darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NemilovanáII: XV. Želanie Temného pána
31. prosinec 2006 | 18.00 | rubrika: Nemilovaná IID
Napriek tomu, že sa ledva vládal držať na nohách, niečo také nedokázal odmietnuť. V jej očiach však postrehol zvláštny lesk. Zmocnil sa ho pocit, že to nerobí z vlastnej vôle.
„Tifany, bude lepšie, keď ma necháš odísť, lebo inak…“ odsekol drsne. Obával sa, že stratí všetko sebaovládanie. Mierne sa zachvela pri pokuse trochu ustúpiť. Nemilosrdný tlak na jej myseľ, ju však nútil zotrvať na mieste. Nevládala prehovoriť.
Opäť sa k nemu sklonila a pobozkala ho spôsobom, ktorý jej bol cudzí. Tom prekvapene zastonal a pritiahol ju bližšie k sebe. Tifany v duchu hrozne panikárila. Niečo také si rozhodne nepriala. Nebola pripravená prejaviť mu svojej city v takejto miere.
„Naozaj vám to pristane. Ibaže ťa musím sklamať, Tom. Ona po tebe vôbec netúži. Ja som ju prinútila,“ so smiechom vyhŕkla Ellie. Páčilo sa jej doberať si spolužiakov, obzvlášť tých, ktorý sa nemohli popýšiť dokonalým rodokmeňom.
„Tuším by ťa mal niekto naučiť slušným spôsobom. Poriadna lekcia by ti nezaškodila,“ zašepkal výhražne. Odkedy toho incidentu s Malfoyom starším sa z neho priam sršala zlosť. Tom sa začal správať dosť agresívne ku každému, kto sa odvážil ho provokovať.
„Humusáci a milovníci muklov na tejto fakulte nemajú čo robiť. Teba sa nezľaknem si len obyčajný…“
„Tom, nie,“ zajačala Tifany. Potešilo ju, že sa jej konečne vrátil hlas. Ledva stihla odkloniť zaklínadlo, ktoré vyslal na Ellie. Nechcela, aby opäť mali problémy. Snape by im rozhodne netoleroval žiadne trenice vo vnútri fakulty. Už s ním mali aj tak dosť problémov.
„Serpensortia,“ vyhŕkla Ellie. Z jej prútika vyliezla rozzúrená kobra pľuvajúca jed. Tifany s hrôzou hľadela ako sa had obrátil k nim. Vztýčil sa pripravený zaútočiť. Tom niečo zamrmlal v Parselčine. Kobra náhle zmenila smer. Ostré tesáky sa zahryzli do spolužiačkinho habitu.
„Nikdy viac na neodvažuj mi nadávať. Radím ti čo najskôr bežať do nemocničného krídla. Pokiaľ sa odvážiš žalovať, odskáčeš si to,“ pohŕdavo odvetil Tom.
Jeho milá tvár náhle nadobudla vražedný nádych. Tifany nechápala kedy sa s ním udiala takáto zmena. Tušila, že to má niečo spoločné s tým, že Malfoya prepustili a zbavili všetkých obvinení.
„Tom, čo to vystrájaš ? “ Ambra začula výkrik vychádzajúci z klubovne. Pre istotu to šla preveriť. Do tváre im dopadlo svetlo vychádzajúce z prútika. Obaja si všimli mierne zaguľatené bruško ukryté pod teplým svetrom. V tej chvíli však tomu nevenovali pozornosť.
„Tifany, bude lepšie, keď ma necháš odísť, lebo inak…“ odsekol drsne. Obával sa, že stratí všetko sebaovládanie. Mierne sa zachvela pri pokuse trochu ustúpiť. Nemilosrdný tlak na jej myseľ, ju však nútil zotrvať na mieste. Nevládala prehovoriť.
Opäť sa k nemu sklonila a pobozkala ho spôsobom, ktorý jej bol cudzí. Tom prekvapene zastonal a pritiahol ju bližšie k sebe. Tifany v duchu hrozne panikárila. Niečo také si rozhodne nepriala. Nebola pripravená prejaviť mu svojej city v takejto miere.
„Naozaj vám to pristane. Ibaže ťa musím sklamať, Tom. Ona po tebe vôbec netúži. Ja som ju prinútila,“ so smiechom vyhŕkla Ellie. Páčilo sa jej doberať si spolužiakov, obzvlášť tých, ktorý sa nemohli popýšiť dokonalým rodokmeňom.
„Tuším by ťa mal niekto naučiť slušným spôsobom. Poriadna lekcia by ti nezaškodila,“ zašepkal výhražne. Odkedy toho incidentu s Malfoyom starším sa z neho priam sršala zlosť. Tom sa začal správať dosť agresívne ku každému, kto sa odvážil ho provokovať.
„Humusáci a milovníci muklov na tejto fakulte nemajú čo robiť. Teba sa nezľaknem si len obyčajný…“
„Tom, nie,“ zajačala Tifany. Potešilo ju, že sa jej konečne vrátil hlas. Ledva stihla odkloniť zaklínadlo, ktoré vyslal na Ellie. Nechcela, aby opäť mali problémy. Snape by im rozhodne netoleroval žiadne trenice vo vnútri fakulty. Už s ním mali aj tak dosť problémov.
„Serpensortia,“ vyhŕkla Ellie. Z jej prútika vyliezla rozzúrená kobra pľuvajúca jed. Tifany s hrôzou hľadela ako sa had obrátil k nim. Vztýčil sa pripravený zaútočiť. Tom niečo zamrmlal v Parselčine. Kobra náhle zmenila smer. Ostré tesáky sa zahryzli do spolužiačkinho habitu.
„Nikdy viac na neodvažuj mi nadávať. Radím ti čo najskôr bežať do nemocničného krídla. Pokiaľ sa odvážiš žalovať, odskáčeš si to,“ pohŕdavo odvetil Tom.
Jeho milá tvár náhle nadobudla vražedný nádych. Tifany nechápala kedy sa s ním udiala takáto zmena. Tušila, že to má niečo spoločné s tým, že Malfoya prepustili a zbavili všetkých obvinení.
„Tom, čo to vystrájaš ? “ Ambra začula výkrik vychádzajúci z klubovne. Pre istotu to šla preveriť. Do tváre im dopadlo svetlo vychádzajúce z prútika. Obaja si všimli mierne zaguľatené bruško ukryté pod teplým svetrom. V tej chvíli však tomu nevenovali pozornosť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 43x
NemilovanáII :IX. Absolútne ovládnutie
15. prosinec 2006 | 07.21 | rubrika: Nemilovaná IID
„Pán riaditeľ, ja som…“ rozochvene na ňho hľadela. Nedokázala poskladať ani jednu rozumnú vetu.
„Nemám čas na zbytočné reči, Jungsová. Radím vám vrátiť sa do školy skôr než tam prídem ja. Pokiaľ však chcete ostať s Dracom budete si to musieť zariadiť inak,“ odvrkol drsne.
Ambra sa šokovane zabalila do prikrývky. Až teraz si uvedomila, že vôbec nie je oblečená.
„S týmto mužom nemám absolútne nič spoločné. Je to blázon a mal by sa dať čo najskôr liečiť,“ zarazene vbehla do kúpeľne, aby sa mohla v pokoji poobliekať. Šmarila do ňho mierne potrhaný náhrdelník. Už vedela, že ten šperk môže za všetky jej reakcie v jeho prítomnosti.
„Obávam sa, Malfoy, že takéto hlúpe triky už dávno vyšli z módy,“ posmešne poznamenal Snape. Bolo mu jasné, že Draco sa spoliehal na moc prívesku. Nemienil mu to zľahčovať. Už predsa dávno nebol tým malým chlapcom, ktorého ochraňoval. Raz musel prísť čas, keď preberie zodpovednosť za svoje činy.
„Prepáč, Severus, ale nemôžem konať inak,“ zamrmlal Draco. Kým sa stihol spamätať nejaké zaklínadlo ho poriadne silno zasiahlo do hlavy. Ostal ležať na zemi celkom nehybný.
„Postarám sa, aby si mal potrebné pohodlie,“ pomocou zaklínadla ho pevne zviazal a uložil do postele. Tušil, že tým nebude nijak obzvlášť nadšený. Nervózne stlačil kľučku na dverách od kúpeľne. Ambra už bola oblečená a práve sa chystala vyjsť von. Draco ju opatrne zovrel do náručia.
„Nikam nepôjdeš, láska moja,“ odvetil nežne.
„Okamžite ma pustite, inak za seba neručím,“ vystrašene hlesla Ambra. Ignorovala mučivé poláskanie, ktoré jej uštedril. Zaborila mu nechty do chrbta v snahe docieliť, aby ju konečne nechal na pokoji.
„Pokojne si rob čo sa ti zachce. Môžeš kričať, ale nikto ťa nebude počuť. Takisto nechcem, aby si mi opäť vykala. Pripadám si potom ako tvoj otec.“
„Tak v tom prípade nie ste ďaleko od pravdy. Nebudem sa k vám správať ako k priateľovi, lebo ním nie ste. To čo sa medzi nami stalo, bol omyl. Vy ste ma k tomu donútili prostriedkami, ktoré nie sú dovolené. Amortencia a podobné záležitosti sú…“ pocítila ako jej údy náhle stuhli. Stratila vedomie.
„Nemám čas na zbytočné reči, Jungsová. Radím vám vrátiť sa do školy skôr než tam prídem ja. Pokiaľ však chcete ostať s Dracom budete si to musieť zariadiť inak,“ odvrkol drsne.
Ambra sa šokovane zabalila do prikrývky. Až teraz si uvedomila, že vôbec nie je oblečená.
„S týmto mužom nemám absolútne nič spoločné. Je to blázon a mal by sa dať čo najskôr liečiť,“ zarazene vbehla do kúpeľne, aby sa mohla v pokoji poobliekať. Šmarila do ňho mierne potrhaný náhrdelník. Už vedela, že ten šperk môže za všetky jej reakcie v jeho prítomnosti.
„Obávam sa, Malfoy, že takéto hlúpe triky už dávno vyšli z módy,“ posmešne poznamenal Snape. Bolo mu jasné, že Draco sa spoliehal na moc prívesku. Nemienil mu to zľahčovať. Už predsa dávno nebol tým malým chlapcom, ktorého ochraňoval. Raz musel prísť čas, keď preberie zodpovednosť za svoje činy.
„Prepáč, Severus, ale nemôžem konať inak,“ zamrmlal Draco. Kým sa stihol spamätať nejaké zaklínadlo ho poriadne silno zasiahlo do hlavy. Ostal ležať na zemi celkom nehybný.
„Postarám sa, aby si mal potrebné pohodlie,“ pomocou zaklínadla ho pevne zviazal a uložil do postele. Tušil, že tým nebude nijak obzvlášť nadšený. Nervózne stlačil kľučku na dverách od kúpeľne. Ambra už bola oblečená a práve sa chystala vyjsť von. Draco ju opatrne zovrel do náručia.
„Nikam nepôjdeš, láska moja,“ odvetil nežne.
„Okamžite ma pustite, inak za seba neručím,“ vystrašene hlesla Ambra. Ignorovala mučivé poláskanie, ktoré jej uštedril. Zaborila mu nechty do chrbta v snahe docieliť, aby ju konečne nechal na pokoji.
„Pokojne si rob čo sa ti zachce. Môžeš kričať, ale nikto ťa nebude počuť. Takisto nechcem, aby si mi opäť vykala. Pripadám si potom ako tvoj otec.“
„Tak v tom prípade nie ste ďaleko od pravdy. Nebudem sa k vám správať ako k priateľovi, lebo ním nie ste. To čo sa medzi nami stalo, bol omyl. Vy ste ma k tomu donútili prostriedkami, ktoré nie sú dovolené. Amortencia a podobné záležitosti sú…“ pocítila ako jej údy náhle stuhli. Stratila vedomie.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 37x
Nemilovaná II: XIII Príchuť prvého bozku
4. prosinec 2006 | 18.40 | rubrika: Nemilovaná IID
Tifany a Tom si vymenili udivené pohľady. Ani jednému z nich sa ten prútik nezdal nijak výnimočný. Jedine Orgen škaredo zazeral na svojho spoločníka. Nechápal čo tým chce dosiahnuť. Keď sa pokúsil opäť namietať, hlas sa mu zasekol v hrdle a nemohol nič povedať. Neprítomne si prešiel rukou po krku.
„Výborná voľba. Tento prútik vám bude určite veľmi dobre slúžiť,“ Ollivander okamžite prebral velenie. Úhľadne ho zabalil a po zaplatení odovzdal Tomovi.
„Obaja boli hrozne čudní,“ skonštatovala Tifany, keď sa opäť ocitli na ulici.
„Nečudujem sa, že Ollivander nie je celkom v poriadku. Smrťožrúti mu museli dať riadne zabrať. Niekoľko rokov bol v ich zajatí. Po porážke Voldemorta ho našli zavretého v nejakých pivničných priestoroch,“ dodal Tom.
Niektorí okoloidúci sa mimovoľne striasli, keď začuli s akou ľahkosťou vyslovil meno Temného pána. Málokto sa odvážil ho nazvať menom. Napriek tomu, že prešlo mnoho rokov, ľudia pociťovali strach a rešpekt pred touto temnou stránkou minulosti.
„Pôjdeme sa najesť. Od rána si nemala nič v ústach,“ rýchlo zmenil tému, keď videl ako zhrozene sa zatvárila.
Zamierili do deravého kotlíka, kde sa mali stretnúť s riaditeľom. Tom objednal veľmi chutnú polievku a nejaké sladké pečivo.
Tifany však odmietavo pokrútila hlavou. Vôbec nemala chuť na jedlo. Nemohla prestať myslieť na mamu uväznenú tými zdivočenými beštiami.
„Pokiaľ to aspoň neochutnáš kamoška, budem ťa musieť za trest pobozkať,“ pošepkal jej do ucha Tom. V očiach mu zaihrali šibalské iskričky. Zdalo sa, že si len robí žarty.
„Môžeš to pokojne…“ nestihla dokončiť vetu. Neočakávala, že naozaj splní svoje „hrozby“. Keď sa ich pery spojili, oči sa jej od úžasu rozšírili. Bol to ešte istým spôsobom detský a nevinný bozk, napriek tomu pocítila túžbu, aby pokračoval. Nechcela mu to však dať najavo.
„Neruším ? “ nad nimi sa týčil Severus Snape.
„Ech, prepáčte, pán riaditeľ,“ Tifany sa rýchlo odlepila od Toma a začala jesť, aby zakryla rozpaky. Líca jej horeli a lyžičkou ledva trafila do taniera.
Snape na rukách však držal malého chlapčeka, ktorý ho mierne poťahoval za vlasy. Zúrivo odsunul drobnú rúčku. Podľa svetlých vláskov a povýšeneckého výrazu, ktorým to dieťa disponovalo im bolo jasné, že je to jeden z Danových bratov. Ten druhý sedel na hračkárskej metle a práve nešťastnou náhodou vrazil do susedného stola.
„Povedzte vášmu synovi, aby nerušil zákazníkov,“ upozornil ho barman.
„To nie je môj syn,“ jedovato odvrkol Snape. Neobratne stiahol malého z metly a donútil ho sadnúť si k stolu.
Tom ledva premáhal smiech. Zdalo sa, že Snape ako „otec“ priveľmi nezabodoval.
„Veľmi vám to pristane, pán riaditeľ. Neplánujete náhodou aj vlastné deti ?“ mierne ho podpichol Tom. Poriadne mu šlo na nervy akých spolubývajúcich mu nanútil , preto si nemohol nechať ujsť takú príležitosť. Každý piatok mu dokonca nariadil doučovanie.
Snape sa práve chystal na poriadne drsnú odpoveď. Zazrel však Draca schádzať po schodoch.
„Severus, odkedy robíš opatrovateľku ?“ nechápavo sa spýtal Malfoy. Nemal tušenia aká tragédia poznačila jeho dom.
„Mlč, Draco. Radšej ma neprovokuj. Tých tvojich nevychovaných deciek mám už akurát dosť. Tvoja žena je totiž mŕtva a ostali ste bez strechy nad hlavou. To by ťa malo trápiť,“ Snape mu rozpovedal všetko, čo sa dozvedel o útoku smťožrútov.
„Som rád, že si na nich dohliadol, Severus. Neskôr ti to určite vynahradím. Poď do mojej izby. Chcem ti niečo ukázať.“
„Výborná voľba. Tento prútik vám bude určite veľmi dobre slúžiť,“ Ollivander okamžite prebral velenie. Úhľadne ho zabalil a po zaplatení odovzdal Tomovi.
„Obaja boli hrozne čudní,“ skonštatovala Tifany, keď sa opäť ocitli na ulici.
„Nečudujem sa, že Ollivander nie je celkom v poriadku. Smrťožrúti mu museli dať riadne zabrať. Niekoľko rokov bol v ich zajatí. Po porážke Voldemorta ho našli zavretého v nejakých pivničných priestoroch,“ dodal Tom.
Niektorí okoloidúci sa mimovoľne striasli, keď začuli s akou ľahkosťou vyslovil meno Temného pána. Málokto sa odvážil ho nazvať menom. Napriek tomu, že prešlo mnoho rokov, ľudia pociťovali strach a rešpekt pred touto temnou stránkou minulosti.
„Pôjdeme sa najesť. Od rána si nemala nič v ústach,“ rýchlo zmenil tému, keď videl ako zhrozene sa zatvárila.
Zamierili do deravého kotlíka, kde sa mali stretnúť s riaditeľom. Tom objednal veľmi chutnú polievku a nejaké sladké pečivo.
Tifany však odmietavo pokrútila hlavou. Vôbec nemala chuť na jedlo. Nemohla prestať myslieť na mamu uväznenú tými zdivočenými beštiami.
„Pokiaľ to aspoň neochutnáš kamoška, budem ťa musieť za trest pobozkať,“ pošepkal jej do ucha Tom. V očiach mu zaihrali šibalské iskričky. Zdalo sa, že si len robí žarty.
„Môžeš to pokojne…“ nestihla dokončiť vetu. Neočakávala, že naozaj splní svoje „hrozby“. Keď sa ich pery spojili, oči sa jej od úžasu rozšírili. Bol to ešte istým spôsobom detský a nevinný bozk, napriek tomu pocítila túžbu, aby pokračoval. Nechcela mu to však dať najavo.
„Neruším ? “ nad nimi sa týčil Severus Snape.
„Ech, prepáčte, pán riaditeľ,“ Tifany sa rýchlo odlepila od Toma a začala jesť, aby zakryla rozpaky. Líca jej horeli a lyžičkou ledva trafila do taniera.
Snape na rukách však držal malého chlapčeka, ktorý ho mierne poťahoval za vlasy. Zúrivo odsunul drobnú rúčku. Podľa svetlých vláskov a povýšeneckého výrazu, ktorým to dieťa disponovalo im bolo jasné, že je to jeden z Danových bratov. Ten druhý sedel na hračkárskej metle a práve nešťastnou náhodou vrazil do susedného stola.
„Povedzte vášmu synovi, aby nerušil zákazníkov,“ upozornil ho barman.
„To nie je môj syn,“ jedovato odvrkol Snape. Neobratne stiahol malého z metly a donútil ho sadnúť si k stolu.
Tom ledva premáhal smiech. Zdalo sa, že Snape ako „otec“ priveľmi nezabodoval.
„Veľmi vám to pristane, pán riaditeľ. Neplánujete náhodou aj vlastné deti ?“ mierne ho podpichol Tom. Poriadne mu šlo na nervy akých spolubývajúcich mu nanútil , preto si nemohol nechať ujsť takú príležitosť. Každý piatok mu dokonca nariadil doučovanie.
Snape sa práve chystal na poriadne drsnú odpoveď. Zazrel však Draca schádzať po schodoch.
„Severus, odkedy robíš opatrovateľku ?“ nechápavo sa spýtal Malfoy. Nemal tušenia aká tragédia poznačila jeho dom.
„Mlč, Draco. Radšej ma neprovokuj. Tých tvojich nevychovaných deciek mám už akurát dosť. Tvoja žena je totiž mŕtva a ostali ste bez strechy nad hlavou. To by ťa malo trápiť,“ Snape mu rozpovedal všetko, čo sa dozvedel o útoku smťožrútov.
„Som rád, že si na nich dohliadol, Severus. Neskôr ti to určite vynahradím. Poď do mojej izby. Chcem ti niečo ukázať.“
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 41x
XII. kapitola Každý prútik si vyberá svojho čarode
2. prosinec 2006 | 15.44 | rubrika: Nemilovaná IID
Na perách pocítila nechcený bozk. Nebol násilnícky, ale napriek tomu ju to pobúrilo.
„Neboj sa, nechcem ti ublížiť,“ zašepkal zastretým hlasom. Nedokázal odolať takému „lákadlu“.
„Radím vám, aby ste ma okamžite nechali odísť, Malfoy,“ vyštekla zlostne, keď sa jej začal až príliš dôverne dotýkať. Cítila sa hrozne ponížená, akoby bola vecou, ktorú si môže ktokoľvek zobrať.
„Volaj ma Draco,“ zašepkal nežne. Pritiahol si ju bližšie k sebe. To však nemal robiť. Ambra mu uštedrila poriadny kopanec do najcitlivejšej časti tela. Konečne vzala do rúk šaty a vytiahla z nich prútik. Draco ju však predbehol, bol zvyknutý na bolesť. Počas služby u Temného pána si jej užil viac než dosť.
„Petrificus totalus,“ zreval podráždene. Klesla na zem meravá ako doska.
„Ambra, si tam ?“ Judy sa akosi nepozdávalo, že jej kamarátka už tak dlho trčí v kúpeľni.
„Neopováž sa kričať, maličká,“ pošepol jej do ucha. Zrušil kliatbu, ale prútikom jej stále mieril na hlavu. Ambra sa rýchlo obliekla. Dvere sa začali pomaly otvárať. Draco pootočil jeden z kohútikov. Na konci miestnosti odhalil tajný vchod. Draco ju opatrne vtisol dovnútra. Začala poriadne vystrájať, ledva ju udržal.
„To je zvláštne, kam sa podela ?“ Judy zazrela mokré stopy na dlážke, viedli však k jednej zo stien.
„Neboj sa, nechcem ti ublížiť,“ zašepkal zastretým hlasom. Nedokázal odolať takému „lákadlu“.
„Radím vám, aby ste ma okamžite nechali odísť, Malfoy,“ vyštekla zlostne, keď sa jej začal až príliš dôverne dotýkať. Cítila sa hrozne ponížená, akoby bola vecou, ktorú si môže ktokoľvek zobrať.
„Volaj ma Draco,“ zašepkal nežne. Pritiahol si ju bližšie k sebe. To však nemal robiť. Ambra mu uštedrila poriadny kopanec do najcitlivejšej časti tela. Konečne vzala do rúk šaty a vytiahla z nich prútik. Draco ju však predbehol, bol zvyknutý na bolesť. Počas služby u Temného pána si jej užil viac než dosť.
„Petrificus totalus,“ zreval podráždene. Klesla na zem meravá ako doska.
„Ambra, si tam ?“ Judy sa akosi nepozdávalo, že jej kamarátka už tak dlho trčí v kúpeľni.
„Neopováž sa kričať, maličká,“ pošepol jej do ucha. Zrušil kliatbu, ale prútikom jej stále mieril na hlavu. Ambra sa rýchlo obliekla. Dvere sa začali pomaly otvárať. Draco pootočil jeden z kohútikov. Na konci miestnosti odhalil tajný vchod. Draco ju opatrne vtisol dovnútra. Začala poriadne vystrájať, ledva ju udržal.
„To je zvláštne, kam sa podela ?“ Judy zazrela mokré stopy na dlážke, viedli však k jednej zo stien.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 75x