Darklady | Darklady-Vítam ťa vo svete fantázie

Timea neočakávala, že sa to v nej vyvolá príval zmätených pocitov. Rozum jej však neúprosne velil, aby cúvla. Nemohla mu dôverovať. Bolo jej jasné, čoby ju čakalo, keby k nemu začala niečo cítiť.
„Nie, dosť !“ odvrkla chladne a odtiahla sa od neho. Lucius na ňu vrhol vražedný pohľad. Nebol zvyknutý na odpor.
„Myslím, že to je asi tak všetko, na čo máš právo. Zvyšok ti možno dá tvoja drahá snúbenica, slečna Narcissa Blacková. Vaša svadba bude iste nezabudnuteľnou udalosťou,“ vyhlásila neľútostne. Veľmi dobre vedela, o akej žene „sníva“ jeho rodina. Greyback jej stručne vysvetlil, ako to chodí v čarodejníckych rodinách, ktoré si ctia takzvanú čistotu krvi. Dôrazne ju varoval, aby sa naňho príliš neviazala.
„Nebudeš sa so mnou zahrávať,“ skríkol Lucius. Tak veľmi si želal, byť s ňou a konečne mať možnosť precítiť všetko, to čomu hovoria láska.
„Pochop Lucius, že niečo také nie je možné. Nepatríme k sebe. Narcissa určite spĺňa všetky tvoje predstavy. Alebo mi snáď chceš nahovoriť, že ma miluješ ?“ bola si istá, že jej neodpovie. Nadutí Malfoyovci neboli schopní priznať sa k niečomu takému už celé storočia.
Pocítila dotyk jeho pier. Preniesol svoju pozornosť na krk a opatrne smeroval o trochu nižšie. Timea sa ho márne pokúšala zastaviť. Nebola si istá čo vlastne chce. Jej telo a duša túžili po ďalších dotykoch, ale rozum ju nevedomky vytrhával z krásneho sna.
Lucius vedel, žeby to nemal robiť. Nemôže je poskytnúť vôbec nič. Tušil, že čoskoro príde čas, keď sa bude musieť rozhodnúť, medzi ňou a svojou rodinou.
„Choď preč, prosím ťa,“ zašepkala Timea. Jeho bozky a dotyky ju celkom ochromili. Nebola schopná ho ďalej odmietať. Zradné telo sa vyžiadalo svoju daň.

[ Pokračování článku ]

O pár dní neskôr…

Obklopil ho neznesiteľný chlad. Cítil ako mu preniká pokožku a rozširuje sa po celom tele. Dobby opäť zabudol zakúriť. Zrejme mu do toho prišlo niečo neočakávané. Lucius sa nevedel dočkať rána, keď mu bude môcť uštedriť poriadny kopanec do zadku, prípadne začne s tréningom cruciatusu.
Napriek všetkým svojím snahám, nedokázal zaspať. Otcovi a matke sa pre istotu vyhol. Nevedel či by dokázal skryť rozrušenie, ktoré sa mu zračilo na tvári. Pred pár hodinami mal tajnú svadbu. Vďaka peniazom a značnému vplyvu všetko zariadil veľmi rýchlo a našťastie sa neobjavili žiadne nečakané komplikácie. Jeho myseľ však zaplavoval smútok. Mal by byť niekde inde, nie trčať sám v studenej posteli a myslieť na to ako potrestá domáceho škriatka…
Začul slabé zaklopanie na dvere. Začudoval sa, kto ho môže vyrušovať tak neskoro v noci. Zacítil vôňu matkinho parfumu. Vždy bola taká krehká a nevinná ako jemný kvietok, ktorý sa poľahky vo vetre zlomí. Občas však vedela byť aj poriadne agresívna.
„Vedela som, že ešte nespíš. Trápi ťa niečo ?“ opýtala sa priamo. Vedela odhadnúť, keď sa jej syn necítil práve najlepšie.
„Nie, mama, som v poriadku. Nič mi nie je,“ vyhlásil pevným hlasom. Zmocňovalo sa ho nutkanie vykričať pravdu a postaviť sa osudu. Mama by ho určite neodsúdila. Bola iná než otec, ktorý v ňom videl len svojho nástupcu, ale nikdy nie človeka. Čosi v jej pohľade mu nechtiac rozväzovalo jazyk. Nevedel sa tomu ubrániť.
„Lucius, mňa sa nemusíš báť. Pokiaľ si niečo vyviedol, nemaj obavy. Som pripravená ťa vo všetkom podporiť,“ nežne ho pobozkala na čelo. Strhol sa. Nebol zvyknutý na podobné prejavy náklonnosti. Mama sa k nemu už dávno nesprávala tak priateľsky. Bolo zjavné, že jej veľmi záleží na tom, aby sa všetko dozvedela.
„Neožením sa s Narcisou,“ poznamenal potichu. Mamina tvár sa mierne pretiahla od hnevu. Neveriacky vypúlila oči.
„NIE, TO NESMIEŠ. OTEC ŤA PRETRHNE AKO HADA,“ radšej si ani nechcela predstavovať čo by sa stalo, keby to náhodou začul. Luciusa by museli odviesť do nemocnice Sv. Munga rozdrobeného na maličké kúsočky.
„Chcel som povedať, že to nemôžem urobiť teraz. Oženil som sa a…“
Ozvalo sa hlasné buchnutie. Pani Malfoyová stratila vedomie a prudko dopadla na dlážku. Lucius ju rýchlo zdvihol a posadil do kresla. Nečakal, že zareaguje až tak emotívne. Skôr očakával, že naňho bude niekoľko minút nekontrolovateľne vrieskať.
„Lucius, ty ma raz zabiješ. Ako si mohol niečo také urobiť ?“ ozvala sa, keď konečne nadobudla vedomie. Lucius vstal z postele. Pokiaľ mieni takýmto spôsobom vyjadrovať svoju podporu, tak bude lepšie, ak čo najskôr zdúchne.
„Kto je to ? Hádam si sa nezamiloval do nejakej obyčajnej ženskej ?“ postavila sa mu do cesty a pomocou prútika zamkla dvere.
„NIKAM NEPÔJDEŠ, MLADÝ PÁN.“
Lucius sa zlovestne uškrnul. „MÁŠ PRAVDU. NAOZAJ TO TAK VEĽMI CHCEŠ POČUŤ ? TAK DOBRE, UROBÍM TI RADOSŤ. SOM ŇOU DOSLOVA POSADNUTÝ. Čím viac ma odmieta, tým viac po nej túžim. Stačí ti to ? “ dodal oveľa tichším hlasom. Nechcel, aby otec náhodou niečo začul.
„Crucio,“ zrevala podráždene. Nechcela ho počúvať. Lucius zvinul do klbka. Pohltila ho neznesiteľná bolesť. Cítil, ako trpí každá jedna bunka v jeho tele. Stále sa jej díval do očí. Keď prestala, nedokázal sa ovládnuť.
V mrákotách vzal do ruky prútik. Zareagoval impulzívne. Vyhŕkol prvé zaklínadlo, ktoré mu zišlo na um. Sivastý záblesk ju prudko odhodil do steny. Na hlave sa jej zjavil pramienok krvi.
Do izby vrazil otec. Vrhol kamenný pohľad na svojho syna. Lucius sa nehýbal. Nebol schopný urobiť ani krok. Hrozne ho zožieralo to, čo práve vykonal. Nechcel jej ublížiť. Potreboval získať cenného spojenca, a dúfal, že ona to pochopí.
„Prečo si to urobil ? Čo sa stalo ?“ vypočúval ho. Neodpovedal mu. Zúrivo ho vyvliekol von z izby. Potom sa sklonil k svojej manželke. Lucius rýchlo odišiel zadným vchodom. Vedel, žeby nebolo rozumné ostávať v dome pokiaľ je otec rozzúrený.

[ Pokračování článku ]

Greybackovo smrteľné zovretie stále silnelo. Chlad sa pomaly zmocňoval jeho tela. Akosi prirýchlo mu dochádzal vzduch. Tie drsné ruky boli zvyknuté zabíjať s majstrovskou krutosťou. Lucius nechcel zomrieť. Neskôr sa s tebou vysporiadam, ale teraz ma máš v hrsti…Kde len môže byť môj prútik ?
„Dobre, urobím čo chceš,“ vykríkol zlostne.
Greyback ho spokojne pustil. Tušil, že ten nafúkaný čarodejník nebude ktovieako nadšený.
Lucius si prešiel rukou po boľavom krku. Ledva vládal rozprávať.
„Ja nemienim pokračovať v tejto hre. Už dávno mám priateľa a nemysli si, že som odkázaná na nejaké prísahy,“ pri pomyslení na to, žeby mala s Malfoyom stráviť čo len 5 minút sa jej dvíhal žalúdok. Takisto si nebola istá čo vlastne znamená neporušiteľná prísaha. Nemala čarovnú moc a o všetkých tých záhadných veciach sa dozvedela od ostatných vlkolakov. Nikto jej však podrobne nevysvetlil, aké to má dôsledky.
„Odíď,“ zrúkol na ňu Fenrir. Timea sa nenechala dva razy núkať. Uľavilo sa jej, keď sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu. Už viac nemohla zniesť prítomnosť tých dvoch mužov.
Greyback ho dotlačil na kolená. Lucius chabo zaprotestoval, ale odpoveďou mu bol len poriadne silný úder do tváre.
„To nepôjde, nemáme spútavača,“ snažil sa z toho nejako vyvliecť. Do domu vstúpili Greybackovi kumpáni.
„Legos, vytiahni prútik. Pán Malfoy bude prisahať. Ak nie, pokojne vám ho prenechám,“ ryšavý muž k nim okamžite pristúpil aj s prútikom. Tušil, že to zrejme nebude nič príjemné.
Greyback mu zlovestne zovrel ruku. „Opakuj po mne a neodvažuj sa niečo skomoliť. Aj bez vlčieho kožucha ti dokážem spôsobiť bolesť o akej si dosiaľ nechyroval.“
„Počkať, ale ona nebude prisahať ?“ opýtal sa zdesene. Vedel, čoby ho čakalo, keby sa s ním odmietla oženiť.
„Nie, nemienim ti to uľahčiť. Ty si mi spôsobil potupu, ktorá sa nedá len tak ľahko odčiniť. Je mi jedno čo robíš, s inými dievčatami, ale ona je krvou z mojej krvi. Ak si ťa nevezme, vieš čo ťa čaká. Neverím, že sa s tým zdôveríš svojmu otcovi,“ tak silno mu zovrel ruku, až mu mimovoľne vyhŕkli slzy. Vlkolaci sa rozosmiali. Bolo mu jasné, že nemá šancu uniknúť. Greyback bol úplne bez seba. Pri najmenšej zámienke by ho s chuťou zavraždil.
„Vezmeš si za manželku moju dcéru, do nasledujúceho šiestich mesiacov ?“
Malfoy rezignovane prikývol. Nemal záujem skončiť ako hlavný chod na vlčej hostine.

[ Pokračování článku ]

Ľahkomyseľne sa uškrnul na prichádzajúceho Greybacka. Počul ako naňho reve, ale nedbal na jeho hnev. Stratil sa mu spred očí práve včas.
„NO POČKAJ MALFOY. ZO MŇA SI NIKTO NEBUDE ROBIŤ ŽARTY,“ zavrčal rozčúlene. Poriadne kopol do najbližšieho pňa. Mal ju radšej vziať do vnútra. Ktovie čo s ňou ten fagan urobí.
Ak na ňu siahne, roztrhám ho na kusy…
Po prvý raz vo svojom živote sa cítil previnilo. Mal ju nechať ísť a nič by sa nebolo stalo. Sám poskytol Malfoyovi príležitosť dostať sa k nej.
Miloval krik obetí a nárek ich matiek. Každé uhryznutie preňho znamenalo zvýšenie sebavedomia. Čím viac obetí mal na konte, tým viac ho uznávali a podporovali. Celkom zabudol, že je taktiež aj človekom. Opustil svoju tehotnú priateľku a začal sa venovať iným zábavkám. Rozmýšľal ako vlk. Bol dravý živočíšny a vždy si vzal všetko, na čo dostal chuť.
Jedno uhryznutie však zmenilo celý jeho život. Veľmi si želal, aby Timea nasledovala jeho príklad. To čo iní považovali za bremeno, bolo preňho vzrušujúcim dobrodružstvom….Ešte nikdy nepocítil aké je to mať strach o život vlastného dieťaťa. Ten neznámy clivý pocit mu prudko zovrel srdce. Nedokázal ostať sedieť zo založenými rukami. Niekto predsa musí vedieť, kde sa rád zdržiava.

[ Pokračování článku ]

„Pane, priviedli sme ju,“ zahlásil jeden z nich, zvolal jeden z nich.
Lucius fascinovane sledoval tú mladú divošku. Vyzerala dosť unavene, ale v jej očiach stále horel oheň vzdoru. Šaty mala na niektorých miestach roztrhnuté. Zrejme to spôsobili kríky, o ktoré sa cestou zachytila. Ruky mala poriadne doškriabané. Nebolo to nič nezvyčajné vzhľadom na to čo všetko musela podstúpiť. Greybackov dotyk na nej tuším zanechal stopy.
Greyback podozrievavo vystrčil nos z chalupy. Nepozdávalo sa mu, že sa nechala tak rýchlo chytiť. Vedel, že nepatrí k ľuďom, ktorí sa len tak ľahko vzdávajú. Už párkrát mu dokázala, že je schopná vykĺznuť z nebezpečných situácii.
„Čo s ňou máme urobiť ?“ opýtal sa jeden z mužov, ktorý ju priviedli.
„Vyzerá, akoby bola dosť podvyživená. Zrejme nevie aké jedlo vlkom najviac prospieva,“ labužnícky sa oblizol pri pomyslení na čerstvú korisť.
Timea sa zúfalo snažila vymaniť z ich zovretia. Nevládala sa však zbaviť pevných rúk, ktoré ju nemienili pustiť. Keby mala dostatok energie, určite by sa jej podarilo uniknúť im.
„Mal by si ísť domov Patrick, aby tvoja mama nemala strach,“ nevraživo poznamenal Greyback. Niekedy mu spôsobovalo dosť veľké problémy skrotiť tú neposlušnú svorku bez toho, aby použil násilie. Vlkolaci boli schopní postaviť sa proti vodcovi, pokiaľ cítili, že ich priveľmi utláča.
„Dosť bolo zábavy. Posaďte ju na sedačku a zmiznite,“ prikázal im.

[ Pokračování článku ]

vypnout mobilní verzi