darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NemilovanáIII: 2. kapitola Andark
17. leden 2007 | 19.47 | rubrika: Nemilovaná III D
„Mrzí ma to, Tifany,“ potichu odvetil Tom. Počas celej cesty domov s ním neprehovorila ani slovo. Celá sa triasla a kŕčovito sa k nemu pritisla. Nežne ju pohladil po vlasoch a šepkal jej upokojujúce slová. Bol hrozne rozčúlený. Nechcel, aby jej niekto ubližoval takýmto spôsobom.
Tom ju opatrne uložil do postele. Kváril ho pocit viny. Čo všetko sa mohlo stať, keby sa pred nimi neubránila ? Ten útok mohol mať všelijaké nepríjemné dôsledky. V žiadnom prípade si neželal, aby sa Tifany stala obeťou opitých smrťožrútov.
„Všetko bude v poriadku, láska moja. Nikomu nedovolím, aby ti ubližoval,“ zdalo sa, že Tifany bola ešte stále v šoku. Nedokázala zo seba dostať ani slovo. Nespokojne ju objal a pomocou prútika privolal z kuchyne elixír na ošetrenie.
Oči jej mierne zvlhli od potláčaných sĺz. Nervózne si pošúchala ubolené líce. Ostala ochabnuto ležať v jeho náručí a stále sa triasla. Napriek tomu, že bolesť pominula, necítila sa bezpečne. Bála sa, že Tom odíde a nechá ju samú. Nie vždy ostával s ňou.
Zúfalo zaborila hlavu do vankúša a privrela oči. Nechcela sa naňho dívať. Príliš dobre si uvedomovala, že má nad ňou moc. Nebola jeho zajatkyňou v pravom zmysle slova. Podarilo sa mu dosiahnuť, aby opäť kvôli nemu stratila hlavu.
Dobrovoľne ostávala s ním napriek tomu, že sa rozhodol stať nástupcom Temného pána. Nikdy sa nesnažil ju násilím niekde držať, dokonca sa jej ani nedotkol, bez jej dovolenia.
Tifany tomu úplne prestávala rozumieť. Kto je ten mladý muž ? Ako je možné, že sa z neho opäť stáva milý chlapec, ktorý jej kreslil obrázky a ochraňoval ju. Jedným si však bola istá, získal si jej lásku a oddanosť.
„Ľúbim ťa, Tom. Nemôžem však ďalej žiť s výčitkami svedomia, že moji rodičia sa kvôli mne trápia. Chcela som im poslať správu, aby vedeli…“ prekvapilo ju, keď sa od nej prudko odtisol a premeral si ju chladným pohľadom, ktorý sa jej vôbec nepozdával.
„Crouch je príliš nebezpečný. Nedôverujem mu. Neželám si, aby si sa s ním kontaktovala,“ odvetil mrazivým hlasom.
„Nemôžeš mi brániť vidieť vlastného otca,“ jedovato odvrkla Tifany. Nemienila už viac ustupovať a podriaďovať sa všetkým jeho rozmarom.
„Nie, isteže ti nebudem v ničom brániť. Pokojne môžeš ísť za ním. Musím ťa však varovať, že pokiaľ sa tak rozhodneš, budeme sa musieť navždy rozísť. Crouch sa rozhodol pracovať pre ministerstvo. Neznesiem vo svojej blízkosti žiadnych špiónov,“ potichu odvetil Tom. Navonok pôsobil chladne, ale v jeho vnútri sa odohrával mučivý boj.
„Môj otec nie je zradca. Dosť si toho vytrpel kvôli spojeniu so smrťožrútmi. Dostal aj dementorov bozk. Nemám v úmysle ťa opustiť. Pokiaľ na tom však naďalej tvráš, nebudem mať inú možnosť,“ nesúhlasne odsekla Tifany. Vedela, že Barty nie je nevinný. Na jeho duši spočívalo až príliš veľa zločinov. Pre Temného pána bol ochotný riskovať aj život.
To sa však náhle zmenilo, keď jeho duša pocítila, aké je to byť uväznený v útrobách hrozného démona. Pobyt mimo tela si vyžiadal svoju daň. Bartyho tvár ostávala naďalej zmenená na nepoznanie. To však nikomu nedávalo právo, považovať ho za zradcu. Tifany ho postupne začala mať rada, napriek všetkému.
„Nechcel som ho urážať, ale mám informácie zo spoľahlivého zdroja. Viem, veľmi dobre, akým spôsobom docielil, aby ho opäť nezavreli do Azkabanu. Nemusíš však mať obavy, toto nepotrvá večne. Čoskoro nájdem bezpečný spôsob, akoby si im mohla dať o sebe vedieť,“ pomaly sa opäť vrátil na posteľ.
Uvedomoval si, že Tifany veľmi ľúbi svojich rodičov. Chápal jej obavy z toho ako sa asi musia cítiť. Obával sa však, že by ministerstvo mohlo dostať nejaké hlásenie o jeho pobyte. Necítil sa dostatočne silný, aby im dokázal čeliť. Smrťožrúti sa opäť prejavili ako neusporiadaná háveď, neschopná poslúchnuť ani jednoduché príkazy. Vedel, že im musí pripomenúť s kým majú tú česť. To však nemal v úmysle urobiť počas tejto noci.
„Nehnevaj sa na mňa. Je to len v záujme našej bezpečnosti,“ sklonil sa k Tifany a opatrne ju pobozkal. Nemal náladu na ďalšie nekonečné diskusie. Takisto si bol vedomý toho, že Tifany bude opäť celý týždeň v škole.
Bola to jedna z jej podmienok. Nemienila zanedbať svoje vzdelanie. Znamenalo to, že nebudú spolu dlhšiu dobu. Nemienil premárniť vzácne okamihy, keď mali obaja dostatok času.
Každým dotykom jej naznačoval, že by mu jej odchod spôsobil bolesť. Tifany ho k sebe bezmyšlienkovite pritiahla. Chvíľu sa bezstarostne bozkávali, akoby sa medzi nimi neodohrala žiadna výmena názorov.
Tom ju opatrne uložil do postele. Kváril ho pocit viny. Čo všetko sa mohlo stať, keby sa pred nimi neubránila ? Ten útok mohol mať všelijaké nepríjemné dôsledky. V žiadnom prípade si neželal, aby sa Tifany stala obeťou opitých smrťožrútov.
„Všetko bude v poriadku, láska moja. Nikomu nedovolím, aby ti ubližoval,“ zdalo sa, že Tifany bola ešte stále v šoku. Nedokázala zo seba dostať ani slovo. Nespokojne ju objal a pomocou prútika privolal z kuchyne elixír na ošetrenie.
Oči jej mierne zvlhli od potláčaných sĺz. Nervózne si pošúchala ubolené líce. Ostala ochabnuto ležať v jeho náručí a stále sa triasla. Napriek tomu, že bolesť pominula, necítila sa bezpečne. Bála sa, že Tom odíde a nechá ju samú. Nie vždy ostával s ňou.
Zúfalo zaborila hlavu do vankúša a privrela oči. Nechcela sa naňho dívať. Príliš dobre si uvedomovala, že má nad ňou moc. Nebola jeho zajatkyňou v pravom zmysle slova. Podarilo sa mu dosiahnuť, aby opäť kvôli nemu stratila hlavu.
Dobrovoľne ostávala s ním napriek tomu, že sa rozhodol stať nástupcom Temného pána. Nikdy sa nesnažil ju násilím niekde držať, dokonca sa jej ani nedotkol, bez jej dovolenia.
Tifany tomu úplne prestávala rozumieť. Kto je ten mladý muž ? Ako je možné, že sa z neho opäť stáva milý chlapec, ktorý jej kreslil obrázky a ochraňoval ju. Jedným si však bola istá, získal si jej lásku a oddanosť.
„Ľúbim ťa, Tom. Nemôžem však ďalej žiť s výčitkami svedomia, že moji rodičia sa kvôli mne trápia. Chcela som im poslať správu, aby vedeli…“ prekvapilo ju, keď sa od nej prudko odtisol a premeral si ju chladným pohľadom, ktorý sa jej vôbec nepozdával.
„Crouch je príliš nebezpečný. Nedôverujem mu. Neželám si, aby si sa s ním kontaktovala,“ odvetil mrazivým hlasom.
„Nemôžeš mi brániť vidieť vlastného otca,“ jedovato odvrkla Tifany. Nemienila už viac ustupovať a podriaďovať sa všetkým jeho rozmarom.
„Nie, isteže ti nebudem v ničom brániť. Pokojne môžeš ísť za ním. Musím ťa však varovať, že pokiaľ sa tak rozhodneš, budeme sa musieť navždy rozísť. Crouch sa rozhodol pracovať pre ministerstvo. Neznesiem vo svojej blízkosti žiadnych špiónov,“ potichu odvetil Tom. Navonok pôsobil chladne, ale v jeho vnútri sa odohrával mučivý boj.
„Môj otec nie je zradca. Dosť si toho vytrpel kvôli spojeniu so smrťožrútmi. Dostal aj dementorov bozk. Nemám v úmysle ťa opustiť. Pokiaľ na tom však naďalej tvráš, nebudem mať inú možnosť,“ nesúhlasne odsekla Tifany. Vedela, že Barty nie je nevinný. Na jeho duši spočívalo až príliš veľa zločinov. Pre Temného pána bol ochotný riskovať aj život.
To sa však náhle zmenilo, keď jeho duša pocítila, aké je to byť uväznený v útrobách hrozného démona. Pobyt mimo tela si vyžiadal svoju daň. Bartyho tvár ostávala naďalej zmenená na nepoznanie. To však nikomu nedávalo právo, považovať ho za zradcu. Tifany ho postupne začala mať rada, napriek všetkému.
„Nechcel som ho urážať, ale mám informácie zo spoľahlivého zdroja. Viem, veľmi dobre, akým spôsobom docielil, aby ho opäť nezavreli do Azkabanu. Nemusíš však mať obavy, toto nepotrvá večne. Čoskoro nájdem bezpečný spôsob, akoby si im mohla dať o sebe vedieť,“ pomaly sa opäť vrátil na posteľ.
Uvedomoval si, že Tifany veľmi ľúbi svojich rodičov. Chápal jej obavy z toho ako sa asi musia cítiť. Obával sa však, že by ministerstvo mohlo dostať nejaké hlásenie o jeho pobyte. Necítil sa dostatočne silný, aby im dokázal čeliť. Smrťožrúti sa opäť prejavili ako neusporiadaná háveď, neschopná poslúchnuť ani jednoduché príkazy. Vedel, že im musí pripomenúť s kým majú tú česť. To však nemal v úmysle urobiť počas tejto noci.
„Nehnevaj sa na mňa. Je to len v záujme našej bezpečnosti,“ sklonil sa k Tifany a opatrne ju pobozkal. Nemal náladu na ďalšie nekonečné diskusie. Takisto si bol vedomý toho, že Tifany bude opäť celý týždeň v škole.
Bola to jedna z jej podmienok. Nemienila zanedbať svoje vzdelanie. Znamenalo to, že nebudú spolu dlhšiu dobu. Nemienil premárniť vzácne okamihy, keď mali obaja dostatok času.
Každým dotykom jej naznačoval, že by mu jej odchod spôsobil bolesť. Tifany ho k sebe bezmyšlienkovite pritiahla. Chvíľu sa bezstarostne bozkávali, akoby sa medzi nimi neodohrala žiadna výmena názorov.
komentáře (6) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 47x
G. dcéra II: Návrat t. 7. kap. Návšteva vo väzení
15. leden 2007 | 19.47 | rubrika: Greybackova dcéraIID
Prudko sa obrátila. Bábika jej vypadla z rúk. Pred ňou stál mladý muž s výraznými zelenými očami. Cúvla smerom k posteli. Podvedome sa bála, čo bude nasledovať, keď sa opäť stretnú. Už nebola v zajatí svojich predstáv.
„Harry, čo tu robíš ?“ opýtala sa nesmelo. Pamätala si ho ešte ako chlapca, ktorý ju musel opustiť, aby naplnil svoje poslanie. Rukou si nervózne prešla po vlasoch. Už dávno nedokázala samostatne myslieť. Hrozne ju znervózňovalo, že bolestivá minulosť, bola zrazu nebezpečne blízko.
„Chcel som ťa vidieť. Nechápem však, prečo mi Ron klamal. Nevyzeráš ako duševne chorá,“ odvetil rozčúlene. Oveľa viac by ho potešilo, keby tam bola Ginny uväznená. Cítil sa hrozne, keď si uvedomil, že s ním ostala dobrovoľne.
„Niečo ma zablokovalo, mala som strach opustiť svet fantázie. Teraz si to však nemôžem dovoliť. Moja malá dcérka ma potrebuje. Tu nemôžeš ostať. Odíď, prosím ťa,“ odvetila vystrašene.
„Neboj sa Ginny, neprišiel som ti ublížiť. Chcel som sa len ubezpečiť, že si v poriadku,“ zašepkal Harry. Na chrbte však pocítil nepríjemné bodnutie.
„Harry, čo tu robíš ?“ opýtala sa nesmelo. Pamätala si ho ešte ako chlapca, ktorý ju musel opustiť, aby naplnil svoje poslanie. Rukou si nervózne prešla po vlasoch. Už dávno nedokázala samostatne myslieť. Hrozne ju znervózňovalo, že bolestivá minulosť, bola zrazu nebezpečne blízko.
„Chcel som ťa vidieť. Nechápem však, prečo mi Ron klamal. Nevyzeráš ako duševne chorá,“ odvetil rozčúlene. Oveľa viac by ho potešilo, keby tam bola Ginny uväznená. Cítil sa hrozne, keď si uvedomil, že s ním ostala dobrovoľne.
„Niečo ma zablokovalo, mala som strach opustiť svet fantázie. Teraz si to však nemôžem dovoliť. Moja malá dcérka ma potrebuje. Tu nemôžeš ostať. Odíď, prosím ťa,“ odvetila vystrašene.
„Neboj sa Ginny, neprišiel som ti ublížiť. Chcel som sa len ubezpečiť, že si v poriadku,“ zašepkal Harry. Na chrbte však pocítil nepríjemné bodnutie.
komentáře (4) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 53x
Prekliaty MágII: 2. kapitola Vládkyňa artefaktov,
14. leden 2007 | 17.32 | rubrika: Prekliaty mág IID
„Lucien, obávam sa, že ten muž je mŕtvy,“ nervózne zašepkal Zirzaw. Sila toho kúzla mu zrejme polámala chrbticu.
„Nie, tomu neverím,“ opatrne položil Enedeu na zem a priplazil sa k nehybnému Bersalaqovi. Noha ho príšerne bolela, preto sa mohol posúvať len veľmi pomaly. Zachytil prerušované odozvy srdca. Bol to hotový zázrak, že napriek takým ťažkým zraneniam, v ňom stále pulzoval život.
„Urobil
„Nie, tomu neverím,“ opatrne položil Enedeu na zem a priplazil sa k nehybnému Bersalaqovi. Noha ho príšerne bolela, preto sa mohol posúvať len veľmi pomaly. Zachytil prerušované odozvy srdca. Bol to hotový zázrak, že napriek takým ťažkým zraneniam, v ňom stále pulzoval život.
„Urobil
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 36x
Noc temných III: 20. kapitola Slávnostne prisahám,
13. leden 2007 | 20.13 | rubrika: Noc temných IIID
za lubom nič dobré
Srdce mu bilo tak prudko, až ho cítil kdesi v hrdle. Naprázdno preglgol a pritiahol si Helen bližšie k sebe. Nechcel zomrieť, ale nemienil dopustiť, aby ho Harry ponižoval.
Pred očami sa mu vynorila Hermionina tvár, počul jej smiech. Počas toho krátkeho okamihu si spomenul na mnohé hádky a sladké zmierovania. Zo všetkého najviac túžil vrátiť sa domov k svojej manželke. Napriek Malfoyovým podrazom ju nikdy neprestal milovať. Chcel jej povedať, že ho mrzí ako sa k nej v poslednom čase správal…
Nedokázal rozumne uvažovať. Harry a smrťožrúti ? To čo videl predsa nedávalo zmysel. Vedel, že má v sebe niečo z Voldemorta, ale napriek tomu ho stále považoval za Harryho, svojho kamaráta, s ktorým zažil všelijaké nevšedné zážitky. Pociťoval k nemu dosť veľké sympatie a bol ochotný zmieriť sa s temnou časťou jeho duše. Veril tomu, že už viac nemieni pokračovať v nezmyselnom zabíjaní. Neúprosne hypnotizoval červené zrenice a hľadal v nich náznak niečoho známeho.
„Nebudem sa s tebou zaoberať celú noc. Nie si pre mňa až natoľko dôležitý,“ netrpezlivo vyprskol Harry.
„Čo s ňou chceš urobiť ?“ Ron sa pokúšal zatiahnuť ho do rozhovoru, aby získal čas.
„Nemusíš mať obavy. Bude sa jej vodiť lepšie než tebe,“ Harry priam láskavo natiahol ruky a očakával, že sa konečne prestane vykrúcať.
„Môj pane, ako je možné, že ste v Potterovom tele ?“ opýtala sa Bella. Už to nedokázala dlhšie vydržať.
„Ja nie som v jeho tele. Stal som sa stal ním, ale musíš mať obavy, že sa budeš musieť stále dívať na Potterov nevinný ksicht. Smrtihlav mi poskytol novú schopnosť, ktorá bude určite užitočná,“ jeho plášť sa mierne zavlnil a telo sa začalo meniť. Pred nimi stál niekdajší Lord Voldemort vo svojej plnej „kráse“. Smrťožrúti zalapali po dychu. Ani jeden z nich sa neodvážil namietať.
„Tak čo Weasley, ešte stále sa domnievaš, že som tvoj priateľ ?“ obrátil svoju pozornosť späť k Ronovi. Hadia tvár sa stiahla do pomstychtivej grimasy.
„SI NETVOR,“ skríkol Ron, „TY URČITE NIE SI HARRY,“ pevne zovrel v ruke prútik. Niečo mu však navrávalo, že jeho kamarát je ešte stále niekde tam, uväznený pod vplyvom Smrtihlava.
Do jeho mysle vstúpil nejaký hlas. Buď pokojný. Dostanem ťa odtiaľto.
Nechápavo vypleštil oči. Záhadný hlas sa mu však opäť prihovoril. To som ja Helen. Mám v ruke nádobku s niečím špeciálnym. Vezmi si ju.
„Tak fajn,“ premohol triašku, ktorá sa ho zmocnila, keď pred sebou videl dávno mŕtveho čarodejníka. Opatrne vybral z jej ruky maličkú nádobku a hodil ju o zem. sivý dym zahalil všetkých smrťožrútov. Ovanul ich chlad… Smrťožrúti sa hýbali dosť pomaly a kŕčovito…Až nakoniec celkom primrzli na mieste.
„Ako je to možné ?“ šokovane poznamenal Ron. „Si v bezvedomí alebo nie ?“
Helen mu opäť odpovedala v myšlienkach.
Teraz sa nedokážem úplne prebrať. Nezdržiavaj sa so mnou a odíď, tento elixír nemá veľmi dlhú účinnosť.
„Nemôžem ťa tu nechať, čo ak ti ublížia ?“
Polož ma na zem. Nemaj žiadne obavy. Nejako si už poradím. Nemôžem ho nechať samého.
Ron ju neochotne poslúchol. Smrťožrúti mu zrazu zmizli z očí. Niečo ho vtiahlo do víru farieb a zvláštnych zvukov. Ocitol sa v dome Lee Eliotovej. Rýchlo sa ponáhľal do Hermioninej spálne….
Srdce mu bilo tak prudko, až ho cítil kdesi v hrdle. Naprázdno preglgol a pritiahol si Helen bližšie k sebe. Nechcel zomrieť, ale nemienil dopustiť, aby ho Harry ponižoval.
Pred očami sa mu vynorila Hermionina tvár, počul jej smiech. Počas toho krátkeho okamihu si spomenul na mnohé hádky a sladké zmierovania. Zo všetkého najviac túžil vrátiť sa domov k svojej manželke. Napriek Malfoyovým podrazom ju nikdy neprestal milovať. Chcel jej povedať, že ho mrzí ako sa k nej v poslednom čase správal…
Nedokázal rozumne uvažovať. Harry a smrťožrúti ? To čo videl predsa nedávalo zmysel. Vedel, že má v sebe niečo z Voldemorta, ale napriek tomu ho stále považoval za Harryho, svojho kamaráta, s ktorým zažil všelijaké nevšedné zážitky. Pociťoval k nemu dosť veľké sympatie a bol ochotný zmieriť sa s temnou časťou jeho duše. Veril tomu, že už viac nemieni pokračovať v nezmyselnom zabíjaní. Neúprosne hypnotizoval červené zrenice a hľadal v nich náznak niečoho známeho.
„Nebudem sa s tebou zaoberať celú noc. Nie si pre mňa až natoľko dôležitý,“ netrpezlivo vyprskol Harry.
„Čo s ňou chceš urobiť ?“ Ron sa pokúšal zatiahnuť ho do rozhovoru, aby získal čas.
„Nemusíš mať obavy. Bude sa jej vodiť lepšie než tebe,“ Harry priam láskavo natiahol ruky a očakával, že sa konečne prestane vykrúcať.
„Môj pane, ako je možné, že ste v Potterovom tele ?“ opýtala sa Bella. Už to nedokázala dlhšie vydržať.
„Ja nie som v jeho tele. Stal som sa stal ním, ale musíš mať obavy, že sa budeš musieť stále dívať na Potterov nevinný ksicht. Smrtihlav mi poskytol novú schopnosť, ktorá bude určite užitočná,“ jeho plášť sa mierne zavlnil a telo sa začalo meniť. Pred nimi stál niekdajší Lord Voldemort vo svojej plnej „kráse“. Smrťožrúti zalapali po dychu. Ani jeden z nich sa neodvážil namietať.
„Tak čo Weasley, ešte stále sa domnievaš, že som tvoj priateľ ?“ obrátil svoju pozornosť späť k Ronovi. Hadia tvár sa stiahla do pomstychtivej grimasy.
„SI NETVOR,“ skríkol Ron, „TY URČITE NIE SI HARRY,“ pevne zovrel v ruke prútik. Niečo mu však navrávalo, že jeho kamarát je ešte stále niekde tam, uväznený pod vplyvom Smrtihlava.
Do jeho mysle vstúpil nejaký hlas. Buď pokojný. Dostanem ťa odtiaľto.
Nechápavo vypleštil oči. Záhadný hlas sa mu však opäť prihovoril. To som ja Helen. Mám v ruke nádobku s niečím špeciálnym. Vezmi si ju.
„Tak fajn,“ premohol triašku, ktorá sa ho zmocnila, keď pred sebou videl dávno mŕtveho čarodejníka. Opatrne vybral z jej ruky maličkú nádobku a hodil ju o zem. sivý dym zahalil všetkých smrťožrútov. Ovanul ich chlad… Smrťožrúti sa hýbali dosť pomaly a kŕčovito…Až nakoniec celkom primrzli na mieste.
„Ako je to možné ?“ šokovane poznamenal Ron. „Si v bezvedomí alebo nie ?“
Helen mu opäť odpovedala v myšlienkach.
Teraz sa nedokážem úplne prebrať. Nezdržiavaj sa so mnou a odíď, tento elixír nemá veľmi dlhú účinnosť.
„Nemôžem ťa tu nechať, čo ak ti ublížia ?“
Polož ma na zem. Nemaj žiadne obavy. Nejako si už poradím. Nemôžem ho nechať samého.
Ron ju neochotne poslúchol. Smrťožrúti mu zrazu zmizli z očí. Niečo ho vtiahlo do víru farieb a zvláštnych zvukov. Ocitol sa v dome Lee Eliotovej. Rýchlo sa ponáhľal do Hermioninej spálne….
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 80x
Noc temných III: 19. kapitola Prehra
13. leden 2007 | 20.09 | rubrika: Noc temných IIID
Cítil ako sa ho dotkla moc talizmanu. Jeho telom prechádzalo niečo neuveriteľné. Neviditeľná ochrana zaplavila jeho srdce protichodnými emóciami.
„Nie, to…“ pokúšal sa niečo povedať, ale Helen ho nepustila k slovu.
„Nechcem počuť žiadne výhovorky. Nezniesla by som, keby ťa Smrtihlav dostal.“ Helen sa obozretne pretiahla cez otvor, tak aby nemusela Harryho pustiť.
„A čo ja ?“ opýtal sa Ron.
„Chvíľu si tu poseď,“ navrhol mu Harry , ktorý už stál na druhej strane. Chodba sa ešte väčšmi zúžila. Vzduch bol presýtený hnilobným zápachom. Helen premohla mdloby a vybrala sa spolu s ním do desivých útrob, ktoré ju vôbec nelákali. Harry sa však napodiv cítil veľmi dobre.
„ Si si istá, že nechceš ostať s Ronom ?“ pokúsil sa ju ešte raz odhovoriť.
„Nie,“ potichu hlesla Helen. Harry neodolal a jemne ju pobozkal. Chcel, aby sa z jej mysle vytratili všetky obavy. Pre istotu rozsvietil prútik. Mihotavé svetlo sa odrážalo od stien, ktoré sa potichu vlnili. Chodba sa zvažovala stále nižšie a nižšie. Tmavé pásy poletovali okolo nich, vykrikovali nejaké nezrozumiteľné slová a obmotávali sa im okolo nôh. Chodba sa pred nimi zrazu uzavrela a zo všetkých strán ich obklopila tma. Pochopili, že budú musieť počkať, kým sa Garganea, strážkyňa posvätného miesta, rozhodne vpustiť ich dnu.
Harry si sadol na zem. Tušil, že to nebude vôbec jednoduché. Tá stará chobotnica si z nich robí dobrý deň.
Helen sa zosunula k nemu. Stálo ju to veľa námahy dávať pozor, aby Harry znovu nepodľahol nenávisti. Vedela, že Smrtihlav ho volá…Snaží sa prebudiť zlo v jeho srdci. Harry ju chlácholivo objal. Aj on si bol vedomý, že človek môže príliš ľahko podľahnúť klamlivej vidine moci.
„Na tomto mieste sa po dlhých tisícročiach prebudil Smrtihlav. Stalo sa to kvôli čarodejníkovi, ktorý ma neskôr zabil, “ zašepkala Helen.
„To nie je možné. Nikdy si mi nepovedala, že s tou vraždou má niečo spoločné Smrtihlav ?“
„Až donedávna som to nevedela. Vždy ma zaujímalo kto bol ten muž, ktorý prišiel do nášho domu a zabil mňa aj moju sestru. Podrobnejšie som preskúmala svoje spomienky aj tie ktoré sa viazali k talizmanu a zistila som, že sa to urobil mág posadnutý Smrtihlavom, ale netuším ako sa volal. Chcel získať talizman, ale nie preto, aby ho použil…Dovolila mu, aby nazrel do spomienok, ktoré sa miesili na stenách. Zelený povlak nebol pozostatok žiadnej rastliny. Boli do obrazy minulosti a šepot predstavoval ozvenu, dávno zabudnutých hlasov…
Zhrbená postava sa sťažka predierala kľukatými chodbami. Pri jej nohách sa súkal červenkastý had, ktorý mal mierne zdeformovanú hlavu.
„Urin, ja nechcem ísssť ďalej…bojím sssa,“ zasyčal had.
Čarodejník ho silno kopol a naznačil mu, aby pokračoval v ceste. Had protestne odfrkol, ale neodvážil sa viac namietať.
„Niekde tu musí byť. Videl som ju vliezť dnu,“ precedil pomedzi zuby mladý čarodejník.
„To sssa vám len zdalo. Sssem nikto dobrovoľne nechodí,“ had prudko vrazil do zavretých dverí.
„ Alohomora ! “ skríkol Urin, ale nič sa nestalo. Dvere odolali zaklínadlu.
„Viem, že sa tu niekde skrývaš a radím ti, aby si čím skôr vyliezla, lebo ťa aj tak nájdem. S Urinom Gauntom sa nebude nikto zahrávať.“
Od chrbta ho zasiahla nejaká kliatba. Sklátil sa zem a prútik mu vypadol z ruky.
„Ty podvádzaš ? “ rozčúlene siahol po prútiku, ale nejaká bledá ruka bola rýchlejšia ako on a odhodila ho. Had sa spokojne prizeral. Nemienil zasiahnuť do ich vzájomného zápasu.
„Nie, nepodvádzam, chcem ti dať šancu skoncovať s predsudkami. Viem, že ani ty nesúhlasíš s našou svadbou. Viem, že sa ti páči istá žena, ktorá nepatrí k nám, okrem toho ja som tvoja sesternica… Rodičia sa budú musieť zmieriť s tým, že je to nemožné,“ poblednutú tvár mladej ženy osvetlilo svetlo vychádzajúce spod dverí. Bola dosť vychudnutá a tvár mala poznačenú zvláštnym smútkom, ktorý mierne pošpatil jej jemné črty.
„Mlč Vera, nebudem ťa počúvať. Nevieš o čom hovoríš. Naša svadba sa uskutoční podľa plánu. Vieš, veľmi dobre, že čakáš moje dieťa, “ vyprskol nahnevane. Nemal záujem s ňou debatovať o veciach, ktoré sa aj tak nedali zmeniť. Urobil chybu, ktorú už nemohol vziať späť.
„JA SA ZA TEBA NIKDY NEVYDÁM,“ v jej ruke sa zaleskla strieborná dýka. Had natiahol svoje štíhle telo a obratne jej vychmatol zbraň z ruky. Vzpierala sa, ale bol príliš ťažký a rýchlo sa okolo nej omotával. Na ruke jej ostala drobná ranka, s ktorej vytieklo pár kvapiek krvi.
„Už nikdy sa neopovažuj niečo také urobiť !“ hromžil Urin. Vzal do ruky dýku a zúrivo ju odhodil.
„Taká otrasná muklovská vecička je pod našu úroveň. Odteraz si na teba dám dobrý pozor, nebudeš mi odporovať,“ zúrivo zapichol dýku do dverí. Vyletela z nich príšerná temnota, ktorá sa okolo neho omotala. Smrtihlav sa prebudil.
„Osud tvojho rodu je ohrozený. Ak však zmizne zo sveta talizman, ktorý ma môže poraziť, zabezpečím tvojim potomkom neobmedzenú moc…choď do Cheroku a nájdi ho…znič ten talizman…“
„On zabil mňa a neušetril ani moju malú sestru,“ Helen pocítila nekonečný odpor k tomu mužovi. Zmocnila sa jej hrôza, keď si uvedomila, že to spáchal Voldemortov pradedo. Stará bolesť naplnila jej dušu. Muž, ktorého miluje je zároveň potomkom jej vraha. Niečo také by asi položilo každého.
„Mrzí ma to, nevedel som o tom...“ Harry ju pohladil po vlasoch a pritiahol si ju bližšie k sebe.
Smrtihlav vycítil, že talizman mierne zoslabol. Nenápadne sa dostal do Harryho mysle a začal ho meniť…
„Nie, to…“ pokúšal sa niečo povedať, ale Helen ho nepustila k slovu.
„Nechcem počuť žiadne výhovorky. Nezniesla by som, keby ťa Smrtihlav dostal.“ Helen sa obozretne pretiahla cez otvor, tak aby nemusela Harryho pustiť.
„A čo ja ?“ opýtal sa Ron.
„Chvíľu si tu poseď,“ navrhol mu Harry , ktorý už stál na druhej strane. Chodba sa ešte väčšmi zúžila. Vzduch bol presýtený hnilobným zápachom. Helen premohla mdloby a vybrala sa spolu s ním do desivých útrob, ktoré ju vôbec nelákali. Harry sa však napodiv cítil veľmi dobre.
„ Si si istá, že nechceš ostať s Ronom ?“ pokúsil sa ju ešte raz odhovoriť.
„Nie,“ potichu hlesla Helen. Harry neodolal a jemne ju pobozkal. Chcel, aby sa z jej mysle vytratili všetky obavy. Pre istotu rozsvietil prútik. Mihotavé svetlo sa odrážalo od stien, ktoré sa potichu vlnili. Chodba sa zvažovala stále nižšie a nižšie. Tmavé pásy poletovali okolo nich, vykrikovali nejaké nezrozumiteľné slová a obmotávali sa im okolo nôh. Chodba sa pred nimi zrazu uzavrela a zo všetkých strán ich obklopila tma. Pochopili, že budú musieť počkať, kým sa Garganea, strážkyňa posvätného miesta, rozhodne vpustiť ich dnu.
Harry si sadol na zem. Tušil, že to nebude vôbec jednoduché. Tá stará chobotnica si z nich robí dobrý deň.
Helen sa zosunula k nemu. Stálo ju to veľa námahy dávať pozor, aby Harry znovu nepodľahol nenávisti. Vedela, že Smrtihlav ho volá…Snaží sa prebudiť zlo v jeho srdci. Harry ju chlácholivo objal. Aj on si bol vedomý, že človek môže príliš ľahko podľahnúť klamlivej vidine moci.
„Na tomto mieste sa po dlhých tisícročiach prebudil Smrtihlav. Stalo sa to kvôli čarodejníkovi, ktorý ma neskôr zabil, “ zašepkala Helen.
„To nie je možné. Nikdy si mi nepovedala, že s tou vraždou má niečo spoločné Smrtihlav ?“
„Až donedávna som to nevedela. Vždy ma zaujímalo kto bol ten muž, ktorý prišiel do nášho domu a zabil mňa aj moju sestru. Podrobnejšie som preskúmala svoje spomienky aj tie ktoré sa viazali k talizmanu a zistila som, že sa to urobil mág posadnutý Smrtihlavom, ale netuším ako sa volal. Chcel získať talizman, ale nie preto, aby ho použil…Dovolila mu, aby nazrel do spomienok, ktoré sa miesili na stenách. Zelený povlak nebol pozostatok žiadnej rastliny. Boli do obrazy minulosti a šepot predstavoval ozvenu, dávno zabudnutých hlasov…
Zhrbená postava sa sťažka predierala kľukatými chodbami. Pri jej nohách sa súkal červenkastý had, ktorý mal mierne zdeformovanú hlavu.
„Urin, ja nechcem ísssť ďalej…bojím sssa,“ zasyčal had.
Čarodejník ho silno kopol a naznačil mu, aby pokračoval v ceste. Had protestne odfrkol, ale neodvážil sa viac namietať.
„Niekde tu musí byť. Videl som ju vliezť dnu,“ precedil pomedzi zuby mladý čarodejník.
„To sssa vám len zdalo. Sssem nikto dobrovoľne nechodí,“ had prudko vrazil do zavretých dverí.
„ Alohomora ! “ skríkol Urin, ale nič sa nestalo. Dvere odolali zaklínadlu.
„Viem, že sa tu niekde skrývaš a radím ti, aby si čím skôr vyliezla, lebo ťa aj tak nájdem. S Urinom Gauntom sa nebude nikto zahrávať.“
Od chrbta ho zasiahla nejaká kliatba. Sklátil sa zem a prútik mu vypadol z ruky.
„Ty podvádzaš ? “ rozčúlene siahol po prútiku, ale nejaká bledá ruka bola rýchlejšia ako on a odhodila ho. Had sa spokojne prizeral. Nemienil zasiahnuť do ich vzájomného zápasu.
„Nie, nepodvádzam, chcem ti dať šancu skoncovať s predsudkami. Viem, že ani ty nesúhlasíš s našou svadbou. Viem, že sa ti páči istá žena, ktorá nepatrí k nám, okrem toho ja som tvoja sesternica… Rodičia sa budú musieť zmieriť s tým, že je to nemožné,“ poblednutú tvár mladej ženy osvetlilo svetlo vychádzajúce spod dverí. Bola dosť vychudnutá a tvár mala poznačenú zvláštnym smútkom, ktorý mierne pošpatil jej jemné črty.
„Mlč Vera, nebudem ťa počúvať. Nevieš o čom hovoríš. Naša svadba sa uskutoční podľa plánu. Vieš, veľmi dobre, že čakáš moje dieťa, “ vyprskol nahnevane. Nemal záujem s ňou debatovať o veciach, ktoré sa aj tak nedali zmeniť. Urobil chybu, ktorú už nemohol vziať späť.
„JA SA ZA TEBA NIKDY NEVYDÁM,“ v jej ruke sa zaleskla strieborná dýka. Had natiahol svoje štíhle telo a obratne jej vychmatol zbraň z ruky. Vzpierala sa, ale bol príliš ťažký a rýchlo sa okolo nej omotával. Na ruke jej ostala drobná ranka, s ktorej vytieklo pár kvapiek krvi.
„Už nikdy sa neopovažuj niečo také urobiť !“ hromžil Urin. Vzal do ruky dýku a zúrivo ju odhodil.
„Taká otrasná muklovská vecička je pod našu úroveň. Odteraz si na teba dám dobrý pozor, nebudeš mi odporovať,“ zúrivo zapichol dýku do dverí. Vyletela z nich príšerná temnota, ktorá sa okolo neho omotala. Smrtihlav sa prebudil.
„Osud tvojho rodu je ohrozený. Ak však zmizne zo sveta talizman, ktorý ma môže poraziť, zabezpečím tvojim potomkom neobmedzenú moc…choď do Cheroku a nájdi ho…znič ten talizman…“
„On zabil mňa a neušetril ani moju malú sestru,“ Helen pocítila nekonečný odpor k tomu mužovi. Zmocnila sa jej hrôza, keď si uvedomila, že to spáchal Voldemortov pradedo. Stará bolesť naplnila jej dušu. Muž, ktorého miluje je zároveň potomkom jej vraha. Niečo také by asi položilo každého.
„Mrzí ma to, nevedel som o tom...“ Harry ju pohladil po vlasoch a pritiahol si ju bližšie k sebe.
Smrtihlav vycítil, že talizman mierne zoslabol. Nenápadne sa dostal do Harryho mysle a začal ho meniť…
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x)
| přečteno: 72x
Noc temných III: 18. kapitola Voldy sa rozohnil
12. leden 2007 | 17.49 | rubrika: Noc temných IIID
Klesol na kolená, celkom priotrávený hadím jedom. Negas zdokonalil techniku hryzenia a dokázal veľmi rýchlo znehybniť obeť.
„Všššak sssom sssa už poučil, že vásss nesssmieť brať na ľahkú váhu…“ vyprskol sklamane. Čakal, že sa bude brániť oveľa dlhšie. Takto ho príliš skoro pripravil o zábavu.
„On je skutočne jedovatý. Neville tvrdil, že to nie je pravda.“ Luna rýchlo vzala Roya na ruky a dala mu vypiť pár kvapiek bledoružového odvaru.
„JE NESKUTOČNÝ, DOVLEČIE SEM JEDOVATÉHO HADA, AKOBY TO BOL NEŠKODNÝ DOMÁCI MILÁČIK !“ rozčuľovala sa. Roy si spokojne odgrgol.
„Helen mi poslala protijed, ak chceš môžeme mu ho dať…“ Lee vytiahla z vrecka nejakú fľaštičku.
„Uväzniť,“ skríkla Luna. Rýchlo zviazala nezvaného hosťa.
„Daj mu to. Ja ťa budem pre istotu kryť.“
Lee sa naklonila k trasúcemu sa mužovi a donútila ho vypiť protilátku. Opatrne mu zložila kapucňu.
„Gregory Goyle, tuším si si pomýlil dom. Tu žijú len slušní ľudia,“ pohŕdavo vyprskla Luna. Na tú tvár nemohla len tak ľahko zabudnúť. Až teraz si všimla, že sa ledva zmestí do habitu…
„Cvočka sa nám tu nejak rozdrapuje,“ oplatil jej to Goyle.
„Ste pod ochranou Temného pána a to znamená, že nie ste ani zďaleka takí svätí,“ zahuhňal pochybovačne.
„Teba ten smiech prejde, keď budeš sedieť v Azkabane. Nechápem o čom to hovoríš.“ položila Roya späť do postieľky.
„O vašom slávnom vyvolenom. Uvidíme, ako sa zatvárite, keď ho nabudúce stretnete,“ zachechtal sa.
Luna vzala z kredenca trochu hop-šup prášku. Jej hlava letela cez celú sieť kozubov.
Neville sa práve vrátil z namáhavej obchôdzky. Usadil sa do kancelárie vytapetovanej tvárami smrťožrútov… Jeho kolegovia práve vypĺňali nejaké hlásenie. Jeden z nich ho varovne štuchol a ukázal na krútiacu sa hlavu, ktorá sa zjavila v kozube.
„NEVILLE, POĎ OKAMŽITE DOMOV,“ ziapala Luna.
Zaliala ho červeň, keď postrehol ako sa niektorí nezadaní kolegovia uškŕňajú…Zachytil aj nejaké poznámky o prílišnej hystérii pani Longbottomovej. U nich „doma“ sa vždy niečo zomlelo. Neville s Lunou nikdy nenudil.
„Miláčik, teraz to nejde. Mám prácu,“ chcel to mať čo najskôr za sebou. Myslel si, že mu mieni vynadať kvôli tomu, že nechal malého chvíľu samého.
„PRED MALOU CHVÍĽU NÁS V IZBE PREPADOL SMRŤOŽRÚT, RADÍM TI, ABY SI POHOL ZADKOM A PRI…Áá,“ niekto ju vyťahoval von z hop- šup práškovej siete.
„Goyle, ty si, ale nemehlo.. veď sú to len dve ženské, decko a háďa…“ Crabbovi sa podarilo spútať Negasa. Luna sa nedobrovoľne ocitla v jeho zovretí. Lee nemohla nič robiť, nevedela čarovať.
„Čo chceš ? “
„Vašu kamarátku Hermionu, samozrejme. Draco sa dozvedel, že bude otcom a rád by si to overil…“
„Nebýva tu,“ odsekla Luna. Lakťom zasiahla Crabba do tváre. Trochu sa zatackal, ale nepustil ju.
„Buď dobrá, inak to schytá tvoj malý synáčik.“ prstom ukázal na Roya, ktorý naňho vzápätí vyplazil jazyk.
„Kamoš, tuším by sme mali vypadnúť, ten had patrí…“ Goyle sa pokúšal postaviť, ale povrazy mu v tom zabraňovali.
„Všššak sssom sssa už poučil, že vásss nesssmieť brať na ľahkú váhu…“ vyprskol sklamane. Čakal, že sa bude brániť oveľa dlhšie. Takto ho príliš skoro pripravil o zábavu.
„On je skutočne jedovatý. Neville tvrdil, že to nie je pravda.“ Luna rýchlo vzala Roya na ruky a dala mu vypiť pár kvapiek bledoružového odvaru.
„JE NESKUTOČNÝ, DOVLEČIE SEM JEDOVATÉHO HADA, AKOBY TO BOL NEŠKODNÝ DOMÁCI MILÁČIK !“ rozčuľovala sa. Roy si spokojne odgrgol.
„Helen mi poslala protijed, ak chceš môžeme mu ho dať…“ Lee vytiahla z vrecka nejakú fľaštičku.
„Uväzniť,“ skríkla Luna. Rýchlo zviazala nezvaného hosťa.
„Daj mu to. Ja ťa budem pre istotu kryť.“
Lee sa naklonila k trasúcemu sa mužovi a donútila ho vypiť protilátku. Opatrne mu zložila kapucňu.
„Gregory Goyle, tuším si si pomýlil dom. Tu žijú len slušní ľudia,“ pohŕdavo vyprskla Luna. Na tú tvár nemohla len tak ľahko zabudnúť. Až teraz si všimla, že sa ledva zmestí do habitu…
„Cvočka sa nám tu nejak rozdrapuje,“ oplatil jej to Goyle.
„Ste pod ochranou Temného pána a to znamená, že nie ste ani zďaleka takí svätí,“ zahuhňal pochybovačne.
„Teba ten smiech prejde, keď budeš sedieť v Azkabane. Nechápem o čom to hovoríš.“ položila Roya späť do postieľky.
„O vašom slávnom vyvolenom. Uvidíme, ako sa zatvárite, keď ho nabudúce stretnete,“ zachechtal sa.
Luna vzala z kredenca trochu hop-šup prášku. Jej hlava letela cez celú sieť kozubov.
Neville sa práve vrátil z namáhavej obchôdzky. Usadil sa do kancelárie vytapetovanej tvárami smrťožrútov… Jeho kolegovia práve vypĺňali nejaké hlásenie. Jeden z nich ho varovne štuchol a ukázal na krútiacu sa hlavu, ktorá sa zjavila v kozube.
„NEVILLE, POĎ OKAMŽITE DOMOV,“ ziapala Luna.
Zaliala ho červeň, keď postrehol ako sa niektorí nezadaní kolegovia uškŕňajú…Zachytil aj nejaké poznámky o prílišnej hystérii pani Longbottomovej. U nich „doma“ sa vždy niečo zomlelo. Neville s Lunou nikdy nenudil.
„Miláčik, teraz to nejde. Mám prácu,“ chcel to mať čo najskôr za sebou. Myslel si, že mu mieni vynadať kvôli tomu, že nechal malého chvíľu samého.
„PRED MALOU CHVÍĽU NÁS V IZBE PREPADOL SMRŤOŽRÚT, RADÍM TI, ABY SI POHOL ZADKOM A PRI…Áá,“ niekto ju vyťahoval von z hop- šup práškovej siete.
„Goyle, ty si, ale nemehlo.. veď sú to len dve ženské, decko a háďa…“ Crabbovi sa podarilo spútať Negasa. Luna sa nedobrovoľne ocitla v jeho zovretí. Lee nemohla nič robiť, nevedela čarovať.
„Čo chceš ? “
„Vašu kamarátku Hermionu, samozrejme. Draco sa dozvedel, že bude otcom a rád by si to overil…“
„Nebýva tu,“ odsekla Luna. Lakťom zasiahla Crabba do tváre. Trochu sa zatackal, ale nepustil ju.
„Buď dobrá, inak to schytá tvoj malý synáčik.“ prstom ukázal na Roya, ktorý naňho vzápätí vyplazil jazyk.
„Kamoš, tuším by sme mali vypadnúť, ten had patrí…“ Goyle sa pokúšal postaviť, ale povrazy mu v tom zabraňovali.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (5x)
| přečteno: 81x
G. dcéra II: Návrat temna 6. kapitola Záchrana
12. leden 2007 | 17.43 | rubrika: Greybackova dcéraIID
Na druhý deň …
„Ak ešte raz urobíte niečo také, zabijete ho. Odteraz ho budem mať na starosti ja,“ zvrieskol vychudnutý muž odetí v sivom plášti. Pomocou pár nepríjemných pŕhliacich kúzel vyhodil smejúcich sa dozorcov z jeho cely.
Nemotorne podišiel k Luciusovi a prstom mu nahmatal tep na krku.
„Som Sebion Qirk, pracujem tu ako liečiteľ,“ odvetil bezvýrazne. Prudko ním zatriasol. Nechcel, aby opäť upadol do bezvedomia. Hrozilo mu totiž, že sa už nikdy neprebudí.
Bezvládne ležal na zemi neschopný pohybu. Hrozná bolesť a únava vyplývajúca z takejto násilnej premeny ho príšerne vyčerpala. Nevládal sa sám postaviť.
Prudko sa nadýchol, keď ho liečiteľ pomocou prútika odlevitoval na slamené lôžko. Na tele mal nespočetné množstvo odrenín.
„Kto im to prikázal ?“ opýtal sa omámene. Tušil, že niekto podplatil dozorcov, aby mu pripravili takúto medicínu. Ledva vládal hovoriť. Cítil sa príšerne, akoby niekoľkokrát okúsil cruciatus.
„Bol to muž prezívaný Stopár. Jeho pravé meno nepoznám, nikdy si ho neviem zapamätať. Videl som ho zhovárať sa s dozorcami. Je to nebezpečný protivník a pokiaľ si bude želať tvoju smrť, veľmi dlho tu nevydržíš. Kedysi to bol jeden z najlepších aurorov, teraz už len bezhlavo orientuje svoj hnev na všetkých smrťožrútov. Určite ho veľmi dobre poznáš. Je to manžel Ginny Weasleyovej,“ Sebion sa mimovoľne striasol. Vždy keď videl toho muža, zmocňoval sa ho nepokoj.
Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ pri uchu mu zaznel chlácholivý hlas. Sebion ho dôkladne potrel liečivou zmesou byliniek a dal mu vypiť regeneračný elixír.
Lucius šokovane privrel oči. Hneď mu bolo jasné, prečo je teraz v takej hroznej situácii. Temný pán raz nechal uniesť Ginny, lebo zistil, že ju Harry ľúbi. Lucius sa vtedy poriadne pohádal s manželkou a trochu viac si vypil.
Ginny sa z pobytu medzi smrťožrútmi nikdy poriadne nespamätala. Lucius vedel, že je to jeho vina. Draco takisto chladnokrvne využil situáciu, len preto, aby sa pomstil Potterovi. Kvôli nemu teraz musia všetci trpieť.
„Pán veľkomožný dostal nejaký list od manželky,“ vykríkol jeden z dozorcov a prehodil cez mreže zviazaný odkaz. Sobion ho privolal pomocou prútika. Lucius nedočkavo roztvoril zapečatený kúsok pergamenu. Zazrel ich rodinnú pečať, ktorá sa používala jedine pri výnimočných príležitostiach. Premohol bolesť a prudko rozvinul správu.
„Nie, to nemôže urobiť !“ vyprskol rozhorčene. Na pergamene sa leskla oficiálna žiadosť o rozvod. Niečo také ešte nikdy nevidel. V rodine Malfoyovcov bolo to slovo považované za neslušné. Chvíľu mu trvalo, kým strávil túto informáciu.
„Mýliš sa. Smrťožrúti nemajú žiadne práva. Dokonca ťa ani nemusí žiadať o súhlas. Pokojne to môže urobiť aj bez teba,“ mudroval liečiteľ.
„Nie, to nedovolím. Zložil som neodpustiteľnú prísahu, nemôže ma len tak opustiť,“ vyhŕkol namrzene. Tento papier pre mňa nič neznamená,“ rozčúlene ho roztrhal na malé kúsky. Vedel, že Timea má právo byť rozčúlená, ale oveľa radšej by zvolil menej drastickejšie riešenie.
„Ak ešte raz urobíte niečo také, zabijete ho. Odteraz ho budem mať na starosti ja,“ zvrieskol vychudnutý muž odetí v sivom plášti. Pomocou pár nepríjemných pŕhliacich kúzel vyhodil smejúcich sa dozorcov z jeho cely.
Nemotorne podišiel k Luciusovi a prstom mu nahmatal tep na krku.
„Som Sebion Qirk, pracujem tu ako liečiteľ,“ odvetil bezvýrazne. Prudko ním zatriasol. Nechcel, aby opäť upadol do bezvedomia. Hrozilo mu totiž, že sa už nikdy neprebudí.
Bezvládne ležal na zemi neschopný pohybu. Hrozná bolesť a únava vyplývajúca z takejto násilnej premeny ho príšerne vyčerpala. Nevládal sa sám postaviť.
Prudko sa nadýchol, keď ho liečiteľ pomocou prútika odlevitoval na slamené lôžko. Na tele mal nespočetné množstvo odrenín.
„Kto im to prikázal ?“ opýtal sa omámene. Tušil, že niekto podplatil dozorcov, aby mu pripravili takúto medicínu. Ledva vládal hovoriť. Cítil sa príšerne, akoby niekoľkokrát okúsil cruciatus.
„Bol to muž prezívaný Stopár. Jeho pravé meno nepoznám, nikdy si ho neviem zapamätať. Videl som ho zhovárať sa s dozorcami. Je to nebezpečný protivník a pokiaľ si bude želať tvoju smrť, veľmi dlho tu nevydržíš. Kedysi to bol jeden z najlepších aurorov, teraz už len bezhlavo orientuje svoj hnev na všetkých smrťožrútov. Určite ho veľmi dobre poznáš. Je to manžel Ginny Weasleyovej,“ Sebion sa mimovoľne striasol. Vždy keď videl toho muža, zmocňoval sa ho nepokoj.
Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ pri uchu mu zaznel chlácholivý hlas. Sebion ho dôkladne potrel liečivou zmesou byliniek a dal mu vypiť regeneračný elixír.
Lucius šokovane privrel oči. Hneď mu bolo jasné, prečo je teraz v takej hroznej situácii. Temný pán raz nechal uniesť Ginny, lebo zistil, že ju Harry ľúbi. Lucius sa vtedy poriadne pohádal s manželkou a trochu viac si vypil.
Ginny sa z pobytu medzi smrťožrútmi nikdy poriadne nespamätala. Lucius vedel, že je to jeho vina. Draco takisto chladnokrvne využil situáciu, len preto, aby sa pomstil Potterovi. Kvôli nemu teraz musia všetci trpieť.
„Pán veľkomožný dostal nejaký list od manželky,“ vykríkol jeden z dozorcov a prehodil cez mreže zviazaný odkaz. Sobion ho privolal pomocou prútika. Lucius nedočkavo roztvoril zapečatený kúsok pergamenu. Zazrel ich rodinnú pečať, ktorá sa používala jedine pri výnimočných príležitostiach. Premohol bolesť a prudko rozvinul správu.
„Nie, to nemôže urobiť !“ vyprskol rozhorčene. Na pergamene sa leskla oficiálna žiadosť o rozvod. Niečo také ešte nikdy nevidel. V rodine Malfoyovcov bolo to slovo považované za neslušné. Chvíľu mu trvalo, kým strávil túto informáciu.
„Mýliš sa. Smrťožrúti nemajú žiadne práva. Dokonca ťa ani nemusí žiadať o súhlas. Pokojne to môže urobiť aj bez teba,“ mudroval liečiteľ.
„Nie, to nedovolím. Zložil som neodpustiteľnú prísahu, nemôže ma len tak opustiť,“ vyhŕkol namrzene. Tento papier pre mňa nič neznamená,“ rozčúlene ho roztrhal na malé kúsky. Vedel, že Timea má právo byť rozčúlená, ale oveľa radšej by zvolil menej drastickejšie riešenie.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 40x
Prekliaty mágII: 1. kapitola Duel
11. leden 2007 | 18.33 | rubrika: Prekliaty mág IID
O 3 roky neskôr …
Mladý mág znepokojene kráčal po rozvetvených chodbách starodávneho kaštieľa. Čierny habit jemne zašuchotal, keď vstúpil na točité schodisko.
Nedávno dovŕšil šestnásty rok života. Na jeho tvári sa však odrážal neúprosný boj s temnotou. Rukou pevne zovrel zábradlie. Nerád sa vracal domov. Utekal z miesta, v ktorom sa vždy cítil dobre. Dôvod pochovaný hlboko
Mladý mág znepokojene kráčal po rozvetvených chodbách starodávneho kaštieľa. Čierny habit jemne zašuchotal, keď vstúpil na točité schodisko.
Nedávno dovŕšil šestnásty rok života. Na jeho tvári sa však odrážal neúprosný boj s temnotou. Rukou pevne zovrel zábradlie. Nerád sa vracal domov. Utekal z miesta, v ktorom sa vždy cítil dobre. Dôvod pochovaný hlboko
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 55x
Noc temnýchIII: 17.kapitola Srdce na dlani
11. leden 2007 | 17.19 | rubrika: Noc temných IIID
„Poď bližšie, láska moja…je mi veľmi zima.“
V prvom momente nezistila s kým je zavretá v cele, pretože jej myseľ bola stále v šoku. Ale keď opäť prehovoril bolo jej jasné s kým má tú česť.
„RIDDLE,“ vyštekla rozčúlene. On bol ten posledný človek, s ktorým by chcela byť zavretá na odľahlom mieste. Pritisla si zdravú ruku bližšie k telu. Naozaj tam bolo dosť chladno.
„SI ZRADCA, DOSTAL SI MA DO RIADNEJ ŠLAMASTIKY…nemysli si, že sa k tebe ešte niekedy priblížim…môžeš pokojne zmrznúť až na kosť. Nikto za tebou plakať nebude,“ urazene odula pery.
„Smrtihlav ma k tomu donútil. Vyhrážal sa mi, že ťa zabije mojou vlastnou rukou, ak neurobím to čo chce…ja som nechcel, aby sa to odohralo za takých okolností…Naplánovali to smrťožrúti, aby ma dostali z Rokfortu. Nachytali aj teba. Vieš o tom, že si zavraždila školskú sestru ?“
„Niečo také by som neurobila. Ja neovládam avadu.“
„To Smrtihlavovi neprekáža. Okrem toho som na vlastné oči videl ako si sa pokúšala zabiť aj Bellu, za čo by som ti bol nesmierne vďačný. So mnou už nepočítajú…vraj sa až príliš nechávam uniesť svojimi citmi. Som pre nich úplne bezcenný….chcú môjho otca,“ chvíľu mu trvalo, kým to zo seba dostal.
„Už ma viac neoklameš. Neverím ti ani slovo…Voldemort zomrel.“
Rob drsne zakašľal. „Len poď bližšie a uvidíš. Nič sa ti nestane. Môj otec žije, ale to je dlhá história…“
Harriet pomaly podišla k nemu. Ležal na zemi, nohy a ruky mal zaťažené magickými okovami. Neúprosne to priväzovali k zemi. Stále mu však nedôverovala. Čo ak je to len ďalší trik ?
Rob sucho preglgol. „Nemohol som im vzdorovať. Bolo ich priveľa a bál som sa, že ti ublížia,“ jeho telo sa prudko naplo. Snažil sa pôsobiť spokojne a vyrovnane, ale akosi sa mu to nedarilo. Uprel na ňu prázdny pohľad plný bolesti.
Váhavo si k nemu sadla. „Prisahám, že som nechcel, aby…“ hlas sa mu zasekol v hrdle. Harriet ho jemne pohladkala…Jeho telom prebehla vlna túžby.
„Tak to vidím,“ rýchlo odtiahla ruku, akoby sa popálila. Nemienila sa len tak ľahko prispôsobiť jeho rozmarom.
„Netráp ma.“
Dvere na cele sa prudko rozleteli. Rob sa tentoraz mýlil, keď tvrdil, že nikto nepríde.
Draco Malfoy sa lenivo oprel o mreže. „Tak čo Riddle, ako sa ti páči pobyt v našom väzení ? Máš tu celkom príjemnú spoločnosť…“ Malfoy chytil Harriet za vlasy a surovo ju odtiahol od Roba. Pritlačil ju k stene…
„ZABIJEM ŤA, OKAMŽITE JU PUSTI !“ Zreval Rob.
„Naozaj a ako to mieniš urobiť, keď si zviazaný a nemáš prútik. Okrem toho mňa nemôžeš zabiť, kým mám Smrtihlava som nezraniteľný. Budeš sa musieť dívať na to ako si užívam s tvojou malou kamarátkou…“
Harriet nohou nahmatala nejaký železný predmet. Tentoraz sa nemienila len tak ľahko vzdať. Nedokázala ho však zdvihnúť. Malfoy ju držal poriadne silno. Cítila ako jej z rán kvapká krv. Zlomená ruka jej priam horela od bolesti.
„Smrtihlav ťa ochraňuje len čiastočne. Ja som totiž dieťa talizmanu…“ Rob zľahka privrel oči. Keď bol malý dokázal čarovať aj bez prútika. Dúfal, že sa mu to podarí aj tentoraz. Odlomený kus mreží silno udrel Draca po hlave. Odovzdane sa zrútil k jej nohám. Harriet mu vychmatla z ruky prútik.
„Expeliarmus,“ vykríkla Bella. Dracov prútik sa presunul do jej rúk.
„Nie, moja drahá tak ľahko to nepôjde,“ žiarivo sa na nich usmiala a zamrmlala nejaké nezrozumiteľné slová.
Harriet odletela do steny, pričom sa ozvalo desivé zapraskanie. Zlomená ruka dostala poriadny zásah. Ledva predýchala ostrú bolesť, ktoré jej prešla do ramena. „VYPADNI, TY POTVORA,“ prikázal jej Rob.
„Nerozdrapuj sa maličký, lebo dostaneš poriadnu výchovnú lekciu…môžeme s ňou začať aj hneď ak si to želáš,“ výhražne ho pošteklila prútikom. Ľadové pramienky sa zabodli do jeho tela.
V prvom momente nezistila s kým je zavretá v cele, pretože jej myseľ bola stále v šoku. Ale keď opäť prehovoril bolo jej jasné s kým má tú česť.
„RIDDLE,“ vyštekla rozčúlene. On bol ten posledný človek, s ktorým by chcela byť zavretá na odľahlom mieste. Pritisla si zdravú ruku bližšie k telu. Naozaj tam bolo dosť chladno.
„SI ZRADCA, DOSTAL SI MA DO RIADNEJ ŠLAMASTIKY…nemysli si, že sa k tebe ešte niekedy priblížim…môžeš pokojne zmrznúť až na kosť. Nikto za tebou plakať nebude,“ urazene odula pery.
„Smrtihlav ma k tomu donútil. Vyhrážal sa mi, že ťa zabije mojou vlastnou rukou, ak neurobím to čo chce…ja som nechcel, aby sa to odohralo za takých okolností…Naplánovali to smrťožrúti, aby ma dostali z Rokfortu. Nachytali aj teba. Vieš o tom, že si zavraždila školskú sestru ?“
„Niečo také by som neurobila. Ja neovládam avadu.“
„To Smrtihlavovi neprekáža. Okrem toho som na vlastné oči videl ako si sa pokúšala zabiť aj Bellu, za čo by som ti bol nesmierne vďačný. So mnou už nepočítajú…vraj sa až príliš nechávam uniesť svojimi citmi. Som pre nich úplne bezcenný….chcú môjho otca,“ chvíľu mu trvalo, kým to zo seba dostal.
„Už ma viac neoklameš. Neverím ti ani slovo…Voldemort zomrel.“
Rob drsne zakašľal. „Len poď bližšie a uvidíš. Nič sa ti nestane. Môj otec žije, ale to je dlhá história…“
Harriet pomaly podišla k nemu. Ležal na zemi, nohy a ruky mal zaťažené magickými okovami. Neúprosne to priväzovali k zemi. Stále mu však nedôverovala. Čo ak je to len ďalší trik ?
Rob sucho preglgol. „Nemohol som im vzdorovať. Bolo ich priveľa a bál som sa, že ti ublížia,“ jeho telo sa prudko naplo. Snažil sa pôsobiť spokojne a vyrovnane, ale akosi sa mu to nedarilo. Uprel na ňu prázdny pohľad plný bolesti.
Váhavo si k nemu sadla. „Prisahám, že som nechcel, aby…“ hlas sa mu zasekol v hrdle. Harriet ho jemne pohladkala…Jeho telom prebehla vlna túžby.
„Tak to vidím,“ rýchlo odtiahla ruku, akoby sa popálila. Nemienila sa len tak ľahko prispôsobiť jeho rozmarom.
„Netráp ma.“
Dvere na cele sa prudko rozleteli. Rob sa tentoraz mýlil, keď tvrdil, že nikto nepríde.
Draco Malfoy sa lenivo oprel o mreže. „Tak čo Riddle, ako sa ti páči pobyt v našom väzení ? Máš tu celkom príjemnú spoločnosť…“ Malfoy chytil Harriet za vlasy a surovo ju odtiahol od Roba. Pritlačil ju k stene…
„ZABIJEM ŤA, OKAMŽITE JU PUSTI !“ Zreval Rob.
„Naozaj a ako to mieniš urobiť, keď si zviazaný a nemáš prútik. Okrem toho mňa nemôžeš zabiť, kým mám Smrtihlava som nezraniteľný. Budeš sa musieť dívať na to ako si užívam s tvojou malou kamarátkou…“
Harriet nohou nahmatala nejaký železný predmet. Tentoraz sa nemienila len tak ľahko vzdať. Nedokázala ho však zdvihnúť. Malfoy ju držal poriadne silno. Cítila ako jej z rán kvapká krv. Zlomená ruka jej priam horela od bolesti.
„Smrtihlav ťa ochraňuje len čiastočne. Ja som totiž dieťa talizmanu…“ Rob zľahka privrel oči. Keď bol malý dokázal čarovať aj bez prútika. Dúfal, že sa mu to podarí aj tentoraz. Odlomený kus mreží silno udrel Draca po hlave. Odovzdane sa zrútil k jej nohám. Harriet mu vychmatla z ruky prútik.
„Expeliarmus,“ vykríkla Bella. Dracov prútik sa presunul do jej rúk.
„Nie, moja drahá tak ľahko to nepôjde,“ žiarivo sa na nich usmiala a zamrmlala nejaké nezrozumiteľné slová.
Harriet odletela do steny, pričom sa ozvalo desivé zapraskanie. Zlomená ruka dostala poriadny zásah. Ledva predýchala ostrú bolesť, ktoré jej prešla do ramena. „VYPADNI, TY POTVORA,“ prikázal jej Rob.
„Nerozdrapuj sa maličký, lebo dostaneš poriadnu výchovnú lekciu…môžeme s ňou začať aj hneď ak si to želáš,“ výhražne ho pošteklila prútikom. Ľadové pramienky sa zabodli do jeho tela.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (5x)
| přečteno: 67x