darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Dôležitý oznam !!!
25. březen 2007 | 08.56 | rubrika: News
Už zajtra ma čakajú písomné maturity.:(
Poviedky nebudú pribúdať tak často, ako zvyčajne.Možno sa niečo objaví cez víkend, ale teraz si tým nie som istá. Dúfam, že to zvladnem a všetko sa opäť vráti do starých koľají. ;)
Prekliaty mágII: 7. kapitola Legenda o Salasderovi
21. březen 2007 | 12.09 | rubrika: Prekliaty mág IID
„Môj pán bol ako divoký nespútaný živel. Nikto nevedel kedy presne zaútočí. Celý jeho svet sa krútil okolo mágie a ničenia. Nazývali ho Pánom Airontových tvárí…“ okrídlený had nachvíľu ponoril jazyk do studenej vody. Potreboval ochutnať tú príjemnú masu, ktorá mu dávala život. Pomaly sa ponáral hlbšie do spomienok, ktoré stále napĺňali jeho myseľ. Už si nežal byť strojcom svojho osudu. Chcel opäť
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.33 (3x)
| přečteno: 76x
NemilovanáIII: 7. kapitola Kvety plné zla
18. březen 2007 | 16.09 | rubrika: Nemilovaná III D
„Nevieš si predstaviť akú bolesť mi tým obaja spôsobujú,“ skleslo si sadla na posteľ a oprela si hlavu o vankúš. Len pred malou chvíľou bolo všetko v úplnom poriadku. Tom ju držal v náručí a ubezpečoval ju, že sa postará, aby sa James začal správať slušne. Prečo to všetko musela zničiť jedna nepríjemná hádka ? Nedokázala pochopiť konanie tých dvoch mužov, ktorý jej prirástli k srdcu. Rukami si objala kolená a trochu sa zakolísala. Hlboko vo vnútri ju gniavil strach. Nechcela stratiť Toma, ale takisto by ju veľmi bolelo, keby ublížil jej otcovi. Nebola si istá, či by mu to dokázala odpustiť.
„Mrzí ma to. Tuším sa všetci úplne zbláznili,“ Kathleen ihneď pochopila, že ide o veľmi vážnu vec. Nepoznala všetky podrobnosti o rodine svojej priateľky. Tifany ostávala uzavretá pred okolitým svetom. Málokedy sa niekomu zdôverovala zo svojimi problémami. Kathleen sa podarilo prelomiť túto bariéru mlčania pred pár mesiacmi. Tifany jej napokon prezradila, že Tom a jej otec sa nenávidia. To bol vraj dôvod odchodu od rodičov.
„Mohli by ste láskavo odkliať svojich spolužiakov ?“ nevrlo odvetil Preston. Rozhrnul závesy na zadných posteliach, v ktorých ležali Nessovi priatelia. Stále boli meraví a absolútne neschopní pohybu.
„Nebojte sa hneď to zariadim,“ tlmeným hlasom odvetila Tifany. Poriadne si poutierala zaslzené oči a siahla po prútiku.
„Mala by si ich nechať v takomto stave ešte najmenej týždeň. Sú to presne takí istí zvrhlíci ako Ness,“ pohŕdavo poznamenala Kathleen. Zrazu jej bolo jasné, prečo podvádzal pri tom súboji. Nešlo mu o žiaden férový boj. Chcel sa s ňou len pobaviť. Získať jej telo ako ďalšiu trofej do zbierky. Obrovské zrkadlo v sieni vybuchlo, lebo mal nečisté úmysly a snažil sa podvádzať kvôli uspokojeniu vlastných prízemných potrieb.
Tifany opatrne podišla k posteli a potichu zamrmlala zaklínadlo. Keby z toho nemala problémy pokojne by ich v takom stave nechala aj dlhší čas.
„Ak sa ešte raz opovážite otravovať mňa alebo moju priateľku, budete to trpko ľutovať,“ chladne poznamenala Tifany, keď sa začali pomaly hýbať. Chlapci bezmocne prikývli a márne sa pokúšali rozhýbať stuhnuté končatiny.
„Pokojne sa vráťte na do svojich izieb. Dnes nemusíte ísť na vyučovanie. Bude lepšie, keď sa z toho trochu spamätáte. Pán Ness sa tu ešte pár dní zdrží. Chcete proti nemu vzniesť obvinenie ?“ opýtal sa liečiteľ.
„Nie,“ potichu odvetila Kathleen. Nemala dostatok síl niečo také urobiť. Bola si istá, že by to aj tak nemalo žiadny význam. Jamesov otec by sa postaral, aby zomrela pri nejakej obzvlášť nepríjemnej nehode. Nemienila riskovať svoj život.
Tifany zamračene otvorila dvere do spoločenskej miestnosti. Kathleen zamyslene kráčala za ňou. Dúfala, že všetci jej spolužiaci sú ešte na vyučovaní. Nemala náladu na podrobný výsluch.
Takmer sa zrazila s chlapcom, ktorý držal v ruke kyticu červených ruží. Mierne zbledol a vyjachtal pár nezrozumiteľných slov. Volal sa Marcus Shake a takisto patril do Zaklínačovej fakulty. Prednedávnom sa mu podarilo výrazne schudnúť. Takisto objavili elixír pomocou, ktorého mu zmizla nepríjemné fľaky, ktoré sa mu od narodenia vytvárali na tvári. Z nezaujímavého chlapca, ktorý neustále len jedol sa zrazu stal objekt túžby viacerých dievčat. Svetlé vlasy mu na hlave opäť neposlušne poskakovali. Napriek tomu, že dievčatá o neho začali prejavovať záujem, vždy sedel v kúte a venoval sa svojim povinnostiam. Málokedy dokázal prekonať svoju hanblivosť.
Tifany a Kathleen vyhľadávali jeho spoločnosť, keď si robili domáce úlohy z elixírov. Marcus im vždy ochotne pomohol. Kathleen prekvapene vypúlila oči, keď pristúpil bližšie k nej. Mierne očervenela a nezmohla sa na žiadny protest. Tifany okamžite vycúvala z dverí. Nechala svoju priateľku vychutnať si tento kúzelný moment. Zamierila rovno do otcovho kabinetu. Chcela ho požiadať, aby mohla navštíviť mamu.
„Mrzí ma to. Tuším sa všetci úplne zbláznili,“ Kathleen ihneď pochopila, že ide o veľmi vážnu vec. Nepoznala všetky podrobnosti o rodine svojej priateľky. Tifany ostávala uzavretá pred okolitým svetom. Málokedy sa niekomu zdôverovala zo svojimi problémami. Kathleen sa podarilo prelomiť túto bariéru mlčania pred pár mesiacmi. Tifany jej napokon prezradila, že Tom a jej otec sa nenávidia. To bol vraj dôvod odchodu od rodičov.
„Mohli by ste láskavo odkliať svojich spolužiakov ?“ nevrlo odvetil Preston. Rozhrnul závesy na zadných posteliach, v ktorých ležali Nessovi priatelia. Stále boli meraví a absolútne neschopní pohybu.
„Nebojte sa hneď to zariadim,“ tlmeným hlasom odvetila Tifany. Poriadne si poutierala zaslzené oči a siahla po prútiku.
„Mala by si ich nechať v takomto stave ešte najmenej týždeň. Sú to presne takí istí zvrhlíci ako Ness,“ pohŕdavo poznamenala Kathleen. Zrazu jej bolo jasné, prečo podvádzal pri tom súboji. Nešlo mu o žiaden férový boj. Chcel sa s ňou len pobaviť. Získať jej telo ako ďalšiu trofej do zbierky. Obrovské zrkadlo v sieni vybuchlo, lebo mal nečisté úmysly a snažil sa podvádzať kvôli uspokojeniu vlastných prízemných potrieb.
Tifany opatrne podišla k posteli a potichu zamrmlala zaklínadlo. Keby z toho nemala problémy pokojne by ich v takom stave nechala aj dlhší čas.
„Ak sa ešte raz opovážite otravovať mňa alebo moju priateľku, budete to trpko ľutovať,“ chladne poznamenala Tifany, keď sa začali pomaly hýbať. Chlapci bezmocne prikývli a márne sa pokúšali rozhýbať stuhnuté končatiny.
„Pokojne sa vráťte na do svojich izieb. Dnes nemusíte ísť na vyučovanie. Bude lepšie, keď sa z toho trochu spamätáte. Pán Ness sa tu ešte pár dní zdrží. Chcete proti nemu vzniesť obvinenie ?“ opýtal sa liečiteľ.
„Nie,“ potichu odvetila Kathleen. Nemala dostatok síl niečo také urobiť. Bola si istá, že by to aj tak nemalo žiadny význam. Jamesov otec by sa postaral, aby zomrela pri nejakej obzvlášť nepríjemnej nehode. Nemienila riskovať svoj život.
Tifany zamračene otvorila dvere do spoločenskej miestnosti. Kathleen zamyslene kráčala za ňou. Dúfala, že všetci jej spolužiaci sú ešte na vyučovaní. Nemala náladu na podrobný výsluch.
Takmer sa zrazila s chlapcom, ktorý držal v ruke kyticu červených ruží. Mierne zbledol a vyjachtal pár nezrozumiteľných slov. Volal sa Marcus Shake a takisto patril do Zaklínačovej fakulty. Prednedávnom sa mu podarilo výrazne schudnúť. Takisto objavili elixír pomocou, ktorého mu zmizla nepríjemné fľaky, ktoré sa mu od narodenia vytvárali na tvári. Z nezaujímavého chlapca, ktorý neustále len jedol sa zrazu stal objekt túžby viacerých dievčat. Svetlé vlasy mu na hlave opäť neposlušne poskakovali. Napriek tomu, že dievčatá o neho začali prejavovať záujem, vždy sedel v kúte a venoval sa svojim povinnostiam. Málokedy dokázal prekonať svoju hanblivosť.
Tifany a Kathleen vyhľadávali jeho spoločnosť, keď si robili domáce úlohy z elixírov. Marcus im vždy ochotne pomohol. Kathleen prekvapene vypúlila oči, keď pristúpil bližšie k nej. Mierne očervenela a nezmohla sa na žiadny protest. Tifany okamžite vycúvala z dverí. Nechala svoju priateľku vychutnať si tento kúzelný moment. Zamierila rovno do otcovho kabinetu. Chcela ho požiadať, aby mohla navštíviť mamu.
komentáře (4) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 66x
Uväznená v temnotách 6. kapitola Aran theire
17. březen 2007 | 13.57 | rubrika: Uvznená v temn.D
Beta- reader: Tonksova
Lucius sa mimovoľne strhol, keď opäť začul ten mrazivý hlas. Nepríjemný tlak v temnom znamení sa čoraz väčšmi znásobil. Bolesť zaplavila jeho telo ako prílivová vlna. Ledva sa vládal nadýchnuť.
„Môj pane, nemáte dôvod zabiť ma. Stále nosím vaše znamenie,“ chrapľavo zašepkal Lucius. Nedokázal uveriť tomu, že sa musí dívať do tváre bytosti, ktorej celé roky verne slúžil. Hlavou mu prebleskli spomienky na život plný nebezpečenstiev a násilia. Mučenie nevinných obetí, zhorené domy a plačúce ženy. To všetko predstavovalo jeho temnú minulosť. Spokojne natiahol ľavú ruku bližšie k svojmu bývalému pánovi. Chcel sa ho dotknúť, aby sa ubezpečil, že je to naozaj on. Čarodejník, ktorý rozdával smrť plným priehrštím.
Ginny pristúpila trochu bližšie poháňaná zvláštnym nutkaním. Opatrne vyhrnula Luciusov rukáv. Temné znamenie sa črtalo na pokožke ako večný prísľub jeho vernosti.
„Temné znamenie pre mňa momentálne nie je dôležité,“ znechutene zasyčal Voldemort. Prstami prechádzal po lebke s hadom. Vedel, že jej moc slabne. Už nebola taká, ako predtým.
„Potrebujem človeka s nepoškvrnenou dušou, aby uskutočnil jedno z najnebezpečnejších kúzel. Tvoja drahá manželka mi pomôže vykonať obrad aran theire,“ odtisol slizkú ruku od tetovania. Na jeho tvári sa mihol pobavený úškľabok. Opäť sa cítil hrozne unavený. Drobné telo si vyžadovalo veľkú dávku energie. Vedel, že nebude môcť dlho žiť v tejto podobe. Chcel to mať čo najskôr za sebou, aby sa mohol poriadne vyspať.
„Nie, ja ti nebudem pomáhať,“ zdesene vykríkla Hermiona. Jedna z reťazí sa bolestne zovrela okolo jej krku. Zúfalo vytreštila oči, keď sa ozvalo prudké trhnutie. Muklovské oblečenie, ktoré mala na sebe zrazu niekam zmizlo. Hermiona prudko rozhodila rukami, reťaze ju však pevne pútali k stene. Od hrôzy takmer zmeravela, keď si uvedomila, že už nemá ani spodné prádlo. Našťastie, v miestnosti, v ktorej boli, vládlo šero.
„Toto bude len malá ukážka čoho všetkého som schopný, pokiaľ neposlúchneš,“ Temný pán pomaly vystrel ruku s prútikom. Červenkastý záblesk zasiahol jej telo. Desivé pálenie sa šírilo po jemnej pokožke. Zasahovalo tie najcitlivejšie miesta. Hermiona sa neubránila bolestivému povzdychu. Bolo to priam neznesiteľné, akoby sa do jej tela zabodávalo tisíc nožov. Po tele jej stekali kvapôčky krvi. Tá vzácna tekutina pomaly stekala po jej pleciach. Udržiavala zrakový kontakt s Luciusom.
Márne hľadala v jeho očiach náznak spolupatričnosti. Naďalej ostával chladný voči jej bolesti. Túto masku ľahostajnosti nemienil zložiť aj v tých najhorších situáciách. Pohľadom sa vpíjal do jej nahého tela. Márne sa snažil zakryť dychtivosť. Tušil, že takýto postoj Voldemorta zaujme. Potreboval si opäť získať jeho dôveru a náklonnosť.
„Vedel som, že si stále neupustil od starých spôsobov,“ mrazivo sa usmial Voldemort. Na tele pocítil nesmelý dotyk, ktorý ho takmer vyviedol z miery. Cítil nesmierny smútok vyžarujúci z jeho opatrovníčky. Mladá žena s ohnivými vlasmi smutne sklopila zrak. Po tvári sa jej skotúľali horúce slzy.
„Hermiona, odpusť mi !“ skríkla zdesene. Pokúsila sa ju vyslobodiť, ale Voldemort jej to nedovolil. Zašepkal nejaké zvláštne slová v parselčine.
Ginny zrazu zmeravela a privrela oči. Keď ich opäť otvorila, niesli v sebe stopu červeného svetla.
„Ráno pripravíme všetko potrebné na vykonanie obradu. Pokiaľ nebudeš spolupracovať, čakajú ťa neskutočné muky. Čo sa týka teba Lucius, budem premýšľať o tvojom ďalšom osude. Bol by si ochotný nasledovať ma ?“ nasmeroval svoju „matku“ k východu. Vyzeralo to, akoby sa v jej tele odohrával súboj medzi dvoma protichodnými silami.
„Áno, môj pane,“ hrdo vyhlásil Lucius. Na jeho tvári sa mihol spokojný úsmev. Reťaze pomaly povolili. Ostal stáť blízko absolútne zahanbenej Hermiony. Nebránila sa. Nedokázala v sebe nájsť dostatok sily na nejaký odpor. Ledva stihla zaregistrovať buchnutie dverí. Lucius zdvihol zo zeme akúsi deku a pomaly ju do nej zabalil. Vnímala teplo sálajúce z jeho rúk. Premohla náhlu túžbu pritisnúť sa k nemu.
„Pusť ma, “ odvrkla pohŕdavo. Mala problém udržať sa na nohách. Na rukách jej ostali červené pásy od hrubých kovových reťazí. Hrozne zbledla a poriadne ju rozbolela hlava.
„Mám právo sa ťa dotýkať, obzvlášť teraz, keď sa silou mocou snažíš priviesť nás na pokraj smrti. Musíš sa upokojiť a rozumne pouvažovať o svojich možnostiach na prežitie,“ vtisol jej na pery znepokojený bozk. Rukou jej opatrne prešiel po chrbte. Chcel sa ubezpečiť, že útok Temného pána nespôsobil žiadne vážne zranenia. Hermiona vôbec nepocítila žiadnu bolesť. Zrejme to boli len povrchové zranenia. Spokojne pohladil jemnú pokožku. Zámerne ju nabádal, aby si dôkladne vychutnala dotyk jeho pier. Nevedel, prečo zrazu nepociťuje strach ani úzkosť. Všetky zlé pocity sa náhle rozplynuli ako mávnutím čarovného prútika.
Lucius sa mimovoľne strhol, keď opäť začul ten mrazivý hlas. Nepríjemný tlak v temnom znamení sa čoraz väčšmi znásobil. Bolesť zaplavila jeho telo ako prílivová vlna. Ledva sa vládal nadýchnuť.
„Môj pane, nemáte dôvod zabiť ma. Stále nosím vaše znamenie,“ chrapľavo zašepkal Lucius. Nedokázal uveriť tomu, že sa musí dívať do tváre bytosti, ktorej celé roky verne slúžil. Hlavou mu prebleskli spomienky na život plný nebezpečenstiev a násilia. Mučenie nevinných obetí, zhorené domy a plačúce ženy. To všetko predstavovalo jeho temnú minulosť. Spokojne natiahol ľavú ruku bližšie k svojmu bývalému pánovi. Chcel sa ho dotknúť, aby sa ubezpečil, že je to naozaj on. Čarodejník, ktorý rozdával smrť plným priehrštím.
Ginny pristúpila trochu bližšie poháňaná zvláštnym nutkaním. Opatrne vyhrnula Luciusov rukáv. Temné znamenie sa črtalo na pokožke ako večný prísľub jeho vernosti.
„Temné znamenie pre mňa momentálne nie je dôležité,“ znechutene zasyčal Voldemort. Prstami prechádzal po lebke s hadom. Vedel, že jej moc slabne. Už nebola taká, ako predtým.
„Potrebujem človeka s nepoškvrnenou dušou, aby uskutočnil jedno z najnebezpečnejších kúzel. Tvoja drahá manželka mi pomôže vykonať obrad aran theire,“ odtisol slizkú ruku od tetovania. Na jeho tvári sa mihol pobavený úškľabok. Opäť sa cítil hrozne unavený. Drobné telo si vyžadovalo veľkú dávku energie. Vedel, že nebude môcť dlho žiť v tejto podobe. Chcel to mať čo najskôr za sebou, aby sa mohol poriadne vyspať.
„Nie, ja ti nebudem pomáhať,“ zdesene vykríkla Hermiona. Jedna z reťazí sa bolestne zovrela okolo jej krku. Zúfalo vytreštila oči, keď sa ozvalo prudké trhnutie. Muklovské oblečenie, ktoré mala na sebe zrazu niekam zmizlo. Hermiona prudko rozhodila rukami, reťaze ju však pevne pútali k stene. Od hrôzy takmer zmeravela, keď si uvedomila, že už nemá ani spodné prádlo. Našťastie, v miestnosti, v ktorej boli, vládlo šero.
„Toto bude len malá ukážka čoho všetkého som schopný, pokiaľ neposlúchneš,“ Temný pán pomaly vystrel ruku s prútikom. Červenkastý záblesk zasiahol jej telo. Desivé pálenie sa šírilo po jemnej pokožke. Zasahovalo tie najcitlivejšie miesta. Hermiona sa neubránila bolestivému povzdychu. Bolo to priam neznesiteľné, akoby sa do jej tela zabodávalo tisíc nožov. Po tele jej stekali kvapôčky krvi. Tá vzácna tekutina pomaly stekala po jej pleciach. Udržiavala zrakový kontakt s Luciusom.
Márne hľadala v jeho očiach náznak spolupatričnosti. Naďalej ostával chladný voči jej bolesti. Túto masku ľahostajnosti nemienil zložiť aj v tých najhorších situáciách. Pohľadom sa vpíjal do jej nahého tela. Márne sa snažil zakryť dychtivosť. Tušil, že takýto postoj Voldemorta zaujme. Potreboval si opäť získať jeho dôveru a náklonnosť.
„Vedel som, že si stále neupustil od starých spôsobov,“ mrazivo sa usmial Voldemort. Na tele pocítil nesmelý dotyk, ktorý ho takmer vyviedol z miery. Cítil nesmierny smútok vyžarujúci z jeho opatrovníčky. Mladá žena s ohnivými vlasmi smutne sklopila zrak. Po tvári sa jej skotúľali horúce slzy.
„Hermiona, odpusť mi !“ skríkla zdesene. Pokúsila sa ju vyslobodiť, ale Voldemort jej to nedovolil. Zašepkal nejaké zvláštne slová v parselčine.
Ginny zrazu zmeravela a privrela oči. Keď ich opäť otvorila, niesli v sebe stopu červeného svetla.
„Ráno pripravíme všetko potrebné na vykonanie obradu. Pokiaľ nebudeš spolupracovať, čakajú ťa neskutočné muky. Čo sa týka teba Lucius, budem premýšľať o tvojom ďalšom osude. Bol by si ochotný nasledovať ma ?“ nasmeroval svoju „matku“ k východu. Vyzeralo to, akoby sa v jej tele odohrával súboj medzi dvoma protichodnými silami.
„Áno, môj pane,“ hrdo vyhlásil Lucius. Na jeho tvári sa mihol spokojný úsmev. Reťaze pomaly povolili. Ostal stáť blízko absolútne zahanbenej Hermiony. Nebránila sa. Nedokázala v sebe nájsť dostatok sily na nejaký odpor. Ledva stihla zaregistrovať buchnutie dverí. Lucius zdvihol zo zeme akúsi deku a pomaly ju do nej zabalil. Vnímala teplo sálajúce z jeho rúk. Premohla náhlu túžbu pritisnúť sa k nemu.
„Pusť ma, “ odvrkla pohŕdavo. Mala problém udržať sa na nohách. Na rukách jej ostali červené pásy od hrubých kovových reťazí. Hrozne zbledla a poriadne ju rozbolela hlava.
„Mám právo sa ťa dotýkať, obzvlášť teraz, keď sa silou mocou snažíš priviesť nás na pokraj smrti. Musíš sa upokojiť a rozumne pouvažovať o svojich možnostiach na prežitie,“ vtisol jej na pery znepokojený bozk. Rukou jej opatrne prešiel po chrbte. Chcel sa ubezpečiť, že útok Temného pána nespôsobil žiadne vážne zranenia. Hermiona vôbec nepocítila žiadnu bolesť. Zrejme to boli len povrchové zranenia. Spokojne pohladil jemnú pokožku. Zámerne ju nabádal, aby si dôkladne vychutnala dotyk jeho pier. Nevedel, prečo zrazu nepociťuje strach ani úzkosť. Všetky zlé pocity sa náhle rozplynuli ako mávnutím čarovného prútika.
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 105x
Noc TemnýchIV 11. kapitola Bojím sa ťa dotknúť
13. březen 2007 | 21.55 | rubrika: Noc temných IVD
Tarletus sa posmešne uškrnul. Odsotil Smrtihlava do najbližšej kopy smetia. Nemal právo zasahovať do jeho súkromných záležitostí. Chcel zabudnúť na pocity, ktoré v ňom vyvolal jediný vynútený bozk. Páčilo sa mu, že nepodliehala jeho čaru ako iné ženy. Nebola to ľahká korisť, ktorá by mu padla k nohám.
Vedel, že ho poslali do tej cely, aby ju vystrašili a nezáležalo im na jej živote. Keby sa jej na ruke nečrtalo znamenie zla, nikdy by neuveril tomu, že patrí k Smrťožrútom. Vyžarovala z nej sila talizmanu, ktorý sa nechcel len tak ľahko poddať osudu.
„Neviem aké máš so mnou zámery, ale nemienim sa kvôli tebe nechať zabiť. Temný pán by niečo také nikdy nedopustil,“ nikdy ho nezaujímali novinové články. Veľmi dlho sa vyhýbal akejkoľvek spoločnosti. Až od dozorcov sa dozvedel, že Helen je manželka Temného pána. „Presne to potrebujem. Musí ho zradiť, to je moja jediná šanca. Nemôžem ho úplne ovládnuť, kým je s ním,“ Smrtihlav sa rýchlo pozbieral zo zeme. Znechutene si oprášil špinavý odev. Tarletus netušil, že tie pocity do jeho mysle dostal tento neľútostný démon. Mienil urobiť všetko, aby sa konečne zbavil nepríjemnej súperky.
Dievča pomerne rozčúlene zabodlo nechty do jeho chrbta. Tarletus mu bolestivo skrútil ruky za chrbtom. Mŕtvola začala okolo seba šíriť nepríjemný zápach. Smrtihlavov pobyt v tejto krehkej schránke jej očividne neprospieval.
„Nepristúpim na tvoju hru. Mám svoje vlastné plány, ktoré sa teba absolútne netýkajú,“ chladne poznamenal Tarletus. Vôbec sa mu nepáčilo zápasiť s rozpadávajúcou sa mŕtvolou. Začínal byť opäť hladný a spomienka na Helen v ňom vyvolala nepríjemné chúťky, ktoré nevládal poriadne potlačiť.
Vedel, že ho poslali do tej cely, aby ju vystrašili a nezáležalo im na jej živote. Keby sa jej na ruke nečrtalo znamenie zla, nikdy by neuveril tomu, že patrí k Smrťožrútom. Vyžarovala z nej sila talizmanu, ktorý sa nechcel len tak ľahko poddať osudu.
„Neviem aké máš so mnou zámery, ale nemienim sa kvôli tebe nechať zabiť. Temný pán by niečo také nikdy nedopustil,“ nikdy ho nezaujímali novinové články. Veľmi dlho sa vyhýbal akejkoľvek spoločnosti. Až od dozorcov sa dozvedel, že Helen je manželka Temného pána. „Presne to potrebujem. Musí ho zradiť, to je moja jediná šanca. Nemôžem ho úplne ovládnuť, kým je s ním,“ Smrtihlav sa rýchlo pozbieral zo zeme. Znechutene si oprášil špinavý odev. Tarletus netušil, že tie pocity do jeho mysle dostal tento neľútostný démon. Mienil urobiť všetko, aby sa konečne zbavil nepríjemnej súperky.
Dievča pomerne rozčúlene zabodlo nechty do jeho chrbta. Tarletus mu bolestivo skrútil ruky za chrbtom. Mŕtvola začala okolo seba šíriť nepríjemný zápach. Smrtihlavov pobyt v tejto krehkej schránke jej očividne neprospieval.
„Nepristúpim na tvoju hru. Mám svoje vlastné plány, ktoré sa teba absolútne netýkajú,“ chladne poznamenal Tarletus. Vôbec sa mu nepáčilo zápasiť s rozpadávajúcou sa mŕtvolou. Začínal byť opäť hladný a spomienka na Helen v ňom vyvolala nepríjemné chúťky, ktoré nevládal poriadne potlačiť.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 83x
NemilovanáIII : 6. kapitola Nenávidím ťa, Draco
13. březen 2007 | 21.53 | rubrika: Nemilovaná III D
„Pokiaľ sa budeš správať rozumne, nezabijem ťa,“ zašepkal chladný hlas. Wera a jej kolega zazreli mladého smrťožrúta so svetlými vlasmi. Mieril prútikom na nejaké dievča, ktoré mu ležalo pri nohách. Vedľa nej ležali rozbité okuliare a dotrhaný zápisník. Okolo nich stáli ďalší smrťožrúti. Mali na hlavách natiahnuté masky a pôsobili dosť samoľúbo.
„Musíme niečo urobiť,“ zdesene zašepkala Wera. Práve sa chystala pustiť sa do boja s tými nebezpečnými čarodejníkmi. Vyliezla spoza koša na smeti, aby mohla lepšie zamieriť. Na pleci však pocítila nepríjemný tlak. Niečo ju stiahlo späť do bezpečia.
„Nie, zavoláme posily. Je ich priveľa, ak zasiahneme môžu ju zabiť,“ drsne poznamenal Nemenný. Túto prezývku vždy používal, namiesto svojho mena. Leb nesúhlasne zavrčala a potiahla ho za habit. Trpezlivosť nepatrila k jej silným stránkam.
Wera pocítila náhle nutkanie pustiť sa s ním do pomerne nepríjemnej výmeny názorov. Nebola si istá, že čakanie im nejako pomôže. Už veľakrát takto prišli o mnohých ľudí, pretože sa báli zasiahnuť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Obrátila svoju pozornosť späť k smrťožrútom.
„Tebe sa zachcelo ma provokovať ? V tom prípade ti rád poskytnem svoje služby,“ opýtal sa posmešne. Odkopol okuliare, zápisník hodil jednému zo smrťožrútov. Sadol si k nej. Priam láskavo jej odhrnul mokré vlasy z tváre. Posadil si ju na kolená ako bezbrannú bábiku.
Nebránila sa. Zrejme nemala dostatok síl. Wera silnejšie zovrela v rukách prútik. Nebola si istá, ako dlho to ešte bude vládať ignorovať. Zatlačila Leb hlbšie do tašky. Bála sa, že začne štekať. Uľavilo sa jej, až keď veľa seba opäť začula slabé puknutie. Nemennému sa podarilo zvolať viacerých kolegov. Srdce jej začalo biť trochu prudšie. Obeť práve začínala protestovať, proti Danovým nežnostiam.
„Nechaj ma,“ vyštekla podráždene. Prudko sebou hádzala ako ryba chytená v sieti. Chcela odsunúť ruku, ktorá sa jej jemne dotýkala. Dan tentoraz nemal náladu na násilie. Celkom sa mu pozdávalo pohrávať sa s ňou.
Studenú dlážku však považoval za dosť nepohodlnú. Chcel ju vziať späť do temného sídla. Tom určite nebude mať nič proti tomu, aby dostal k dispozícii novú „hračku.“
„V mene Ministerstva mágie vás vyzývam, aby ste zložili prútiky,“ Nemenný vyliezol z úkrytu spolu s Werou a ďalšími mužmi, ktorí zachytili ich správu. Zaklínadla rôznej intenzity osvetlili celú ulicu. Z radov smrťožrútov aj aurorov sa priam sypali neodpustiteľné kliatby. Nebrali žiadny ohľad ani na zajatkyňu, ktorú mal v rukách Malfoy.
Nechýbalo veľa a bolo by ju zasiahlo nejaké zablúdené zaklínadlo. Wera takmer spadla na zem, keď sa ho pokúšala odkloniť. Obišla svojich kolegov tak, aby mala voľnú cestu smerom k tomu nebezpečnému smrťožrútovi. Záležalo jej na tom, aby zachránila bezbrannú obeť. Nemala v sebe ešte toľko bezcitnosti a chladného sebaovládania.
„Nechaj ju odísť, Malfoy,“ pokúšala sa ovládnuť hlas, ktorý jej od hnevu preskakoval. Smrťožrútov boli síce menej, ale bojovali bez akýchkoľvek zábran. Ich kliatby nemilosrdne riedili počet aurorov.
„Avada kedavra,“ zreval Dan. Vyslal zelený záblesk rovno na ňu. Niekto ju silno odstrčil. Dopadla na nejaké mŕtve telo a stratila vedomie. Okolo nej stále zúril neľútostný boj. Nad ňou práve preletelo nepríjemne vyzerajúce zaklínadlo, ktoré podpálilo strechu najbližšieho domu. Zvnútra zaznel zdesený krik.
„Musíme niečo urobiť,“ zdesene zašepkala Wera. Práve sa chystala pustiť sa do boja s tými nebezpečnými čarodejníkmi. Vyliezla spoza koša na smeti, aby mohla lepšie zamieriť. Na pleci však pocítila nepríjemný tlak. Niečo ju stiahlo späť do bezpečia.
„Nie, zavoláme posily. Je ich priveľa, ak zasiahneme môžu ju zabiť,“ drsne poznamenal Nemenný. Túto prezývku vždy používal, namiesto svojho mena. Leb nesúhlasne zavrčala a potiahla ho za habit. Trpezlivosť nepatrila k jej silným stránkam.
Wera pocítila náhle nutkanie pustiť sa s ním do pomerne nepríjemnej výmeny názorov. Nebola si istá, že čakanie im nejako pomôže. Už veľakrát takto prišli o mnohých ľudí, pretože sa báli zasiahnuť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Obrátila svoju pozornosť späť k smrťožrútom.
„Tebe sa zachcelo ma provokovať ? V tom prípade ti rád poskytnem svoje služby,“ opýtal sa posmešne. Odkopol okuliare, zápisník hodil jednému zo smrťožrútov. Sadol si k nej. Priam láskavo jej odhrnul mokré vlasy z tváre. Posadil si ju na kolená ako bezbrannú bábiku.
Nebránila sa. Zrejme nemala dostatok síl. Wera silnejšie zovrela v rukách prútik. Nebola si istá, ako dlho to ešte bude vládať ignorovať. Zatlačila Leb hlbšie do tašky. Bála sa, že začne štekať. Uľavilo sa jej, až keď veľa seba opäť začula slabé puknutie. Nemennému sa podarilo zvolať viacerých kolegov. Srdce jej začalo biť trochu prudšie. Obeť práve začínala protestovať, proti Danovým nežnostiam.
„Nechaj ma,“ vyštekla podráždene. Prudko sebou hádzala ako ryba chytená v sieti. Chcela odsunúť ruku, ktorá sa jej jemne dotýkala. Dan tentoraz nemal náladu na násilie. Celkom sa mu pozdávalo pohrávať sa s ňou.
Studenú dlážku však považoval za dosť nepohodlnú. Chcel ju vziať späť do temného sídla. Tom určite nebude mať nič proti tomu, aby dostal k dispozícii novú „hračku.“
„V mene Ministerstva mágie vás vyzývam, aby ste zložili prútiky,“ Nemenný vyliezol z úkrytu spolu s Werou a ďalšími mužmi, ktorí zachytili ich správu. Zaklínadla rôznej intenzity osvetlili celú ulicu. Z radov smrťožrútov aj aurorov sa priam sypali neodpustiteľné kliatby. Nebrali žiadny ohľad ani na zajatkyňu, ktorú mal v rukách Malfoy.
Nechýbalo veľa a bolo by ju zasiahlo nejaké zablúdené zaklínadlo. Wera takmer spadla na zem, keď sa ho pokúšala odkloniť. Obišla svojich kolegov tak, aby mala voľnú cestu smerom k tomu nebezpečnému smrťožrútovi. Záležalo jej na tom, aby zachránila bezbrannú obeť. Nemala v sebe ešte toľko bezcitnosti a chladného sebaovládania.
„Nechaj ju odísť, Malfoy,“ pokúšala sa ovládnuť hlas, ktorý jej od hnevu preskakoval. Smrťožrútov boli síce menej, ale bojovali bez akýchkoľvek zábran. Ich kliatby nemilosrdne riedili počet aurorov.
„Avada kedavra,“ zreval Dan. Vyslal zelený záblesk rovno na ňu. Niekto ju silno odstrčil. Dopadla na nejaké mŕtve telo a stratila vedomie. Okolo nej stále zúril neľútostný boj. Nad ňou práve preletelo nepríjemne vyzerajúce zaklínadlo, ktoré podpálilo strechu najbližšieho domu. Zvnútra zaznel zdesený krik.
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 76x
Uväznená v temnotách: 5.Trpká príchuť bezmocnosti
4. březen 2007 | 16.57 | rubrika: Uvznená v temn.D
Beta - reader : Tonksová
„Nie, nechajte ho,“ malý tmavovlasý chlapec sa zúfalo prevaľoval na posteli. Práve sa mu sníval veľmi zvláštny sen. Počul nejakého muža kričať od bolesti. Videl telo zmietajúce sa na špinavej dlážke. Opäť mal horúčku, ktorá ho nemilosrdne prikovala k posteli.
„Otec. Ten podliak opäť niekoho trápi. Uniesol nejakú ženu. Nechcem ho vidieť už nikdy viac,“ nenávidel tie vidiny, ktoré ho pripravili o možnosť zblížiť sa s ostatnými deťmi v domove. Všetci ho považovali za čudáka a vyhýbali sa mu. Pritískal si k sebe jedinú hračku, ktorá mu patrila.
Malý drevený koník s riedkou hrivou, ktorému chýbala jedna noha bol jeho jediným priateľom. Nikdy si od nikoho nevzal žiadnu novú hračku, neplakal ani sa nesmial, akoby vôbec nebol schopný navonok prejaviť svoje city. Flegmatickým postojom k okoliu občas ľudí vyvádzal z miery.
Dvere na jeho izbe sa pomaly odchýlili. Vychovávateľka so sebou priviedla peknú ženu s dlhými svetlými vlasmi. Mala aristokratické črty a pôsobila dojmom upravenosti a chladnej elegancie.
„Čo tu chcete ? Nechajte ma spať,“ zahundral Nathaniel. Vôbec nemal náladu na návštevy. Mrzuto si k sebe pritisol obitého dreveného koníka.
Narcissa spokojne podišla k posteli. Podarilo sa jej z vychovávateľky vypáčiť pár zaujímavých informácií.
„Ahoj, maličký. Chcela by som sa s tebou len trochu pozhovárať. Ako sa voláš ?“ opatrne podišla k posteli, aby si ho mohla lepšie poobzerať. Mal útlu postavu a pod očami sa mu črtali nepekné kruhy. Jemná detská pokožka nadobúdala belasí odtieň. Hneď ako sa dotkla jeho ruky, pocítila v sebe akúsi zmenu. Jeho pohľad bol taký čistý. Mala pocit, akoby sa tie sivé nevýrazné sivé oči ponorili hlboko do jej vnútra.
„Som Nathaniel Black,“ odvetil chrapľavým hlasom. Okolo hrdla mal omotaný obklad, lebo zas nevládal poriadne rozprávať. Celú noc vykrikoval nejaké nezmysli, z ktorých všetkým obyvateľom domova behal mráz po chrbte. Jeho predkovia nepatrili k starodávnej čarodejníckej rodine Blackovcov, bola to len zvláštna zhoda mien.
„Chcem, aby ste odtiaľto odišli. Ja nie som ten, ktorého hľadáte,“ vyhŕkol zlostne. Nepozdávala sa mu pomstychtivosť skrytá v jej očiach. Cítil, že vykonala niečo zlé. Túžila po smrti nejakého nevinného človeka. Opatrne ho pohladila po tvári.
Draco jej nesmierne chýbal. Takisto sa nedokázala zmieriť s tým, že ju Lucius opustil.
Potrebovala mať pri sebe opäť syna, ktorého by mohla zahŕňať láskou a pozornosťou. Naďalej mala veľa dostatok finančných prostriedkov. Pomocou peňazí si mohla dovoliť otvoriť cestu k rýchlej adopcii. Dostanem späť všetko čo si mi vzal a ty ma budeš prosiť, aby som sa nad tebou zľutovala. Okamžite zahnala spomienku na svojho bývalého manžela. Stále to pre ňu bolo nesmierne bolestivé. Nevenovala pozornosť vrtochom toho chlapca. Opatrne si prisadla na kraj postele. Naznačila vychovávateľke, aby odišla.
„To vôbec nie je rozumné, Nathaniel nie je veľmi spoločenský,“ Eleanora Wintertonová si narovnala hrubé okuliare, ktoré jej neustále padali. Skúmavo sa zahľadela na svojho zverenca. Vždy, keď do sirotinca prišli nejakí ľudia a mali záujem o adopciu, akoby zázrakom ich priťahoval tento nezvyčajný jedinec. Keď však ostali s ním dlhšiu dobu osamote, väčšinou veľmi rýchlo opustili detský domov. Nechcela prísť aj o túto pomerne bohatú dámu, ktorá vyzerala dosť seriózne na to, aby mohla dať domov niektorému z „normálnejších“ detí.
„Mali by ste uvažovať o nejakom inom dieťati. Nechcem vám radiť, ale…“
„Som rada, že sa mi snažíte pomôcť. Ja by som však bola uvítala, keby ste mi dovolili vytvoriť si vlastný názor,“ pohŕdavo odsekla Narcissa. Vyčarila na tvári pomerne jedovatý úsmev, ktorý naznačoval, že ak okamžite nezmizne, bude jej musieť pomôcť. Nenápadne strčila ruku do vrecka a dotkla sa prútika, aby uvoľnila svoj hnev. Nemienila ho použiť. Niečo také by ju vyšlo poriadne draho, chcela si len pripomenúť aký je to pocit mať moc nad ostatnými. Inštinktívne si prešla rukou po dlhých svetlých vlasoch.
„Neboj sa, môj malý. Nechcem ti ublížiť. Si celý rozpálený a potrebuješ, aby sa o teba niekto staral,“ prihovárala sa mu láskavým hlasom.
„Nie, nechajte ho,“ malý tmavovlasý chlapec sa zúfalo prevaľoval na posteli. Práve sa mu sníval veľmi zvláštny sen. Počul nejakého muža kričať od bolesti. Videl telo zmietajúce sa na špinavej dlážke. Opäť mal horúčku, ktorá ho nemilosrdne prikovala k posteli.
„Otec. Ten podliak opäť niekoho trápi. Uniesol nejakú ženu. Nechcem ho vidieť už nikdy viac,“ nenávidel tie vidiny, ktoré ho pripravili o možnosť zblížiť sa s ostatnými deťmi v domove. Všetci ho považovali za čudáka a vyhýbali sa mu. Pritískal si k sebe jedinú hračku, ktorá mu patrila.
Malý drevený koník s riedkou hrivou, ktorému chýbala jedna noha bol jeho jediným priateľom. Nikdy si od nikoho nevzal žiadnu novú hračku, neplakal ani sa nesmial, akoby vôbec nebol schopný navonok prejaviť svoje city. Flegmatickým postojom k okoliu občas ľudí vyvádzal z miery.
Dvere na jeho izbe sa pomaly odchýlili. Vychovávateľka so sebou priviedla peknú ženu s dlhými svetlými vlasmi. Mala aristokratické črty a pôsobila dojmom upravenosti a chladnej elegancie.
„Čo tu chcete ? Nechajte ma spať,“ zahundral Nathaniel. Vôbec nemal náladu na návštevy. Mrzuto si k sebe pritisol obitého dreveného koníka.
Narcissa spokojne podišla k posteli. Podarilo sa jej z vychovávateľky vypáčiť pár zaujímavých informácií.
„Ahoj, maličký. Chcela by som sa s tebou len trochu pozhovárať. Ako sa voláš ?“ opatrne podišla k posteli, aby si ho mohla lepšie poobzerať. Mal útlu postavu a pod očami sa mu črtali nepekné kruhy. Jemná detská pokožka nadobúdala belasí odtieň. Hneď ako sa dotkla jeho ruky, pocítila v sebe akúsi zmenu. Jeho pohľad bol taký čistý. Mala pocit, akoby sa tie sivé nevýrazné sivé oči ponorili hlboko do jej vnútra.
„Som Nathaniel Black,“ odvetil chrapľavým hlasom. Okolo hrdla mal omotaný obklad, lebo zas nevládal poriadne rozprávať. Celú noc vykrikoval nejaké nezmysli, z ktorých všetkým obyvateľom domova behal mráz po chrbte. Jeho predkovia nepatrili k starodávnej čarodejníckej rodine Blackovcov, bola to len zvláštna zhoda mien.
„Chcem, aby ste odtiaľto odišli. Ja nie som ten, ktorého hľadáte,“ vyhŕkol zlostne. Nepozdávala sa mu pomstychtivosť skrytá v jej očiach. Cítil, že vykonala niečo zlé. Túžila po smrti nejakého nevinného človeka. Opatrne ho pohladila po tvári.
Draco jej nesmierne chýbal. Takisto sa nedokázala zmieriť s tým, že ju Lucius opustil.
Potrebovala mať pri sebe opäť syna, ktorého by mohla zahŕňať láskou a pozornosťou. Naďalej mala veľa dostatok finančných prostriedkov. Pomocou peňazí si mohla dovoliť otvoriť cestu k rýchlej adopcii. Dostanem späť všetko čo si mi vzal a ty ma budeš prosiť, aby som sa nad tebou zľutovala. Okamžite zahnala spomienku na svojho bývalého manžela. Stále to pre ňu bolo nesmierne bolestivé. Nevenovala pozornosť vrtochom toho chlapca. Opatrne si prisadla na kraj postele. Naznačila vychovávateľke, aby odišla.
„To vôbec nie je rozumné, Nathaniel nie je veľmi spoločenský,“ Eleanora Wintertonová si narovnala hrubé okuliare, ktoré jej neustále padali. Skúmavo sa zahľadela na svojho zverenca. Vždy, keď do sirotinca prišli nejakí ľudia a mali záujem o adopciu, akoby zázrakom ich priťahoval tento nezvyčajný jedinec. Keď však ostali s ním dlhšiu dobu osamote, väčšinou veľmi rýchlo opustili detský domov. Nechcela prísť aj o túto pomerne bohatú dámu, ktorá vyzerala dosť seriózne na to, aby mohla dať domov niektorému z „normálnejších“ detí.
„Mali by ste uvažovať o nejakom inom dieťati. Nechcem vám radiť, ale…“
„Som rada, že sa mi snažíte pomôcť. Ja by som však bola uvítala, keby ste mi dovolili vytvoriť si vlastný názor,“ pohŕdavo odsekla Narcissa. Vyčarila na tvári pomerne jedovatý úsmev, ktorý naznačoval, že ak okamžite nezmizne, bude jej musieť pomôcť. Nenápadne strčila ruku do vrecka a dotkla sa prútika, aby uvoľnila svoj hnev. Nemienila ho použiť. Niečo také by ju vyšlo poriadne draho, chcela si len pripomenúť aký je to pocit mať moc nad ostatnými. Inštinktívne si prešla rukou po dlhých svetlých vlasoch.
„Neboj sa, môj malý. Nechcem ti ublížiť. Si celý rozpálený a potrebuješ, aby sa o teba niekto staral,“ prihovárala sa mu láskavým hlasom.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1.67 (3x)
| přečteno: 125x
Prekliaty mágII. 6. kapitola Qwer
1. březen 2007 | 17.16 | rubrika: Prekliaty mág IID
„To je naozaj zvláštne, že nepoznáte meno svojho krvilačného predka,“ pohŕdavo odsekol Engapor. Nedôverčivo si prezeral mladého mága, ktorý sa mu vôbec nepozdával. Tie oči ho mátali v tých najhorších snoch. Nikdy sa nezmieril s jeho návratom k mágii.
„Nie som informovaný o rodinnej histórii. Vyrastal som u ľudí, ktorí nemali nič spoločné s mágiou,“ pokojne odvetil Lucien. Pomaly pristúpil
„Nie som informovaný o rodinnej histórii. Vyrastal som u ľudí, ktorí nemali nič spoločné s mágiou,“ pokojne odvetil Lucien. Pomaly pristúpil
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 65x