"Nechajte nás odísť. Ja poznám svojho otca. Nikdy by niečo také neurobil," zoslabnutým hlasom zašepkal Alexander. Nedovolil im, aby sa pozreli na ranu. Začal sa mykať, keď sa o to pokúsili.

"Buď rozumný, chlapče. Nechceme, aby si vykrvácal," prihovoril sa mu chrapľavý hlas ďalšieho únoscu. Spod masky vykúkali pramienky ryšavých vlasov, ktoré sa pravidelne miešali so šedivým páperím. Podľa stavby tela mi bolo jasné, že ide o staršieho muža s miernou nadváhou. Mienil som si poriadne zafixovať aspoň základný opis páchateľov. Rozhodne nepôsobil ako človek pripravený na nejakú mimoriadnu fyzickú aktivitu. V rukách držal balíček prvej pomoci.

Taký malý záznamník.................................................................................

Postava zahalená temnotou pomaly vystúpila z pokrčených stránok. Oči, ktoré kedysi poznala a zbožňovala v sebe skrývali veľa bolesti.

Vznášal sa pár metrov nad zemou, sivasté vlasy viali okolo zničenej tváre. Skúmavo si obzeral muža, ktorý držal v rukách denník.

"Ocko!" znepokojene zvolala Helen. Pozbierala všetky sily, aby mohla podísť bližšie. Natiahla ruku k priesvitnému stvoreniu. Ľadové prsty sa s námahou preplietli. Ledva postrehla ten krehký dotyk. Vlieval do nej energiu. Vnímala silné puto, ktoré ich napriek toľkým rokom spájalo. Nesmelý úsmev rozžiaril jej tvár. Nemala viac strach. Človek, ktorého vždy túžila stretnúť, ju spokojne pohladil po vlasoch. Mala pocit, akoby len slabý vánok osviežil jej tvár. Túžila ho objať, vedela však, že to nebude možné. Krehká podoba mu neumožňovala robiť prudké podoby.

Beta - reader : Tonksová

Netrvalo dlho a Joel spokojne zaspal. Prikrývka sa skĺzla trochu nižšie. Odhalila tenkú jazvu, nachádzajúcu sa blízko srdca. Už dávno nepocítil blízkosť poddajného ženského tela. Vyvolalo to v ňom spokojnosť. Veľmi rýchlo však nadobudol stratenú rovnováhu. Bol zvyknutý držať na uzde potreby svojho tela.

"Máte poštu," niekoľko ráz som zopakoval tú banálnu frázu. Pár slnečných lúčov presvitajúcich cez pokazené žalúzie, osvetlilo hladký povrch stola. Ryšavá hlava môjho tvorcu práve nie veľmi pôsobivo zdobila stôl. Na okrúhlej tvári bola otlačená takmer celá klávesnica. Dokázal som

"Vodu, vodu," zašepkal zoslabnutým hlasom. Ledva zo seba vládal dostať pár slov. Sledoval pohár s priezračnou tekutinou, ktorý mu pomaly priložila k perám.

"Napi sa, musíš zabrať dostatok síl," spokojne sledovala ako hltavo vypil celý obsah pohára. Mal problém niečo udržať v žalúdku. Oči mal zastreté bolesťou. Všetky možné farby mu tancovali pred očami. Napokon sa ustálili do podoby mladej ženy poznačenej neúprosnou hrou osudu.

"Prečo si ostala so mnou ? Nie je to tvoja povinnosť," nahlas zakašľal a neveriacky si premeral pevné povrazy, ktoré ho pútali k posteli. Cítil beznádej nevinných obetí, ktoré požieral zlovestný démon. Silno zaboril prsty do matraca. Nechcel kričať od bolesti. Nemienil prejaviť žiadnu slabosť ani v tých najhorších chvíľach.

"Postaral si sa o mňa, keď som to potrebovala. To isté s radosťou urobím pre teba," vrátila pohár späť na stolík.

Tmavé oči okamžite pochopili vážnosť situácie. Podľa toho akým spôsobom sa naňho dívala mu bolo jasné, že nemá veľkú šancu na prežitie.

Dôležitá anketa týkajúca sa poviedky Kruh duchov. Fakt si nie som istá, či mám v tejto poviedke pokračovať. Práve preto, sem dávam túto anketu, aby som mala predtavu o tom, aký bude ďalší osud tejto poviedky. Nezabudnite hlasovať v ankete, ktorá je súčasťou tohoto článku !!!!

Zelené oči, ktoré dosiaľ nepoznali silu ľudskej zloby mohli patriť do zbierky nemých obetí. Nesmierne miloval krik bezbranných ľudí. Horúca krv stekala po večne hladných ústach.

Smrtihlav zazrel zhrbenú mužskú postavu. Pomaly podišiel k nemu a kľakol si na kolená. Nesplnil svoju úlohu. Nedokázal mu priniesť to, čo od neho žiadal.

"Kde je dieťa ?" na tvári sa mu odrážala zlosť.Meidalosova ruka sa scvrkla akozhnitá hruška. Náhle nadobudla tvar nepríjemne beztvarej masy plnej chrást.

"Temný pán vám nedá svojho syna. Nemohol som ho zastaviť. Nie je taký ako ostatní čarodejníci. Nezabúdajte, že bol dlho žil mimo svojho tela. Nemali by ste ho podceňovať," zdesene zovrel svoju zničenú ruku. Nebol úplným démonom, preto mohol existovať len v mŕtvom ľudskom tele. Každý kontakt s vnútorným svetom živého človeka by ho okamžite zabil.