darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných III: 16. kapitola Vražedná posadnutosť
11. leden 2007 | 17.18 | rubrika: Noc temných IIID
„AKO STE HO MOHLI NECHAŤ ODÍSŤ ?“ Ginny naplno využívala kapacitu svojho hlasu. Trvalo dosť dlho kým sa všetci prebrali. MgGonagallová sa akurát snažila prinútiť Botta, aby z nej láskavo zliezol.
„On nás všetkých omráčil, jednou kliatbou…nepochybne je to výnimočný čarodejník,“ sucho poznamenal auror, ktorý stál pri nej. Tie slová na ňu zaúčinkovali horšie, akoby ju urazil. Ginny sa poriadne naježila.
„Nebuďte smiešny. Hádam mu len nechcete skladať poklony. Je rovnako skazený ako ten jeho úžasný otecko…hneď vidno, že je to jeho synáčik…“
Harry a Helen sa konečne vymotali spod stola. MgGonagallová si rýchlo napravila klobúk, ktorý jej Bott nechtiac zhúžval a zadychčane sa oprela o stôl.
„Ak Harriet potrebuje pomoc…môžeme veľmi ľahko zistiť či…“ začala Helen.
„VY SA DO TOHO NEMIEŠAJTE,“ skríkla podráždene.
„Ginny, prosím ťa ovládaj sa,“ sykol Harry. Nemal náladu na hysterické výstupy. Aurori na čele s MgGonagallovou zamierili k dverám. Problém bol v tom, že ich niečo blokovalo a nedali sa otvoriť.
„JA ŤA NESPOZNÁVAM, EŠTE AJ TY SI NA ICH STRANE…HARRY, ČO SA TO S TEBOU STALO ?“
„Buď rozumná, Ginny. Chápem, že si rozrušená, ale začínaš mi zliezť na nervy. Nemôžeš obviňovať všetkých okolo seba. Veď ani nevieš ako sa to presne odohralo…Nemysli si, že ty si jediná, ktorej na tom záleží. Už kvôli Harriet by si mala dovoliť, aby sa s ňou aspoň porozprávala…“ snažil sa ju presvedčiť Harry.
„TO NEPRICHÁDZA DO ÚVAHY,“ zasipela rozčúlene.
Helen veľmi zaujímalo ako Harry zareaguje. Bola zvedavá, ktorá časť jeho osobnosti sa tentoraz prejaví…
„JE TO AJ MOJA DCÉRA,“ nemal záujem pokračovať v hádke.
„TAK TO TI DOŠLO PRÍLIŠ NESKORO…VYSVETLI MI, AKO JE TO MOŽNÉ, ŽE RIDDLE SA K TEBE CHOVAL TAK DÔVERNE ?“ Ginny sa postavila celkom blízko k Harrymu. Založila si ruky v bok a vyzývavo naňho zazerala. Všetci v miestnosti spozorneli. Aurori prestali búchať na dvere a otočili sa k nemu. V miestnosti zavládlo hrobové ticho.
Harryho oči sa nebezpečne zaleskli. Nechcel skrývať svoj vzťah s Helen… Páčilo by sa mu, keby to mohol všetkým oznámiť, ale nesmel to urobiť. Ešte potrvá dosť dlho kým to okolie akceptuje.
„Nenechaj sa ovládnuť nenávisťou. Ty si taká nikdy nebola,“ zmiernil tón hlasu. Ginny sa mu vrhla do náručia. Opatrne ju pohladil po vlasoch…Rýchlo sa však z jej objatia vymanil. Cítil, že od neho chce niečo čo jej nemôže dať.
„On nás všetkých omráčil, jednou kliatbou…nepochybne je to výnimočný čarodejník,“ sucho poznamenal auror, ktorý stál pri nej. Tie slová na ňu zaúčinkovali horšie, akoby ju urazil. Ginny sa poriadne naježila.
„Nebuďte smiešny. Hádam mu len nechcete skladať poklony. Je rovnako skazený ako ten jeho úžasný otecko…hneď vidno, že je to jeho synáčik…“
Harry a Helen sa konečne vymotali spod stola. MgGonagallová si rýchlo napravila klobúk, ktorý jej Bott nechtiac zhúžval a zadychčane sa oprela o stôl.
„Ak Harriet potrebuje pomoc…môžeme veľmi ľahko zistiť či…“ začala Helen.
„VY SA DO TOHO NEMIEŠAJTE,“ skríkla podráždene.
„Ginny, prosím ťa ovládaj sa,“ sykol Harry. Nemal náladu na hysterické výstupy. Aurori na čele s MgGonagallovou zamierili k dverám. Problém bol v tom, že ich niečo blokovalo a nedali sa otvoriť.
„JA ŤA NESPOZNÁVAM, EŠTE AJ TY SI NA ICH STRANE…HARRY, ČO SA TO S TEBOU STALO ?“
„Buď rozumná, Ginny. Chápem, že si rozrušená, ale začínaš mi zliezť na nervy. Nemôžeš obviňovať všetkých okolo seba. Veď ani nevieš ako sa to presne odohralo…Nemysli si, že ty si jediná, ktorej na tom záleží. Už kvôli Harriet by si mala dovoliť, aby sa s ňou aspoň porozprávala…“ snažil sa ju presvedčiť Harry.
„TO NEPRICHÁDZA DO ÚVAHY,“ zasipela rozčúlene.
Helen veľmi zaujímalo ako Harry zareaguje. Bola zvedavá, ktorá časť jeho osobnosti sa tentoraz prejaví…
„JE TO AJ MOJA DCÉRA,“ nemal záujem pokračovať v hádke.
„TAK TO TI DOŠLO PRÍLIŠ NESKORO…VYSVETLI MI, AKO JE TO MOŽNÉ, ŽE RIDDLE SA K TEBE CHOVAL TAK DÔVERNE ?“ Ginny sa postavila celkom blízko k Harrymu. Založila si ruky v bok a vyzývavo naňho zazerala. Všetci v miestnosti spozorneli. Aurori prestali búchať na dvere a otočili sa k nemu. V miestnosti zavládlo hrobové ticho.
Harryho oči sa nebezpečne zaleskli. Nechcel skrývať svoj vzťah s Helen… Páčilo by sa mu, keby to mohol všetkým oznámiť, ale nesmel to urobiť. Ešte potrvá dosť dlho kým to okolie akceptuje.
„Nenechaj sa ovládnuť nenávisťou. Ty si taká nikdy nebola,“ zmiernil tón hlasu. Ginny sa mu vrhla do náručia. Opatrne ju pohladil po vlasoch…Rýchlo sa však z jej objatia vymanil. Cítil, že od neho chce niečo čo jej nemôže dať.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x)
| přečteno: 85x
Nemilovaná III: 1. kapitola Čierna ruža
11. leden 2007 | 17.15 | rubrika: Nemilovaná III D
Mladá žena zahalená do tmavého habitu sa predierala cez husté krovie. Pomocou prútika odstránila aj poslednú prekážku, ktorá jej stála v ceste. Mohutný krík potichučky zaprašťal a odsunul sa jej z cesty.
Chcela poslať rodičom správu, že je v poriadku. Nemienila dopustiť, aby kvôli nej trpeli.
„Expeliarmus,“ zreval nejaký hlas. Prudko dopadla na zem a prútik jej vyletel z ruky. Začínala sa obávať najhoršieho.
„Aké pekné dievčatko,“ podlízavo odvetil nejaký špinavý muž odetý v čiernom habite. Jeho spoločník bol dosť obézny. Ledva sa vmestil do habitu. V očiach sa mu odrážali čertovské ohníčky. Vzal do ruky jej prútik a obzeral si ju, akoby bola nejakým zvieraťom na trhu.
Hej, maličká, čo tu robíš ?“ zachrípnuto sa opýtal jeho spoločník. Tifany od ľaku celkom stuhla, keď ju surovo schmatol a pokúšal sa jej vyhrnúť habit. Poškriabala ho po tvári a zúfalo sa pokúšala kopnúť ho. Udrel ju tak silno, že takmer stratila vedomie. Bolesť v sánke bola priam neznesiteľná.
„Nechajte ma,“ zajačala podráždene. Do očí jej vyhŕkli slzy. Nevládala ani poriadne kričať. Zúfalo stisla v rukách prívesok, ktorý dostala od Toma. Bola to pekne tvarovaná čierno- zlatá ruža. Vravel jej, že keď bude náhodou v nebezpečenstve, stačí, keď ju chvíľu podrží v rukách. Medzi ňou a útočníkmi sa náhle objavila akási priezračná stena.
Nedokázali ju prekročiť. Začula slabé puknutie. Potom sa jej zatmelo pred očami a zúfalo klesla na zem, stále chránená magickou bariérou. „Tifany, si v poriadku ?“ opýtal sa mrazivý hlas. Tom zamrmlal kúzlo na zrušenie ochrany. Opatrne ju vzal do náručia. Nemienil sa s ňou hádať kvôli tomu, že bez slova odišla. Nechcel, aby sa cítila uväznená.
Takisto ju však, varoval, že nie je dobré túlať sa po dedine neskoro v noci. Smrťožrúti ju ešte nepoznali a v hlavne v noci bolo mimoriadne nebezpečné potulovať sa po týchto končinách.
Nevládala mu odpovedať. Celé líce ju neznesiteľne pálilo. Začalo jej aj poriadne opúchať. Vydala zo seba len, akýsi nezrozumiteľný povzdych.
„Pane, odpustite nám. Nevedeli sme, že je to vaša priateľka,“ obaja muži rýchlo klesli na kolená.
Chcela poslať rodičom správu, že je v poriadku. Nemienila dopustiť, aby kvôli nej trpeli.
„Expeliarmus,“ zreval nejaký hlas. Prudko dopadla na zem a prútik jej vyletel z ruky. Začínala sa obávať najhoršieho.
„Aké pekné dievčatko,“ podlízavo odvetil nejaký špinavý muž odetý v čiernom habite. Jeho spoločník bol dosť obézny. Ledva sa vmestil do habitu. V očiach sa mu odrážali čertovské ohníčky. Vzal do ruky jej prútik a obzeral si ju, akoby bola nejakým zvieraťom na trhu.
Hej, maličká, čo tu robíš ?“ zachrípnuto sa opýtal jeho spoločník. Tifany od ľaku celkom stuhla, keď ju surovo schmatol a pokúšal sa jej vyhrnúť habit. Poškriabala ho po tvári a zúfalo sa pokúšala kopnúť ho. Udrel ju tak silno, že takmer stratila vedomie. Bolesť v sánke bola priam neznesiteľná.
„Nechajte ma,“ zajačala podráždene. Do očí jej vyhŕkli slzy. Nevládala ani poriadne kričať. Zúfalo stisla v rukách prívesok, ktorý dostala od Toma. Bola to pekne tvarovaná čierno- zlatá ruža. Vravel jej, že keď bude náhodou v nebezpečenstve, stačí, keď ju chvíľu podrží v rukách. Medzi ňou a útočníkmi sa náhle objavila akási priezračná stena.
Nedokázali ju prekročiť. Začula slabé puknutie. Potom sa jej zatmelo pred očami a zúfalo klesla na zem, stále chránená magickou bariérou. „Tifany, si v poriadku ?“ opýtal sa mrazivý hlas. Tom zamrmlal kúzlo na zrušenie ochrany. Opatrne ju vzal do náručia. Nemienil sa s ňou hádať kvôli tomu, že bez slova odišla. Nechcel, aby sa cítila uväznená.
Takisto ju však, varoval, že nie je dobré túlať sa po dedine neskoro v noci. Smrťožrúti ju ešte nepoznali a v hlavne v noci bolo mimoriadne nebezpečné potulovať sa po týchto končinách.
Nevládala mu odpovedať. Celé líce ju neznesiteľne pálilo. Začalo jej aj poriadne opúchať. Vydala zo seba len, akýsi nezrozumiteľný povzdych.
„Pane, odpustite nám. Nevedeli sme, že je to vaša priateľka,“ obaja muži rýchlo klesli na kolená.
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 46x
V Zajatí snov: XIII. Vyčíňanie magických síl
7. leden 2007 | 20.25 | rubrika: V zajatí snovD
Reálny svet
„Pokojne ustúpte. Je môj. Jedine ja mám právo sa s ním pohrať,“ zlovestne sa uškrnula. Niekoľkominútové mučenie jej určite nestačilo.
„Lea ?“ neveriacky vyhŕkol Garapodo. Nedokázal pochopiť, ako je to možné. Pred ním zrazu stála žena, ktorú nadovšetko miloval. Loxoscelesova matka. V jej tvári sa však už neodrážala nevinnosť ani bolesť. Bola plná zloby a túžby
„Pokojne ustúpte. Je môj. Jedine ja mám právo sa s ním pohrať,“ zlovestne sa uškrnula. Niekoľkominútové mučenie jej určite nestačilo.
„Lea ?“ neveriacky vyhŕkol Garapodo. Nedokázal pochopiť, ako je to možné. Pred ním zrazu stála žena, ktorú nadovšetko miloval. Loxoscelesova matka. V jej tvári sa však už neodrážala nevinnosť ani bolesť. Bola plná zloby a túžby
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 47x
G. dcéraII: Návrat temna 5. kapitola Sprisahanie
6. leden 2007 | 21.48 | rubrika: Greybackova dcéraIID
„Ty si zošalel. Veď to je dcéra Draca Malfoya,“ znechutene odsekol Ron. Napriek tomu, že svojho bývalého spolužiaka hrozne neznášal, nebol by schopný ublížiť jeho deťom.
„Nie, Ron mýliš sa. Malfoy ju u seba držal proti mojej vôli. Nemohol som s tým nič robiť. Ministerstvo mu vtedy zobalo z ruky. Bella je tvoja neter. Môžem to dokázať. Mám všetky potrebné dokumenty a takisto aj spomienky, ktoré to dokazujú. Nechal som urobiť elixír na potvrdenie otcovstva, stačí len pridať vzorky krvi,“ sebavedome odvetil Drake.
Ron začínal byť z toho všetkého riadne zmätený. Neveriacky hľadel na dieťa, ktoré k nemu pristúpilo. Na Bellinej tvári sa objavili slzy. Začali jej rovnomerne stekať po oboch lícach.
„Neverím mu, vzal ma preč od mami a otca,“ zašepkala vydesene. Postavila sa za Rona, akoby očakávala, že ju bude chrániť.
„Počkám si na výsledky. Dovtedy ma odtiaľto nedostanete,“ odvetil zmierlivo. Jemne pohladil Bellu po vlasoch. Trochu sa upokojila a dovolila mu, aby ju posadil do kresla.
„Nie, Ron mýliš sa. Malfoy ju u seba držal proti mojej vôli. Nemohol som s tým nič robiť. Ministerstvo mu vtedy zobalo z ruky. Bella je tvoja neter. Môžem to dokázať. Mám všetky potrebné dokumenty a takisto aj spomienky, ktoré to dokazujú. Nechal som urobiť elixír na potvrdenie otcovstva, stačí len pridať vzorky krvi,“ sebavedome odvetil Drake.
Ron začínal byť z toho všetkého riadne zmätený. Neveriacky hľadel na dieťa, ktoré k nemu pristúpilo. Na Bellinej tvári sa objavili slzy. Začali jej rovnomerne stekať po oboch lícach.
„Neverím mu, vzal ma preč od mami a otca,“ zašepkala vydesene. Postavila sa za Rona, akoby očakávala, že ju bude chrániť.
„Počkám si na výsledky. Dovtedy ma odtiaľto nedostanete,“ odvetil zmierlivo. Jemne pohladil Bellu po vlasoch. Trochu sa upokojila a dovolila mu, aby ju posadil do kresla.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 37x
NemilovanáII:XVII. Rozhodujúci okamih
5. leden 2007 | 17.39 | rubrika: Nemilovaná IID
Schúlila sa do klbka. Ten kúsok papiera v nej vyvolal nepríjemnú triašku. Zahľadela sa na kresbu mladého dievčaťa s čiernym kocúrom v náručí. Presne vystihol chlad a neprístupnosť odrážajúcu sa v jej očiach. Akoby sa opäť vrátil ten milý chlapec, ktorý ju ochraňoval. Cítila chuť jeho bozkov. Telom jej prebehla triaška, keď si spomenula na prvé nesmelé dotyky.
Vtedy si myslela, že ich nič nemôže rozdeliť. To všetko však bola len bolestivá minulosť, ktorá jej bránila znovu sa do niekoho zamilovať. Niekedy si želala, aby sa vrátil späť ten Tom, ktorého poznala.
Nie chladný vrah schopný vyhrážať sa jej rodine. Nespoznávala človeka, ktorý prevrátil hore nohami celý život v Londýne a spôsobil ďalšiu vlnu strachu a nenávisti. Ruka jej pomaly klesla a kresba vypadla na zem. Potrebovala sa zbaviť tej ťažoby, aj za cenu riskovania vlastného života. Rozhodla sa prijať jeho pozvanie.
„Nie, Ellie. Dnes sa mi nechce nikam ísť. Ostanem v posteli,“ zaklamala Tifany. Túto záležitosť si chcela vybaviť sama. Netrápilo ju, čo sa s s ňou stane. Vedela, že nemá inú možnosť.
„Tak dobre, Tif, nebudem ťa k ničomu nútiť. Viem, že časom to všetko prejde a ty sa spamätáš,“ povzbudivo sa usmiala a vyšla zo spálne.
Nežne sa pritúlila k Blacksabatovi. Do sýtosti sa s ním pohrala a vtisla mu priateľsky bozk na hlavičku. Kocúr spokojne zapriadol a zavrel oči. Keď zaspal, Tifany ho položila na vankúš a rýchlo sa poobliekala. Na vankúšik položila aj krátky odkaz v prípade, žeby sa už nevrátila. Vrhla posledný pohľad na svojho miláčika a odvážne vykročila v ústrety osudu.
Vonku zúrila poriadna snehová víchrica. Pritisla si plášť tesnejšie k telu a nasadila si rukavice. Takéto počasie jej vyhovovalo. Nechcela, aby si ju niekto príliš všímal. Bolo by však podozrivé, keby sa nezastavila ani v jednom obchode. Vošla do cukrárne a dopriala si pár chutných koláčikov.
Zachytila tichý rozhovor dvoch mužov sediacich pri vedľajšom stole. Jedného z nich poznala. Volal sa Horace Tittleton a bol otcom jej spolužiaka. Vedela, že Jerry sa už nikdy nevráti do školy. Nikto im však neobjasnil, čo sa mu stalo.
„…vtrhli do nášho domu a všetko zničili. Až teraz som zistil, že môj syn k nim patril, chcel vycúvať. Našiel som jeho telo pri dverách…“ Horace znepokojene pobúchal prstom po stole. Tvár mal bledú a pochudnutú.
„Je mi to ľúto. Za všetko môže Craft. Veď- Viete – Kto bol oproti nemu ešte celkom slušný chlapík,“ zlostne sykol jeho spoločník. Bolo na ňom vidieť, že toho veľa vypil. Také niečo totiž nevypustí z úst nikto triezvy.
Tifany takmer zabehlo od smiechu. Temný pán ako slušný chlapík ? Ledva sa udržala na stoličke. Keď však videla koľko je hodín, po chrbte jej prebehol mráz.
Vtedy si myslela, že ich nič nemôže rozdeliť. To všetko však bola len bolestivá minulosť, ktorá jej bránila znovu sa do niekoho zamilovať. Niekedy si želala, aby sa vrátil späť ten Tom, ktorého poznala.
Nie chladný vrah schopný vyhrážať sa jej rodine. Nespoznávala človeka, ktorý prevrátil hore nohami celý život v Londýne a spôsobil ďalšiu vlnu strachu a nenávisti. Ruka jej pomaly klesla a kresba vypadla na zem. Potrebovala sa zbaviť tej ťažoby, aj za cenu riskovania vlastného života. Rozhodla sa prijať jeho pozvanie.
„Nie, Ellie. Dnes sa mi nechce nikam ísť. Ostanem v posteli,“ zaklamala Tifany. Túto záležitosť si chcela vybaviť sama. Netrápilo ju, čo sa s s ňou stane. Vedela, že nemá inú možnosť.
„Tak dobre, Tif, nebudem ťa k ničomu nútiť. Viem, že časom to všetko prejde a ty sa spamätáš,“ povzbudivo sa usmiala a vyšla zo spálne.
Nežne sa pritúlila k Blacksabatovi. Do sýtosti sa s ním pohrala a vtisla mu priateľsky bozk na hlavičku. Kocúr spokojne zapriadol a zavrel oči. Keď zaspal, Tifany ho položila na vankúš a rýchlo sa poobliekala. Na vankúšik položila aj krátky odkaz v prípade, žeby sa už nevrátila. Vrhla posledný pohľad na svojho miláčika a odvážne vykročila v ústrety osudu.
Vonku zúrila poriadna snehová víchrica. Pritisla si plášť tesnejšie k telu a nasadila si rukavice. Takéto počasie jej vyhovovalo. Nechcela, aby si ju niekto príliš všímal. Bolo by však podozrivé, keby sa nezastavila ani v jednom obchode. Vošla do cukrárne a dopriala si pár chutných koláčikov.
Zachytila tichý rozhovor dvoch mužov sediacich pri vedľajšom stole. Jedného z nich poznala. Volal sa Horace Tittleton a bol otcom jej spolužiaka. Vedela, že Jerry sa už nikdy nevráti do školy. Nikto im však neobjasnil, čo sa mu stalo.
„…vtrhli do nášho domu a všetko zničili. Až teraz som zistil, že môj syn k nim patril, chcel vycúvať. Našiel som jeho telo pri dverách…“ Horace znepokojene pobúchal prstom po stole. Tvár mal bledú a pochudnutú.
„Je mi to ľúto. Za všetko môže Craft. Veď- Viete – Kto bol oproti nemu ešte celkom slušný chlapík,“ zlostne sykol jeho spoločník. Bolo na ňom vidieť, že toho veľa vypil. Také niečo totiž nevypustí z úst nikto triezvy.
Tifany takmer zabehlo od smiechu. Temný pán ako slušný chlapík ? Ledva sa udržala na stoličke. Keď však videla koľko je hodín, po chrbte jej prebehol mráz.
komentáře (4) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 41x
Noc temnýchIII: 15. kapitola Čierna pyramída, obvi
3. leden 2007 | 21.58 | rubrika: Noc temných IIID
Po ruke jej stekali pramienky krvi. Na tú vytŕčajúcu časť kosti sa nedokázala ani pozrieť. Chcela kričať, ale zdvihnutý prútik mieriaci na jej hlavu ju od toho nápadu ihneď odhovoril. Ostávalo jej len, dúfať, že niekto príde….Nie je možné, aby nikto nepočul čo sa deje na chodbe…
„Sm…“ Bott sa snažil niečo povedať, ale nešlo to. Zrejme bol pod vplyvom kliatby imperius. Ruka s prútikom mu klesla.
„Ty ?“ zjojkla Harriet. Oveľa viac ako zranená ruka ju bolelo poznanie, že človek, ktorému dôverovala ju zradil.
„Čakala si niekoho iného ?“ ten hlas, bol presýtený niečím temným, čo nevedela presne identifikovať.
„Nie, ja…“ vyjachtala Harriet.
„Sm…“ Bott sa snažil niečo povedať, ale nešlo to. Zrejme bol pod vplyvom kliatby imperius. Ruka s prútikom mu klesla.
„Ty ?“ zjojkla Harriet. Oveľa viac ako zranená ruka ju bolelo poznanie, že človek, ktorému dôverovala ju zradil.
„Čakala si niekoho iného ?“ ten hlas, bol presýtený niečím temným, čo nevedela presne identifikovať.
„Nie, ja…“ vyjachtala Harriet.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.67 (6x)
| přečteno: 80x
NemilovanáII: XVI. Bijúce srdce
3. leden 2007 | 17.46 | rubrika: Nemilovaná IID
O niekoľko hodín neskôr…
Blacksabat chlácholivo zapriadol. Dovolil svojej paničke, aby ho jemne pohladila. Tifany sa k nemu nervózne schúlila. Napriek tomu, že ju riaditeľ poslal do postele, nedokázala podľahnúť spánku. Stále pred sebou videla spolužiačkine trasúce sa telo.
Snape a Pomfreyová spoločnými silami vytvorili protijed, ktorý stabilizoval jej stav. Ellie teraz pokojne spala v nemocničnom krídle nadopovaná liečivými elixírmi. Predtým než ju zaplavil spánok, však vyslovila niečo zvláštne. Tifany to stále nedokázala pochopiť.
Zoslabnutý hlas jej stále znel v mysli : „Už nie si až taký odvážny, Riddle ?“ Nechápala, prečo Tom tak veľmi zbledol a utiekol na chodbu. To meno jej nič nehovorilo.
Nervózne si cez seba prehodila habit. Prudko vstala z postele. Blacksabat zarazene cupkal za ňou. Obával sa, že opäť vyvedie nejakú hlúposť.
Tifany zamierila na jediné miesto, ktoré určite nikto nepríde skontrolovať. Vstúpila do večne pokazených záchodov Umrnčanej Myrtly. Po zemi sa opäť valila voda a niekto sťažka vzlykal zavretý v kabínke. Zazrela porozhadzované porozhadzované kúsky pergamenu.
Najviac ju však prekvapilo, keď zazrela Myrtlu vznášať sa pri umývadle. Mierne sa uškrnula a rukou ukázala na ten hrozný neporiadok. Zrejme sa dobre zabávala.
Dvierka na kabínke sa prudko otvorili. Stála v nich Ambra. Tvár mala mokrú od sĺz a v rukách držala nejaký kus papiera.
„Tifany, ja som úplne na dne. Už viac nevládzem,“ vyhŕkla zronene. Prudko klesla na kolená a roztrasene si siahla rukou na brucho.
„No tak, nemôžeš tu ostať. Vezmem ťa do klubovne a dáme si niečo dobré,“ rozhodne sa k nej sklonila a donútila ju vstať.
„Nie, ja chcem zomrieť, už viac nedokážem mlčať,“ váhavo prijala ponúkanú pomoc a nechala sa viesť za ruku. Tifany ju opatrne objala. Nechcela, aby jej vravela také hrozné veci.
„Nevzdávaj sa. Nedovoľ strachu zvíťaziť,“ poradila jej.
„Ja čakám dieťa…“ vydesene hlesla Ambra. Ustúpila od Tifany, akoby sa bála, že ju bude odsudzovať.
Blacksabat chlácholivo zapriadol. Dovolil svojej paničke, aby ho jemne pohladila. Tifany sa k nemu nervózne schúlila. Napriek tomu, že ju riaditeľ poslal do postele, nedokázala podľahnúť spánku. Stále pred sebou videla spolužiačkine trasúce sa telo.
Snape a Pomfreyová spoločnými silami vytvorili protijed, ktorý stabilizoval jej stav. Ellie teraz pokojne spala v nemocničnom krídle nadopovaná liečivými elixírmi. Predtým než ju zaplavil spánok, však vyslovila niečo zvláštne. Tifany to stále nedokázala pochopiť.
Zoslabnutý hlas jej stále znel v mysli : „Už nie si až taký odvážny, Riddle ?“ Nechápala, prečo Tom tak veľmi zbledol a utiekol na chodbu. To meno jej nič nehovorilo.
Nervózne si cez seba prehodila habit. Prudko vstala z postele. Blacksabat zarazene cupkal za ňou. Obával sa, že opäť vyvedie nejakú hlúposť.
Tifany zamierila na jediné miesto, ktoré určite nikto nepríde skontrolovať. Vstúpila do večne pokazených záchodov Umrnčanej Myrtly. Po zemi sa opäť valila voda a niekto sťažka vzlykal zavretý v kabínke. Zazrela porozhadzované porozhadzované kúsky pergamenu.
Najviac ju však prekvapilo, keď zazrela Myrtlu vznášať sa pri umývadle. Mierne sa uškrnula a rukou ukázala na ten hrozný neporiadok. Zrejme sa dobre zabávala.
Dvierka na kabínke sa prudko otvorili. Stála v nich Ambra. Tvár mala mokrú od sĺz a v rukách držala nejaký kus papiera.
„Tifany, ja som úplne na dne. Už viac nevládzem,“ vyhŕkla zronene. Prudko klesla na kolená a roztrasene si siahla rukou na brucho.
„No tak, nemôžeš tu ostať. Vezmem ťa do klubovne a dáme si niečo dobré,“ rozhodne sa k nej sklonila a donútila ju vstať.
„Nie, ja chcem zomrieť, už viac nedokážem mlčať,“ váhavo prijala ponúkanú pomoc a nechala sa viesť za ruku. Tifany ju opatrne objala. Nechcela, aby jej vravela také hrozné veci.
„Nevzdávaj sa. Nedovoľ strachu zvíťaziť,“ poradila jej.
„Ja čakám dieťa…“ vydesene hlesla Ambra. Ustúpila od Tifany, akoby sa bála, že ju bude odsudzovať.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 46x
Noc temnýchIII: 14. kapitola Láska a nenávisť
2. leden 2007 | 08.36 | rubrika: Noc temných IIID
Cítil ako mu trieska vyletela z ruky. Zrejme to spôsobilo nejaké kúzlo. Bolesť však neustávala.
„Čo sa to deje ? Veď to bola len obyčajná…“
„Rob sa dotkol magickej bariéry, zabezpečil som ju kúzlom, ktoré spôsobuje muky…“ skočil jej do reči Voldemort.
Do očí mu vyhŕkli slzy. Počul ako mama niečo povedala, ale zmysel je slov mu unikol. Nedokázal vnímať. Celé jeho telo sa sústredilo na tie nekonečné muky. Bolo to najdlhších 30 sekúnd v jeho živote…
Voldemort mu niečo zašepkal do ucha. Z prútika vyšľahlo perleťovo- sivé zaklínadlo. Len čo sa dotklo jeho kože, trápenie pominulo. Prudko ho obrátil k sebe…
„Prečo si liezol na ten strom ?“ opýtal sa posmešne.
„Ako to vieš…ja som ti predsa nič nepovedal.“
„Ale áno, stačilo mi to, keď som sa na teba pozrel…mal si na tváry taký previnilý výraz…nebolo ťažké zistiť čo sa ti preháňa v hlave, ale nevidel som všetko…“
„Chcel som vidieť ako to vyzerá vonku…“
Voldemortove oči sa nebezpečne zúžili. Nemal rád, keď niekto porušoval jeho príkazy. Svoj trest si však už odpykal.
„Čo sa týka teba, očakávam ťa na stretnutí smrťožrútov…na tých dvoch muklov nebudem brať žiadne ohľady…no predtým ako ich dostane na starosť Draco môžeš sa s nimi rozlúčiť…“
„Josh, kde sme sa to ocitli ? Čo tu robí naša dcéra ? Nikdy som nechcela veriť tomu, že je vrahyňa, ale teraz…“ Juliet si rozčúlene prehrabla tmavé vlasy. Pritúlila sa k svojmu manželovi. Zavreli ich do malej komory plnej starých harabúrd.
„Neviem drahá, nepozdáva sa mi to, tí ľudia čo nás uniesli sú blázni. Videla si ako čudne sa obliekajú…“
Dvere sa prudko otvorili. Dovnútra vošiel malý chlapček. Hneď za ním sa ponáhľala Helen. Bolo to pre ňu veľmi ťažké…
„PROSÍM ŤA, ČO TO ZNAMENÁ ? PREČO SI ZABILA MILANA ? KTO SÚ TÍTO ĽUDIA ? “ zvrieskla Juliet.
„To radšej nechcite vedieť…ja nemôžem…prepáčte mi…“ Helen si sadla na dlážku. Rukami si zakrývala tvár. Každá z tých otázok rozjatrila staré rany…
„Muklovia sa vždy veľa vypytujú.“ Voldemort si chladne premeral svojich svokrovcov. Obaja nemali ani potuchy o existencii čarodejníkov. Jeho odev im pripadal dosť uletený. Na hlave mal natiahnutú kapucňu, tak aby mu nebolo vidieť do tváre.
„Ja vám rád odpoviem na vaše otázky. Toto nie je žiadna hra. Znamená to, že ste odsúdený na smrť… Helen zabila toho vášho Milana kvôli mne a to kto sme, spoznáte o malú chvíľu…“
„Ste šialenec,“ rozčúlene skonštatoval Josh.
Voldemort sa ledva zdržiaval. Ruka s prútikom mu automaticky poskočila. Nechcel ich príliš unaviť. To bude Dracova úloha. Josh Catch vyzeral dosť zúbožene. Na prvý pohľad bolo jasné, že by dlhotrvajúce mučenie nemusel zvládnuť.
„Zvažujte svoje slová…“
„VYHRÁŽATE SA NÁM TU ZABITÍM AKO INAK VÁS MÔŽEME NAZVAŤ !“ odvrkla Juliet.
Helen sa rýchlo postavila Voldemortovi do cesty. Vedela, že to nie je rozumné, ale nemienila čakať kým bude Juliet mŕtva. Rýchlo ho objala a pomocou jemnej mágie prenášala do jeho mysle ukľudňujúce signály.
Vôbec sa tomu vôbec nebránil. Jej snahy o záchranu ľudí ho vždy nesmierne pobavili… Rob nesmelo postával pri nich a čakal čo sa bude diať…
„Dovolil som svojej manželke a synovi, aby sa s vami rozlúčili, ale už je čas, aby ste…“ Slávnostne si zložil kapucňu. Obaja zdreveneli od hrôzy pri pohľade na jeho tvár. Josh sa chytil za hruď, tak prudko dýchal, akoby prebehol poriadne dlhú trať. Juliet neveriacky pokrútila hlavou.
„Viem si predstaviť, že to bolo pre ňu veľmi ťažké…Tvoj otec ich zabil ?“ Bott sa poriadne zababušil do prikrývky. Začalo mu byť chladno.
„Nie, on ich nezabil. Stali sa oveľa horšie veci… Keď bolo stretnutie smrťožrútov, načúval som na chodbe. Myslím, že otec o tom vedel, ale nebral to na vedomie…Videl som Draca Malfoya…stál uprostred kruhu Voldemortových stúpencov…“
„Draco, Draco sklamal si ma. Očakával som, že si dokážeš splniť svoje povinnosti…“ Voldemort sedel na vyvýšenom mieste v akejsi provizórnej sieni, ktorú používali kvôli zábave…
„Urobím všetko čo mi prikážete…“ povedal blonďavý chalan.
„Musím ťa upozorniť, že neprijímam do svojich radov ľudí, ktorý nedokážu použiť svoju moc…ak nám dokážeš, že nie si žiaden zbabelec necháme ťa žiť, ak nie skončíš veľmi zle…od nás sa odchádza len do hrobu…“ Voldemort sa mu naďalej vyhrážal. To nebola žiadna novinka. Rob sa posunul o trochu bližšie. Otec trval na tom, aby sa Helen tiež zúčastnila tejto „schôdze“. Sedela v kúte pri Červochvostovi čo najďalej od NEHO. Rob si bol istý, že mu to určite nejakým spôsobom vráti.
Štyri meravé postavy boli priviazané k stĺpom, ktoré sa vlnili ako živé hady.
„Začneme imperiusom, to by snáď mohol náš mladý priateľ zvládnuť…“ navrhol Voldemort. Dlhým prstom ukázal na Josha Catcha. Jeho putá sa uvoľnili.
Draco trochu znervóznel, ale nie až natoľko, aby sa odvážil protestovať. Prikázal mu, aby napodobňoval sliepku. Nebolo to také hrozné ako sa zdalo. Rob si zakryl oči, keď videl telo svojej babky zmietať sa po zemi. Voldemort ju vybral na predvedenie kliatby cruciatus…
„Svoju ďalšiu obeť si môžeš vybrať sám…“ spokojne poznamenal Temný pán. Draco prebehol pohľadom po kruhu zloženého zo smrťožrútov.
„Chcem, aby to bola ona,' prútikom ukázal na Helen.
„Bella mi povedala, že tí dvaja muklovia sú jej rodičia. Nie je predsa možné, aby obyčajná humusáčka patrila k smrťožrútom…“ tvár sa mu skrivila od odporu. Všetci ostatní súhlasne prikyvovali.
Rob tu už nedokázal viac znášať. Nechápal prečo jeho otec nič neurobí. Snáď nechce, aby zomrela ? Vošiel do miestnosti, silná tlaková vlna odsotila dvoch smrťožrútov. Prešiel dovnútra kruhu a postavil sa k Helen. Oči mu plápolali od spravodlivého hnevu. Vedel veľmi dobre, že ani Voldemort nie je čistokrvný…
„Ty si to vážne želáš ?“ obrátil svoju pozornosť na otca.
„Tak potom sa budeš musieť zbaviť aj mňa,“ hlesol šokovane. Bol pripravený urobiť čokoľvek, aby mame nikto neublížil, aj keby mal obetovať svoj vlastný život.
Voldemort mlčky vstal. Prešiel sa po vnútornej strane kruhu. Zastavil sa pri Dracovi, ktorý stále držal prútik v bojovej pozícií. Vytiahol prútik a vyslovil…
„Zabúdacie zaklínadlo, ktoré zasiahlo všetkých smrťožrútov okrem mami a mňa…Nikto si nepamätal na to, čo sa dozvedeli…“ Rob sa uškrnul, keď zistil, že Bott ho už dosť dlho nepočúva. Utvrdilo ho v tom hlasné chrápanie vychádzajúce z jeho postele…
„Čo sa to deje ? Veď to bola len obyčajná…“
„Rob sa dotkol magickej bariéry, zabezpečil som ju kúzlom, ktoré spôsobuje muky…“ skočil jej do reči Voldemort.
Do očí mu vyhŕkli slzy. Počul ako mama niečo povedala, ale zmysel je slov mu unikol. Nedokázal vnímať. Celé jeho telo sa sústredilo na tie nekonečné muky. Bolo to najdlhších 30 sekúnd v jeho živote…
Voldemort mu niečo zašepkal do ucha. Z prútika vyšľahlo perleťovo- sivé zaklínadlo. Len čo sa dotklo jeho kože, trápenie pominulo. Prudko ho obrátil k sebe…
„Prečo si liezol na ten strom ?“ opýtal sa posmešne.
„Ako to vieš…ja som ti predsa nič nepovedal.“
„Ale áno, stačilo mi to, keď som sa na teba pozrel…mal si na tváry taký previnilý výraz…nebolo ťažké zistiť čo sa ti preháňa v hlave, ale nevidel som všetko…“
„Chcel som vidieť ako to vyzerá vonku…“
Voldemortove oči sa nebezpečne zúžili. Nemal rád, keď niekto porušoval jeho príkazy. Svoj trest si však už odpykal.
„Čo sa týka teba, očakávam ťa na stretnutí smrťožrútov…na tých dvoch muklov nebudem brať žiadne ohľady…no predtým ako ich dostane na starosť Draco môžeš sa s nimi rozlúčiť…“
„Josh, kde sme sa to ocitli ? Čo tu robí naša dcéra ? Nikdy som nechcela veriť tomu, že je vrahyňa, ale teraz…“ Juliet si rozčúlene prehrabla tmavé vlasy. Pritúlila sa k svojmu manželovi. Zavreli ich do malej komory plnej starých harabúrd.
„Neviem drahá, nepozdáva sa mi to, tí ľudia čo nás uniesli sú blázni. Videla si ako čudne sa obliekajú…“
Dvere sa prudko otvorili. Dovnútra vošiel malý chlapček. Hneď za ním sa ponáhľala Helen. Bolo to pre ňu veľmi ťažké…
„PROSÍM ŤA, ČO TO ZNAMENÁ ? PREČO SI ZABILA MILANA ? KTO SÚ TÍTO ĽUDIA ? “ zvrieskla Juliet.
„To radšej nechcite vedieť…ja nemôžem…prepáčte mi…“ Helen si sadla na dlážku. Rukami si zakrývala tvár. Každá z tých otázok rozjatrila staré rany…
„Muklovia sa vždy veľa vypytujú.“ Voldemort si chladne premeral svojich svokrovcov. Obaja nemali ani potuchy o existencii čarodejníkov. Jeho odev im pripadal dosť uletený. Na hlave mal natiahnutú kapucňu, tak aby mu nebolo vidieť do tváre.
„Ja vám rád odpoviem na vaše otázky. Toto nie je žiadna hra. Znamená to, že ste odsúdený na smrť… Helen zabila toho vášho Milana kvôli mne a to kto sme, spoznáte o malú chvíľu…“
„Ste šialenec,“ rozčúlene skonštatoval Josh.
Voldemort sa ledva zdržiaval. Ruka s prútikom mu automaticky poskočila. Nechcel ich príliš unaviť. To bude Dracova úloha. Josh Catch vyzeral dosť zúbožene. Na prvý pohľad bolo jasné, že by dlhotrvajúce mučenie nemusel zvládnuť.
„Zvažujte svoje slová…“
„VYHRÁŽATE SA NÁM TU ZABITÍM AKO INAK VÁS MÔŽEME NAZVAŤ !“ odvrkla Juliet.
Helen sa rýchlo postavila Voldemortovi do cesty. Vedela, že to nie je rozumné, ale nemienila čakať kým bude Juliet mŕtva. Rýchlo ho objala a pomocou jemnej mágie prenášala do jeho mysle ukľudňujúce signály.
Vôbec sa tomu vôbec nebránil. Jej snahy o záchranu ľudí ho vždy nesmierne pobavili… Rob nesmelo postával pri nich a čakal čo sa bude diať…
„Dovolil som svojej manželke a synovi, aby sa s vami rozlúčili, ale už je čas, aby ste…“ Slávnostne si zložil kapucňu. Obaja zdreveneli od hrôzy pri pohľade na jeho tvár. Josh sa chytil za hruď, tak prudko dýchal, akoby prebehol poriadne dlhú trať. Juliet neveriacky pokrútila hlavou.
„Viem si predstaviť, že to bolo pre ňu veľmi ťažké…Tvoj otec ich zabil ?“ Bott sa poriadne zababušil do prikrývky. Začalo mu byť chladno.
„Nie, on ich nezabil. Stali sa oveľa horšie veci… Keď bolo stretnutie smrťožrútov, načúval som na chodbe. Myslím, že otec o tom vedel, ale nebral to na vedomie…Videl som Draca Malfoya…stál uprostred kruhu Voldemortových stúpencov…“
„Draco, Draco sklamal si ma. Očakával som, že si dokážeš splniť svoje povinnosti…“ Voldemort sedel na vyvýšenom mieste v akejsi provizórnej sieni, ktorú používali kvôli zábave…
„Urobím všetko čo mi prikážete…“ povedal blonďavý chalan.
„Musím ťa upozorniť, že neprijímam do svojich radov ľudí, ktorý nedokážu použiť svoju moc…ak nám dokážeš, že nie si žiaden zbabelec necháme ťa žiť, ak nie skončíš veľmi zle…od nás sa odchádza len do hrobu…“ Voldemort sa mu naďalej vyhrážal. To nebola žiadna novinka. Rob sa posunul o trochu bližšie. Otec trval na tom, aby sa Helen tiež zúčastnila tejto „schôdze“. Sedela v kúte pri Červochvostovi čo najďalej od NEHO. Rob si bol istý, že mu to určite nejakým spôsobom vráti.
Štyri meravé postavy boli priviazané k stĺpom, ktoré sa vlnili ako živé hady.
„Začneme imperiusom, to by snáď mohol náš mladý priateľ zvládnuť…“ navrhol Voldemort. Dlhým prstom ukázal na Josha Catcha. Jeho putá sa uvoľnili.
Draco trochu znervóznel, ale nie až natoľko, aby sa odvážil protestovať. Prikázal mu, aby napodobňoval sliepku. Nebolo to také hrozné ako sa zdalo. Rob si zakryl oči, keď videl telo svojej babky zmietať sa po zemi. Voldemort ju vybral na predvedenie kliatby cruciatus…
„Svoju ďalšiu obeť si môžeš vybrať sám…“ spokojne poznamenal Temný pán. Draco prebehol pohľadom po kruhu zloženého zo smrťožrútov.
„Chcem, aby to bola ona,' prútikom ukázal na Helen.
„Bella mi povedala, že tí dvaja muklovia sú jej rodičia. Nie je predsa možné, aby obyčajná humusáčka patrila k smrťožrútom…“ tvár sa mu skrivila od odporu. Všetci ostatní súhlasne prikyvovali.
Rob tu už nedokázal viac znášať. Nechápal prečo jeho otec nič neurobí. Snáď nechce, aby zomrela ? Vošiel do miestnosti, silná tlaková vlna odsotila dvoch smrťožrútov. Prešiel dovnútra kruhu a postavil sa k Helen. Oči mu plápolali od spravodlivého hnevu. Vedel veľmi dobre, že ani Voldemort nie je čistokrvný…
„Ty si to vážne želáš ?“ obrátil svoju pozornosť na otca.
„Tak potom sa budeš musieť zbaviť aj mňa,“ hlesol šokovane. Bol pripravený urobiť čokoľvek, aby mame nikto neublížil, aj keby mal obetovať svoj vlastný život.
Voldemort mlčky vstal. Prešiel sa po vnútornej strane kruhu. Zastavil sa pri Dracovi, ktorý stále držal prútik v bojovej pozícií. Vytiahol prútik a vyslovil…
„Zabúdacie zaklínadlo, ktoré zasiahlo všetkých smrťožrútov okrem mami a mňa…Nikto si nepamätal na to, čo sa dozvedeli…“ Rob sa uškrnul, keď zistil, že Bott ho už dosť dlho nepočúva. Utvrdilo ho v tom hlasné chrápanie vychádzajúce z jeho postele…
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x)
| přečteno: 82x
News (2006)
31. prosinec 2006 | 18.01 | rubrika: News
31.12.2006 - pridaná záverečná kapitola Dotyku Vianoc, PRIDANÁ ANKETA do rubriky ANKETY, úplne nová kapitola NemilovanejII
30.12.2006 - pridaná nová kapitola Greybackovej dcéryII,takisto aj nová kapitola Noci temnýchIII
29.12.2006 - pridaná nová kapitola Noc temných III
28.12.2006 - pridaná Aréna smrti III (posledná časť) v rubrike JEDNORÁZOVKY HARRY POTTER- žáner- dráma, temné
30.12.2006 - pridaná nová kapitola Greybackovej dcéryII,takisto aj nová kapitola Noci temnýchIII
29.12.2006 - pridaná nová kapitola Noc temných III
28.12.2006 - pridaná Aréna smrti III (posledná časť) v rubrike JEDNORÁZOVKY HARRY POTTER- žáner- dráma, temné
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 3 (2x)
| přečteno: 77x
NemilovanáII: XV. Želanie Temného pána
31. prosinec 2006 | 18.00 | rubrika: Nemilovaná IID
Napriek tomu, že sa ledva vládal držať na nohách, niečo také nedokázal odmietnuť. V jej očiach však postrehol zvláštny lesk. Zmocnil sa ho pocit, že to nerobí z vlastnej vôle.
„Tifany, bude lepšie, keď ma necháš odísť, lebo inak…“ odsekol drsne. Obával sa, že stratí všetko sebaovládanie. Mierne sa zachvela pri pokuse trochu ustúpiť. Nemilosrdný tlak na jej myseľ, ju však nútil zotrvať na mieste. Nevládala prehovoriť.
Opäť sa k nemu sklonila a pobozkala ho spôsobom, ktorý jej bol cudzí. Tom prekvapene zastonal a pritiahol ju bližšie k sebe. Tifany v duchu hrozne panikárila. Niečo také si rozhodne nepriala. Nebola pripravená prejaviť mu svojej city v takejto miere.
„Naozaj vám to pristane. Ibaže ťa musím sklamať, Tom. Ona po tebe vôbec netúži. Ja som ju prinútila,“ so smiechom vyhŕkla Ellie. Páčilo sa jej doberať si spolužiakov, obzvlášť tých, ktorý sa nemohli popýšiť dokonalým rodokmeňom.
„Tuším by ťa mal niekto naučiť slušným spôsobom. Poriadna lekcia by ti nezaškodila,“ zašepkal výhražne. Odkedy toho incidentu s Malfoyom starším sa z neho priam sršala zlosť. Tom sa začal správať dosť agresívne ku každému, kto sa odvážil ho provokovať.
„Humusáci a milovníci muklov na tejto fakulte nemajú čo robiť. Teba sa nezľaknem si len obyčajný…“
„Tom, nie,“ zajačala Tifany. Potešilo ju, že sa jej konečne vrátil hlas. Ledva stihla odkloniť zaklínadlo, ktoré vyslal na Ellie. Nechcela, aby opäť mali problémy. Snape by im rozhodne netoleroval žiadne trenice vo vnútri fakulty. Už s ním mali aj tak dosť problémov.
„Serpensortia,“ vyhŕkla Ellie. Z jej prútika vyliezla rozzúrená kobra pľuvajúca jed. Tifany s hrôzou hľadela ako sa had obrátil k nim. Vztýčil sa pripravený zaútočiť. Tom niečo zamrmlal v Parselčine. Kobra náhle zmenila smer. Ostré tesáky sa zahryzli do spolužiačkinho habitu.
„Nikdy viac na neodvažuj mi nadávať. Radím ti čo najskôr bežať do nemocničného krídla. Pokiaľ sa odvážiš žalovať, odskáčeš si to,“ pohŕdavo odvetil Tom.
Jeho milá tvár náhle nadobudla vražedný nádych. Tifany nechápala kedy sa s ním udiala takáto zmena. Tušila, že to má niečo spoločné s tým, že Malfoya prepustili a zbavili všetkých obvinení.
„Tom, čo to vystrájaš ? “ Ambra začula výkrik vychádzajúci z klubovne. Pre istotu to šla preveriť. Do tváre im dopadlo svetlo vychádzajúce z prútika. Obaja si všimli mierne zaguľatené bruško ukryté pod teplým svetrom. V tej chvíli však tomu nevenovali pozornosť.
„Tifany, bude lepšie, keď ma necháš odísť, lebo inak…“ odsekol drsne. Obával sa, že stratí všetko sebaovládanie. Mierne sa zachvela pri pokuse trochu ustúpiť. Nemilosrdný tlak na jej myseľ, ju však nútil zotrvať na mieste. Nevládala prehovoriť.
Opäť sa k nemu sklonila a pobozkala ho spôsobom, ktorý jej bol cudzí. Tom prekvapene zastonal a pritiahol ju bližšie k sebe. Tifany v duchu hrozne panikárila. Niečo také si rozhodne nepriala. Nebola pripravená prejaviť mu svojej city v takejto miere.
„Naozaj vám to pristane. Ibaže ťa musím sklamať, Tom. Ona po tebe vôbec netúži. Ja som ju prinútila,“ so smiechom vyhŕkla Ellie. Páčilo sa jej doberať si spolužiakov, obzvlášť tých, ktorý sa nemohli popýšiť dokonalým rodokmeňom.
„Tuším by ťa mal niekto naučiť slušným spôsobom. Poriadna lekcia by ti nezaškodila,“ zašepkal výhražne. Odkedy toho incidentu s Malfoyom starším sa z neho priam sršala zlosť. Tom sa začal správať dosť agresívne ku každému, kto sa odvážil ho provokovať.
„Humusáci a milovníci muklov na tejto fakulte nemajú čo robiť. Teba sa nezľaknem si len obyčajný…“
„Tom, nie,“ zajačala Tifany. Potešilo ju, že sa jej konečne vrátil hlas. Ledva stihla odkloniť zaklínadlo, ktoré vyslal na Ellie. Nechcela, aby opäť mali problémy. Snape by im rozhodne netoleroval žiadne trenice vo vnútri fakulty. Už s ním mali aj tak dosť problémov.
„Serpensortia,“ vyhŕkla Ellie. Z jej prútika vyliezla rozzúrená kobra pľuvajúca jed. Tifany s hrôzou hľadela ako sa had obrátil k nim. Vztýčil sa pripravený zaútočiť. Tom niečo zamrmlal v Parselčine. Kobra náhle zmenila smer. Ostré tesáky sa zahryzli do spolužiačkinho habitu.
„Nikdy viac na neodvažuj mi nadávať. Radím ti čo najskôr bežať do nemocničného krídla. Pokiaľ sa odvážiš žalovať, odskáčeš si to,“ pohŕdavo odvetil Tom.
Jeho milá tvár náhle nadobudla vražedný nádych. Tifany nechápala kedy sa s ním udiala takáto zmena. Tušila, že to má niečo spoločné s tým, že Malfoya prepustili a zbavili všetkých obvinení.
„Tom, čo to vystrájaš ? “ Ambra začula výkrik vychádzajúci z klubovne. Pre istotu to šla preveriť. Do tváre im dopadlo svetlo vychádzajúce z prútika. Obaja si všimli mierne zaguľatené bruško ukryté pod teplým svetrom. V tej chvíli však tomu nevenovali pozornosť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 43x