O štyri roky neskôr...

"Ty si naozaj blázon. Ten had nás mohol zabiť!" zdesene zvrieskla Alexis. Sedela na zemi a pokúšala sa spamätať z toho hrozného šoku. Pred týmito stvoreniami mala veľký rešpekt.

Poznámka: táto poviedka sa nepridržiava udalostí z HP7.

Vrátil sa do kuchyne s plnou náručou rôznych prísad. Skromné zariadenie mu vyhovovalo. Veľmi ťažko by si zvykal na nejakú modernú technológiu. Nemotorne za sebou zabuchol dvere. Musel si dávať pozor, aby si náhodou neroztrhal oblečenie. Nakupovanie v muklovskom obchode mu spôsobovalo

"Mne nikto nebude odporovať. Nepustím ťa odtiaľto, kým ma neposlúchneš. Je to len obyčajná zmes byliniek," nemal skúsenosti z vyjednávaním. Ľudia pred ním vždy ustúpili. Dôkazom boli aj červenkasté kvety, ktoré mu Borgin neochotne odovzdal. Bezpečne odpočívali na polici

"Neviete kam sa podelo čisté muklovské oblečenie ? Už celé hodiny hľadám niečo vhodné na rande so Sandy," po schodoch zišiel chlapec, odetý v modrom župane. Volal sa Issac Lestrange. Bol identickou kópiou svojho brata. Obaja sa narodili v ten istý deň z jednoduchého dôvodu.

"Chcem tie bylinky ! Zaplatil som, nemáte právo mi ich odoprieť," mladý chlapec vrhol nepriateľský pohľad na predavača odetého v bielej zástere. Na príťažlivej tvári sa zjavil náznak zlosti. Strčil ruku do vrecka zaplátaného čierneho kabáta.