darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Slzy srdca: Démoni noci
26. listopad 2006 | 17.04 | rubrika: Jednorázkovky HP
Démoni noci. Chladné bozky smrti na perách trasúcich sa vo večnom ohni. Bez súcitu, bez lásky. Nedokážu nájsť svetlo čo by ich vyviedlo z temnoty. Istým spôsobom k nim patrila. Jej kvílenie zaznievalo takmer celú noc. Možno by bolo lepšie, keby nemala strach zo smrti. Mala sa poddať večného prílivu. Niečo také však nemohla urobiť. Nemala dosť sily čeliť tomu mihotavému svetlu.
Zamračene sa
Zamračene sa
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 71x
Purpurový svet II: Sladká lož
18. listopad 2006 | 18.12 | rubrika: Jednorázkovky HP
Varovanie : Táto poviedka sa výrazne odkláňa od verzie J. K. R. Je to taká malá teória, čoby sa prípadne mohlo alebo vôbec nemuselo stať. :)
Malé dievčatko oblečené v otrhaných šatách sedelo schúlené v kúte. V rukách zvieralo rozbitú bábiku. Bol to posledný darček, ktorý dostala od mami. Ako veľmi jej chýbala. Odkedy zomrela otec si vylieval všetku zlosť na nej. Považoval ju len za slúžku určenú len na varenie a upratovanie.
„Tak čo sestrička, zahráme sa spolu ?“ Morfin sa priblížil k nej s prútikom v ruke. Sila nejakého zaklínadla ju zhodila na zem. Zacítila neskutočne silnú bolesť.
„Si nehodná nášho rodu, si obyčajná šmukelka,“ posmieval sa jej. Zazrela mŕtvolu vystupujúcu z rieky. Naťahovala sa za ňou a pokúšala sa ju uškrtiť.
Zrazu ju zalialo silné svetlo. Ocitla sa na zelenej lúke plnej krásnych kvetov. Niekto ju pohladil po vlasoch. Prudko sa obrátila.
„Mamička,“ snová postava k nej natiahla ruku. Ich prsty sa preplietli. Vykročili spolu po zamatovej tráve.
„Náš čas, bol príliš krátky, dieťa moje. Musela som ťa nechať v rukách otca, ktorý ti nedokázal dať lásku. Tento sen je ako celý tvoj terajší život. Krehký, ľahko zničiteľný. Láska dokáže aj zabíjať. Vie, byť aj krutá. On ťa nikdy neľúbil, nepatril ti. Všetko to bola len ilúzia, ako tento sen…ako sen…On je len vysnená ilúzia.“
„Nie, to nie je pravda,“ vykríkla Merope. Líca mala vlhké od sĺz a hrozne sa triasla. Morfin ju veľmi často tyranizoval. Vždy si nenechal ujsť príležitosť, aby ju pred otcom znemožnil. Kruté spomienky nemilosrdne vyplávali na povrch spolu s jeho smrťou. Sen s matkou bol tiež veľmi živý. Vycítila, že má pravdu.
„Neboj sa, láska moja. To bol len zlý sen,“ Tom ju upokojujúco objal. Cítil ako jej splašene bije srdce. Pritisla sa k nemu čo najbližšie a márne sa snažila premôcť účinok toho hrozného sna. Zasypal ju nežnými bozkami, ktoré postupne zamestnali jej myseľ aj telo. Želala si, aby mu viac nemusela dávať elixír, lásky.
Začuli nesmelé zaklopanie na dvere. Dovnútra vošiel malý Tom oblečený v modrej pyžame. Merope nemohla uveriť tomu, že tie drobné bledé rúčky dokázali zabiť. Vedela, že to urobil v sebaobrane, ale mohol predsa použiť aj inú kliatbu.
Na Morfinovi jej nezáležalo. Zaujímal ju jedine Tom. Nechcela, aby jeho dušu ťažilo také strašné tajomstvo. Upokojovalo ju len to, že mu tú spomienku vymazala z mysle. Všimla si, že má nakrivo pozapínané gombíky.
„Dobrú noc,“ odvetil nesmelo. Potichu zavrel dvere a nechal ich samých.
„Čo je toto ?“ jej manžel zdvihol zo zeme drobnú fľaštičku. Nevšimla si, že jej z vrecka vypadla fľaštička s ďalšou dávkou elixíru lásky.
Merope vedela, že nastal okamih pravdy. Jej vysnený svet sa začínal rúcať.
„Zajtra ráno, to zistíš,“ odvetila rozrušene. Vyskočila z postele a zamkla sa v kúpeľni. Pomocou prútika rozbila zrkadlo. Vzala do ruky jednu z črepín. Potom si už na nič nespomínala. Zaplavil ju skutočný purpurový svet.
Malé dievčatko oblečené v otrhaných šatách sedelo schúlené v kúte. V rukách zvieralo rozbitú bábiku. Bol to posledný darček, ktorý dostala od mami. Ako veľmi jej chýbala. Odkedy zomrela otec si vylieval všetku zlosť na nej. Považoval ju len za slúžku určenú len na varenie a upratovanie.
„Tak čo sestrička, zahráme sa spolu ?“ Morfin sa priblížil k nej s prútikom v ruke. Sila nejakého zaklínadla ju zhodila na zem. Zacítila neskutočne silnú bolesť.
„Si nehodná nášho rodu, si obyčajná šmukelka,“ posmieval sa jej. Zazrela mŕtvolu vystupujúcu z rieky. Naťahovala sa za ňou a pokúšala sa ju uškrtiť.
Zrazu ju zalialo silné svetlo. Ocitla sa na zelenej lúke plnej krásnych kvetov. Niekto ju pohladil po vlasoch. Prudko sa obrátila.
„Mamička,“ snová postava k nej natiahla ruku. Ich prsty sa preplietli. Vykročili spolu po zamatovej tráve.
„Náš čas, bol príliš krátky, dieťa moje. Musela som ťa nechať v rukách otca, ktorý ti nedokázal dať lásku. Tento sen je ako celý tvoj terajší život. Krehký, ľahko zničiteľný. Láska dokáže aj zabíjať. Vie, byť aj krutá. On ťa nikdy neľúbil, nepatril ti. Všetko to bola len ilúzia, ako tento sen…ako sen…On je len vysnená ilúzia.“
„Nie, to nie je pravda,“ vykríkla Merope. Líca mala vlhké od sĺz a hrozne sa triasla. Morfin ju veľmi často tyranizoval. Vždy si nenechal ujsť príležitosť, aby ju pred otcom znemožnil. Kruté spomienky nemilosrdne vyplávali na povrch spolu s jeho smrťou. Sen s matkou bol tiež veľmi živý. Vycítila, že má pravdu.
„Neboj sa, láska moja. To bol len zlý sen,“ Tom ju upokojujúco objal. Cítil ako jej splašene bije srdce. Pritisla sa k nemu čo najbližšie a márne sa snažila premôcť účinok toho hrozného sna. Zasypal ju nežnými bozkami, ktoré postupne zamestnali jej myseľ aj telo. Želala si, aby mu viac nemusela dávať elixír, lásky.
Začuli nesmelé zaklopanie na dvere. Dovnútra vošiel malý Tom oblečený v modrej pyžame. Merope nemohla uveriť tomu, že tie drobné bledé rúčky dokázali zabiť. Vedela, že to urobil v sebaobrane, ale mohol predsa použiť aj inú kliatbu.
Na Morfinovi jej nezáležalo. Zaujímal ju jedine Tom. Nechcela, aby jeho dušu ťažilo také strašné tajomstvo. Upokojovalo ju len to, že mu tú spomienku vymazala z mysle. Všimla si, že má nakrivo pozapínané gombíky.
„Dobrú noc,“ odvetil nesmelo. Potichu zavrel dvere a nechal ich samých.
„Čo je toto ?“ jej manžel zdvihol zo zeme drobnú fľaštičku. Nevšimla si, že jej z vrecka vypadla fľaštička s ďalšou dávkou elixíru lásky.
Merope vedela, že nastal okamih pravdy. Jej vysnený svet sa začínal rúcať.
„Zajtra ráno, to zistíš,“ odvetila rozrušene. Vyskočila z postele a zamkla sa v kúpeľni. Pomocou prútika rozbila zrkadlo. Vzala do ruky jednu z črepín. Potom si už na nič nespomínala. Zaplavil ju skutočný purpurový svet.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 5 (2x)
| přečteno: 48x
Purpurový svet
12. listopad 2006 | 13.14 | rubrika: Jednorázkovky HP
Merope spokojne prešla po malej slabo osvetlenej kuchyni. Na krku sa jej leskol Slizolinov medailón. Jemne ho poťažkala v ruke. Raz príde čas, keď bude patriť jej synovi.
Zbožňovala malého Toma a nikdy neľutovala, že sa narodil len vďaka elixíru lásky. Niečo na ňom ju však desilo. V jeho očiach občas zazrela zvláštne plápolajúce svetlo. Deti z okolia nechtiac podliehali čaru tých očí. Väčšinou
Zbožňovala malého Toma a nikdy neľutovala, že sa narodil len vďaka elixíru lásky. Niečo na ňom ju však desilo. V jeho očiach občas zazrela zvláštne plápolajúce svetlo. Deti z okolia nechtiac podliehali čaru tých očí. Väčšinou
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 39x