Podarilo sa mi ukončiť ďalšiu poviedku. Toto je posledná kapitola poviedky Nevinná.

Táto poviedka sa pomaly chýli ku koncu. Ďalšia kapitola už bude posledná. Preto na koniec článku prikladám rozlúčkovú anketu.

"Nemôžem tu ostať," Phoebe Ascottovározčúlene pobehovala po zamknutej izbe. Ledva prehltla slzy poníženia. Zlepené tmavé vlasy si zviazala do prísneho uzla. Čierny habit zakrýval plnoštíhlu postavu tohoto rozmarného dievčaťa. Vždy mala všetko, čo si len zažiadala. Bola otcovým miláčikom. Každéželanie, ktoré vyslovila sa okamžite stalo skutočnosťou. Práve preto nedokázala pochopiť, prečo mal výhrady proti mužovi, ktorého si vybrala za manžela. Bez nejakého bližšieho vysvetlenia prekazil ich schôdzku. Zamklol ju do izby spolu s mladšou sestrou. Zúrivo lomcovala kľučkou.

"Ocko, otvor !" zvrieskla rozčúlene. Nemienila ostať celý deň doma. Hrozne sa tešila na chvíle, ktoré spolu mohli stráviť bez dozoru rodičov.

Padajúca hviezda upútala pozornosť mladého muža. Draco nespokojne zmenil svoju polohu. Zadlávil veľkého čierneho chrobáka, ktorý mu liezol po ruke. Vrhol nahnevaný pohľad na sčervenanú pokožku.

Poutieral si ruku do starého habitu, ktorý po štyroch dňoch v horách, vyzeral ako obyčajný kúsok handry.

Neznášal ten úkaz, ktorý sa občas odohrával na oblohe. Nespokojne privrel oči a preniesol sa do nebezpečného sveta snov...

Želaj si niečo, Draco.

Po chvíli náhrdelník prestal varovne blikať. Mohla sa konečne poriadne nadýchnuť.

Oči zastreté bolesťou prosili o zľutovanie. Zmietala sa ako ryba chytená v sieti. Tichý hlas po chvíli zmĺkol navždy. Nevládala znášať bolesť. Temný pán zrušil kliatbu, vrhol vražedný pohľad na Goyla. Rozhodne si prial, aby zábava trvala

Dažďové kvapky sa pomaly plazili po okennom ráme. Obloha bola priam nasýtená temnotou a skrytým hnevom, akoby aj živly túžili zraziť hrebienok sídlu plnému bolesti. Vietor zúrivo ohýbal vrcholce stromov. Hrubý konár stáročného stromu prudko vrážal do okna.

Zelený náhrdelník mierne stmavol. Slabé pichnutie sa šírilo vychudnutým telom. Otroci nemali právo sa dosýta na jesť. Ich život bol plný odriekania a neúcty. Zvedavosť nebola považovaná na cnosť. Každé nevhodné slovko mohlo otroka stáť niekoľko hodín bolesti.