darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná III 9. Krehká pečať krvi IV.
9. červen 2007 | 10.31 | rubrika: Nemilovaná III D
Posledná časť poviedky NemilovanáIII. Pokračovanie už naozaj nebude.
Ak ste ju čítali pokojne zanechajte komentár, aby som vedela či vás zaujala alebo nie. Budem rada. 
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 64x
Nemilovaná III 9. Krehká pečať krvi III.
6. červen 2007 | 17.37 | rubrika: Nemilovaná III D
Dvere potichu zavŕzgali. Zazrel svojho niekdajšieho spolužiaka Dana Malfoya. Na tvári sa mu odzrkadľovala spokojnosť. Opatrne vzal do rúk hračku, ktorá bola položená na písacom stole. Potreboval dať ministerstvu akúsi falošnú istotu. Chcel, aby si mysleli, že majú celú situáciu pod kontrolou. Práve preto im musel predhodiť vhodnú korisť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 40x
Nemilovaná III 9. Krehká pečať krvi II.
3. červen 2007 | 11.47 | rubrika: Nemilovaná III D
O rok neskôr
VRAŽDA V DOME MALFOYOVCOV
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 42x
Nemilovaná III 9. Krehká pečať krvi I.
2. červen 2007 | 11.05 | rubrika: Nemilovaná III D
Táto kapitola nemilovanej je úplne posledná.
Bude poriadne dlhá preto ju rozdelím do viacerých častí.
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 5 (1x)
| přečteno: 55x
Nem.III: 8. kap. Sen
12. duben 2007 | 20.07 | rubrika: Nemilovaná III D
"Nemusíš mať obavy, Gereth. Nikto sa nedozvie, že sme súrodenci," pohŕdavo sa uškrnula Kathleen. Netušila, že jej "nevlastného" brata prihlásia do Andarku. Taktiež pred všetkými skrývala rodinné tajomstvo, ktoré ju nútilo navštevovať školu čiernej mágie. Zúfalo si premerala tmavovlasého chlapca. Nemienila viac diskutovať o minulosti spájajúcej ich odlišné svety. Vždy mu chcela prezradiť, že matke veľmi chýba, nenašla však dostatok odvahy postaviť sa proti otcovi. Nemienila dopustiť, aby opäť zasiahol do ich života. Nedokázala pochopiť, prečo mama prijala peniaze na jej štúdium.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 5 (1x)
| přečteno: 67x
NemilovanáIII: 7. kapitola Kvety plné zla
18. březen 2007 | 16.09 | rubrika: Nemilovaná III D
„Nevieš si predstaviť akú bolesť mi tým obaja spôsobujú,“ skleslo si sadla na posteľ a oprela si hlavu o vankúš. Len pred malou chvíľou bolo všetko v úplnom poriadku. Tom ju držal v náručí a ubezpečoval ju, že sa postará, aby sa James začal správať slušne. Prečo to všetko musela zničiť jedna nepríjemná hádka ? Nedokázala pochopiť konanie tých dvoch mužov, ktorý jej prirástli k srdcu. Rukami si objala kolená a trochu sa zakolísala. Hlboko vo vnútri ju gniavil strach. Nechcela stratiť Toma, ale takisto by ju veľmi bolelo, keby ublížil jej otcovi. Nebola si istá, či by mu to dokázala odpustiť.
„Mrzí ma to. Tuším sa všetci úplne zbláznili,“ Kathleen ihneď pochopila, že ide o veľmi vážnu vec. Nepoznala všetky podrobnosti o rodine svojej priateľky. Tifany ostávala uzavretá pred okolitým svetom. Málokedy sa niekomu zdôverovala zo svojimi problémami. Kathleen sa podarilo prelomiť túto bariéru mlčania pred pár mesiacmi. Tifany jej napokon prezradila, že Tom a jej otec sa nenávidia. To bol vraj dôvod odchodu od rodičov.
„Mohli by ste láskavo odkliať svojich spolužiakov ?“ nevrlo odvetil Preston. Rozhrnul závesy na zadných posteliach, v ktorých ležali Nessovi priatelia. Stále boli meraví a absolútne neschopní pohybu.
„Nebojte sa hneď to zariadim,“ tlmeným hlasom odvetila Tifany. Poriadne si poutierala zaslzené oči a siahla po prútiku.
„Mala by si ich nechať v takomto stave ešte najmenej týždeň. Sú to presne takí istí zvrhlíci ako Ness,“ pohŕdavo poznamenala Kathleen. Zrazu jej bolo jasné, prečo podvádzal pri tom súboji. Nešlo mu o žiaden férový boj. Chcel sa s ňou len pobaviť. Získať jej telo ako ďalšiu trofej do zbierky. Obrovské zrkadlo v sieni vybuchlo, lebo mal nečisté úmysly a snažil sa podvádzať kvôli uspokojeniu vlastných prízemných potrieb.
Tifany opatrne podišla k posteli a potichu zamrmlala zaklínadlo. Keby z toho nemala problémy pokojne by ich v takom stave nechala aj dlhší čas.
„Ak sa ešte raz opovážite otravovať mňa alebo moju priateľku, budete to trpko ľutovať,“ chladne poznamenala Tifany, keď sa začali pomaly hýbať. Chlapci bezmocne prikývli a márne sa pokúšali rozhýbať stuhnuté končatiny.
„Pokojne sa vráťte na do svojich izieb. Dnes nemusíte ísť na vyučovanie. Bude lepšie, keď sa z toho trochu spamätáte. Pán Ness sa tu ešte pár dní zdrží. Chcete proti nemu vzniesť obvinenie ?“ opýtal sa liečiteľ.
„Nie,“ potichu odvetila Kathleen. Nemala dostatok síl niečo také urobiť. Bola si istá, že by to aj tak nemalo žiadny význam. Jamesov otec by sa postaral, aby zomrela pri nejakej obzvlášť nepríjemnej nehode. Nemienila riskovať svoj život.
Tifany zamračene otvorila dvere do spoločenskej miestnosti. Kathleen zamyslene kráčala za ňou. Dúfala, že všetci jej spolužiaci sú ešte na vyučovaní. Nemala náladu na podrobný výsluch.
Takmer sa zrazila s chlapcom, ktorý držal v ruke kyticu červených ruží. Mierne zbledol a vyjachtal pár nezrozumiteľných slov. Volal sa Marcus Shake a takisto patril do Zaklínačovej fakulty. Prednedávnom sa mu podarilo výrazne schudnúť. Takisto objavili elixír pomocou, ktorého mu zmizla nepríjemné fľaky, ktoré sa mu od narodenia vytvárali na tvári. Z nezaujímavého chlapca, ktorý neustále len jedol sa zrazu stal objekt túžby viacerých dievčat. Svetlé vlasy mu na hlave opäť neposlušne poskakovali. Napriek tomu, že dievčatá o neho začali prejavovať záujem, vždy sedel v kúte a venoval sa svojim povinnostiam. Málokedy dokázal prekonať svoju hanblivosť.
Tifany a Kathleen vyhľadávali jeho spoločnosť, keď si robili domáce úlohy z elixírov. Marcus im vždy ochotne pomohol. Kathleen prekvapene vypúlila oči, keď pristúpil bližšie k nej. Mierne očervenela a nezmohla sa na žiadny protest. Tifany okamžite vycúvala z dverí. Nechala svoju priateľku vychutnať si tento kúzelný moment. Zamierila rovno do otcovho kabinetu. Chcela ho požiadať, aby mohla navštíviť mamu.
„Mrzí ma to. Tuším sa všetci úplne zbláznili,“ Kathleen ihneď pochopila, že ide o veľmi vážnu vec. Nepoznala všetky podrobnosti o rodine svojej priateľky. Tifany ostávala uzavretá pred okolitým svetom. Málokedy sa niekomu zdôverovala zo svojimi problémami. Kathleen sa podarilo prelomiť túto bariéru mlčania pred pár mesiacmi. Tifany jej napokon prezradila, že Tom a jej otec sa nenávidia. To bol vraj dôvod odchodu od rodičov.
„Mohli by ste láskavo odkliať svojich spolužiakov ?“ nevrlo odvetil Preston. Rozhrnul závesy na zadných posteliach, v ktorých ležali Nessovi priatelia. Stále boli meraví a absolútne neschopní pohybu.
„Nebojte sa hneď to zariadim,“ tlmeným hlasom odvetila Tifany. Poriadne si poutierala zaslzené oči a siahla po prútiku.
„Mala by si ich nechať v takomto stave ešte najmenej týždeň. Sú to presne takí istí zvrhlíci ako Ness,“ pohŕdavo poznamenala Kathleen. Zrazu jej bolo jasné, prečo podvádzal pri tom súboji. Nešlo mu o žiaden férový boj. Chcel sa s ňou len pobaviť. Získať jej telo ako ďalšiu trofej do zbierky. Obrovské zrkadlo v sieni vybuchlo, lebo mal nečisté úmysly a snažil sa podvádzať kvôli uspokojeniu vlastných prízemných potrieb.
Tifany opatrne podišla k posteli a potichu zamrmlala zaklínadlo. Keby z toho nemala problémy pokojne by ich v takom stave nechala aj dlhší čas.
„Ak sa ešte raz opovážite otravovať mňa alebo moju priateľku, budete to trpko ľutovať,“ chladne poznamenala Tifany, keď sa začali pomaly hýbať. Chlapci bezmocne prikývli a márne sa pokúšali rozhýbať stuhnuté končatiny.
„Pokojne sa vráťte na do svojich izieb. Dnes nemusíte ísť na vyučovanie. Bude lepšie, keď sa z toho trochu spamätáte. Pán Ness sa tu ešte pár dní zdrží. Chcete proti nemu vzniesť obvinenie ?“ opýtal sa liečiteľ.
„Nie,“ potichu odvetila Kathleen. Nemala dostatok síl niečo také urobiť. Bola si istá, že by to aj tak nemalo žiadny význam. Jamesov otec by sa postaral, aby zomrela pri nejakej obzvlášť nepríjemnej nehode. Nemienila riskovať svoj život.
Tifany zamračene otvorila dvere do spoločenskej miestnosti. Kathleen zamyslene kráčala za ňou. Dúfala, že všetci jej spolužiaci sú ešte na vyučovaní. Nemala náladu na podrobný výsluch.
Takmer sa zrazila s chlapcom, ktorý držal v ruke kyticu červených ruží. Mierne zbledol a vyjachtal pár nezrozumiteľných slov. Volal sa Marcus Shake a takisto patril do Zaklínačovej fakulty. Prednedávnom sa mu podarilo výrazne schudnúť. Takisto objavili elixír pomocou, ktorého mu zmizla nepríjemné fľaky, ktoré sa mu od narodenia vytvárali na tvári. Z nezaujímavého chlapca, ktorý neustále len jedol sa zrazu stal objekt túžby viacerých dievčat. Svetlé vlasy mu na hlave opäť neposlušne poskakovali. Napriek tomu, že dievčatá o neho začali prejavovať záujem, vždy sedel v kúte a venoval sa svojim povinnostiam. Málokedy dokázal prekonať svoju hanblivosť.
Tifany a Kathleen vyhľadávali jeho spoločnosť, keď si robili domáce úlohy z elixírov. Marcus im vždy ochotne pomohol. Kathleen prekvapene vypúlila oči, keď pristúpil bližšie k nej. Mierne očervenela a nezmohla sa na žiadny protest. Tifany okamžite vycúvala z dverí. Nechala svoju priateľku vychutnať si tento kúzelný moment. Zamierila rovno do otcovho kabinetu. Chcela ho požiadať, aby mohla navštíviť mamu.
komentáře (4) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 66x
NemilovanáIII : 6. kapitola Nenávidím ťa, Draco
13. březen 2007 | 21.53 | rubrika: Nemilovaná III D
„Pokiaľ sa budeš správať rozumne, nezabijem ťa,“ zašepkal chladný hlas. Wera a jej kolega zazreli mladého smrťožrúta so svetlými vlasmi. Mieril prútikom na nejaké dievča, ktoré mu ležalo pri nohách. Vedľa nej ležali rozbité okuliare a dotrhaný zápisník. Okolo nich stáli ďalší smrťožrúti. Mali na hlavách natiahnuté masky a pôsobili dosť samoľúbo.
„Musíme niečo urobiť,“ zdesene zašepkala Wera. Práve sa chystala pustiť sa do boja s tými nebezpečnými čarodejníkmi. Vyliezla spoza koša na smeti, aby mohla lepšie zamieriť. Na pleci však pocítila nepríjemný tlak. Niečo ju stiahlo späť do bezpečia.
„Nie, zavoláme posily. Je ich priveľa, ak zasiahneme môžu ju zabiť,“ drsne poznamenal Nemenný. Túto prezývku vždy používal, namiesto svojho mena. Leb nesúhlasne zavrčala a potiahla ho za habit. Trpezlivosť nepatrila k jej silným stránkam.
Wera pocítila náhle nutkanie pustiť sa s ním do pomerne nepríjemnej výmeny názorov. Nebola si istá, že čakanie im nejako pomôže. Už veľakrát takto prišli o mnohých ľudí, pretože sa báli zasiahnuť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Obrátila svoju pozornosť späť k smrťožrútom.
„Tebe sa zachcelo ma provokovať ? V tom prípade ti rád poskytnem svoje služby,“ opýtal sa posmešne. Odkopol okuliare, zápisník hodil jednému zo smrťožrútov. Sadol si k nej. Priam láskavo jej odhrnul mokré vlasy z tváre. Posadil si ju na kolená ako bezbrannú bábiku.
Nebránila sa. Zrejme nemala dostatok síl. Wera silnejšie zovrela v rukách prútik. Nebola si istá, ako dlho to ešte bude vládať ignorovať. Zatlačila Leb hlbšie do tašky. Bála sa, že začne štekať. Uľavilo sa jej, až keď veľa seba opäť začula slabé puknutie. Nemennému sa podarilo zvolať viacerých kolegov. Srdce jej začalo biť trochu prudšie. Obeť práve začínala protestovať, proti Danovým nežnostiam.
„Nechaj ma,“ vyštekla podráždene. Prudko sebou hádzala ako ryba chytená v sieti. Chcela odsunúť ruku, ktorá sa jej jemne dotýkala. Dan tentoraz nemal náladu na násilie. Celkom sa mu pozdávalo pohrávať sa s ňou.
Studenú dlážku však považoval za dosť nepohodlnú. Chcel ju vziať späť do temného sídla. Tom určite nebude mať nič proti tomu, aby dostal k dispozícii novú „hračku.“
„V mene Ministerstva mágie vás vyzývam, aby ste zložili prútiky,“ Nemenný vyliezol z úkrytu spolu s Werou a ďalšími mužmi, ktorí zachytili ich správu. Zaklínadla rôznej intenzity osvetlili celú ulicu. Z radov smrťožrútov aj aurorov sa priam sypali neodpustiteľné kliatby. Nebrali žiadny ohľad ani na zajatkyňu, ktorú mal v rukách Malfoy.
Nechýbalo veľa a bolo by ju zasiahlo nejaké zablúdené zaklínadlo. Wera takmer spadla na zem, keď sa ho pokúšala odkloniť. Obišla svojich kolegov tak, aby mala voľnú cestu smerom k tomu nebezpečnému smrťožrútovi. Záležalo jej na tom, aby zachránila bezbrannú obeť. Nemala v sebe ešte toľko bezcitnosti a chladného sebaovládania.
„Nechaj ju odísť, Malfoy,“ pokúšala sa ovládnuť hlas, ktorý jej od hnevu preskakoval. Smrťožrútov boli síce menej, ale bojovali bez akýchkoľvek zábran. Ich kliatby nemilosrdne riedili počet aurorov.
„Avada kedavra,“ zreval Dan. Vyslal zelený záblesk rovno na ňu. Niekto ju silno odstrčil. Dopadla na nejaké mŕtve telo a stratila vedomie. Okolo nej stále zúril neľútostný boj. Nad ňou práve preletelo nepríjemne vyzerajúce zaklínadlo, ktoré podpálilo strechu najbližšieho domu. Zvnútra zaznel zdesený krik.
„Musíme niečo urobiť,“ zdesene zašepkala Wera. Práve sa chystala pustiť sa do boja s tými nebezpečnými čarodejníkmi. Vyliezla spoza koša na smeti, aby mohla lepšie zamieriť. Na pleci však pocítila nepríjemný tlak. Niečo ju stiahlo späť do bezpečia.
„Nie, zavoláme posily. Je ich priveľa, ak zasiahneme môžu ju zabiť,“ drsne poznamenal Nemenný. Túto prezývku vždy používal, namiesto svojho mena. Leb nesúhlasne zavrčala a potiahla ho za habit. Trpezlivosť nepatrila k jej silným stránkam.
Wera pocítila náhle nutkanie pustiť sa s ním do pomerne nepríjemnej výmeny názorov. Nebola si istá, že čakanie im nejako pomôže. Už veľakrát takto prišli o mnohých ľudí, pretože sa báli zasiahnuť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Obrátila svoju pozornosť späť k smrťožrútom.
„Tebe sa zachcelo ma provokovať ? V tom prípade ti rád poskytnem svoje služby,“ opýtal sa posmešne. Odkopol okuliare, zápisník hodil jednému zo smrťožrútov. Sadol si k nej. Priam láskavo jej odhrnul mokré vlasy z tváre. Posadil si ju na kolená ako bezbrannú bábiku.
Nebránila sa. Zrejme nemala dostatok síl. Wera silnejšie zovrela v rukách prútik. Nebola si istá, ako dlho to ešte bude vládať ignorovať. Zatlačila Leb hlbšie do tašky. Bála sa, že začne štekať. Uľavilo sa jej, až keď veľa seba opäť začula slabé puknutie. Nemennému sa podarilo zvolať viacerých kolegov. Srdce jej začalo biť trochu prudšie. Obeť práve začínala protestovať, proti Danovým nežnostiam.
„Nechaj ma,“ vyštekla podráždene. Prudko sebou hádzala ako ryba chytená v sieti. Chcela odsunúť ruku, ktorá sa jej jemne dotýkala. Dan tentoraz nemal náladu na násilie. Celkom sa mu pozdávalo pohrávať sa s ňou.
Studenú dlážku však považoval za dosť nepohodlnú. Chcel ju vziať späť do temného sídla. Tom určite nebude mať nič proti tomu, aby dostal k dispozícii novú „hračku.“
„V mene Ministerstva mágie vás vyzývam, aby ste zložili prútiky,“ Nemenný vyliezol z úkrytu spolu s Werou a ďalšími mužmi, ktorí zachytili ich správu. Zaklínadla rôznej intenzity osvetlili celú ulicu. Z radov smrťožrútov aj aurorov sa priam sypali neodpustiteľné kliatby. Nebrali žiadny ohľad ani na zajatkyňu, ktorú mal v rukách Malfoy.
Nechýbalo veľa a bolo by ju zasiahlo nejaké zablúdené zaklínadlo. Wera takmer spadla na zem, keď sa ho pokúšala odkloniť. Obišla svojich kolegov tak, aby mala voľnú cestu smerom k tomu nebezpečnému smrťožrútovi. Záležalo jej na tom, aby zachránila bezbrannú obeť. Nemala v sebe ešte toľko bezcitnosti a chladného sebaovládania.
„Nechaj ju odísť, Malfoy,“ pokúšala sa ovládnuť hlas, ktorý jej od hnevu preskakoval. Smrťožrútov boli síce menej, ale bojovali bez akýchkoľvek zábran. Ich kliatby nemilosrdne riedili počet aurorov.
„Avada kedavra,“ zreval Dan. Vyslal zelený záblesk rovno na ňu. Niekto ju silno odstrčil. Dopadla na nejaké mŕtve telo a stratila vedomie. Okolo nej stále zúril neľútostný boj. Nad ňou práve preletelo nepríjemne vyzerajúce zaklínadlo, ktoré podpálilo strechu najbližšieho domu. Zvnútra zaznel zdesený krik.
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 76x
NemilovanáIII : 5. kapitola Ty nie si Temný pán
7. únor 2007 | 18.33 | rubrika: Nemilovaná III D
„To je predsa hlúposť. Nikdy by som niečo také neurobil. Otca si nesmierne vážim,“ pomaly podišiel k nej. Sadol si na mierne rozheganú posteľ. Starostlivo si prezrel pár odrenín, ktoré mala na tvári. Bol rozhodnutý poriadne potrestať vinníkov tejto udalosti. Nepáčilo sa mu, že si niekto dovolil urobiť niečo také.
Zameral svoju pozornosť na jej oči. Boli plné zármutku a strachu. Všimol si, že má prekrížené ruky, akoby sa chcela pred niečím chrániť. Keď sa jej dotkol, mierne sa zachvela. Hneď mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Opatrne vstúpil do myšlienok, ešte stále poznačených dlhým bezvedomím. Zazrel zahmlený obraz nejakého muža, ktorého objala.
„Crouch ťa štve proti mne ! Je mi jasné, že to máš od neho,“ pohŕdavo odsekol Tom. Nedokázal pochopiť, prečo sa musel práve teraz objaviť v škole. Neznášal ho kvôli tomu, že sa odvážil odmietnuť jeho ponuku.
V mysli mu prebehla krátka spomienka na ich posledné stretnutie. Ty nie si Temný pán. Tebe som vernosť neprisahal. To sa mu odvážil povedať rovno do očí. Nezabil ho kvôli Tifany. Nechcel, aby ho začala nenávidieť.
Istá časť jeho bytosti úplne podľahla zlu, akoby postupoval podľa vopred určenej rovnice. Bolo to súčasťou jeho duše a nedokázal sa tomu dlhšie brániť. Temné dedičstvo ho neúprosne zväzovalo.
„Otec určite neklame. Viem, že nikdy nežartuje o takých vážnych veciach. Položila som ti otázku a chcem poznať odpoveď, “ nervózne stisla pery a pevne ho chytila za ruku.
„Nezabil som ho. Bol som za ním, ale môžem ťa ubezpečiť, že nie je mŕtvy,“ spomenul si na človeka, ktorý sa stal jeho väzňom. Nemohol to urobiť. Napriek všetkému nedokázal zradiť muža, ktorý ho vychoval.
Zameral svoju pozornosť na jej oči. Boli plné zármutku a strachu. Všimol si, že má prekrížené ruky, akoby sa chcela pred niečím chrániť. Keď sa jej dotkol, mierne sa zachvela. Hneď mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Opatrne vstúpil do myšlienok, ešte stále poznačených dlhým bezvedomím. Zazrel zahmlený obraz nejakého muža, ktorého objala.
„Crouch ťa štve proti mne ! Je mi jasné, že to máš od neho,“ pohŕdavo odsekol Tom. Nedokázal pochopiť, prečo sa musel práve teraz objaviť v škole. Neznášal ho kvôli tomu, že sa odvážil odmietnuť jeho ponuku.
V mysli mu prebehla krátka spomienka na ich posledné stretnutie. Ty nie si Temný pán. Tebe som vernosť neprisahal. To sa mu odvážil povedať rovno do očí. Nezabil ho kvôli Tifany. Nechcel, aby ho začala nenávidieť.
Istá časť jeho bytosti úplne podľahla zlu, akoby postupoval podľa vopred určenej rovnice. Bolo to súčasťou jeho duše a nedokázal sa tomu dlhšie brániť. Temné dedičstvo ho neúprosne zväzovalo.
„Otec určite neklame. Viem, že nikdy nežartuje o takých vážnych veciach. Položila som ti otázku a chcem poznať odpoveď, “ nervózne stisla pery a pevne ho chytila za ruku.
„Nezabil som ho. Bol som za ním, ale môžem ťa ubezpečiť, že nie je mŕtvy,“ spomenul si na človeka, ktorý sa stal jeho väzňom. Nemohol to urobiť. Napriek všetkému nedokázal zradiť muža, ktorý ho vychoval.
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 67x
Nemilovaná III: 4. kapitola Zrkadlová sieň
2. únor 2007 | 20.06 | rubrika: Nemilovaná III D
Učebňa čiernej mágie bola plná všelijakých magických predmetov vyžarujúcich zvláštne svetlo. Knihy viazané v kožiach občas vyletúvali z regálov. Na stenách viseli lapače snov a amulety, ktoré pohlcovali mágiu vychádzajúcu z tejto triedy. Tifany chvíľu trvalo, kým si zvykla na to, že všetky knihy aj magické pomôcky môžu študenti používať pokiaľ tým nenarušia priebeh vyučovania. Hocikto mohol slobodne siahnuť na akúkoľvek policu a prečítať si všetko, čo ho zaujalo. Za zničenie alebo poškodenie požičaného majetku školy však študenti niesli hmotnú zodpovednosť.
„Tif, čo sa ti stalo ?“ zašepkala Katleen. Keď sa skláňala, aby si s tašky vybrala učebnicu, zazrela škaredú stopu na tvári svojej priateľky. V jej pohľade na objavila nevyslovená otázka. Ihneď pochopila že z tohoto činu podozrieva Toma. Nemala ho príliš v láske.
„Prepadli ma, keď som bola na prechádzke,“ stručne jej objasnila Tifany. Nemienila sa tým ďalej zaoberať. Chcela na to čo najskôr zabudnúť.
„Dobrý deň. Som Bartemius Crouch a budem vás učiť čiernu mágiu,“ povedal zvučným hlasom. Pohľadom naznačil Tifany, aby ostala pokojná.
Ocko ? Rozčúlene si rukou prikryla ústa. Nechápala ako je to možné, že nespoznala jeho hlas. Keď na tabuli vyčaril nadpis novej látky, ledva vzala do roztrasených rúk brko. Rozmýšľala o tom či s otcom prišla aj mama. Výklad počúvala len na pol ucha. Vzbudil veľkú pozornosť u študentov vzhľadom na to, čo všetko sa mu podarilo prežiť. Poznačená tvár len zvýrazňovala jeho tajomnosť. Mnohí žiaci viseli na každom jeho slove.
Na konci hodiny nebadane prevrhla atrament. Chcela mať dostatok času, aby sa s ním mohla pozhovárať. Nemienila však vzbudiť pozornosť ostatných študentov.
„Hrozne si mi chýbala, dcérka,“ prerývane odvetil Barty, keď triedu konečne opustili jej spolužiaci. Tifany požiadala Kathleen, aby na ňu počkala pri sochách troch spievajúcich sudičiek.
„Mrzí ma, že som ti spôsobila trápenie. Chcela by som vidieť aj mamu, “ Tifany ho prudko objala. Dovolila mu, aby jej vtisol na tvár drobný bozk. Nedbala na možné nebezpečenstvo, ktoré im mohlo priniesť nepríjemné problémy.
„Máme prenajatý dom v dedine neďaleko odtiaľto. Vicky bude veľmi šťastná, keď ťa uvidí. Obaja sme mali hrozný strach, že ti ten maniak ublíži. Nesmieš mu veriť. Dnes ráno našli mŕtveho Henryho Crafta. Objavila ho Ambra Malfoyová, keď za ním prišla na návštevu s dcérkou. Nad jeho telom sa vznášalo temné znamenie,“ informoval ju chladne. Vedel, že to bude pre ňu ťažké. Nemienil však dopustiť, aby podľahla falošným sľubom.
„Nie,“ znepokojene poznamenala Tifany. Prudko vrazila do stola, keď sa snažila udržať rovnováhu.
„Prepáč, moja. Nechcel som ťa vystrašiť. Si v poriadku ?“ znepokojene odvetil Barty. Donútil ju sadnúť si na stoličku. Chvíľu trvalo, kým tú správu predýchala.
Tom jej ráno vravel, že musí vybaviť niečo súrne. Nedokázala však uveriť tomu, že vykonal niečo také strašné. Otec ho vždy podporoval a ochraňoval. Nemal dôvod ho zabiť.
Tifany zamračene vzala do ruky tašku. Neostávalo jej veľa času. Profesori na tejto škole boli priam alergickí na meškanie. Hrozilo by jej vyhodenie z hodiny, keby náhodou neprišla včas.
„Zajtra večer pôjdem navštíviť mamu. Zariadim to,“ zašepkala Tifany. Rýchlo vybehla z triedy. Potrebovala trochu času, aby sa dokázala spamätať z prívalu nových informácií. Tom zabil otca. Tá krátka veta stále dorážala na jej myseľ, ako neodbytný hmyz.
„Tif, čo sa ti stalo ?“ zašepkala Katleen. Keď sa skláňala, aby si s tašky vybrala učebnicu, zazrela škaredú stopu na tvári svojej priateľky. V jej pohľade na objavila nevyslovená otázka. Ihneď pochopila že z tohoto činu podozrieva Toma. Nemala ho príliš v láske.
„Prepadli ma, keď som bola na prechádzke,“ stručne jej objasnila Tifany. Nemienila sa tým ďalej zaoberať. Chcela na to čo najskôr zabudnúť.
„Dobrý deň. Som Bartemius Crouch a budem vás učiť čiernu mágiu,“ povedal zvučným hlasom. Pohľadom naznačil Tifany, aby ostala pokojná.
Ocko ? Rozčúlene si rukou prikryla ústa. Nechápala ako je to možné, že nespoznala jeho hlas. Keď na tabuli vyčaril nadpis novej látky, ledva vzala do roztrasených rúk brko. Rozmýšľala o tom či s otcom prišla aj mama. Výklad počúvala len na pol ucha. Vzbudil veľkú pozornosť u študentov vzhľadom na to, čo všetko sa mu podarilo prežiť. Poznačená tvár len zvýrazňovala jeho tajomnosť. Mnohí žiaci viseli na každom jeho slove.
Na konci hodiny nebadane prevrhla atrament. Chcela mať dostatok času, aby sa s ním mohla pozhovárať. Nemienila však vzbudiť pozornosť ostatných študentov.
„Hrozne si mi chýbala, dcérka,“ prerývane odvetil Barty, keď triedu konečne opustili jej spolužiaci. Tifany požiadala Kathleen, aby na ňu počkala pri sochách troch spievajúcich sudičiek.
„Mrzí ma, že som ti spôsobila trápenie. Chcela by som vidieť aj mamu, “ Tifany ho prudko objala. Dovolila mu, aby jej vtisol na tvár drobný bozk. Nedbala na možné nebezpečenstvo, ktoré im mohlo priniesť nepríjemné problémy.
„Máme prenajatý dom v dedine neďaleko odtiaľto. Vicky bude veľmi šťastná, keď ťa uvidí. Obaja sme mali hrozný strach, že ti ten maniak ublíži. Nesmieš mu veriť. Dnes ráno našli mŕtveho Henryho Crafta. Objavila ho Ambra Malfoyová, keď za ním prišla na návštevu s dcérkou. Nad jeho telom sa vznášalo temné znamenie,“ informoval ju chladne. Vedel, že to bude pre ňu ťažké. Nemienil však dopustiť, aby podľahla falošným sľubom.
„Nie,“ znepokojene poznamenala Tifany. Prudko vrazila do stola, keď sa snažila udržať rovnováhu.
„Prepáč, moja. Nechcel som ťa vystrašiť. Si v poriadku ?“ znepokojene odvetil Barty. Donútil ju sadnúť si na stoličku. Chvíľu trvalo, kým tú správu predýchala.
Tom jej ráno vravel, že musí vybaviť niečo súrne. Nedokázala však uveriť tomu, že vykonal niečo také strašné. Otec ho vždy podporoval a ochraňoval. Nemal dôvod ho zabiť.
Tifany zamračene vzala do ruky tašku. Neostávalo jej veľa času. Profesori na tejto škole boli priam alergickí na meškanie. Hrozilo by jej vyhodenie z hodiny, keby náhodou neprišla včas.
„Zajtra večer pôjdem navštíviť mamu. Zariadim to,“ zašepkala Tifany. Rýchlo vybehla z triedy. Potrebovala trochu času, aby sa dokázala spamätať z prívalu nových informácií. Tom zabil otca. Tá krátka veta stále dorážala na jej myseľ, ako neodbytný hmyz.
komentáře (8) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 82x
Nemilovaná III: 3. kapitola Zaklínačova fakulta
27. leden 2007 | 09.25 | rubrika: Nemilovaná III D
O niekoľko hodín neskôr…
„Henry, to sladké pečivo je fakt výborné,“ útla žena s ryšavými vlasmi zopnutými do dlhého konského chvosta si práve k ústam prikladala ďalšie sústo. Jej zamestnávateľ nesústredene prikývol. Nemal ani potuchy o čom to hovorí. Zastavil sa v pekárni len na chvíľu, aby sa mohol trochu pozabávať s pečením svojich obľúbených kúskov. Po Tomovom náhlom zmiznutí sa začal venovať jedine svojej práci. Vybudoval celú sieť pekární a reštaurácii. Stal sa z neho úspešný obchodník. Napriek tomu však ostával sám.
V rukách držal pohyblivú rodinnú fotografiu. Smutne si premeral obraz ženy držiacej na rukách drobné dieťa. Tak veľmi ju ľúbil a želal si, aby mohli spolu pokojne žiť. Jeho myšlienky sa sústredili na deň, ktorý sa mu nezabudnuteľne vryl do pamäti.
„Chcem, aby sa volal, Tom,“ zašepkala mladá žena. Jej hlas bol presýtený radosťou. Pôrod prebehol veľmi rýchlo a nenastali žiadne komplikácie. Lekár len nedávno odišiel z biednej chatrče.
„Aj mne sa to meno veľmi páči,“ súhlasil Henry. Sklonil sa k nej a nežne ju pobozkal. Stále mal strachu, že ich jej rodina nájde. Takisto si spomínal na vyhrážky ohrdnutého snúbenca. Nemienil sa vzdať svojej manželky, kvôli nejakým hlúpym pravidlám takzvanej čistej krvi.
„Šéfko, cítiš sa dobre ?“ do prítomnosti ho neúprosne vrátil zachrípnutý hlas. Znervózňovalo ju, že nereaguje na jej otázky. Nos mala celkom červený a neustále smrkala. Rovnako ako všetci ostatní ľudia podľahla nádche.
„Áno, Agatha. Som v poriadku, ale ty by si mala ísť k lekárovi. Nemienim o tom diskutovať. Ber to ako príkaz. Želal si, aby čo najskôr odišla. Chcel ostať sám so svojimi spomienkami. Ten deň bol preňho vždy jedným z najťažších v roku. Výročie smrti jeho manželky ho vždy nesmierne zasiahlo.
Skleslo klesol do kresla spolu s jej fotografiou a fľašou nejakého značkového alkoholu. Bola to prvá vec, ktorú cestou do práce schmatol.
Práve sa chystal naliať si poriadnu dávku do pohára. Po treťom poháriku sa mu začínala poriadne krútiť hlava. Nikdy príliš neobľuboval tento druh rozptýlenia. „Nemal by si to preháňať,“ za chrbtom mu zaznel nejaký hlas. Z hrôzou sledoval ako fľaša, ktorú zvieral v rukách náhle zmizla.
„Tom,“ zašepkal znepokojene. Prudko vstal a vrhol sa synovi do náručia. Potešilo ho, že prišiel za ním práve v tejto ťažkej chvíli. Nedokázal uveriť tomu, že jeho syn sa stal následníkom Temného pána. Stále to však bolo jeho dieťa, napriek všetkému.
Rozochvene sa od neho odtiahol. Netušil, že otec k nemu bude taký milý. Obával sa výčitiek a zvedavých otázok.
„Odpusť otec, že som bol taký bezohľadný. Nemal som bez stopy zmiznúť. Neostávala mi však žiadna iná možnosť. Ty ma určite pochopíš. Chcel som mať pri sebe Tifany. Ja nie som ako on…“ zúfalo zovrel v ruke prútik. Namieril ním na svojho otca. Ruka sa mu zúfalo triasla. Nechcel mu ublížiť. Vedel však, že smrťožúrti nikdy nebudú rešpektovať človeka, ktorý má zbožňuje svojho muklovského otca. To bola jedna z príčin ich neposlušnosti.
„Prišiel si ma zabiť ?“ rozochvene zašepkal Henry. Nedokázal uveriť tomu, že jeho jediný syn by proti nemu použil prútik.
„Henry, to sladké pečivo je fakt výborné,“ útla žena s ryšavými vlasmi zopnutými do dlhého konského chvosta si práve k ústam prikladala ďalšie sústo. Jej zamestnávateľ nesústredene prikývol. Nemal ani potuchy o čom to hovorí. Zastavil sa v pekárni len na chvíľu, aby sa mohol trochu pozabávať s pečením svojich obľúbených kúskov. Po Tomovom náhlom zmiznutí sa začal venovať jedine svojej práci. Vybudoval celú sieť pekární a reštaurácii. Stal sa z neho úspešný obchodník. Napriek tomu však ostával sám.
V rukách držal pohyblivú rodinnú fotografiu. Smutne si premeral obraz ženy držiacej na rukách drobné dieťa. Tak veľmi ju ľúbil a želal si, aby mohli spolu pokojne žiť. Jeho myšlienky sa sústredili na deň, ktorý sa mu nezabudnuteľne vryl do pamäti.
„Chcem, aby sa volal, Tom,“ zašepkala mladá žena. Jej hlas bol presýtený radosťou. Pôrod prebehol veľmi rýchlo a nenastali žiadne komplikácie. Lekár len nedávno odišiel z biednej chatrče.
„Aj mne sa to meno veľmi páči,“ súhlasil Henry. Sklonil sa k nej a nežne ju pobozkal. Stále mal strachu, že ich jej rodina nájde. Takisto si spomínal na vyhrážky ohrdnutého snúbenca. Nemienil sa vzdať svojej manželky, kvôli nejakým hlúpym pravidlám takzvanej čistej krvi.
„Šéfko, cítiš sa dobre ?“ do prítomnosti ho neúprosne vrátil zachrípnutý hlas. Znervózňovalo ju, že nereaguje na jej otázky. Nos mala celkom červený a neustále smrkala. Rovnako ako všetci ostatní ľudia podľahla nádche.
„Áno, Agatha. Som v poriadku, ale ty by si mala ísť k lekárovi. Nemienim o tom diskutovať. Ber to ako príkaz. Želal si, aby čo najskôr odišla. Chcel ostať sám so svojimi spomienkami. Ten deň bol preňho vždy jedným z najťažších v roku. Výročie smrti jeho manželky ho vždy nesmierne zasiahlo.
Skleslo klesol do kresla spolu s jej fotografiou a fľašou nejakého značkového alkoholu. Bola to prvá vec, ktorú cestou do práce schmatol.
Práve sa chystal naliať si poriadnu dávku do pohára. Po treťom poháriku sa mu začínala poriadne krútiť hlava. Nikdy príliš neobľuboval tento druh rozptýlenia. „Nemal by si to preháňať,“ za chrbtom mu zaznel nejaký hlas. Z hrôzou sledoval ako fľaša, ktorú zvieral v rukách náhle zmizla.
„Tom,“ zašepkal znepokojene. Prudko vstal a vrhol sa synovi do náručia. Potešilo ho, že prišiel za ním práve v tejto ťažkej chvíli. Nedokázal uveriť tomu, že jeho syn sa stal následníkom Temného pána. Stále to však bolo jeho dieťa, napriek všetkému.
Rozochvene sa od neho odtiahol. Netušil, že otec k nemu bude taký milý. Obával sa výčitiek a zvedavých otázok.
„Odpusť otec, že som bol taký bezohľadný. Nemal som bez stopy zmiznúť. Neostávala mi však žiadna iná možnosť. Ty ma určite pochopíš. Chcel som mať pri sebe Tifany. Ja nie som ako on…“ zúfalo zovrel v ruke prútik. Namieril ním na svojho otca. Ruka sa mu zúfalo triasla. Nechcel mu ublížiť. Vedel však, že smrťožúrti nikdy nebudú rešpektovať človeka, ktorý má zbožňuje svojho muklovského otca. To bola jedna z príčin ich neposlušnosti.
„Prišiel si ma zabiť ?“ rozochvene zašepkal Henry. Nedokázal uveriť tomu, že jeho jediný syn by proti nemu použil prútik.
komentáře (4) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 68x