Eileen zamierila k stolom, ktoré sa priam prehýbali pod chutným jedlom. Nápoje boli pripravené a zahalené do ochrannej vrstvy, ktorá znemožňovala pridanie nejakých jedovatých látok. Váhavo
"Sú mŕtvi, Eileen ?" zdesene zašepkala Meila. Detský hlások tie slová vyslovil len s veľkou námahou. Na sebe mala odeté dlhé neforemné šaty bez výrazného výstrihu. Krk jej zdobil náhrdelník
"Ako si to urobil ?" opýtal sa bledý chlapec v červenom habite. Okolo pása mal pripnutý akýsi pohybujúci sa kus látky pripomínajúci opasok. Na červenom povrchu sa črtali nejaké pohybujúce sa znamenia. Zdvihol zo zeme svoju čiapku a pomaly ju oprášil. Vôbec nebol nahnevaný. Ten tenký kúsok dreva v Dracovej ruke v ňom vzbudil zvedavosť.
Dlho som uvažovala nad touto poviedkou. Už som ju aj raz chcela úplne vymazať, ale rozmyslela som si to. Tentoraz to však zrejme bude definitívne. Neviem si predstaviť, akoby som v nej pokračovala. Chcela som to urobiť, ale vôbec to nejde. Zatiaľ túto poviedku označím písmenom P ako pozastavená.
