nebol po chuti.
„Dones malého sem, pozriem sa, čo potrebuje,“ okamžite ho vyviedla zo strnulosti Helen. Nervózne sa pomrvila na posteli. Lord Voldemort vyzeral hrozne bezradne, čo sa týkalo týchto vecí. Stále sa toho istým spôsobom obával.
Začula naliehavé zaklopanie na dvere. Keď sa niekto dotkol kľučky, zaznel bolestný výkrik.
Temný pán značne obmedzil prístup do svojej spálne. Okrem hesla ju zabezpečil aj ďalšími kúzlami. Nemienil dovoliť, aby bolo opäť ohrozené jeho súkromie.
Prísny zákaz vstupovania do tejto miestnosti platil pre všetkých smrťožrútov. Pokiaľ by sa však dialo niečo mimoriadne závažné, mali dovolené položiť ruku na pozorovacie oko a rýchlo odovzdať správu hlasovou formou. Niekto zrejme zabudol na toto pravidlo. Niekoľko znakov nakreslených na stenách sa výhražne rozsvietilo. Helen vedela, že keď sa ten neznámy opäť dotkne kľučky, bude to veľmi trpko ľutovať.
Voldemort sa rýchlo vrátil aj s malým. Podal ho Helen a zamračene si prezrel varovanie črtajúce sa na stene. Dlhé bledé prsty po chvíli úporného hľadania zovreli prútik.
Prudko otvoril dvere a namieril prútik na muža s ryšavými vlasmi. Ron od prekvapenia celkom strnul. Bolo to preňho nepríjemné, akoby stretol niekoho, kto je už dávno mŕtvy.
„Čo chceš, Weasley ? Zákaz vstupu do mojich osobných miestností platí aj pre teba. Pokiaľ si sa sem unúval kvôli Ginny, tak sa pekne vráť do postele. Moje rozhodnutie aj naďalej platí,“ zúrivo odvrkol Temný pán. Zámerne sa pohrával s prútikom, aby Ron pochopil, že na tomto mieste nie je vítaný.
„Nebuď taký krutý k mojej sestre. Ona ti nikdy úmyselne neublížila. Robí ti radosť mučiť ju ?“ zavrčal Ron. Vôbec sa mu nepáčilo vidieť ju zvíjať sa v bolestných kŕčoch. Keď po jej odhalenom tele naskakovali pľuzgiere, mal sto chutí všetkých prekliať. Nemohol však so sebou nosiť prútik.
Voldemort mu položil ruku na plece a donútil ho vstúpiť do spálne.
Helen práve kŕmila malého Davida. Pomocou kúzla mu pripravila fľašku. Opatrne ju držala, aby sa mohol pohodlne napiť. Ron zazrel obväz presiaknutý liečivými masťami. Tvár mala hrozne poblednutú. Každý pohyb jej spôsoboval problémy. Naďalej musela brať veľké množstvo liečivých elixírov.
„Čo sa stalo, Ron ?“ opýtala sa slabým hlasom. „Hra“ s Voldemortom ju poriadne vyčerpala.
David si spokojne odgrgol a vrhal zamračené pohľady na muža, ktorý prerušil rodinnú idylku. Zelené očká sa pobavene prižmúrili. Ocko sa netváril práve najprívetivejšie. Tušil, že sa bude diať niečo zaujímavé.
Ron nedokázal vyriecť ani slovo. Hlas sa mu zasekol v hrdle. Na krku pocítil tlak ruky Temného pána.
„Ginny môže byť rada, že žije. Vidíš, čo spôsobila. Mohla ju zabiť. Obávam sa, že ťa budem musieť potrestať, za tvoju neskutočnú trúfalosť,“ zasyčal nahnevane.
Ron spadol na dlážku, keď ho zasiahlo mučiace zaklínadlo. Počul ako Helen niečo hovorí, ale slová mu nedávali žiaden zmysel. Vnímal len nekonečnú, všetko pohlcujúcu bolesť. Cítil blízkosť poslednej stopy Vyvoleného. Z Davidových očí však nesiahala Harryho láskavosť. Videl v nich Voldemortov vplyv. Malému nerobilo žiadne problémy dívať sa na trpiaceho človeka. Dopil zvyšok fľašky a opatrne sa pritúlil k mame.
„Voldemort, prosím ťa, nechaj ho,“ pokúšala sa ho presvedčiť Helen. Vedela však, že to nemá žiaden zmysel. Nenápadne pritlačila na Ronovu myseľ, aby upadol do bezvedomia.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.33 (3x)
| přečteno: 71x
Noc temných IV: 7. kapitola Talizman
15. únor 2007 | 16.18 | rubrika: Noc temných IVD
„Riddle musí byť na teba hrdý. Určite nepochybuje o tvojej vernosti,“ zhnusene odvrkol Dean. Znepokojene si pošúchal ubolené líce. Nemohol pochopiť, ako je možné, že si Rob dokázal získať jej srdce. On ho poznal z úplne inej stránky. Kedysi mal záujem o Harriet, ale nemohol sa k nej ani priblížiť. Rob ho totiž nemilosrdne prenasledoval, vždy keď ho s ňou niekde nachytal.
„Nikto si ku mne nebude dovoľovať. Neznesiem, aby sa ku mne chalani správali ako k hračke,“ výhražne odvetila Harriet. Považovala ho za priateľa z detstva, ale začínala mať pociť, že už ním nie je. Odsudzoval jej lásku k Robovi presne ako všetci ostatní.
„Počul som, že jemu si to dovolila. Páčilo sa ti, keď bol k tebe hrubý ?“ surovo ju schmatol za rameno a pritisol ju bližšie k sebe.
„Dean, prestaň. Šibe ti ?“ nikdy sa nesnažila pôsobiť dojmom, že zbožňuje, keď jej niekto ubližuje. Robovi tiež jasne vysvetlila, že sa k nej musí chovať slušne. V krajnom prípade mienila siahnuť po prútiku.
„Okamžite ju pusť,“ skríkol Bott. Odbehol spolu s Mel do obchodu kúpiť im niečo dobré. Po Titusovom náhlom odchode sa všetci traja vybrali von, užiť si trochu letného slnka. Takisto boli radi, že vypadli z toho večného svadboného kolobehu. Lee bola neustále nervózna a občas im poriadne liezla na nervy.
„Nemaj obavy, Longbottom. Tvojej kamarátke sa nič hrozné nestalo. Nemienim si špiniť ruky s niečím, čo patrí Riddlovi,“ drstne odsekol Dean. Musel uznať, že ten bozk sa mu veľmi páčil a rád by si to s ňou zopakoval. Harriet sa prudko vytrhla z jeho zovretia. Bott ju musel chytiť a odtiahnuť preč, aby neurobila nejakú hlúposť.
„Nepočúvaj ho, je to cvok. Čudujem sa, že ho triediaci klobúk zaradil do Chrabromilu,“ zamračene odvetila Mel. Takisto mala sto chutí ho prekliať.
„Keby bol u nás, určite by to neprežil,“ neľútostne vyhlásil Bott.
„Nikto si ku mne nebude dovoľovať. Neznesiem, aby sa ku mne chalani správali ako k hračke,“ výhražne odvetila Harriet. Považovala ho za priateľa z detstva, ale začínala mať pociť, že už ním nie je. Odsudzoval jej lásku k Robovi presne ako všetci ostatní.
„Počul som, že jemu si to dovolila. Páčilo sa ti, keď bol k tebe hrubý ?“ surovo ju schmatol za rameno a pritisol ju bližšie k sebe.
„Dean, prestaň. Šibe ti ?“ nikdy sa nesnažila pôsobiť dojmom, že zbožňuje, keď jej niekto ubližuje. Robovi tiež jasne vysvetlila, že sa k nej musí chovať slušne. V krajnom prípade mienila siahnuť po prútiku.
„Okamžite ju pusť,“ skríkol Bott. Odbehol spolu s Mel do obchodu kúpiť im niečo dobré. Po Titusovom náhlom odchode sa všetci traja vybrali von, užiť si trochu letného slnka. Takisto boli radi, že vypadli z toho večného svadboného kolobehu. Lee bola neustále nervózna a občas im poriadne liezla na nervy.
„Nemaj obavy, Longbottom. Tvojej kamarátke sa nič hrozné nestalo. Nemienim si špiniť ruky s niečím, čo patrí Riddlovi,“ drstne odsekol Dean. Musel uznať, že ten bozk sa mu veľmi páčil a rád by si to s ňou zopakoval. Harriet sa prudko vytrhla z jeho zovretia. Bott ju musel chytiť a odtiahnuť preč, aby neurobila nejakú hlúposť.
„Nepočúvaj ho, je to cvok. Čudujem sa, že ho triediaci klobúk zaradil do Chrabromilu,“ zamračene odvetila Mel. Takisto mala sto chutí ho prekliať.
„Keby bol u nás, určite by to neprežil,“ neľútostne vyhlásil Bott.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 77x
Noc temnýchIV: 6. kapitola Morsmodre instante
15. únor 2007 | 16.15 | rubrika: Noc temných IVD
„Weasleyová, nebuďte hlúpa,“ chladne odvetil Snape. Predtým sa prezliekol a zložil si masku. Nechcel aby zistila, že on je opäť profesorom na Rokforte. Raz jej už kvôli tomu musel vymazať pár spomienok a nemienil to robiť znovu.
„Vy ste len obyčajný zradca. Nemáte právo mi rozkazovať,“ odsekla namrzene.
„Na vašom mieste by som príliš nevyskakoval. Pokiaľ nechcete, aby som odišiel. Temný pán vás s radosťou zabije,“ na tvári sa mu zjavil zvyčajný kyslý výraz.
„Ja som to neurobila dobrovoľne. Niečo ma zvnútra ovládlo,“ poznamenala vydesene. Naozaj nemala záujem niekomu ubližovať.
„Uvidíme, čo nám prezradí vaša myseľ. Legilimens,“ šepol Snape. Mozog sa mu začal zapĺňať cudzími spomienkami. Osamelá Ginny sediaca na tráve pri školskom areály s Harryho fotkou… Vydesené dievča krčiace sa pri stene, ktoré práve precitlo z hrozného sna… Mŕtve telo Molly Weasleyovej, osamelosť… sklamanie…
„Dosť,“ zajačala Ginny. Silou vôle ho vypudila zo svojej mysle. Nechcela, aby niekto prežíval jej pocity.
„Naozaj pôsobivé, ale nikde som nenašiel ani stopu po nejakom zásahu zvonka,“ mrazivo sa uškrnul Snape. Vedel, že pokiaľ podá Temnému pánovi takúto správu, Ginny už nebude dlho žiť.
„Obávam sa, že budeš musieť hľadať pozornejšie, Severus,“ podráždene odsekol Malcolm. Len pred chvíľou dostal od Temného pána ďalšiu dávku mučenia kvôli tomu, že Ginny ušla z jeho komnát.
„Vy ste len obyčajný zradca. Nemáte právo mi rozkazovať,“ odsekla namrzene.
„Na vašom mieste by som príliš nevyskakoval. Pokiaľ nechcete, aby som odišiel. Temný pán vás s radosťou zabije,“ na tvári sa mu zjavil zvyčajný kyslý výraz.
„Ja som to neurobila dobrovoľne. Niečo ma zvnútra ovládlo,“ poznamenala vydesene. Naozaj nemala záujem niekomu ubližovať.
„Uvidíme, čo nám prezradí vaša myseľ. Legilimens,“ šepol Snape. Mozog sa mu začal zapĺňať cudzími spomienkami. Osamelá Ginny sediaca na tráve pri školskom areály s Harryho fotkou… Vydesené dievča krčiace sa pri stene, ktoré práve precitlo z hrozného sna… Mŕtve telo Molly Weasleyovej, osamelosť… sklamanie…
„Dosť,“ zajačala Ginny. Silou vôle ho vypudila zo svojej mysle. Nechcela, aby niekto prežíval jej pocity.
„Naozaj pôsobivé, ale nikde som nenašiel ani stopu po nejakom zásahu zvonka,“ mrazivo sa uškrnul Snape. Vedel, že pokiaľ podá Temnému pánovi takúto správu, Ginny už nebude dlho žiť.
„Obávam sa, že budeš musieť hľadať pozornejšie, Severus,“ podráždene odsekol Malcolm. Len pred chvíľou dostal od Temného pána ďalšiu dávku mučenia kvôli tomu, že Ginny ušla z jeho komnát.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 74x