darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II: 17. kapitola Voldemortíček
11. listopad 2006 | 11.37 | rubrika: Noc temných IID
V zrkadle si ešte raz prezrela krk. Zbadala odtlačok hadieho zuba. Horúčkovito sa obzerala po kúpeľni. Tak veľmi si priala, aby odniekiaľ vyskočil Sal. Bolo to celkom fajn mať priateľa, ktorý by ju ochotne vypočul…
„Tak ja mám byť k nemu milá…keby si ma náhodu počul Sal, tak to si riadne prehnal. Vidíš, ten odtlačok ? Nechýbalo veľa a bola by som na druhom svete spolu s malým. Popíjali by sme spolu kávu…“
Zo zrkadla sa vynorili čierne oči : „Všetko má svoj dôvod,“ začula povedomé zamraučanie.
„Aj ty porušuješ pravidlá ? Asi je pravda, že stratené duše majú prístup do oboch svetov a nič ich neudrží…“
Na predlaktí pocítila starú známu pálčivosť temného znamenia. Čierne oči zmizli. Sal sa vrátil späť do sveta duchov.
Pálenie sa postupne menilo na šteklenie. Jemne jej blúdilo po tele. Voldemort sa nemienil len tak ľahko vzdať… Imaginárne bozky a dotyky na intímnych miestach ju privádzali do šialenstva…
O niekoľko mesiacov…
Helen zacítila prudkú bolesť. Bola to ešte pomerne skoro, ale jej dieťa sa už hlásilo na svet.
Sagria stanovila termín pôrodu až o dva týždne. Tentoraz sa poriadne sekla.
„Sagria, kde si ?“ Skríkla Helen. Kontrakcie sa opakovali čoraz častejšie. Voldemort a jeho kumpáni boli na ministerstve kvôli nejakému proroctvu. V dome ostali len Červochvost a Sagria.
„No výborne. Pôrod budem musieť zvládnuť sama. KDE STE SAKRA !“ S niečím takým zatiaľ nemala žiadne skúsenosti.
„Tak ja mám byť k nemu milá…keby si ma náhodu počul Sal, tak to si riadne prehnal. Vidíš, ten odtlačok ? Nechýbalo veľa a bola by som na druhom svete spolu s malým. Popíjali by sme spolu kávu…“
Zo zrkadla sa vynorili čierne oči : „Všetko má svoj dôvod,“ začula povedomé zamraučanie.
„Aj ty porušuješ pravidlá ? Asi je pravda, že stratené duše majú prístup do oboch svetov a nič ich neudrží…“
Na predlaktí pocítila starú známu pálčivosť temného znamenia. Čierne oči zmizli. Sal sa vrátil späť do sveta duchov.
Pálenie sa postupne menilo na šteklenie. Jemne jej blúdilo po tele. Voldemort sa nemienil len tak ľahko vzdať… Imaginárne bozky a dotyky na intímnych miestach ju privádzali do šialenstva…
O niekoľko mesiacov…
Helen zacítila prudkú bolesť. Bola to ešte pomerne skoro, ale jej dieťa sa už hlásilo na svet.
Sagria stanovila termín pôrodu až o dva týždne. Tentoraz sa poriadne sekla.
„Sagria, kde si ?“ Skríkla Helen. Kontrakcie sa opakovali čoraz častejšie. Voldemort a jeho kumpáni boli na ministerstve kvôli nejakému proroctvu. V dome ostali len Červochvost a Sagria.
„No výborne. Pôrod budem musieť zvládnuť sama. KDE STE SAKRA !“ S niečím takým zatiaľ nemala žiadne skúsenosti.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1.75 (4x)
| přečteno: 100x
V zajatí snov : III. Milujem svojho nepriateľa, pr
10. listopad 2006 | 20.04 | rubrika: V zajatí snovD
Čarodejník chladne odhodil bezbranné telíčko a priblížil sa k nej. Joja rýchlo ustupovala. Niečo prudko lomcovalo jej telom, cítila ako sa ju niekto opäť snaží prebrať.
„Je to zbytočné. Tvoja priateľka nemá dostatok sily, aby ma porazila. Ty patríš mne. Si v mojej moci a ja si s tebou môžem robiť čo sa mi len zachce. Viem, že ma máš stále rada, dokáž mi to…“ pristúpil k nej a nežne ju
„Je to zbytočné. Tvoja priateľka nemá dostatok sily, aby ma porazila. Ty patríš mne. Si v mojej moci a ja si s tebou môžem robiť čo sa mi len zachce. Viem, že ma máš stále rada, dokáž mi to…“ pristúpil k nej a nežne ju
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.5 (2x)
| přečteno: 48x
Noc temných II: 16. kapitola Neposlušná
10. listopad 2006 | 18.53 | rubrika: Noc temných IID
Dve červené oči upierali láskavý pohľad na spiacu ženu. Mohla byť mŕtva JEHO vinou. Nechýbalo veľa a stratil by ju navždy.
„Nie, vždy je vššššetko také ako sssa zdá,“ Nagini stále ostávala pri Helen. Obávala sa jej reakcie na Voldemortovu prítomnosť.
„Som ti veľmi vďačný za tvoju pomoc.“
Helen začula podozrivý sykot. Rukou nahmatala telo hada. Chcela Nagini od seba odtrhnúť,
„Nie, vždy je vššššetko také ako sssa zdá,“ Nagini stále ostávala pri Helen. Obávala sa jej reakcie na Voldemortovu prítomnosť.
„Som ti veľmi vďačný za tvoju pomoc.“
Helen začula podozrivý sykot. Rukou nahmatala telo hada. Chcela Nagini od seba odtrhnúť,
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.67 (3x)
| přečteno: 92x
Noc temných II: 15. kapitola Slzy hada
10. listopad 2006 | 18.52 | rubrika: Noc temných IID
Nagini priložila hlavu k jemnej pokožke. Ostala nepohnuto ležať a čakala. Voldemort jej stále nedal žiadny pokyn. Vnímala tlkot jej srdca a cítila tep na krku. Jazykom nespokojne oblizla miesto, ktoré si vybrala na zasadenie smrteľnej rany.
Helen sa v spánku trochu pomrvila. Nagini trochu povolila zovretie, aby sa náhodou neprebudila. Nebolo by dobré, keby zistila čo sa deje.
„Môj
Helen sa v spánku trochu pomrvila. Nagini trochu povolila zovretie, aby sa náhodou neprebudila. Nebolo by dobré, keby zistila čo sa deje.
„Môj
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.86 (7x)
| přečteno: 98x
Greybackova dcéra : XIV. kapitola Kým ťa mám
9. listopad 2006 | 20.34 | rubrika: Greybackova dcéraD
„Ako sa ti páči v novom domove ?“ posmešne zavrčal Greyback. Opatrne vošiel do cely. Za ruku držal Timeu, ktorá sa bezstarostne hrala s vlasmi. Nakrúcala si ich na prst a druhou rukou ohmatávala steny cely. Bola oveľa pokojnejšia ako predtým, ale stále mala na tvári neprítomný výraz.
„Nemôžeš ma tu držať,“ otrávene sykol Lucius.
„To si myslíš, len ty. Pozri sa na ňu. Toto z nej ostalo kvôli tvojej pýche,“ pokynul jej, aby podišla bližšie k Luciusovi, ale Timea sa odmietala pohnúť. Jemne ju postrčil smerom k nemu.
„Neboj sa,“ povedal znepokojene. Pomaly podišiel k nej a objal ju. Vychutnával si blízkosť jej tela. Neprekážalo mu, že v jej očiach uvidel náznak strachu. Sklonil sa k nej a pobozkal ju.
„Lucius,“ zašepkala zachrípnuto. Po prvý raz od tej strašnej noci si plne uvedomovala čo hovorí. Nežne mu odhrnula z tváre zatúlané pramene vlasov. Fenrir a Lucius si vymenili udivené pohľady.
„Timea, ty mi rozumieš, vieš kto som ?“ opýtal sa priamo.
„Áno, samozrejme. Si Lucius Malfoy, môj manžel,“ odvetila prekvapene. Do jej mysle sa pomaly dostávalo svetlo.
„Nemôžeš ma tu držať,“ otrávene sykol Lucius.
„To si myslíš, len ty. Pozri sa na ňu. Toto z nej ostalo kvôli tvojej pýche,“ pokynul jej, aby podišla bližšie k Luciusovi, ale Timea sa odmietala pohnúť. Jemne ju postrčil smerom k nemu.
„Neboj sa,“ povedal znepokojene. Pomaly podišiel k nej a objal ju. Vychutnával si blízkosť jej tela. Neprekážalo mu, že v jej očiach uvidel náznak strachu. Sklonil sa k nej a pobozkal ju.
„Lucius,“ zašepkala zachrípnuto. Po prvý raz od tej strašnej noci si plne uvedomovala čo hovorí. Nežne mu odhrnula z tváre zatúlané pramene vlasov. Fenrir a Lucius si vymenili udivené pohľady.
„Timea, ty mi rozumieš, vieš kto som ?“ opýtal sa priamo.
„Áno, samozrejme. Si Lucius Malfoy, môj manžel,“ odvetila prekvapene. Do jej mysle sa pomaly dostávalo svetlo.
komentáře (5) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 74x
Noc temných II: 13. kapitola Rozlúčka
9. listopad 2006 | 18.21 | rubrika: Noc temných IID
Ponárala sa čoraz hlbšie do odchádzajúcej mysle. Jej telom prechádzal zdrvujúci chlad. Už si nebola istá či to bol dobrý nápad.
Sal tam nebol. Avada kedavra ho vytrhla z tela, jeho rozumové centrum ostalo v troskách. Čím bližšie bola k jeho spomienkam, tým viac sa jej vzďaľovali… Niečo však našla. Bolo to zvláštne svetlo, ktoré vychádzalo z neho, ale nepatrilo k nemu.
Zatmelo sa jej pred očami, nevidela absolútne nič a cítila, že jej prestalo biť srdce.
Zazrela dlhý svetlom zaliaty tunel, rôzni ľudia sedeli v kreslách rozostavených po jeho obvode. Niektorí kričali, iní sa spokojne usmievali. Jeden z nich vstal z kresla a pristúpil k nej.
„Sal ?“
„Ahoj, Dinira,“ oslovil ju menom, ktoré patrilo do sveta mŕtvych.
„Prepáč mi, ale nemôžem ti ukázať svoje spomienky. Mohlo by to ohroziť teba aj malého.“
Už nebol kocúrom. Mal ľudskú podobu, ale nevidela mu do tváre.
„Sal, prečo ťa Cissy našla ? Ako je možné, že ťa chytila ?“
„Už som viac nevládal. Je to strašné žiť v tele zvieraťa, ale cítiť sa ako človek. Bolo to pre mňa utrpenie…myslel som si, že ona ma zabije, keď jej ukážem, že nie som takpovediac normálny…“
Helen ho prudko chytila za ruku.
„Ty si zošalel ? Vieš čo sa teraz bude diať ? Ty si odídeš do večnosti a ja ostanem celkom sama…ty si nevieš predstaviť čo pre mňa znamenáš. Ešte nikdy som nemala takého dobrého kamaráta…“
„Ja viem. Pohnojil som to. Nemal som pokaziť tvoj vzťah s Temným pánom.“
„Čo to trepeš ?“
„Pokúšal som sa zmeniť svoj osud a tak to dopadlo. Je to nesmierne dôležité, musíte ostať spolu…O chvíľu budem na rade, takže to radšej skrátim. Za každú cenu si musíš získať späť jeho priazeň.“
Prekvapene ho pustila. To čo jej navrhoval bolo príliš absurdné.
„Nebude mi veriť.“
„Ty si už nejako poradíš. Zvládneš to.“ Sal ju vrúcne pobozkal na líce a zmizol. Niečo ju vytláčalo z tunela. Cítila, že sa vracia.
Sal tam nebol. Avada kedavra ho vytrhla z tela, jeho rozumové centrum ostalo v troskách. Čím bližšie bola k jeho spomienkam, tým viac sa jej vzďaľovali… Niečo však našla. Bolo to zvláštne svetlo, ktoré vychádzalo z neho, ale nepatrilo k nemu.
Zatmelo sa jej pred očami, nevidela absolútne nič a cítila, že jej prestalo biť srdce.
Zazrela dlhý svetlom zaliaty tunel, rôzni ľudia sedeli v kreslách rozostavených po jeho obvode. Niektorí kričali, iní sa spokojne usmievali. Jeden z nich vstal z kresla a pristúpil k nej.
„Sal ?“
„Ahoj, Dinira,“ oslovil ju menom, ktoré patrilo do sveta mŕtvych.
„Prepáč mi, ale nemôžem ti ukázať svoje spomienky. Mohlo by to ohroziť teba aj malého.“
Už nebol kocúrom. Mal ľudskú podobu, ale nevidela mu do tváre.
„Sal, prečo ťa Cissy našla ? Ako je možné, že ťa chytila ?“
„Už som viac nevládal. Je to strašné žiť v tele zvieraťa, ale cítiť sa ako človek. Bolo to pre mňa utrpenie…myslel som si, že ona ma zabije, keď jej ukážem, že nie som takpovediac normálny…“
Helen ho prudko chytila za ruku.
„Ty si zošalel ? Vieš čo sa teraz bude diať ? Ty si odídeš do večnosti a ja ostanem celkom sama…ty si nevieš predstaviť čo pre mňa znamenáš. Ešte nikdy som nemala takého dobrého kamaráta…“
„Ja viem. Pohnojil som to. Nemal som pokaziť tvoj vzťah s Temným pánom.“
„Čo to trepeš ?“
„Pokúšal som sa zmeniť svoj osud a tak to dopadlo. Je to nesmierne dôležité, musíte ostať spolu…O chvíľu budem na rade, takže to radšej skrátim. Za každú cenu si musíš získať späť jeho priazeň.“
Prekvapene ho pustila. To čo jej navrhoval bolo príliš absurdné.
„Nebude mi veriť.“
„Ty si už nejako poradíš. Zvládneš to.“ Sal ju vrúcne pobozkal na líce a zmizol. Niečo ju vytláčalo z tunela. Cítila, že sa vracia.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.63 (8x)
| přečteno: 91x
Noc temných II: 14. kapitola V objatí
9. listopad 2006 | 18.21 | rubrika: Noc temných IID
Zavesila sa na dvere a potiahla kľučku. Pocítila príval novej energie. Už sa nemohla dočkať ako vypustí jed do tela nečakaného hosťa…
„Uhni, prišiel som za Temným pánom,“ ihneď ju uzemnil muž oblečený v habite. Zuby jej klapli na prázdno. Bol to Červochvost.
„Len poď kvietoček môj, ešššte možno jednu ssschytáššš a ja sssa najem….“
Červochvost nasledoval Nagini do jedinej izby, v ktorej plápolalo slabé svetlo.
„Ty ?“ Voldemort sa posadil. Prútik mal položený na kolenách, čakal len na zámienku, aby ho mohol použiť.
„Môj pane, nebolo ľahké vás nájsť…“ okamžite klesol na kolená.
„Ako si to zistil ?“
„Prečítal som si muklovské noviny, v poslednom čase bolo v tejto lokalite viac vrážd ako zvyčajne…a som si spomenul, že tu máte jeden starý dom.“
Voldemort ho drgol končekom prútika. Červochvost vystrašene zovrel okraje svojho habitu. Nejaké zaklínadlo ho poriadne popálilo.
„No dobre, povedal mi to Snape. Vraj ste ho chceli vidieť, ale on nemohol prísť. Mal menšie problémy s Dumbledorom kvôli nejakému incidentu, ale nič viac neviem.“
Začínalo mu dochádzať prečo ho tam Snape poslal. Zrejme sa chcel vyhnúť mučeniu a on to schytá za ňho.
„Všetci sú znepokojení, kvôli vášmu náhlemu odchodu a myslel som, že chcete vedieť čo sa stalo s…“
Srdcervúco vykríkol a začal sa zvíjať od bolesti. Neverbálny cruciatus ho zasiahol nepripraveného. Voldemort si vždy našiel zámienku na mučenie svojich služobníkov.
„Peter, keby si mal aspoň trochu rozumu nehovoril by si o nej. Tak veľmi by som jej chcel ublížiť, ale nemôžem…“
Pred očami sa mu zahmlievalo. Prial si, aby to prestalo.
„Uhni, prišiel som za Temným pánom,“ ihneď ju uzemnil muž oblečený v habite. Zuby jej klapli na prázdno. Bol to Červochvost.
„Len poď kvietoček môj, ešššte možno jednu ssschytáššš a ja sssa najem….“
Červochvost nasledoval Nagini do jedinej izby, v ktorej plápolalo slabé svetlo.
„Ty ?“ Voldemort sa posadil. Prútik mal položený na kolenách, čakal len na zámienku, aby ho mohol použiť.
„Môj pane, nebolo ľahké vás nájsť…“ okamžite klesol na kolená.
„Ako si to zistil ?“
„Prečítal som si muklovské noviny, v poslednom čase bolo v tejto lokalite viac vrážd ako zvyčajne…a som si spomenul, že tu máte jeden starý dom.“
Voldemort ho drgol končekom prútika. Červochvost vystrašene zovrel okraje svojho habitu. Nejaké zaklínadlo ho poriadne popálilo.
„No dobre, povedal mi to Snape. Vraj ste ho chceli vidieť, ale on nemohol prísť. Mal menšie problémy s Dumbledorom kvôli nejakému incidentu, ale nič viac neviem.“
Začínalo mu dochádzať prečo ho tam Snape poslal. Zrejme sa chcel vyhnúť mučeniu a on to schytá za ňho.
„Všetci sú znepokojení, kvôli vášmu náhlemu odchodu a myslel som, že chcete vedieť čo sa stalo s…“
Srdcervúco vykríkol a začal sa zvíjať od bolesti. Neverbálny cruciatus ho zasiahol nepripraveného. Voldemort si vždy našiel zámienku na mučenie svojich služobníkov.
„Peter, keby si mal aspoň trochu rozumu nehovoril by si o nej. Tak veľmi by som jej chcel ublížiť, ale nemôžem…“
Pred očami sa mu zahmlievalo. Prial si, aby to prestalo.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2 (4x)
| přečteno: 102x
V zajatí snov : II. Dych smrti
7. listopad 2006 | 19.17 | rubrika: V zajatí snovD
Reálny svet
„Slečna, ste v poriadku ?“ nejaký muž jej mohol vstať. Podarilo sa jej zošmyknúť sa zo sedadla. Nevedomky sa ocitla na zemi.
Rukou si uhladila rozstrapatené vlasy. Všetci na ňu čudne zazerali. Zrejme si mysleli, že je opitá. Joja poriadne očervenela a snažila sa tváriť nenápadne.
Čo najrýchlejšie vystúpila z autobusu. Ponáhľala sa do starodávneho
„Slečna, ste v poriadku ?“ nejaký muž jej mohol vstať. Podarilo sa jej zošmyknúť sa zo sedadla. Nevedomky sa ocitla na zemi.
Rukou si uhladila rozstrapatené vlasy. Všetci na ňu čudne zazerali. Zrejme si mysleli, že je opitá. Joja poriadne očervenela a snažila sa tváriť nenápadne.
Čo najrýchlejšie vystúpila z autobusu. Ponáhľala sa do starodávneho
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 65x
Noc temných II: 12. kapitola Nečakané odhalenie
7. listopad 2006 | 18.58 | rubrika: Noc temných IID
Sagria si sadla na posteľ a chytila ju za ruky. Helen cítila ako jej telom prechádza liečivá sila.
„AKO SI SA OPOVÁŽIL ?“
Malfoy videl mláčku krvi pod sebou. Bolo mu jasné, že ho Temný pán zabije. Už nemal žiadnu nádej.
„To ona ma zvádzala.“
„KLAMEŠ ! Len pre tvoju informáciu, Lucius, aj keby si hovoril pravdu, aj tak by ťa to nezachránilo. Nemáš ani toľko odvahy, aby si priznal, že si sem prišiel otravovať moju ženu ? Priťažuješ si a mňa nebude ani trochu mrzieť, keď sa rozlúčim s takým nevďačným priateľom ako si ty…avada…“
Cissy vbehla dnu. Bella sa ju snažila odtiahnuť preč, ale ona sa nedala zastaviť. Voldemort nestihol dokončiť zaklínadlo. Postavila sa pred Luciusa, akoby ho chcela chrániť. Pred chvíľou vykrikovala, že ho chce zabiť, ale nemyslela to vážne.
„Prosím, nezabíjajte ho ! Prehnal to s pitím, prosím…“
„Uhni, Narcissa…“ varoval ju chladne.
Cissy si kľakla na kolená. „Nerobte to, potrebujem ho…jeho nie…“
Bella schmatla sestru a odtlačila ju od Luciusa. „Ty hlupaňa, prosíkanie ti nepomôže…“ Silno jej pritlačila ruky za chrbtom, aby sa jej nemohla vyšmyknúť.
„Nie, nechajte ho,“
„Ty si myslíš, že po tom čo urobil ho mám nechať len tak odísť ?“
„Poď tu nemáme čo robiť,“ zavrčala Bella a ťahala sestru preč. Vedela, že Voldemort si nenechá ujsť príležitosť potrestať jej muža.
„Ona pred tebou niečo tají, môj pane…“ skríkla Cissy.
„Čo také ?“
„O chvíľu sa vrátim a niečo sem donesniem…zistila som to dnes večer…“
„AKO SI SA OPOVÁŽIL ?“
Malfoy videl mláčku krvi pod sebou. Bolo mu jasné, že ho Temný pán zabije. Už nemal žiadnu nádej.
„To ona ma zvádzala.“
„KLAMEŠ ! Len pre tvoju informáciu, Lucius, aj keby si hovoril pravdu, aj tak by ťa to nezachránilo. Nemáš ani toľko odvahy, aby si priznal, že si sem prišiel otravovať moju ženu ? Priťažuješ si a mňa nebude ani trochu mrzieť, keď sa rozlúčim s takým nevďačným priateľom ako si ty…avada…“
Cissy vbehla dnu. Bella sa ju snažila odtiahnuť preč, ale ona sa nedala zastaviť. Voldemort nestihol dokončiť zaklínadlo. Postavila sa pred Luciusa, akoby ho chcela chrániť. Pred chvíľou vykrikovala, že ho chce zabiť, ale nemyslela to vážne.
„Prosím, nezabíjajte ho ! Prehnal to s pitím, prosím…“
„Uhni, Narcissa…“ varoval ju chladne.
Cissy si kľakla na kolená. „Nerobte to, potrebujem ho…jeho nie…“
Bella schmatla sestru a odtlačila ju od Luciusa. „Ty hlupaňa, prosíkanie ti nepomôže…“ Silno jej pritlačila ruky za chrbtom, aby sa jej nemohla vyšmyknúť.
„Nie, nechajte ho,“
„Ty si myslíš, že po tom čo urobil ho mám nechať len tak odísť ?“
„Poď tu nemáme čo robiť,“ zavrčala Bella a ťahala sestru preč. Vedela, že Voldemort si nenechá ujsť príležitosť potrestať jej muža.
„Ona pred tebou niečo tají, môj pane…“ skríkla Cissy.
„Čo také ?“
„O chvíľu sa vrátim a niečo sem donesniem…zistila som to dnes večer…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2 (3x)
| přečteno: 100x
Greybackova dcéra XIII. kapitola Zápas
7. listopad 2006 | 18.55 | rubrika: Greybackova dcéraD
Timea prudko potriasla hlavou. Počula pravidelný tlkot Luciusovho srdca. Bol veľmi unavený, preto rýchlo podľahol spánku. Musel si aspoň na chvíľu poriadne oddýchnuť…
Nepôsobil ako ten pyšný muž, ktorý vždy všetkých komandoval. Svetlé vlasy mal poriadne zlepené a neupravené. Roztrhaný čierny habit na ňom visel ako čierna handra. V spánku mu občas ruka nevedomky stisla prútik. Zazrela celú škálu rôznych škrabancov pretínajúcich takmer celé telo.
Prstami opatrne prešla po temnom znamení. Sledovala tú hrozivú značku, ktorá ho navždy pútala k Temnému pánovi. Zúrivo ho od seba odtisla a rýchlo vstala z postele. Lucius neochotne otvoril oči a pritiahol ju späť na posteľ. Nemal náladu s ňou bojovať, ale nemienil ju niekam pustiť samú.
„No tak, nebuď zlá,“ opatrne jej pritisol ruky k posteli, keď sa ho pokúšala udrieť. Timea nesúhlasne zavrčala a pokúsila sa ho kopnúť. Lucius pomaly začínal strácať trpezlivosť. Opäť nemilosrdne siahal po prútiku, ale urobil veľkú chybu. Len čo jej pustil ruky Timea ho poriadne silno odsotila. Dopadol na zem, tak prudko až to zadunelo.
Nad sebou zazrel vyškierajúcu sa Greybackovu tvár. Timea sa odplazila do kúta. Svojho otca vôbec nespoznávala.
„Ako si nás našiel ?“ sykol Lucius a znechutene sa dvíhal zo zeme.
„Vždy som mal talent na vyňuchanie dier, do ktorých zaliezajú krysy. Neviem si predstaviť ako inak by som ťa mal nazvať. HANBÍM SA ZA TEBA. SI ZBABELEC, ODPORNÝ POTKAN, KTORÉHO BY SOM S RADOSŤOU ZNIESOL ZO SVETA,“ zreval Greyback.
Nepáčilo sa mu vidieť dcéru v takom zúboženom stave. Už sa s ním ani nepúšťala do hádok, ako kedysi. Schmatol Luciusa za zvyšok habitu rozhodnutý poriadne mu „osladiť“ život.
„TAK SI POSLÚŽ, UVIDÍME KTORÝ Z NÁS BUDE RÝCHLEJŠÍ,“ zamieril mu prútikom na krk. Napriek všetkému nemohol zniesť jeho arogantné správanie.
„Neprišiel som sem kvôli tebe. Ani trochu ma netrápi či sem príde Temný pán a odkrágľuje ťa. Ide mi len o zdravie mojej dcéry. Vezmem ju zo sebou.“
„Nie, to ti nedovolím,“ výhražne poklopkal prútikom po Greybackovom krku.
„Nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo. Neodpustiteľná prísaha, ktorú si zložil nehovorí o tom, že spolu musíte žiť. Timea môže pokojne ostať so mnou. Postarám sa, aby sa opäť vrátila do života. Ak nie ako človek, tak aspoň ako vlkolak. Ty jej nemôžeš poskytnúť ochranu a bezpečie. Si utečenec pred zákonom aj pred Temným pánom. Nemôžeš ju stále vystavovať riziku,“ hovoril pokojne, ale v jeho hlase zaznievali skryté hrozby. Vedel, že Lucius nemá na výber. Kútiky úst sa mu roztiahli do krutého úsmevu. Len vďaka tomu, že si veľmi vážil Marka aj Draca ,nedovolil si Luciusovi ublížiť. Jeho vnuci by mu len veľmi ťažko prepáčili, keby sa ich otcovi niečo stalo.
„Ona musí ostať so mnou,“ tvrdohlavo poznamenal Lucius. Nebol však pripravený na silný úder, ktorý mu uštedril skúsený vlkolak. Prútik mu vyskočil z ruky a pred očami sa mu zatmelo.
Nepôsobil ako ten pyšný muž, ktorý vždy všetkých komandoval. Svetlé vlasy mal poriadne zlepené a neupravené. Roztrhaný čierny habit na ňom visel ako čierna handra. V spánku mu občas ruka nevedomky stisla prútik. Zazrela celú škálu rôznych škrabancov pretínajúcich takmer celé telo.
Prstami opatrne prešla po temnom znamení. Sledovala tú hrozivú značku, ktorá ho navždy pútala k Temnému pánovi. Zúrivo ho od seba odtisla a rýchlo vstala z postele. Lucius neochotne otvoril oči a pritiahol ju späť na posteľ. Nemal náladu s ňou bojovať, ale nemienil ju niekam pustiť samú.
„No tak, nebuď zlá,“ opatrne jej pritisol ruky k posteli, keď sa ho pokúšala udrieť. Timea nesúhlasne zavrčala a pokúsila sa ho kopnúť. Lucius pomaly začínal strácať trpezlivosť. Opäť nemilosrdne siahal po prútiku, ale urobil veľkú chybu. Len čo jej pustil ruky Timea ho poriadne silno odsotila. Dopadol na zem, tak prudko až to zadunelo.
Nad sebou zazrel vyškierajúcu sa Greybackovu tvár. Timea sa odplazila do kúta. Svojho otca vôbec nespoznávala.
„Ako si nás našiel ?“ sykol Lucius a znechutene sa dvíhal zo zeme.
„Vždy som mal talent na vyňuchanie dier, do ktorých zaliezajú krysy. Neviem si predstaviť ako inak by som ťa mal nazvať. HANBÍM SA ZA TEBA. SI ZBABELEC, ODPORNÝ POTKAN, KTORÉHO BY SOM S RADOSŤOU ZNIESOL ZO SVETA,“ zreval Greyback.
Nepáčilo sa mu vidieť dcéru v takom zúboženom stave. Už sa s ním ani nepúšťala do hádok, ako kedysi. Schmatol Luciusa za zvyšok habitu rozhodnutý poriadne mu „osladiť“ život.
„TAK SI POSLÚŽ, UVIDÍME KTORÝ Z NÁS BUDE RÝCHLEJŠÍ,“ zamieril mu prútikom na krk. Napriek všetkému nemohol zniesť jeho arogantné správanie.
„Neprišiel som sem kvôli tebe. Ani trochu ma netrápi či sem príde Temný pán a odkrágľuje ťa. Ide mi len o zdravie mojej dcéry. Vezmem ju zo sebou.“
„Nie, to ti nedovolím,“ výhražne poklopkal prútikom po Greybackovom krku.
„Nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo. Neodpustiteľná prísaha, ktorú si zložil nehovorí o tom, že spolu musíte žiť. Timea môže pokojne ostať so mnou. Postarám sa, aby sa opäť vrátila do života. Ak nie ako človek, tak aspoň ako vlkolak. Ty jej nemôžeš poskytnúť ochranu a bezpečie. Si utečenec pred zákonom aj pred Temným pánom. Nemôžeš ju stále vystavovať riziku,“ hovoril pokojne, ale v jeho hlase zaznievali skryté hrozby. Vedel, že Lucius nemá na výber. Kútiky úst sa mu roztiahli do krutého úsmevu. Len vďaka tomu, že si veľmi vážil Marka aj Draca ,nedovolil si Luciusovi ublížiť. Jeho vnuci by mu len veľmi ťažko prepáčili, keby sa ich otcovi niečo stalo.
„Ona musí ostať so mnou,“ tvrdohlavo poznamenal Lucius. Nebol však pripravený na silný úder, ktorý mu uštedril skúsený vlkolak. Prútik mu vyskočil z ruky a pred očami sa mu zatmelo.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 50x