darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Slzy srdca: Démoni noci
26. listopad 2006 | 17.04 | rubrika: Jednorázkovky HP
Démoni noci. Chladné bozky smrti na perách trasúcich sa vo večnom ohni. Bez súcitu, bez lásky. Nedokážu nájsť svetlo čo by ich vyviedlo z temnoty. Istým spôsobom k nim patrila. Jej kvílenie zaznievalo takmer celú noc. Možno by bolo lepšie, keby nemala strach zo smrti. Mala sa poddať večného prílivu. Niečo také však nemohla urobiť. Nemala dosť sily čeliť tomu mihotavému svetlu.
Zamračene sa
Zamračene sa
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 71x
Purpurový svet II: Sladká lož
18. listopad 2006 | 18.12 | rubrika: Jednorázkovky HP
Varovanie : Táto poviedka sa výrazne odkláňa od verzie J. K. R. Je to taká malá teória, čoby sa prípadne mohlo alebo vôbec nemuselo stať. :)
Malé dievčatko oblečené v otrhaných šatách sedelo schúlené v kúte. V rukách zvieralo rozbitú bábiku. Bol to posledný darček, ktorý dostala od mami. Ako veľmi jej chýbala. Odkedy zomrela otec si vylieval všetku zlosť na nej. Považoval ju len za slúžku určenú len na varenie a upratovanie.
„Tak čo sestrička, zahráme sa spolu ?“ Morfin sa priblížil k nej s prútikom v ruke. Sila nejakého zaklínadla ju zhodila na zem. Zacítila neskutočne silnú bolesť.
„Si nehodná nášho rodu, si obyčajná šmukelka,“ posmieval sa jej. Zazrela mŕtvolu vystupujúcu z rieky. Naťahovala sa za ňou a pokúšala sa ju uškrtiť.
Zrazu ju zalialo silné svetlo. Ocitla sa na zelenej lúke plnej krásnych kvetov. Niekto ju pohladil po vlasoch. Prudko sa obrátila.
„Mamička,“ snová postava k nej natiahla ruku. Ich prsty sa preplietli. Vykročili spolu po zamatovej tráve.
„Náš čas, bol príliš krátky, dieťa moje. Musela som ťa nechať v rukách otca, ktorý ti nedokázal dať lásku. Tento sen je ako celý tvoj terajší život. Krehký, ľahko zničiteľný. Láska dokáže aj zabíjať. Vie, byť aj krutá. On ťa nikdy neľúbil, nepatril ti. Všetko to bola len ilúzia, ako tento sen…ako sen…On je len vysnená ilúzia.“
„Nie, to nie je pravda,“ vykríkla Merope. Líca mala vlhké od sĺz a hrozne sa triasla. Morfin ju veľmi často tyranizoval. Vždy si nenechal ujsť príležitosť, aby ju pred otcom znemožnil. Kruté spomienky nemilosrdne vyplávali na povrch spolu s jeho smrťou. Sen s matkou bol tiež veľmi živý. Vycítila, že má pravdu.
„Neboj sa, láska moja. To bol len zlý sen,“ Tom ju upokojujúco objal. Cítil ako jej splašene bije srdce. Pritisla sa k nemu čo najbližšie a márne sa snažila premôcť účinok toho hrozného sna. Zasypal ju nežnými bozkami, ktoré postupne zamestnali jej myseľ aj telo. Želala si, aby mu viac nemusela dávať elixír, lásky.
Začuli nesmelé zaklopanie na dvere. Dovnútra vošiel malý Tom oblečený v modrej pyžame. Merope nemohla uveriť tomu, že tie drobné bledé rúčky dokázali zabiť. Vedela, že to urobil v sebaobrane, ale mohol predsa použiť aj inú kliatbu.
Na Morfinovi jej nezáležalo. Zaujímal ju jedine Tom. Nechcela, aby jeho dušu ťažilo také strašné tajomstvo. Upokojovalo ju len to, že mu tú spomienku vymazala z mysle. Všimla si, že má nakrivo pozapínané gombíky.
„Dobrú noc,“ odvetil nesmelo. Potichu zavrel dvere a nechal ich samých.
„Čo je toto ?“ jej manžel zdvihol zo zeme drobnú fľaštičku. Nevšimla si, že jej z vrecka vypadla fľaštička s ďalšou dávkou elixíru lásky.
Merope vedela, že nastal okamih pravdy. Jej vysnený svet sa začínal rúcať.
„Zajtra ráno, to zistíš,“ odvetila rozrušene. Vyskočila z postele a zamkla sa v kúpeľni. Pomocou prútika rozbila zrkadlo. Vzala do ruky jednu z črepín. Potom si už na nič nespomínala. Zaplavil ju skutočný purpurový svet.
Malé dievčatko oblečené v otrhaných šatách sedelo schúlené v kúte. V rukách zvieralo rozbitú bábiku. Bol to posledný darček, ktorý dostala od mami. Ako veľmi jej chýbala. Odkedy zomrela otec si vylieval všetku zlosť na nej. Považoval ju len za slúžku určenú len na varenie a upratovanie.
„Tak čo sestrička, zahráme sa spolu ?“ Morfin sa priblížil k nej s prútikom v ruke. Sila nejakého zaklínadla ju zhodila na zem. Zacítila neskutočne silnú bolesť.
„Si nehodná nášho rodu, si obyčajná šmukelka,“ posmieval sa jej. Zazrela mŕtvolu vystupujúcu z rieky. Naťahovala sa za ňou a pokúšala sa ju uškrtiť.
Zrazu ju zalialo silné svetlo. Ocitla sa na zelenej lúke plnej krásnych kvetov. Niekto ju pohladil po vlasoch. Prudko sa obrátila.
„Mamička,“ snová postava k nej natiahla ruku. Ich prsty sa preplietli. Vykročili spolu po zamatovej tráve.
„Náš čas, bol príliš krátky, dieťa moje. Musela som ťa nechať v rukách otca, ktorý ti nedokázal dať lásku. Tento sen je ako celý tvoj terajší život. Krehký, ľahko zničiteľný. Láska dokáže aj zabíjať. Vie, byť aj krutá. On ťa nikdy neľúbil, nepatril ti. Všetko to bola len ilúzia, ako tento sen…ako sen…On je len vysnená ilúzia.“
„Nie, to nie je pravda,“ vykríkla Merope. Líca mala vlhké od sĺz a hrozne sa triasla. Morfin ju veľmi často tyranizoval. Vždy si nenechal ujsť príležitosť, aby ju pred otcom znemožnil. Kruté spomienky nemilosrdne vyplávali na povrch spolu s jeho smrťou. Sen s matkou bol tiež veľmi živý. Vycítila, že má pravdu.
„Neboj sa, láska moja. To bol len zlý sen,“ Tom ju upokojujúco objal. Cítil ako jej splašene bije srdce. Pritisla sa k nemu čo najbližšie a márne sa snažila premôcť účinok toho hrozného sna. Zasypal ju nežnými bozkami, ktoré postupne zamestnali jej myseľ aj telo. Želala si, aby mu viac nemusela dávať elixír, lásky.
Začuli nesmelé zaklopanie na dvere. Dovnútra vošiel malý Tom oblečený v modrej pyžame. Merope nemohla uveriť tomu, že tie drobné bledé rúčky dokázali zabiť. Vedela, že to urobil v sebaobrane, ale mohol predsa použiť aj inú kliatbu.
Na Morfinovi jej nezáležalo. Zaujímal ju jedine Tom. Nechcela, aby jeho dušu ťažilo také strašné tajomstvo. Upokojovalo ju len to, že mu tú spomienku vymazala z mysle. Všimla si, že má nakrivo pozapínané gombíky.
„Dobrú noc,“ odvetil nesmelo. Potichu zavrel dvere a nechal ich samých.
„Čo je toto ?“ jej manžel zdvihol zo zeme drobnú fľaštičku. Nevšimla si, že jej z vrecka vypadla fľaštička s ďalšou dávkou elixíru lásky.
Merope vedela, že nastal okamih pravdy. Jej vysnený svet sa začínal rúcať.
„Zajtra ráno, to zistíš,“ odvetila rozrušene. Vyskočila z postele a zamkla sa v kúpeľni. Pomocou prútika rozbila zrkadlo. Vzala do ruky jednu z črepín. Potom si už na nič nespomínala. Zaplavil ju skutočný purpurový svet.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 5 (2x)
| přečteno: 48x
Purpurový svet
12. listopad 2006 | 13.14 | rubrika: Jednorázkovky HP
Merope spokojne prešla po malej slabo osvetlenej kuchyni. Na krku sa jej leskol Slizolinov medailón. Jemne ho poťažkala v ruke. Raz príde čas, keď bude patriť jej synovi.
Zbožňovala malého Toma a nikdy neľutovala, že sa narodil len vďaka elixíru lásky. Niečo na ňom ju však desilo. V jeho očiach občas zazrela zvláštne plápolajúce svetlo. Deti z okolia nechtiac podliehali čaru tých očí. Väčšinou
Zbožňovala malého Toma a nikdy neľutovala, že sa narodil len vďaka elixíru lásky. Niečo na ňom ju však desilo. V jeho očiach občas zazrela zvláštne plápolajúce svetlo. Deti z okolia nechtiac podliehali čaru tých očí. Väčšinou
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 39x
Aréna smrti
29. říjen 2006 | 19.27 | rubrika: Jednorázkovky HP
Počula som trhané vzlyky a plač. Moja sestra Bea mi až prisilno stisla ruku a zložila svoju hlavu na moje kolená. Celá sa trasie a ja tiež. Obe vieme, že náš čaká smrť a to len pre pár galeónov. Chcela by som ju odsotiť, ona tu nemá čo robiť.
Naš otec by ich určite niekde zohnal, ale už sa mu to nepodarí, najprv naňho uvalili avadu kedavru a potom ho pre výstrahu obesili na luster. Vraj neznesú keď niekto neplatí dlžoby Hlavnému senátorovi. Veľa nechýbalo a zabili by aj nás. Našťastie ich upútala moja sestra. Bodaj by nie keď ju násilím vytiahli zo sprchy. Navrhli jej, aby sa stala prostitútkou. Je ich pomerne dosť, majú na starosti radovánky pre senátorov. Robia to len pre istotu, aby sa nezaplietali s mukelkami. Klebetí sa, že niektoré z nich čistokrvný pôvod len predstierajú. Odmietla ich svojským spôsobom. Vytiahla magický nôž, ktorý som jej darovala k narodeninám a jedného z nich prebodla. Nebol to pekný pohľad. Bola taká krehká a nevinná so zakrvaveným nožom v ruke. Jeden z nich ju chcel zabiť, ale ja som mu pripomenula, že teraz patríme Hlavnému senátorovi. A tak sme tu. Zavreté v base a čakáme na otvorenie smrtiacej arény…
Senátori patria k najhorším čarodejníkom na tejto zemi. Ich hnutie vyrástlo z organizácie zvanej smrťožrúti. Postupom času si upevnili moc na celom svete. Muklovia a nečistokrvní pre nich neznamenajú absolútne nič. Vhodia ich do Arény a zabávajú sa na ich účet. Jeden vodca padne ho hrobu a hneď sa objaví ďalší….Nemôžeme ich poraziť, lebo už neostal nikto kto by sa odvážil vzdorovať ich temnej moci…
Hogar pristúpil k mrežiam. Je mu to nepríjemné, lebo sa poznáme už od narodenia. Viem, že s tým nesúhlasím, ale nedá sa nič robiť. Senátori vládnu a oni si aj vyberajú spôsob akým naložia s „nepotrebnými“ osobami.
„Lia, povedz mu to,“ snažil sa šepkať, ale jeho hlas je až príliš silný.
„Kľakni si hoci aj na kolená a sľúb mu všetko, ale nedovoľ, aby vás tam poslali.“
„To nemá zmysel. Hlavný senátor nenávidí ženy. Nikdy nás neušetrí.“ Bohužiaľ je to tak. K ženám býva obzvlášť krutý. Údajne ho nejaká čarodejnica prekliala, lebo jej zabil deti. Vraj nemôže mať sex so žiadnou ženou, pokiaľ sa do nej nezamiluje. To je viac než nemožné vzhľadom na to, že zlí čarodejníci už odmalička odbúravajú pocity, ktoré považujú za slabosť.
„Melisa, by sa nevzdala tak ľahko.“
Vždy mi vyhŕknu slzy keď niekto spomenie našu mamu Melisu Potterovú. Áno, ona by to možno dokázala, ale čo zmôžem ja ? Viem síce, čarovať, ale otec niekomu predal môj prútik. Bez neho som bezmocná. Ako veľmi by som si želala, aby nás mohla chrániť. Škoda, že jej už niet. Zomrela počas jedného nevydareného súboja…
„Daj nám pokoj, Hogar ty len táraš, ale pomôcť nám nechceš,“ plačlivo vyhŕkla Bea.
„Niekto ide pripravte sa !“
Bea sa ku mne silno pritisla. Mala by som jej pomôcť, ale ako ? Ťažké dvere silno zaškrípali…Dnu sa vhrnuli čarodejníci oblečení v dlhých čiernych habitoch s veľkým S vyšitým na kapucniach. Senátori. Odporná svorka. Nemajú ani mená, ani tváre. Nikto ich nesmie vidieť. Hanbím sa, že aj môj otec im kedysi verne slúžil.
Bea od strachu takmer nedýcha. Mňa si ako vždy nevšímajú. Nenarodila som sa ako krásavica a to je niekedy aj užitočné. Nuž čo je lepšie robiť niekomu otroka alebo smrť ? Nedajú vám ani na výber. Oni rozhodnú.
Rozostupujú sa, aby uvoľnili cestu tomu najhoršiemu. Mala by som sklopiť zrak, ale to nedokážem. Chcem vidieť zlo zblízka. Moje nevýrazné hnedé oči sa nechtiac stretávajú s nejakými žiariacimi bodmi pod kapucňou.
„Sú to sestry ? “
„Áno, nevlastné,“ odvetil Hogar.
„Tá tmavovlasá pôjde do arény s démonmi. Tá druhá sa stretne s obrovským pavúkom…“
Sestrine slzy mi stekajú po hrudi. Démoni ? Obrovské pavúky ? Ani ja sama neviem posúdiť čo je horšie. Chcela by som však bojovať so sestrou. Ona sa na nich môže tak akurát usmiať. Ale ja si tiež nemôžem gratulovať, aj keby som čírou náhodou vyhrala jedine on rozhoduje o tom, kto z arény vyjde. Ešte nikdy som nepočula o takom prípade, že by niekomu daroval život. Stále na seba hľadíme, akoby sme sa pokúšali jeden druhého zhypnotizovať.
„Kedy bude najbližší zápas ?“ opýtal sa jeden z prítomných.
„Už zajtra. Máme ešte celú noc.“
„Pane prosím, nech sa tá svetlovlasá otočí, chceme vidieť ako vyzerá ?“ ich lačné oči sa na mne ani nezastavili. Ak sa jej niektorý z nich dotkne mojej sestričky zaplatí.
Beu mi nejaké kúzlo vytrhlo z náruče. Spadla na dlážku. Ihneď sa na ňu upreli chlípne pohľady všetkých ostatných.
„Prečo ju nepriviedli do háremu ?“ vyhŕkol jeden z nich.
„Zabila jedného z nižších čarodejníkov…bol taký hlúpy, že si nechal vraziť začarovanú dýku do krku…“ informoval ich Hogar.
V tej chvíli som ho hrozne nenávidela. Kedysi sme sa priatelili, ale on sa pridal na stranu zla…
„Nikto sa jej ani nedotkne. Nech bojuje v aréne,“ Hlavný senátor ihneď schladil horúce hlavy. Ozval sa slabý náznak protestu, ktorý bol spoľahlivo potlačený cruciatom.
„Zomrieme, zomrieme !“ skríkla vyľakane, keď sa ťažké dvere znovu zavreli. Chcela som jej povedať, že sa mýli. Zúfalo som túžila po štipke nádeje, ale bolo mi jasné, že má pravdu.
Naš otec by ich určite niekde zohnal, ale už sa mu to nepodarí, najprv naňho uvalili avadu kedavru a potom ho pre výstrahu obesili na luster. Vraj neznesú keď niekto neplatí dlžoby Hlavnému senátorovi. Veľa nechýbalo a zabili by aj nás. Našťastie ich upútala moja sestra. Bodaj by nie keď ju násilím vytiahli zo sprchy. Navrhli jej, aby sa stala prostitútkou. Je ich pomerne dosť, majú na starosti radovánky pre senátorov. Robia to len pre istotu, aby sa nezaplietali s mukelkami. Klebetí sa, že niektoré z nich čistokrvný pôvod len predstierajú. Odmietla ich svojským spôsobom. Vytiahla magický nôž, ktorý som jej darovala k narodeninám a jedného z nich prebodla. Nebol to pekný pohľad. Bola taká krehká a nevinná so zakrvaveným nožom v ruke. Jeden z nich ju chcel zabiť, ale ja som mu pripomenula, že teraz patríme Hlavnému senátorovi. A tak sme tu. Zavreté v base a čakáme na otvorenie smrtiacej arény…
Senátori patria k najhorším čarodejníkom na tejto zemi. Ich hnutie vyrástlo z organizácie zvanej smrťožrúti. Postupom času si upevnili moc na celom svete. Muklovia a nečistokrvní pre nich neznamenajú absolútne nič. Vhodia ich do Arény a zabávajú sa na ich účet. Jeden vodca padne ho hrobu a hneď sa objaví ďalší….Nemôžeme ich poraziť, lebo už neostal nikto kto by sa odvážil vzdorovať ich temnej moci…
Hogar pristúpil k mrežiam. Je mu to nepríjemné, lebo sa poznáme už od narodenia. Viem, že s tým nesúhlasím, ale nedá sa nič robiť. Senátori vládnu a oni si aj vyberajú spôsob akým naložia s „nepotrebnými“ osobami.
„Lia, povedz mu to,“ snažil sa šepkať, ale jeho hlas je až príliš silný.
„Kľakni si hoci aj na kolená a sľúb mu všetko, ale nedovoľ, aby vás tam poslali.“
„To nemá zmysel. Hlavný senátor nenávidí ženy. Nikdy nás neušetrí.“ Bohužiaľ je to tak. K ženám býva obzvlášť krutý. Údajne ho nejaká čarodejnica prekliala, lebo jej zabil deti. Vraj nemôže mať sex so žiadnou ženou, pokiaľ sa do nej nezamiluje. To je viac než nemožné vzhľadom na to, že zlí čarodejníci už odmalička odbúravajú pocity, ktoré považujú za slabosť.
„Melisa, by sa nevzdala tak ľahko.“
Vždy mi vyhŕknu slzy keď niekto spomenie našu mamu Melisu Potterovú. Áno, ona by to možno dokázala, ale čo zmôžem ja ? Viem síce, čarovať, ale otec niekomu predal môj prútik. Bez neho som bezmocná. Ako veľmi by som si želala, aby nás mohla chrániť. Škoda, že jej už niet. Zomrela počas jedného nevydareného súboja…
„Daj nám pokoj, Hogar ty len táraš, ale pomôcť nám nechceš,“ plačlivo vyhŕkla Bea.
„Niekto ide pripravte sa !“
Bea sa ku mne silno pritisla. Mala by som jej pomôcť, ale ako ? Ťažké dvere silno zaškrípali…Dnu sa vhrnuli čarodejníci oblečení v dlhých čiernych habitoch s veľkým S vyšitým na kapucniach. Senátori. Odporná svorka. Nemajú ani mená, ani tváre. Nikto ich nesmie vidieť. Hanbím sa, že aj môj otec im kedysi verne slúžil.
Bea od strachu takmer nedýcha. Mňa si ako vždy nevšímajú. Nenarodila som sa ako krásavica a to je niekedy aj užitočné. Nuž čo je lepšie robiť niekomu otroka alebo smrť ? Nedajú vám ani na výber. Oni rozhodnú.
Rozostupujú sa, aby uvoľnili cestu tomu najhoršiemu. Mala by som sklopiť zrak, ale to nedokážem. Chcem vidieť zlo zblízka. Moje nevýrazné hnedé oči sa nechtiac stretávajú s nejakými žiariacimi bodmi pod kapucňou.
„Sú to sestry ? “
„Áno, nevlastné,“ odvetil Hogar.
„Tá tmavovlasá pôjde do arény s démonmi. Tá druhá sa stretne s obrovským pavúkom…“
Sestrine slzy mi stekajú po hrudi. Démoni ? Obrovské pavúky ? Ani ja sama neviem posúdiť čo je horšie. Chcela by som však bojovať so sestrou. Ona sa na nich môže tak akurát usmiať. Ale ja si tiež nemôžem gratulovať, aj keby som čírou náhodou vyhrala jedine on rozhoduje o tom, kto z arény vyjde. Ešte nikdy som nepočula o takom prípade, že by niekomu daroval život. Stále na seba hľadíme, akoby sme sa pokúšali jeden druhého zhypnotizovať.
„Kedy bude najbližší zápas ?“ opýtal sa jeden z prítomných.
„Už zajtra. Máme ešte celú noc.“
„Pane prosím, nech sa tá svetlovlasá otočí, chceme vidieť ako vyzerá ?“ ich lačné oči sa na mne ani nezastavili. Ak sa jej niektorý z nich dotkne mojej sestričky zaplatí.
Beu mi nejaké kúzlo vytrhlo z náruče. Spadla na dlážku. Ihneď sa na ňu upreli chlípne pohľady všetkých ostatných.
„Prečo ju nepriviedli do háremu ?“ vyhŕkol jeden z nich.
„Zabila jedného z nižších čarodejníkov…bol taký hlúpy, že si nechal vraziť začarovanú dýku do krku…“ informoval ich Hogar.
V tej chvíli som ho hrozne nenávidela. Kedysi sme sa priatelili, ale on sa pridal na stranu zla…
„Nikto sa jej ani nedotkne. Nech bojuje v aréne,“ Hlavný senátor ihneď schladil horúce hlavy. Ozval sa slabý náznak protestu, ktorý bol spoľahlivo potlačený cruciatom.
„Zomrieme, zomrieme !“ skríkla vyľakane, keď sa ťažké dvere znovu zavreli. Chcela som jej povedať, že sa mýli. Zúfalo som túžila po štipke nádeje, ale bolo mi jasné, že má pravdu.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 39x