darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II: 13. kapitola Rozlúčka
9. listopad 2006 | 18.21 | rubrika: Noc temných IID
Ponárala sa čoraz hlbšie do odchádzajúcej mysle. Jej telom prechádzal zdrvujúci chlad. Už si nebola istá či to bol dobrý nápad.
Sal tam nebol. Avada kedavra ho vytrhla z tela, jeho rozumové centrum ostalo v troskách. Čím bližšie bola k jeho spomienkam, tým viac sa jej vzďaľovali… Niečo však našla. Bolo to zvláštne svetlo, ktoré vychádzalo z neho, ale nepatrilo k nemu.
Zatmelo sa jej pred očami, nevidela absolútne nič a cítila, že jej prestalo biť srdce.
Zazrela dlhý svetlom zaliaty tunel, rôzni ľudia sedeli v kreslách rozostavených po jeho obvode. Niektorí kričali, iní sa spokojne usmievali. Jeden z nich vstal z kresla a pristúpil k nej.
„Sal ?“
„Ahoj, Dinira,“ oslovil ju menom, ktoré patrilo do sveta mŕtvych.
„Prepáč mi, ale nemôžem ti ukázať svoje spomienky. Mohlo by to ohroziť teba aj malého.“
Už nebol kocúrom. Mal ľudskú podobu, ale nevidela mu do tváre.
„Sal, prečo ťa Cissy našla ? Ako je možné, že ťa chytila ?“
„Už som viac nevládal. Je to strašné žiť v tele zvieraťa, ale cítiť sa ako človek. Bolo to pre mňa utrpenie…myslel som si, že ona ma zabije, keď jej ukážem, že nie som takpovediac normálny…“
Helen ho prudko chytila za ruku.
„Ty si zošalel ? Vieš čo sa teraz bude diať ? Ty si odídeš do večnosti a ja ostanem celkom sama…ty si nevieš predstaviť čo pre mňa znamenáš. Ešte nikdy som nemala takého dobrého kamaráta…“
„Ja viem. Pohnojil som to. Nemal som pokaziť tvoj vzťah s Temným pánom.“
„Čo to trepeš ?“
„Pokúšal som sa zmeniť svoj osud a tak to dopadlo. Je to nesmierne dôležité, musíte ostať spolu…O chvíľu budem na rade, takže to radšej skrátim. Za každú cenu si musíš získať späť jeho priazeň.“
Prekvapene ho pustila. To čo jej navrhoval bolo príliš absurdné.
„Nebude mi veriť.“
„Ty si už nejako poradíš. Zvládneš to.“ Sal ju vrúcne pobozkal na líce a zmizol. Niečo ju vytláčalo z tunela. Cítila, že sa vracia.
Sal tam nebol. Avada kedavra ho vytrhla z tela, jeho rozumové centrum ostalo v troskách. Čím bližšie bola k jeho spomienkam, tým viac sa jej vzďaľovali… Niečo však našla. Bolo to zvláštne svetlo, ktoré vychádzalo z neho, ale nepatrilo k nemu.
Zatmelo sa jej pred očami, nevidela absolútne nič a cítila, že jej prestalo biť srdce.
Zazrela dlhý svetlom zaliaty tunel, rôzni ľudia sedeli v kreslách rozostavených po jeho obvode. Niektorí kričali, iní sa spokojne usmievali. Jeden z nich vstal z kresla a pristúpil k nej.
„Sal ?“
„Ahoj, Dinira,“ oslovil ju menom, ktoré patrilo do sveta mŕtvych.
„Prepáč mi, ale nemôžem ti ukázať svoje spomienky. Mohlo by to ohroziť teba aj malého.“
Už nebol kocúrom. Mal ľudskú podobu, ale nevidela mu do tváre.
„Sal, prečo ťa Cissy našla ? Ako je možné, že ťa chytila ?“
„Už som viac nevládal. Je to strašné žiť v tele zvieraťa, ale cítiť sa ako človek. Bolo to pre mňa utrpenie…myslel som si, že ona ma zabije, keď jej ukážem, že nie som takpovediac normálny…“
Helen ho prudko chytila za ruku.
„Ty si zošalel ? Vieš čo sa teraz bude diať ? Ty si odídeš do večnosti a ja ostanem celkom sama…ty si nevieš predstaviť čo pre mňa znamenáš. Ešte nikdy som nemala takého dobrého kamaráta…“
„Ja viem. Pohnojil som to. Nemal som pokaziť tvoj vzťah s Temným pánom.“
„Čo to trepeš ?“
„Pokúšal som sa zmeniť svoj osud a tak to dopadlo. Je to nesmierne dôležité, musíte ostať spolu…O chvíľu budem na rade, takže to radšej skrátim. Za každú cenu si musíš získať späť jeho priazeň.“
Prekvapene ho pustila. To čo jej navrhoval bolo príliš absurdné.
„Nebude mi veriť.“
„Ty si už nejako poradíš. Zvládneš to.“ Sal ju vrúcne pobozkal na líce a zmizol. Niečo ju vytláčalo z tunela. Cítila, že sa vracia.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.63 (8x)
| přečteno: 91x
Noc temných II: 14. kapitola V objatí
9. listopad 2006 | 18.21 | rubrika: Noc temných IID
Zavesila sa na dvere a potiahla kľučku. Pocítila príval novej energie. Už sa nemohla dočkať ako vypustí jed do tela nečakaného hosťa…
„Uhni, prišiel som za Temným pánom,“ ihneď ju uzemnil muž oblečený v habite. Zuby jej klapli na prázdno. Bol to Červochvost.
„Len poď kvietoček môj, ešššte možno jednu ssschytáššš a ja sssa najem….“
Červochvost nasledoval Nagini do jedinej izby, v ktorej plápolalo slabé svetlo.
„Ty ?“ Voldemort sa posadil. Prútik mal položený na kolenách, čakal len na zámienku, aby ho mohol použiť.
„Môj pane, nebolo ľahké vás nájsť…“ okamžite klesol na kolená.
„Ako si to zistil ?“
„Prečítal som si muklovské noviny, v poslednom čase bolo v tejto lokalite viac vrážd ako zvyčajne…a som si spomenul, že tu máte jeden starý dom.“
Voldemort ho drgol končekom prútika. Červochvost vystrašene zovrel okraje svojho habitu. Nejaké zaklínadlo ho poriadne popálilo.
„No dobre, povedal mi to Snape. Vraj ste ho chceli vidieť, ale on nemohol prísť. Mal menšie problémy s Dumbledorom kvôli nejakému incidentu, ale nič viac neviem.“
Začínalo mu dochádzať prečo ho tam Snape poslal. Zrejme sa chcel vyhnúť mučeniu a on to schytá za ňho.
„Všetci sú znepokojení, kvôli vášmu náhlemu odchodu a myslel som, že chcete vedieť čo sa stalo s…“
Srdcervúco vykríkol a začal sa zvíjať od bolesti. Neverbálny cruciatus ho zasiahol nepripraveného. Voldemort si vždy našiel zámienku na mučenie svojich služobníkov.
„Peter, keby si mal aspoň trochu rozumu nehovoril by si o nej. Tak veľmi by som jej chcel ublížiť, ale nemôžem…“
Pred očami sa mu zahmlievalo. Prial si, aby to prestalo.
„Uhni, prišiel som za Temným pánom,“ ihneď ju uzemnil muž oblečený v habite. Zuby jej klapli na prázdno. Bol to Červochvost.
„Len poď kvietoček môj, ešššte možno jednu ssschytáššš a ja sssa najem….“
Červochvost nasledoval Nagini do jedinej izby, v ktorej plápolalo slabé svetlo.
„Ty ?“ Voldemort sa posadil. Prútik mal položený na kolenách, čakal len na zámienku, aby ho mohol použiť.
„Môj pane, nebolo ľahké vás nájsť…“ okamžite klesol na kolená.
„Ako si to zistil ?“
„Prečítal som si muklovské noviny, v poslednom čase bolo v tejto lokalite viac vrážd ako zvyčajne…a som si spomenul, že tu máte jeden starý dom.“
Voldemort ho drgol končekom prútika. Červochvost vystrašene zovrel okraje svojho habitu. Nejaké zaklínadlo ho poriadne popálilo.
„No dobre, povedal mi to Snape. Vraj ste ho chceli vidieť, ale on nemohol prísť. Mal menšie problémy s Dumbledorom kvôli nejakému incidentu, ale nič viac neviem.“
Začínalo mu dochádzať prečo ho tam Snape poslal. Zrejme sa chcel vyhnúť mučeniu a on to schytá za ňho.
„Všetci sú znepokojení, kvôli vášmu náhlemu odchodu a myslel som, že chcete vedieť čo sa stalo s…“
Srdcervúco vykríkol a začal sa zvíjať od bolesti. Neverbálny cruciatus ho zasiahol nepripraveného. Voldemort si vždy našiel zámienku na mučenie svojich služobníkov.
„Peter, keby si mal aspoň trochu rozumu nehovoril by si o nej. Tak veľmi by som jej chcel ublížiť, ale nemôžem…“
Pred očami sa mu zahmlievalo. Prial si, aby to prestalo.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2 (4x)
| přečteno: 102x
Noc temných II: 12. kapitola Nečakané odhalenie
7. listopad 2006 | 18.58 | rubrika: Noc temných IID
Sagria si sadla na posteľ a chytila ju za ruky. Helen cítila ako jej telom prechádza liečivá sila.
„AKO SI SA OPOVÁŽIL ?“
Malfoy videl mláčku krvi pod sebou. Bolo mu jasné, že ho Temný pán zabije. Už nemal žiadnu nádej.
„To ona ma zvádzala.“
„KLAMEŠ ! Len pre tvoju informáciu, Lucius, aj keby si hovoril pravdu, aj tak by ťa to nezachránilo. Nemáš ani toľko odvahy, aby si priznal, že si sem prišiel otravovať moju ženu ? Priťažuješ si a mňa nebude ani trochu mrzieť, keď sa rozlúčim s takým nevďačným priateľom ako si ty…avada…“
Cissy vbehla dnu. Bella sa ju snažila odtiahnuť preč, ale ona sa nedala zastaviť. Voldemort nestihol dokončiť zaklínadlo. Postavila sa pred Luciusa, akoby ho chcela chrániť. Pred chvíľou vykrikovala, že ho chce zabiť, ale nemyslela to vážne.
„Prosím, nezabíjajte ho ! Prehnal to s pitím, prosím…“
„Uhni, Narcissa…“ varoval ju chladne.
Cissy si kľakla na kolená. „Nerobte to, potrebujem ho…jeho nie…“
Bella schmatla sestru a odtlačila ju od Luciusa. „Ty hlupaňa, prosíkanie ti nepomôže…“ Silno jej pritlačila ruky za chrbtom, aby sa jej nemohla vyšmyknúť.
„Nie, nechajte ho,“
„Ty si myslíš, že po tom čo urobil ho mám nechať len tak odísť ?“
„Poď tu nemáme čo robiť,“ zavrčala Bella a ťahala sestru preč. Vedela, že Voldemort si nenechá ujsť príležitosť potrestať jej muža.
„Ona pred tebou niečo tají, môj pane…“ skríkla Cissy.
„Čo také ?“
„O chvíľu sa vrátim a niečo sem donesniem…zistila som to dnes večer…“
„AKO SI SA OPOVÁŽIL ?“
Malfoy videl mláčku krvi pod sebou. Bolo mu jasné, že ho Temný pán zabije. Už nemal žiadnu nádej.
„To ona ma zvádzala.“
„KLAMEŠ ! Len pre tvoju informáciu, Lucius, aj keby si hovoril pravdu, aj tak by ťa to nezachránilo. Nemáš ani toľko odvahy, aby si priznal, že si sem prišiel otravovať moju ženu ? Priťažuješ si a mňa nebude ani trochu mrzieť, keď sa rozlúčim s takým nevďačným priateľom ako si ty…avada…“
Cissy vbehla dnu. Bella sa ju snažila odtiahnuť preč, ale ona sa nedala zastaviť. Voldemort nestihol dokončiť zaklínadlo. Postavila sa pred Luciusa, akoby ho chcela chrániť. Pred chvíľou vykrikovala, že ho chce zabiť, ale nemyslela to vážne.
„Prosím, nezabíjajte ho ! Prehnal to s pitím, prosím…“
„Uhni, Narcissa…“ varoval ju chladne.
Cissy si kľakla na kolená. „Nerobte to, potrebujem ho…jeho nie…“
Bella schmatla sestru a odtlačila ju od Luciusa. „Ty hlupaňa, prosíkanie ti nepomôže…“ Silno jej pritlačila ruky za chrbtom, aby sa jej nemohla vyšmyknúť.
„Nie, nechajte ho,“
„Ty si myslíš, že po tom čo urobil ho mám nechať len tak odísť ?“
„Poď tu nemáme čo robiť,“ zavrčala Bella a ťahala sestru preč. Vedela, že Voldemort si nenechá ujsť príležitosť potrestať jej muža.
„Ona pred tebou niečo tají, môj pane…“ skríkla Cissy.
„Čo také ?“
„O chvíľu sa vrátim a niečo sem donesniem…zistila som to dnes večer…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2 (3x)
| přečteno: 100x
Noc temných II : 11. kapitola Bozky a facky
6. listopad 2006 | 18.34 | rubrika: Noc temných IID
Keď Snape podišiel k Dumbledorovej pracovni, bol zas pokojný a vyrovnaný. Oklumencia mu umožňovala aspoň sa tak tváriť.
Ginny Weasleyová nebola jedinou príčinou nepokoja, ktorý ho sužoval. Oveľa viac ho trápilo, koľko toho môže riaditeľovi povedať… Voldemort ho podozrieva zo zrady, alebo mu len pre istotu naznačil, aby riaditeľovi nič nehovoril ?
„Nechcem, aby sem niekto chodil a hľadal ma,“ zahlásil heslo kamennej oblude. Tá sa uškrnula, ale nepustila ho.
„To heslo už neplatí.“
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ… no jasné, nové heslo je amortencia…“
„Nechcem, aby sem niekto chodil a hľadal ma,“ zahlásil heslo kamennej oblude. Tá sa uškrnula, ale nepustila ho.
„To heslo už neplatí.“
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ… no jasné, nové heslo je amortencia…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.89 (9x)
| přečteno: 197x
Noc temných II: 10. kapitola Svadba
4. listopad 2006 | 10.05 | rubrika: Noc temných IID
Helen tomu nemohla uveriť. Prečo sa Voldemort tak veľmi ponáhľa ? Čo tým chce dosiahnuť ?
Žalúdok jej po Červochvostovom vyhlásení vypovedal službu. Niekoľko hodín strávila v kúpeľni…Nemohla sa odtrhnúť od umývadla. Sagria jej musela dať liečebný elixír.
„To sú len nervy…všetko dobre dopadne.“
„Ja to nezvládnem, nechcem…“
Sagria ju chlácholivo objala. „Nie je to nič zložité, len odpovieš na jednoduchú otázku…bude to celkom ľahké…“
„No práve. Tá odpoveď ma môže priviesť do hrobu. Ako poznám Vol…Temného pána určite sa tam odohrá nejaké mučenie, prípadne vražda…“
Žalúdok jej po Červochvostovom vyhlásení vypovedal službu. Niekoľko hodín strávila v kúpeľni…Nemohla sa odtrhnúť od umývadla. Sagria jej musela dať liečebný elixír.
„To sú len nervy…všetko dobre dopadne.“
„Ja to nezvládnem, nechcem…“
Sagria ju chlácholivo objala. „Nie je to nič zložité, len odpovieš na jednoduchú otázku…bude to celkom ľahké…“
„No práve. Tá odpoveď ma môže priviesť do hrobu. Ako poznám Vol…Temného pána určite sa tam odohrá nejaké mučenie, prípadne vražda…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 122x
Noc temných II : 9. kapitola Sladká Sagria
3. listopad 2006 | 12.44 | rubrika: Noc temných IID
Malfoy ledva vyliezol na posteľ. Veľmi skoro oľutoval, že zasahoval do vecí medzi Helen a Voldemortom. Po schôdzi veľa nechýbalo a Temný pán by ho tiež potrestal.
Svadba ? Niečo také by mu v živote nenapadlo. Telo ho príšerne bolelo. Ledva sa dostal domov.
„Miláčik, už si tu ?“ Do spálne vošla Narcissa oblečená v priliehavej nočnej košielke.
“Páčim sa ti ?”
„Naozaj mi je jedno v čom si prišla oblečená. Ja tu umieram od bolesti a ty myslíš, na hlúposti.“
Ľahla si k nemu. Vôbec nezbadala, že je zranený.
„Nepobozkáš ma ?“
„Uhádla si,“ podráždene odvrkol Lucius.
„Prečo si taký nahnevaný ? Temný pán bol k tebe zlý ?“
Narci nedobiedzaj, ak ti to poviem zase ma budeš dusiť, kvôli mojej údajnej neschopnosti…to je len výplod tvojej fantázie, ja môžem, ale nechcem…netúžim po tebe..
„Trochu som sa nechal uniesť a urobil som pár hlúpostí…“
zamračene ju odstrčil, keď sa ho pokúsila dotknúť.
„Čo konkrétne ?“
„Láskavo si zavri zobák a nechaj ma spať.“
Cissy sa otočila na druhý bok, ale neprestala hundrať : „Nechápem o čo ti je. Predtým si bol muž a čo je z teba teraz ?“
„SPI,“ zvrieskol poriadne nahlas.
„Mal by si mi povedať, čo sa odohralo na zhromaždení…“ Neprestávala do ňho dobiedzať.
„Temný pán bude mať svadbu s tou novou smrťožrútkou a to nie je všetko dokonca čaká aj decko…“
Narcissa rýchlo zapla svetlo.
„UŽ SOM TI VŠETKO POVEDAL, tak drž klapačku…“
„Tá Helen, je z nejakej významnej čarodejníckej rodiny ?“
„Neviem.“
Lucius mávnutím prútika zahasil svetlo.
„Zajtra sa porozprávame a už nechcem počuť ani slovo, inak ti zavriem ústa nejakou kliatbou…“
Svadba ? Niečo také by mu v živote nenapadlo. Telo ho príšerne bolelo. Ledva sa dostal domov.
„Miláčik, už si tu ?“ Do spálne vošla Narcissa oblečená v priliehavej nočnej košielke.
“Páčim sa ti ?”
„Naozaj mi je jedno v čom si prišla oblečená. Ja tu umieram od bolesti a ty myslíš, na hlúposti.“
Ľahla si k nemu. Vôbec nezbadala, že je zranený.
„Nepobozkáš ma ?“
„Uhádla si,“ podráždene odvrkol Lucius.
„Prečo si taký nahnevaný ? Temný pán bol k tebe zlý ?“
Narci nedobiedzaj, ak ti to poviem zase ma budeš dusiť, kvôli mojej údajnej neschopnosti…to je len výplod tvojej fantázie, ja môžem, ale nechcem…netúžim po tebe..
„Trochu som sa nechal uniesť a urobil som pár hlúpostí…“
zamračene ju odstrčil, keď sa ho pokúsila dotknúť.
„Čo konkrétne ?“
„Láskavo si zavri zobák a nechaj ma spať.“
Cissy sa otočila na druhý bok, ale neprestala hundrať : „Nechápem o čo ti je. Predtým si bol muž a čo je z teba teraz ?“
„SPI,“ zvrieskol poriadne nahlas.
„Mal by si mi povedať, čo sa odohralo na zhromaždení…“ Neprestávala do ňho dobiedzať.
„Temný pán bude mať svadbu s tou novou smrťožrútkou a to nie je všetko dokonca čaká aj decko…“
Narcissa rýchlo zapla svetlo.
„UŽ SOM TI VŠETKO POVEDAL, tak drž klapačku…“
„Tá Helen, je z nejakej významnej čarodejníckej rodiny ?“
„Neviem.“
Lucius mávnutím prútika zahasil svetlo.
„Zajtra sa porozprávame a už nechcem počuť ani slovo, inak ti zavriem ústa nejakou kliatbou…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 99x
Noc temných II : 8. kapitola Trest
2. listopad 2006 | 18.06 | rubrika: Noc temných IID
„Á, kolegyňa, máte výnimočnú liečiteľskú moc…“ povedala, keď jej Helen podala ruku.
„Nie je to až také úžasné…“
„Nebuďte prehnane skromná, nie každý dokáže liečiť ľudí, len dotykom...“
„Tak a teraz zistíme, ten dôležitý dátum…vidím, že ste už netrpezliví…“ otvorila tašku a vybrala z nej tri sklenené chrobáčiky.
„Jeden na deň, druhý na mesiac a tretí označí rok, nie presne číslicami, ale skôr slovom…“ Sagria jej ich opatrne položila na brucho.
„Lavasolorte !“ vyhŕkla zaklínadlo a poklopkala prútikom po všetkých troch. Chrobáčikom sa rozsvietili oči, chvíľu robili na bruchu rovnomerné kruhy, potom vyleteli do vzduchu a zmenili sa na čísla.
Voldemort dlho hľadel na dátum, akoby tomu nemohol uveriť.
„To bolo už dávno po Milanovej smrti.“ skonštatovala Helen.
Sagria vohnala chrobáčiky späť do tašky. Odľahlo jej, keď zistila, že otcom je naozaj Temný pán. Helen sa jej veľmi pozdávala a nechcela, aby sa jej niečo stalo.
„Ak dovolíte pôjdem sa pozhovárať so synovcom…dúfam, že môžem ešte chvíľu pobudnúť vo vašom dome.“
„Áno, samozrejme.“ súhlasil Voldemort.
Keď Sagriine kroky utíchli, pristúpil k nej a objal ju. Na pery jej vtisol nenásytný bozk.
„Trochu ma to zmiatlo. Nečakal som to,“ vysvetľoval chladne. Helen na ňho ani nepozrela.
„ Myslím si, že bude najlepšie, keď sa vezmeme…“
„ČO ? SVADBA S TEBOU ?“
„Nie je to až také úžasné…“
„Nebuďte prehnane skromná, nie každý dokáže liečiť ľudí, len dotykom...“
„Tak a teraz zistíme, ten dôležitý dátum…vidím, že ste už netrpezliví…“ otvorila tašku a vybrala z nej tri sklenené chrobáčiky.
„Jeden na deň, druhý na mesiac a tretí označí rok, nie presne číslicami, ale skôr slovom…“ Sagria jej ich opatrne položila na brucho.
„Lavasolorte !“ vyhŕkla zaklínadlo a poklopkala prútikom po všetkých troch. Chrobáčikom sa rozsvietili oči, chvíľu robili na bruchu rovnomerné kruhy, potom vyleteli do vzduchu a zmenili sa na čísla.
Voldemort dlho hľadel na dátum, akoby tomu nemohol uveriť.
„To bolo už dávno po Milanovej smrti.“ skonštatovala Helen.
Sagria vohnala chrobáčiky späť do tašky. Odľahlo jej, keď zistila, že otcom je naozaj Temný pán. Helen sa jej veľmi pozdávala a nechcela, aby sa jej niečo stalo.
„Ak dovolíte pôjdem sa pozhovárať so synovcom…dúfam, že môžem ešte chvíľu pobudnúť vo vašom dome.“
„Áno, samozrejme.“ súhlasil Voldemort.
Keď Sagriine kroky utíchli, pristúpil k nej a objal ju. Na pery jej vtisol nenásytný bozk.
„Trochu ma to zmiatlo. Nečakal som to,“ vysvetľoval chladne. Helen na ňho ani nepozrela.
„ Myslím si, že bude najlepšie, keď sa vezmeme…“
„ČO ? SVADBA S TEBOU ?“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.2 (5x)
| přečteno: 108x
Noc temných II: 7. kapitola Pokrvné puto
2. listopad 2006 | 07.11 | rubrika: Noc temných IID
Helen už nemohla viac čakať. Musela zistiť, či je naozaj tehotná. Zastavila sa uprostred chodby a sústredene privrela oči. Poznala veľmi ľahký spôsob ako sa to dozvedieť. Stačilo nadviazať spojenie s dieťaťom. Ak jej odpovie, tak existuje… Rukou si prešla po bruchu.
Cítila ako mu pravidelne bije srdce. Dýchal vzduch, jedol a trápil sa spolu s ňou. Rozoznala niečo pokrútené, čo ešte ani zďaleka nepripomínalo živú bytosť, citové spojenie bolo napriek tomu veľmi silné. Potreboval ju. Tak veľmi si želal, aby ho ľúbila.
„Mami, neopúšťaj ma…“ prosil ju. Nevyslovili to jeho pery, ale duša tej drobnej postavičky by nezniesla odmietnutie.
„Neopustím ťa,“ zašepkala Helen. Dieťatko sa upokojilo. Hrejivý pocit zaplnil jej vnútro. Nemôže ubližovať vlastnému dieťaťu. Ono za nič nemôže.
Obraz malého sa takmer rozplynul. Helen sa obzrela za seba. Stál tam Severus Snape a neveriacky hľadel na obraz dieťaťa, ktorý pred malou chvíľou pokrýval celú stenu…Pripomenulo mu to istú nepríjemnú záležitosť a ženu, ktorá ho zo slzami v očiach poslala dočerta.
„Pôsobivé kúzlo,“ zhodnotil chladne, „znamená to, že…“
„Môžeme sa pozhovárať niekde inde ?“
„Áno, iste,“ súhlasil Snape. Veľmi ho zaujímalo čo mu vlastne chce povedať. Medzitým z nej môže nenápadne vytiahnuť akú kliatbu použila na Ginny Weasleyovú.
Cítila ako mu pravidelne bije srdce. Dýchal vzduch, jedol a trápil sa spolu s ňou. Rozoznala niečo pokrútené, čo ešte ani zďaleka nepripomínalo živú bytosť, citové spojenie bolo napriek tomu veľmi silné. Potreboval ju. Tak veľmi si želal, aby ho ľúbila.
„Mami, neopúšťaj ma…“ prosil ju. Nevyslovili to jeho pery, ale duša tej drobnej postavičky by nezniesla odmietnutie.
„Neopustím ťa,“ zašepkala Helen. Dieťatko sa upokojilo. Hrejivý pocit zaplnil jej vnútro. Nemôže ubližovať vlastnému dieťaťu. Ono za nič nemôže.
Obraz malého sa takmer rozplynul. Helen sa obzrela za seba. Stál tam Severus Snape a neveriacky hľadel na obraz dieťaťa, ktorý pred malou chvíľou pokrýval celú stenu…Pripomenulo mu to istú nepríjemnú záležitosť a ženu, ktorá ho zo slzami v očiach poslala dočerta.
„Pôsobivé kúzlo,“ zhodnotil chladne, „znamená to, že…“
„Môžeme sa pozhovárať niekde inde ?“
„Áno, iste,“ súhlasil Snape. Veľmi ho zaujímalo čo mu vlastne chce povedať. Medzitým z nej môže nenápadne vytiahnuť akú kliatbu použila na Ginny Weasleyovú.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x)
| přečteno: 98x
Noc temných II : 6. kapitola Čaro vysneného okamih
29. říjen 2006 | 19.32 | rubrika: Noc temných IID
Helen nedokázala premôcť triašku. Hľadala v sebe liečiteľské schopnosti, ktoré by zastavili pôsobenie toho elixíru… Nič také však nenachádzala. Bola úplne vyšťavená.
Voldemort príliš dlho neotáľal. Túžba ho spaľovala a nedokázal dlhšie čakať. Vkĺzla do JEHO objatia…
Práve vtedy niekto otvoril dvere na pracovni. Voldemort potichu zanadával a pustil ju. Bol pripravený poriadne potrestať toho, kto prerušil takú intímnu chvíľu.
„ČO JE …?“ silno za sebou zatresol dvere.
Helen sa meravo posadila na posteľ. Habit mala rozopnutý a srdce jej prudko tĺklo. Na koži pocítila závan chladného vzduchu. Nebola si istá či v tom chce pokračovať.
Počula tiché mrmlanie jedného zo smrťožrútov : „Môj pane, prepáčte…“
„Nezaujímajú ma tvoje výhovorky. CRUCIO,“ vyslovil to kruté zaklínadlo. Zmučené výkriky nejakého muža a zvuk rozbíjajúceho sa skla ju nemilosrdne vrátili do reality. Skôr než stihla popremýšľať nad nejakou výhovorkou, Voldemort otvoril dvere a vrátil sa k nej.
„Kde sme to prestali ?“ Bol celkom dobre naladený. Čo sa nedalo povedať o smrťožrútovi, ktorý ho otravoval.
„Dokážeš ma ľúbiť ? Tá otázka jej dlho vŕtala v hlave. Vedela, že ho to rozladí a pevne verila tomu, že ju pošle preč.
Zarazene zastal. Chvíľu si ju prezeral. Postrehol, že zmenila postoj. Už mu neverí. Čaro toho vysneného okamihu pominulo.
„Nie. Také city nepoznám. Už som ti povedal svoj názor. Myslíš si, že keby som ťa dokázal ľúbiť…“ urobil krok smerom k nej, „…použil by som na teba cruciatus a donútil by som ťa zabiť človeka a zavrel by som ťa do tej diery. Môžem ti poskytnúť niečo iné, ale lásku nie. Nepopieram…“
Prisadol si k nej na posteľ a nežne jej odhrnul vlasy z tváre.
„…že k tebe niečo cítim, ale láskou by som to nenazval.“
Pobozkala ho. Cítila, že sa v ňom niečo odohráva. Milan bol zrazu zasunutý v pozadí, obklopený mŕtvou žiarou… Voldemort k nej nebol surový, spojenie ich tiel iba umocnilo pocity, ktoré sa v nich nechtiac zrodili. Nemohol milovať bol si tým istý. Každý jej bozk, dotyk, poláskanie ho priviedlo na cestu, ktorej sa tak veľmi obával… JEHO nešťastie spočívalo v tom, že si to nechcel priznať…
Voldemort príliš dlho neotáľal. Túžba ho spaľovala a nedokázal dlhšie čakať. Vkĺzla do JEHO objatia…
Práve vtedy niekto otvoril dvere na pracovni. Voldemort potichu zanadával a pustil ju. Bol pripravený poriadne potrestať toho, kto prerušil takú intímnu chvíľu.
„ČO JE …?“ silno za sebou zatresol dvere.
Helen sa meravo posadila na posteľ. Habit mala rozopnutý a srdce jej prudko tĺklo. Na koži pocítila závan chladného vzduchu. Nebola si istá či v tom chce pokračovať.
Počula tiché mrmlanie jedného zo smrťožrútov : „Môj pane, prepáčte…“
„Nezaujímajú ma tvoje výhovorky. CRUCIO,“ vyslovil to kruté zaklínadlo. Zmučené výkriky nejakého muža a zvuk rozbíjajúceho sa skla ju nemilosrdne vrátili do reality. Skôr než stihla popremýšľať nad nejakou výhovorkou, Voldemort otvoril dvere a vrátil sa k nej.
„Kde sme to prestali ?“ Bol celkom dobre naladený. Čo sa nedalo povedať o smrťožrútovi, ktorý ho otravoval.
„Dokážeš ma ľúbiť ? Tá otázka jej dlho vŕtala v hlave. Vedela, že ho to rozladí a pevne verila tomu, že ju pošle preč.
Zarazene zastal. Chvíľu si ju prezeral. Postrehol, že zmenila postoj. Už mu neverí. Čaro toho vysneného okamihu pominulo.
„Nie. Také city nepoznám. Už som ti povedal svoj názor. Myslíš si, že keby som ťa dokázal ľúbiť…“ urobil krok smerom k nej, „…použil by som na teba cruciatus a donútil by som ťa zabiť človeka a zavrel by som ťa do tej diery. Môžem ti poskytnúť niečo iné, ale lásku nie. Nepopieram…“
Prisadol si k nej na posteľ a nežne jej odhrnul vlasy z tváre.
„…že k tebe niečo cítim, ale láskou by som to nenazval.“
Pobozkala ho. Cítila, že sa v ňom niečo odohráva. Milan bol zrazu zasunutý v pozadí, obklopený mŕtvou žiarou… Voldemort k nej nebol surový, spojenie ich tiel iba umocnilo pocity, ktoré sa v nich nechtiac zrodili. Nemohol milovať bol si tým istý. Každý jej bozk, dotyk, poláskanie ho priviedlo na cestu, ktorej sa tak veľmi obával… JEHO nešťastie spočívalo v tom, že si to nechcel priznať…
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.33 (3x)
| přečteno: 108x
Noc temných II : 5. kapitola Chlieb a voda
26. říjen 2006 | 19.08 | rubrika: Noc temných IID
Helen ležala na posteli, rukou škriabala po plachte. Počula ako Nagini zúrivo syčí…
Voldemort sa jej pomstil. Nezabil ju, ani nepokračoval v mučení. Namiesto toho ju zavrel do tej najmenšej izby s posteľou tvrdou ako kameň…Jedlo, ktoré dostávala by sa dalo pokojne prirovnať k väzenskej strave. A to ani zďaleka nebolo všetko.
Už viac než mesiac nevidela denné svetlo. Pohľad zo začarovaného okna jej nestačil.Voldemort o ňu ani nezavadil pohľadom, aj keď jej väzenie bolo celkom blízko JEHO spálne. Tie dve izby oddeľovali len hrubé dvere. Boli zabezpečené kúzlom neodhaliteľnosti. Helen netušila čo sa za nimi odohráva…
Telom jej prechádzali vlny liečivej mágie. Potrebovala ju, aby prežila. Nebolo to vôbec ľahké trčať oddelená od ľudskej spoločnosti a čakať čo bude. Možno smrť… možno mučenie ?
„Nie je to príjemné, takto tráviť čas…Musím si stále pridávať dosť pozitívnej energie a utlmovať isté pudy. Nie som si tým istá, ale mám také tušenie, že do vody mi pridávajú nejaký elixír, ktorý spôsobuje, že s celej duše túžim po Voldemortovi. Strašne mi chýba… Keby som nemala túto schopnosť už dávno by som podľahla. Tá Bella je riadne prefíkaná. Určite v tom má prsty. Musím sa ovládať…Toto nie je normálne. Vlastne je to normálne, ale dá sa vôbec túžiť po niekom takom ako je Voldemort ? Veď vyzerá príšerne a kúsky JEHO duše sú roztrúsené v nejakých starých krámoch. Mne na vzhľade až tak nezáleží, hlavná vec, že má všetko na správnom mieste, ale tie jeho spôsoby. Keby ovládol svet všetci by mu museli slúžiť. A čo by sa stalo s muklami ? Na to ani nechcem pomyslieť.Musím dokončiť samoliečenie a dostať zo seba tú nežiaducu energiu…To sa ľahšie povie ako urobí.“
Bella odomkla dvere. Nechtiac prerušila Helenin monológ.
Nagini potichu vkĺzla do izby.
„Ahoj, Helen.“
Na malý stolík položila nejaké úboho vyzerajúce jedlo.
„Ahoj, deje sa niečo ?“
„Nie, nič dôležité. Temný pán stále niečo vymýšľa, aby dostal Pottera..“
To meno v nej prebudilo „príjemné“ spomienky, na žiarlivého Voldemorta a pár dávok cruciatu za to, že utiekla z jeho postele.
„Odkedy zabil Jamesa a Lily a poznačil toho chalana tou jazvou všetci sa obávame, že už nikdy nebude taký mocný ako predtým.“
Nagini výhražne zasyčala a drgla Bellu do hrudníka. Zapotácala sa a spadla.
On zabil Jamesa aj Lily ? To som nevedela. Vlastne vtedy som to tak trochu tušila…Boli to milí ľudia. „Už musím ísť.“
Helen jej pomohla vstať. Čakala, že s ňou odíde aj Nagini. Had však vyliezol na chatrnú posteľ a ostal tam.
„Fuj, to má byť jedlo…“ Zahryzla do tvrdého chleba. Zamračene položila kôrku na tanier. V jedle nič nebolo. Skôr sa obávala vody. Smäd však veľmi skoro zvíťazil nad strachom…
Vrátila sa na posteľ. Nagini jej položila nepríťažlivú hadiu hlavu do lona.
Voldemort sa jej pomstil. Nezabil ju, ani nepokračoval v mučení. Namiesto toho ju zavrel do tej najmenšej izby s posteľou tvrdou ako kameň…Jedlo, ktoré dostávala by sa dalo pokojne prirovnať k väzenskej strave. A to ani zďaleka nebolo všetko.
Už viac než mesiac nevidela denné svetlo. Pohľad zo začarovaného okna jej nestačil.Voldemort o ňu ani nezavadil pohľadom, aj keď jej väzenie bolo celkom blízko JEHO spálne. Tie dve izby oddeľovali len hrubé dvere. Boli zabezpečené kúzlom neodhaliteľnosti. Helen netušila čo sa za nimi odohráva…
Telom jej prechádzali vlny liečivej mágie. Potrebovala ju, aby prežila. Nebolo to vôbec ľahké trčať oddelená od ľudskej spoločnosti a čakať čo bude. Možno smrť… možno mučenie ?
„Nie je to príjemné, takto tráviť čas…Musím si stále pridávať dosť pozitívnej energie a utlmovať isté pudy. Nie som si tým istá, ale mám také tušenie, že do vody mi pridávajú nejaký elixír, ktorý spôsobuje, že s celej duše túžim po Voldemortovi. Strašne mi chýba… Keby som nemala túto schopnosť už dávno by som podľahla. Tá Bella je riadne prefíkaná. Určite v tom má prsty. Musím sa ovládať…Toto nie je normálne. Vlastne je to normálne, ale dá sa vôbec túžiť po niekom takom ako je Voldemort ? Veď vyzerá príšerne a kúsky JEHO duše sú roztrúsené v nejakých starých krámoch. Mne na vzhľade až tak nezáleží, hlavná vec, že má všetko na správnom mieste, ale tie jeho spôsoby. Keby ovládol svet všetci by mu museli slúžiť. A čo by sa stalo s muklami ? Na to ani nechcem pomyslieť.Musím dokončiť samoliečenie a dostať zo seba tú nežiaducu energiu…To sa ľahšie povie ako urobí.“
Bella odomkla dvere. Nechtiac prerušila Helenin monológ.
Nagini potichu vkĺzla do izby.
„Ahoj, Helen.“
Na malý stolík položila nejaké úboho vyzerajúce jedlo.
„Ahoj, deje sa niečo ?“
„Nie, nič dôležité. Temný pán stále niečo vymýšľa, aby dostal Pottera..“
To meno v nej prebudilo „príjemné“ spomienky, na žiarlivého Voldemorta a pár dávok cruciatu za to, že utiekla z jeho postele.
„Odkedy zabil Jamesa a Lily a poznačil toho chalana tou jazvou všetci sa obávame, že už nikdy nebude taký mocný ako predtým.“
Nagini výhražne zasyčala a drgla Bellu do hrudníka. Zapotácala sa a spadla.
On zabil Jamesa aj Lily ? To som nevedela. Vlastne vtedy som to tak trochu tušila…Boli to milí ľudia. „Už musím ísť.“
Helen jej pomohla vstať. Čakala, že s ňou odíde aj Nagini. Had však vyliezol na chatrnú posteľ a ostal tam.
„Fuj, to má byť jedlo…“ Zahryzla do tvrdého chleba. Zamračene položila kôrku na tanier. V jedle nič nebolo. Skôr sa obávala vody. Smäd však veľmi skoro zvíťazil nad strachom…
Vrátila sa na posteľ. Nagini jej položila nepríťažlivú hadiu hlavu do lona.
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 109x