darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NTIV: 14 kapitola Horcrux 3. časť
"Bude lepšie, keď ti to objasní Severus. Nemienim zasahovať do vašich súkromných záležitostí," odvetil stručne. Talizman náhle stmavol. Helen od vysilenia omdlela. Prenos toľkých ľudí bol pre ňu nesmierne vyčerpávajúci.Temný pán ju k sebe pevne pritiahol, aby si náhodou neublížila. Deti zdesene podišli bližšie. Ostrozelený had sa znepokojene priplazil k dverám.
"Nechájte na chvíľu osamote. Pokojne nasledujte môjho hada," požiadal ich Temný pán. Chcel ostať v súkromí so svojou rodinou.
Mef prudko vstala a otvorila dvere. Bez slova vyšla von spolu s Negasom. Všetci ostatní takisto opustili miestnosť. Titus pomocou prútika donútil nosidlá, aby sa pohli. Keď sa dvere konečne zavreli, v miestnosti nastalo napäté ticho.
Voldemort rýchlo vyčaroval pohodlné zelené kreslo. Opatrne posadil svoju manželku.
"Čo si urobil mame ?" zúfalo objala nehybné telo. Vycítila, že tento stav nebol vyvolaný len únavou. Nemienila viac tolerovať takéto správanie. Pomocou rúk, ktorými sa snažila prinavrátiť jej vedomie zistila, že telo sa ledva stihlo spamätať z kliatby cruciatus.
"Nenávidím ťa ! Neopováž sa k nej viac priblížiť," pohŕdavo vyprskla Lucy. Úplne stratila zvyšky sebakontroly. V očiach jej od hnevu poskakovali červené plamienky.
Rob si prekvapene premeral rozzúrenú sestru. Neočakával, že sa zlosť prejaví takýmto spôsobom.
"Smrtihlav ma oklamal, využil moju žiarlivosť vo svoj prospech. Padol som do vlastnej pasce," chcel, aby pochopila, že niektoré veci nie sú také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá. Chvíľu sa na seba znepokojene dívali. Ani jeden z nich sa neodvážil prekročiť pomyslenú bariéru, ktorá ich oddeľovala.
"Máš rád mamu?" veľmi si želala, aby mu mohla dôverovať. Bola si istá, že na túto otázku nedostane odpoveď. Nemohla však odolať nutkaniu trochu ho podráždiť.
Tvár Temného pána ostala bezvýrazná. Dlhé prsty sa opatrne presunuli na operadlo. Jemne pohladil Helen, nedokázal však vysloviť niečo také. Protivilo sa mu slovo, ktoré predtým považoval za zbytočnosť.
NTIV: 14. kapitola Horcrux 2. časť
Na perách vnímal príjemné pulzovanie zvláštneho tepla. Málokedy mal možnosť priblížiť sa k nej bez výčitiek a podozrievania. Dúfal, že raz príde čas, keď mu bude opäť úplne dôverovať. Nechcel, aby sa niekto postavil do cesty ich vzťahu.
NTIV: 14. kapitola Horcrux 1. časť
Postava zahalená temnotou pomaly vystúpila z pokrčených stránok. Oči, ktoré kedysi poznala a zbožňovala v sebe skrývali veľa bolesti.
Vznášal sa pár metrov nad zemou, sivasté vlasy viali okolo zničenej tváre. Skúmavo si obzeral muža, ktorý držal v rukách denník.
"Ocko!" znepokojene zvolala Helen. Pozbierala všetky sily, aby mohla podísť bližšie. Natiahla ruku k priesvitnému stvoreniu. Ľadové prsty sa s námahou preplietli. Ledva postrehla ten krehký dotyk. Vlieval do nej energiu. Vnímala silné puto, ktoré ich napriek toľkým rokom spájalo. Nesmelý úsmev rozžiaril jej tvár. Nemala viac strach. Človek, ktorého vždy túžila stretnúť, ju spokojne pohladil po vlasoch. Mala pocit, akoby len slabý vánok osviežil jej tvár. Túžila ho objať, vedela však, že to nebude možné. Krehká podoba mu neumožňovala robiť prudké podoby.
NTIV: 13. kap Otcov denník 3. časť
"Vodu, vodu," zašepkal zoslabnutým hlasom. Ledva zo seba vládal dostať pár slov. Sledoval pohár s priezračnou tekutinou, ktorý mu pomaly priložila k perám.
"Napi sa, musíš zabrať dostatok síl," spokojne sledovala ako hltavo vypil celý obsah pohára. Mal problém niečo udržať v žalúdku. Oči mal zastreté bolesťou. Všetky možné farby mu tancovali pred očami. Napokon sa ustálili do podoby mladej ženy poznačenej neúprosnou hrou osudu.
"Prečo si ostala so mnou ? Nie je to tvoja povinnosť," nahlas zakašľal a neveriacky si premeral pevné povrazy, ktoré ho pútali k posteli. Cítil beznádej nevinných obetí, ktoré požieral zlovestný démon. Silno zaboril prsty do matraca. Nechcel kričať od bolesti. Nemienil prejaviť žiadnu slabosť ani v tých najhorších chvíľach.
"Postaral si sa o mňa, keď som to potrebovala. To isté s radosťou urobím pre teba," vrátila pohár späť na stolík.
Tmavé oči okamžite pochopili vážnosť situácie. Podľa toho akým spôsobom sa naňho dívala mu bolo jasné, že nemá veľkú šancu na prežitie.
NTIV: 13. kap. Otcov denník 2. časť
Zelené oči, ktoré dosiaľ nepoznali silu ľudskej zloby mohli patriť do zbierky nemých obetí. Nesmierne miloval krik bezbranných ľudí. Horúca krv stekala po večne hladných ústach.
Smrtihlav zazrel zhrbenú mužskú postavu. Pomaly podišiel k nemu a kľakol si na kolená. Nesplnil svoju úlohu. Nedokázal mu priniesť to, čo od neho žiadal.
"Kde je dieťa ?" na tvári sa mu odrážala zlosť.Meidalosova ruka sa scvrkla akozhnitá hruška. Náhle nadobudla tvar nepríjemne beztvarej masy plnej chrást.
"Temný pán vám nedá svojho syna. Nemohol som ho zastaviť. Nie je taký ako ostatní čarodejníci. Nezabúdajte, že bol dlho žil mimo svojho tela. Nemali by ste ho podceňovať," zdesene zovrel svoju zničenú ruku. Nebol úplným démonom, preto mohol existovať len v mŕtvom ľudskom tele. Každý kontakt s vnútorným svetom živého človeka by ho okamžite zabil.
NTIV: 13.kap. Otcov denník 1. časť
Vnímala ničivú silu toho nepríjemného dotyku. Ten bozk bolel viac než cruciatus. Bol plný nenávisti a túžby po pomste. Na perách sa objavila drobná trhlinka. Pár kvapiek krvi dopadlo na zem.
V pľúcach pocítila nepríjemné pichnutie. Snažila sa pohnúť rukami alebo nohami. Telo ju však odmietalo poslúchať.
Noc T. IV: 12. kapitola Helenin bozk
"Prosím vás, nedovoľte mu, aby ma ovládal, hnusí sa mi," dievča sa zúfalo roztriaslo. Napriek tomu, že ju Rob zložil na nosidlá, stále pociťovala veľký strach. Ruku si pritisla k ústam. Na podlahu dopadla nepríjemne pôsobiaca hmota.
"Rob, poďme už, niečo sa s ňou deje," vystrašene poznamenala Harriet. Rýchlo sa ponáhľala hore schodmi. Vo vzduchu sa opatrne vznášali nosidlá. Zelda sebou nepríjemne šklbla, trhane dýchala a celá sa triasla.
Noc TemnýchIV 11. kapitola Bojím sa ťa dotknúť
Vedel, že ho poslali do tej cely, aby ju vystrašili a nezáležalo im na jej živote. Keby sa jej na ruke nečrtalo znamenie zla, nikdy by neuveril tomu, že patrí k Smrťožrútom. Vyžarovala z nej sila talizmanu, ktorý sa nechcel len tak ľahko poddať osudu.
„Neviem aké máš so mnou zámery, ale nemienim sa kvôli tebe nechať zabiť. Temný pán by niečo také nikdy nedopustil,“ nikdy ho nezaujímali novinové články. Veľmi dlho sa vyhýbal akejkoľvek spoločnosti. Až od dozorcov sa dozvedel, že Helen je manželka Temného pána. „Presne to potrebujem. Musí ho zradiť, to je moja jediná šanca. Nemôžem ho úplne ovládnuť, kým je s ním,“ Smrtihlav sa rýchlo pozbieral zo zeme. Znechutene si oprášil špinavý odev. Tarletus netušil, že tie pocity do jeho mysle dostal tento neľútostný démon. Mienil urobiť všetko, aby sa konečne zbavil nepríjemnej súperky.
Dievča pomerne rozčúlene zabodlo nechty do jeho chrbta. Tarletus mu bolestivo skrútil ruky za chrbtom. Mŕtvola začala okolo seba šíriť nepríjemný zápach. Smrtihlavov pobyt v tejto krehkej schránke jej očividne neprospieval.
„Nepristúpim na tvoju hru. Mám svoje vlastné plány, ktoré sa teba absolútne netýkajú,“ chladne poznamenal Tarletus. Vôbec sa mu nepáčilo zápasiť s rozpadávajúcou sa mŕtvolou. Začínal byť opäť hladný a spomienka na Helen v ňom vyvolala nepríjemné chúťky, ktoré nevládal poriadne potlačiť.
Noc temnýchIV: 10. kapitola Tarletus
„Bolesť je bránou k poznaniu miesta, ktoré ti prináleží. Pokiaľ sa nebudeš správať rozumne, okúsiš to najhoršie utrpenie. Malá výchovná lekcia ti nezaškodí,“ dlhé prsty silno zovreli prútik. Voldemort pokojne čakal na chlapcovu reakciu.
„Neubližujte môjmu bratovi. Je príliš vzdorovitý, ale nechcel vás uraziť. Pokojne prijmem trest namiesto neho,“ pokorne odvetila Nancy. Rýchlo objala Edwarda okolo pliec, akoby ho chcela chrániť. Jej nesmelý hlas ledva prenikol do povedomia smrťožrútov, ktorí postávali pri nich. Začali si ju obzerať a šepkať si medzi sebou.
„Naozaj by si sa dokázala kvôli nemu obetovať ?“ posmešne sa spýtal Temný pán. Cítil ako mu Helen znepokojene zovrela druhú ruku. Príjemný tlak jej tela odvádzal jeho pozornosť k oveľa zaujímavejším aktivitám. Keď sa k nemu pritúlila, hnev z neho pomaly vyprchával. Pohľadom sa zastavil na jej perách. Už dosť dlho sa mu nevenovala.
„Áno, pane,“ hlesla Nancy. Pustila svojho brata a podišla bližšie ku kreslu. Všimol si, že sa snaží zachovať rozvahu. To však bol len klam. Celá sa chvela, akoby ju nútili podísť k pekelnej bráne.
„Vypiješ tento elixír, aby si ho zachránila ?“ siahol do svojho habitu a vytiahol z neho akúsi fľaštičku. Pokynul jednému zo smrťožrútov, aby ju vzal. Bol to nejaký neznámy mladý muž, ktorého Helen nepoznala.
Zrejme patril k čerstvým nováčikom. V očiach sa mu odrážal triumf. Vedel, že pán mu to dievča daruje za odmenu.
„To je predsa Milosrdenstvo. Nesmieš s tým súhlasiť,“ nervózne zhíkla Helen. Okamžite spoznala flakón so špeciálnym magickým uzáverom. Bol to elixír z dielne Polovičného Princa.
Snape hrozne zúril, keď mu Malcolm ukradol ešte nedorobenú pokusnú vzorku. Nebola ešte úplne bezpečná. Ginny sa pár dní spamätávala z jej účinkov. Tentoraz však bola dokonale upravená. Dal si záležať, aby uspokojil svojho pána. Voldemort mal s tou látkou veľké plány.
Všetci v miestnosti okamžite stíchli. Obdivovali jej odvahu. Boli si však istí, že to bude mať nedozierne následky. Smrťožrúti podvedome ustúpili, čo najďalej od svojho pána.
„Nemiešaj sa do toho, Helen,“ varovne ju zahriakol Voldemort. Nahnevalo ho, že porušila jeho príkaz. Zúrivo ju k sebe otočil a zamrmlal nejaké zaklínadlo.
Pocítila zvláštny chlad, ktorý prenikal cez jej pokožku. Dostával sa až k podstate jej vedomia. Striasla sa ako keby dostala poriadnu dávku mučivej kliatby, necítila však žiadnu bolesť. Slabulinké šteklenie pomaly blúdilo po jej tele. Navonok to pôsobilo dosť desivo. Jej telo sa chvelo, akoby ju to poriadne bolelo.
Nancy vzala do rúk flakón s elixírom. Rukami nemotorne otvorila uzáver. Edward jej ho vytrhol z rúk.. Nemienil dopustiť, aby sestra kvôli nemu urobila nejakú hlúposť.
„Nedovolím, aby kvôli mne zažila takéto poníženie,“ nepoznal ten elixír. Bolo mu však jasné , že to nie je neškodný „tekvicový džús.“
„Vidíte ako sa navzájom chránia. Mali by ste si z nich vziať príklad,“ posmešne poznamenal Voldemort. Smrťožrúti pokorne prikývli. Len jeden z nich vyzeral dosť sklamane, keď zistil, že šlo len o skúšku.
„Vezmite ich späť do cely a prepustite nášho hosťa. Longbottom sa ešte dnes musí vrátiť do školy,“ keď si prečítal list od detí, rozhodol sa, nechať ísť toho mladého opovážlivca. Nechcel, aby bola Lucy nešťastná. Negas opatrne prekĺzol von. Pochopil, že chce byť so svojou manželkou osamote.
Voldemort opäť bezpečne uzamkol dvere. Pomalým pohybom si zložil masku aj kapucňu. Počul nepríjemné cinknutie, keď narazila na chladnú podlahu presýtenú mágiou.
Potichu zamrmlal protizaklínadlo. Helen si uľahčene vydýchla, keď sa opäť mohla poriadne hýbať. Pocit bezpečia však trval len veľmi krátko.
Nebudeš mi odporovať pred smrťožrútmi. Niečo také som toleroval naposledy. Pokiaľ túžiš po prechádzkach, doprajem ti ich. Môžeš ma sprevádzať. Verím, že to pre teba bude zaujímavé,“ uľavilo sa mu, keď zo seba uvoľnil prebytočný hnev.
Rukou siahol na jej habit. Pomaličky rozopol pár nenápadných gombíkov. Jemná látka dopadla na zem a zakryla škaredú masku.
„Voldemort, ja …“ nervózne vyjachtala Helen.
Oči presýtené temnotou nadobudli nebezpečný červený odtieň. Bez najmenšieho zaváhania sa dotkol jej pier. Lomcovali ním zvláštne pocity, ktoré nútili Smrtihlava prežívať najhoršie muky.
Noc temnýchIV: 9. kapitola Bezcitný
Drobné rúčky opatrne zovreli zelenkastú hadiu kožu. Negas sa opäť o niečo zväčšil. Začínal nadobúdať priam impozantné rozmery. Spokojne zasyčal malému do ucha pár slov v jazyku hadov. Pocítil neisté pohladkanie maličkých ručičiek.
Helen sa práve vrátila z prechádzky. Položila Davida na manželskú posteľ. Bola veľmi rada, že už nemusí všetok svoj čas tráviť v posteli. Po Ginnom útoku jej ostala na bruchu tenučká jazva. Mienila sa jej zbaviť hneď ako to bude možné.
„Kde sssi bola tak dlho, pani moja ?“ trpko poznamenal Negas. Keď bol v spálni sám, necítil sa dobre. Voldemort sa už niekoľko dní neukázal. Ľavá časť postele bola nedotknutá. Helen si s toho nerobila ťažké hlavu. Voldemort zvykol občas zmiznúť na dlhší čas.
„Netáraj Negas, vieš veľmi dobre, že ja ti nerozumiem,“ nemala veľkú chuť vliezť do hadej mysle. S námahou vybrala hadiu kožu z postele. Všimla si, že je opäť v istej časti tela rozšírený, čo naznačovalo, že sa výdatne najedol. Lenivo sa odplazil na vankúš. Privrel oči a chystal sa poriadne si zdriemnuť.
„HELEN,“ skríkol Voldemort. Už podľa tónu akým to povedal, bolo Negasovi jasné, že niečo nie je v poriadku. Všetci smrťožrúti žili v hroznom strachu. Keď Temný pán dostal jednu zo svojich vražedných nálad, každé živé stvorenie unikalo z jeho dosahu. Takisto aj Negas sa s obdivuhodnou rýchlosťou preplazil okolo Helen. Prešmykol sa cez svoj vchod, aby nemusel čeliť hnevu Temného pána.
David nespokojne zavrtel drobnou hrkálkou v tvare temného znamenia. Hračka v jeho rukách vyžarovala jasné zelené svetlo. Takisto pochopil, že ocko nie je vo svojej koži. Rýchlo zavrel oči a vystrúhal na tvári výraz totálnej nevinnosti.
Helen tiež mierne zbledla. Vzala na ruky malého, akoby ho mienila pred niečím chrániť. Porušila jeho príkazy a bolo jej jasné, že bude nasledovať trest.
Voldemort neznášal, keď niekam odchádzala bez jeho vedomia. Podarilo sa jej obísť kúzlo popletenia ciest. Potrebovala aspoň chvíľu opustiť sídlo smrťožrútov. Tetovanie na jej ruke zaplápolalo, akoby cez neho prešiel ohnivý záblesk.
Preľaknuto sa dotkla svojho predlaktia. David nespokojne zamrnčal. Nechcel, aby otec spôsoboval mamičke bolesť. Neurobila predsa nič zlé.
Do očí jej vyhŕkli slzy. Nemienila ho však prosiť.
„Nebudem tolerovať neposlušnosť,“ chladne odvetil Voldemort. Nedokázal pochopiť, prečo pociťuje také hrozné muky, keď ju vidí trpieť. Nemienil jej však dať najavo ako sa cíti. Premáhal túžbu vziať ju do náručia.
Nevydala zo seba ani hláska. Trochu sa zakolísala, keď sa intenzita bolesti začínala zvyšovať. Pomohli jej však liečiteľné sily. Vytvárali okolo jej tela tenučkú ochrannú vrstvu. Keď odzneli aj posledné nepríjemné následky Voldemortovho hnevu, vzala malého a odniesla ho do detskej izby.
Hrala sa s ním a rozprávala mu o dievčati menom Dinira, ktoré sa nešťastnou náhodou dostalo do knihy s názvom Noc temných. Vedela, že jemu to môže povedať. David ešte takým veciam nerozumel a bolo viac než isté, že by jej aj tak neuveril. Keď jej synček zaspal v náručí, pohodlne sa oprela o kreslo. Cítila sa omnoho lepšie, keď bola s ním. Temné znamenie na jej ruke bolo konečne pokojné. To sa však nedalo povedať o Voldemortovi.
Práve povolil vstup do spálne dvom smrťožrútom. Vliekli zo sebou chlapca so zaviazanými očami. Nebolo preňho ťažké uniesť jedného študenta rovno z Rokfortského expresu. Voldemort im naznačil, aby ho zložili na zem.
„Prečo ste sem priniesli ?“ chrapľavým hlasom sa opýtal Bott. Vôbec sa mu nepáčilo, keď ho zhodili na kolená. Poriadne sa pritom doudieral.
„Snáď si si nemyslel, že dovolím, aby sa niekto zahrával s Lucy. Je mojou povinnosťou osobne spoznať jej priateľa,“ pohŕdavo odsekol Voldemort. Mienil si toho chalana poriadne preveriť. Potterovská časť jeho osobnosti výrazne protestovala proti takémuto zaobchádzaniu.
Bott poriadne znervóznel. Ocitol sa v pazúroch Veď-Viete- Koho. Čarodejníka, ktorý nepozná zľutovanie. Ledva si zachoval chladnú hlavu. Napriek tomu, že Temného pána nevidel, necítil sa o nič bezpečnejšie. Očakával poriadne detailný výsluch.
„Nemusíte mať obavy, pane. Nikdy by som si niečo také nedovolil,“ vyjachtal znepokojene.