darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Greybackova dcéra : XIV. kapitola Kým ťa mám
9. listopad 2006 | 20.34 | rubrika: Greybackova dcéraD
„Ako sa ti páči v novom domove ?“ posmešne zavrčal Greyback. Opatrne vošiel do cely. Za ruku držal Timeu, ktorá sa bezstarostne hrala s vlasmi. Nakrúcala si ich na prst a druhou rukou ohmatávala steny cely. Bola oveľa pokojnejšia ako predtým, ale stále mala na tvári neprítomný výraz.
„Nemôžeš ma tu držať,“ otrávene sykol Lucius.
„To si myslíš, len ty. Pozri sa na ňu. Toto z nej ostalo kvôli tvojej pýche,“ pokynul jej, aby podišla bližšie k Luciusovi, ale Timea sa odmietala pohnúť. Jemne ju postrčil smerom k nemu.
„Neboj sa,“ povedal znepokojene. Pomaly podišiel k nej a objal ju. Vychutnával si blízkosť jej tela. Neprekážalo mu, že v jej očiach uvidel náznak strachu. Sklonil sa k nej a pobozkal ju.
„Lucius,“ zašepkala zachrípnuto. Po prvý raz od tej strašnej noci si plne uvedomovala čo hovorí. Nežne mu odhrnula z tváre zatúlané pramene vlasov. Fenrir a Lucius si vymenili udivené pohľady.
„Timea, ty mi rozumieš, vieš kto som ?“ opýtal sa priamo.
„Áno, samozrejme. Si Lucius Malfoy, môj manžel,“ odvetila prekvapene. Do jej mysle sa pomaly dostávalo svetlo.
„Nemôžeš ma tu držať,“ otrávene sykol Lucius.
„To si myslíš, len ty. Pozri sa na ňu. Toto z nej ostalo kvôli tvojej pýche,“ pokynul jej, aby podišla bližšie k Luciusovi, ale Timea sa odmietala pohnúť. Jemne ju postrčil smerom k nemu.
„Neboj sa,“ povedal znepokojene. Pomaly podišiel k nej a objal ju. Vychutnával si blízkosť jej tela. Neprekážalo mu, že v jej očiach uvidel náznak strachu. Sklonil sa k nej a pobozkal ju.
„Lucius,“ zašepkala zachrípnuto. Po prvý raz od tej strašnej noci si plne uvedomovala čo hovorí. Nežne mu odhrnula z tváre zatúlané pramene vlasov. Fenrir a Lucius si vymenili udivené pohľady.
„Timea, ty mi rozumieš, vieš kto som ?“ opýtal sa priamo.
„Áno, samozrejme. Si Lucius Malfoy, môj manžel,“ odvetila prekvapene. Do jej mysle sa pomaly dostávalo svetlo.
komentáře (5) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 74x
Greybackova dcéra XIII. kapitola Zápas
7. listopad 2006 | 18.55 | rubrika: Greybackova dcéraD
Timea prudko potriasla hlavou. Počula pravidelný tlkot Luciusovho srdca. Bol veľmi unavený, preto rýchlo podľahol spánku. Musel si aspoň na chvíľu poriadne oddýchnuť…
Nepôsobil ako ten pyšný muž, ktorý vždy všetkých komandoval. Svetlé vlasy mal poriadne zlepené a neupravené. Roztrhaný čierny habit na ňom visel ako čierna handra. V spánku mu občas ruka nevedomky stisla prútik. Zazrela celú škálu rôznych škrabancov pretínajúcich takmer celé telo.
Prstami opatrne prešla po temnom znamení. Sledovala tú hrozivú značku, ktorá ho navždy pútala k Temnému pánovi. Zúrivo ho od seba odtisla a rýchlo vstala z postele. Lucius neochotne otvoril oči a pritiahol ju späť na posteľ. Nemal náladu s ňou bojovať, ale nemienil ju niekam pustiť samú.
„No tak, nebuď zlá,“ opatrne jej pritisol ruky k posteli, keď sa ho pokúšala udrieť. Timea nesúhlasne zavrčala a pokúsila sa ho kopnúť. Lucius pomaly začínal strácať trpezlivosť. Opäť nemilosrdne siahal po prútiku, ale urobil veľkú chybu. Len čo jej pustil ruky Timea ho poriadne silno odsotila. Dopadol na zem, tak prudko až to zadunelo.
Nad sebou zazrel vyškierajúcu sa Greybackovu tvár. Timea sa odplazila do kúta. Svojho otca vôbec nespoznávala.
„Ako si nás našiel ?“ sykol Lucius a znechutene sa dvíhal zo zeme.
„Vždy som mal talent na vyňuchanie dier, do ktorých zaliezajú krysy. Neviem si predstaviť ako inak by som ťa mal nazvať. HANBÍM SA ZA TEBA. SI ZBABELEC, ODPORNÝ POTKAN, KTORÉHO BY SOM S RADOSŤOU ZNIESOL ZO SVETA,“ zreval Greyback.
Nepáčilo sa mu vidieť dcéru v takom zúboženom stave. Už sa s ním ani nepúšťala do hádok, ako kedysi. Schmatol Luciusa za zvyšok habitu rozhodnutý poriadne mu „osladiť“ život.
„TAK SI POSLÚŽ, UVIDÍME KTORÝ Z NÁS BUDE RÝCHLEJŠÍ,“ zamieril mu prútikom na krk. Napriek všetkému nemohol zniesť jeho arogantné správanie.
„Neprišiel som sem kvôli tebe. Ani trochu ma netrápi či sem príde Temný pán a odkrágľuje ťa. Ide mi len o zdravie mojej dcéry. Vezmem ju zo sebou.“
„Nie, to ti nedovolím,“ výhražne poklopkal prútikom po Greybackovom krku.
„Nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo. Neodpustiteľná prísaha, ktorú si zložil nehovorí o tom, že spolu musíte žiť. Timea môže pokojne ostať so mnou. Postarám sa, aby sa opäť vrátila do života. Ak nie ako človek, tak aspoň ako vlkolak. Ty jej nemôžeš poskytnúť ochranu a bezpečie. Si utečenec pred zákonom aj pred Temným pánom. Nemôžeš ju stále vystavovať riziku,“ hovoril pokojne, ale v jeho hlase zaznievali skryté hrozby. Vedel, že Lucius nemá na výber. Kútiky úst sa mu roztiahli do krutého úsmevu. Len vďaka tomu, že si veľmi vážil Marka aj Draca ,nedovolil si Luciusovi ublížiť. Jeho vnuci by mu len veľmi ťažko prepáčili, keby sa ich otcovi niečo stalo.
„Ona musí ostať so mnou,“ tvrdohlavo poznamenal Lucius. Nebol však pripravený na silný úder, ktorý mu uštedril skúsený vlkolak. Prútik mu vyskočil z ruky a pred očami sa mu zatmelo.
Nepôsobil ako ten pyšný muž, ktorý vždy všetkých komandoval. Svetlé vlasy mal poriadne zlepené a neupravené. Roztrhaný čierny habit na ňom visel ako čierna handra. V spánku mu občas ruka nevedomky stisla prútik. Zazrela celú škálu rôznych škrabancov pretínajúcich takmer celé telo.
Prstami opatrne prešla po temnom znamení. Sledovala tú hrozivú značku, ktorá ho navždy pútala k Temnému pánovi. Zúrivo ho od seba odtisla a rýchlo vstala z postele. Lucius neochotne otvoril oči a pritiahol ju späť na posteľ. Nemal náladu s ňou bojovať, ale nemienil ju niekam pustiť samú.
„No tak, nebuď zlá,“ opatrne jej pritisol ruky k posteli, keď sa ho pokúšala udrieť. Timea nesúhlasne zavrčala a pokúsila sa ho kopnúť. Lucius pomaly začínal strácať trpezlivosť. Opäť nemilosrdne siahal po prútiku, ale urobil veľkú chybu. Len čo jej pustil ruky Timea ho poriadne silno odsotila. Dopadol na zem, tak prudko až to zadunelo.
Nad sebou zazrel vyškierajúcu sa Greybackovu tvár. Timea sa odplazila do kúta. Svojho otca vôbec nespoznávala.
„Ako si nás našiel ?“ sykol Lucius a znechutene sa dvíhal zo zeme.
„Vždy som mal talent na vyňuchanie dier, do ktorých zaliezajú krysy. Neviem si predstaviť ako inak by som ťa mal nazvať. HANBÍM SA ZA TEBA. SI ZBABELEC, ODPORNÝ POTKAN, KTORÉHO BY SOM S RADOSŤOU ZNIESOL ZO SVETA,“ zreval Greyback.
Nepáčilo sa mu vidieť dcéru v takom zúboženom stave. Už sa s ním ani nepúšťala do hádok, ako kedysi. Schmatol Luciusa za zvyšok habitu rozhodnutý poriadne mu „osladiť“ život.
„TAK SI POSLÚŽ, UVIDÍME KTORÝ Z NÁS BUDE RÝCHLEJŠÍ,“ zamieril mu prútikom na krk. Napriek všetkému nemohol zniesť jeho arogantné správanie.
„Neprišiel som sem kvôli tebe. Ani trochu ma netrápi či sem príde Temný pán a odkrágľuje ťa. Ide mi len o zdravie mojej dcéry. Vezmem ju zo sebou.“
„Nie, to ti nedovolím,“ výhražne poklopkal prútikom po Greybackovom krku.
„Nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo. Neodpustiteľná prísaha, ktorú si zložil nehovorí o tom, že spolu musíte žiť. Timea môže pokojne ostať so mnou. Postarám sa, aby sa opäť vrátila do života. Ak nie ako človek, tak aspoň ako vlkolak. Ty jej nemôžeš poskytnúť ochranu a bezpečie. Si utečenec pred zákonom aj pred Temným pánom. Nemôžeš ju stále vystavovať riziku,“ hovoril pokojne, ale v jeho hlase zaznievali skryté hrozby. Vedel, že Lucius nemá na výber. Kútiky úst sa mu roztiahli do krutého úsmevu. Len vďaka tomu, že si veľmi vážil Marka aj Draca ,nedovolil si Luciusovi ublížiť. Jeho vnuci by mu len veľmi ťažko prepáčili, keby sa ich otcovi niečo stalo.
„Ona musí ostať so mnou,“ tvrdohlavo poznamenal Lucius. Nebol však pripravený na silný úder, ktorý mu uštedril skúsený vlkolak. Prútik mu vyskočil z ruky a pred očami sa mu zatmelo.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 50x
Greybackova dcéra XII. kapitola Zviera v mojom vnú
4. listopad 2006 | 16.50 | rubrika: Greybackova dcéraD
Zviera v mojom vnútri
„Draco, preber sa,“ nejaký hlas ho vytrhol z letargie. Prežíval najhoršie okamihy svojho života. Bella mučila jeho matku a urážala ju.
Nútila ho, aby sa na to díval. Dozvedel sa, že celú pravdu, ale to mu vôbec neprekážalo. Potom ho oslepila pomocou nejakého zaklínadla. Oči ho hrozne štípali. Neubránil sa ani slzám. Bolo to ponižujúce a hrozne sa hanbil. Bella si to však vychutnávala.
„Nie, nechajte ma,“ prudko sa mykal, keď ostré pazúry pretrhli povrazy, ktoré ho väznili. Hrozne sa bál, že mu opäť budú ubližovať.
„Neboj sa, braček. Všetko bude v poriadku,“ pošepol mu do ucha Mark. Začínal však pociťovať dosť veľký nepokoj. Tušil, že smrťožrúti sa čoskoro vrátia.
Draco sa mu s posledných síl zvalil do náručia. Nevládal viac vzdorovať. Z hrdla sa mu vydral nezrozumiteľný pazvuk.
„Poriadne sa ma chyť, vo vlčej podobe budem rýchlejší. Odnesiem ťa do nemocnice,“ jemne si ho vyložil na chrbát. Pustil sa do rýchleho behu. Za chrtom mu svišťali zaklínadlá. Zelené svetlo sa odrazilo od kandelábra a zostrelilo nejakého holuba rovno zo strechy.
„Ublížili mame…nemohol som jej pomôcť. Nechcem ísť do nemocnice. Bellatrix je šialená, musíme ich nájsť,“ zašepkal Draco.
Nútila ho, aby sa na to díval. Dozvedel sa, že celú pravdu, ale to mu vôbec neprekážalo. Potom ho oslepila pomocou nejakého zaklínadla. Oči ho hrozne štípali. Neubránil sa ani slzám. Bolo to ponižujúce a hrozne sa hanbil. Bella si to však vychutnávala.
„Nie, nechajte ma,“ prudko sa mykal, keď ostré pazúry pretrhli povrazy, ktoré ho väznili. Hrozne sa bál, že mu opäť budú ubližovať.
„Neboj sa, braček. Všetko bude v poriadku,“ pošepol mu do ucha Mark. Začínal však pociťovať dosť veľký nepokoj. Tušil, že smrťožrúti sa čoskoro vrátia.
Draco sa mu s posledných síl zvalil do náručia. Nevládal viac vzdorovať. Z hrdla sa mu vydral nezrozumiteľný pazvuk.
„Poriadne sa ma chyť, vo vlčej podobe budem rýchlejší. Odnesiem ťa do nemocnice,“ jemne si ho vyložil na chrbát. Pustil sa do rýchleho behu. Za chrtom mu svišťali zaklínadlá. Zelené svetlo sa odrazilo od kandelábra a zostrelilo nejakého holuba rovno zo strechy.
„Ublížili mame…nemohol som jej pomôcť. Nechcem ísť do nemocnice. Bellatrix je šialená, musíme ich nájsť,“ zašepkal Draco.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 55x
Greybackova dcéra XI. kapitola Rozum a cit
2. listopad 2006 | 13.53 | rubrika: Greybackova dcéraD
„Dáte si niečo, pani moja ?“ opýtal sa Dobby. V rukách držal podnos plný jedla. Svadobná hostila bola v plnom prúde. Timea sa schválne uchýlila do kuchyne. Pár svetlých pramienkov vlasov sa jej uvoľnilo z účesu. Nemohla uveriť tomu, že Lucius ju donútil hrať pred jeho rodičmi a známymi takú ponižujúcu hru.
Musela sa správať ako nejaká namyslená snobka a znášať prítomnosť Bellatrix. Hneď jej došlo, že tá žena je veľmi nebezpečná a keby niečo zistila, určite by ich oboch zabila. Jedine to ju posmelilo, aby vydržala všelijaké narážky, ktorými ju častovali priateľky pani Malfoyovej.
„Nie, ďakujem. Buď taký dobrý a nikomu nehovor, že som tu,“ požiadala ho. Dobby zmätene prikývol a odišiel.
Sadla si na stoličku. Musela to urobiť veľmi opatrne, aby si nedokrčila šaty. Všetko na tej oslave jej liezlo na nervy. Vrátane Luciusa, ktorý sa jej potichu vyhrážal a ani na chvíľu ju nespustil z očí. Podarilo sa jej vykĺznuť z oslavy až keď, odišiel na záchod. Konečne si mohla vydýchnuť, nakoľko jej to šaty dovoľovali.
Na prste sa jej leskol rodinný šperk Malfoyovcov. Najradšej by ho šmarila do nejakej tortovej polevy. Nechcela patriť do rodiny, v ktorej sa ľudia bezdôvodne nenávidia nečarodejníkov. Nemala však na výber. Lucius jej naznačil, že ju nebude nútiť, aby s ním ostala. Môže odísť, ale bez detí. Niečo také by však nedokázala.
„ČO TU ROBÍŠ ?“ nahnevane vyštekol Lucius. Hľadal ju po celom dome. Začínal sa obávať, že sa naňho vykašľala. Stále bola dôležitým svedkom vraždy. Ak by náhodou prehovorila, poputoval by rovno do Azkabanu. Prípadne by ho Blackovci obesili na najbližší strom.
„Som celá dolámaná, tvoji príbuzní ma celkom vyšťavili. Potrebujem si oddýchnuť.“
„Toto nie je vhodné miesto. Čo tak spálňa ?“ bez varovania ju vzal na ruky. Musel uznať, že niektoré tradície nie sú až také zlé.
Musela sa správať ako nejaká namyslená snobka a znášať prítomnosť Bellatrix. Hneď jej došlo, že tá žena je veľmi nebezpečná a keby niečo zistila, určite by ich oboch zabila. Jedine to ju posmelilo, aby vydržala všelijaké narážky, ktorými ju častovali priateľky pani Malfoyovej.
„Nie, ďakujem. Buď taký dobrý a nikomu nehovor, že som tu,“ požiadala ho. Dobby zmätene prikývol a odišiel.
Sadla si na stoličku. Musela to urobiť veľmi opatrne, aby si nedokrčila šaty. Všetko na tej oslave jej liezlo na nervy. Vrátane Luciusa, ktorý sa jej potichu vyhrážal a ani na chvíľu ju nespustil z očí. Podarilo sa jej vykĺznuť z oslavy až keď, odišiel na záchod. Konečne si mohla vydýchnuť, nakoľko jej to šaty dovoľovali.
Na prste sa jej leskol rodinný šperk Malfoyovcov. Najradšej by ho šmarila do nejakej tortovej polevy. Nechcela patriť do rodiny, v ktorej sa ľudia bezdôvodne nenávidia nečarodejníkov. Nemala však na výber. Lucius jej naznačil, že ju nebude nútiť, aby s ním ostala. Môže odísť, ale bez detí. Niečo také by však nedokázala.
„ČO TU ROBÍŠ ?“ nahnevane vyštekol Lucius. Hľadal ju po celom dome. Začínal sa obávať, že sa naňho vykašľala. Stále bola dôležitým svedkom vraždy. Ak by náhodou prehovorila, poputoval by rovno do Azkabanu. Prípadne by ho Blackovci obesili na najbližší strom.
„Som celá dolámaná, tvoji príbuzní ma celkom vyšťavili. Potrebujem si oddýchnuť.“
„Toto nie je vhodné miesto. Čo tak spálňa ?“ bez varovania ju vzal na ruky. Musel uznať, že niektoré tradície nie sú až také zlé.
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 55x
Greybackova dcéra X. kapitola Najdrahší poklad
2. listopad 2006 | 07.12 | rubrika: Greybackova dcéraD
Timea nemo hľadela na mŕtvu ženu. Srdce jej zaplavili pochybnosti. Túžila potom zovrieť v náručí svojho strateného syna, ale bála sa Luciusa. Zdalo sa, že mu nerobí žiadne problémy niekoho bez milosti zabiť.
„Áno, chcem ho vidieť,“ pomaly pristúpila k nemu. Vycítila jeho nepokoj. Rozčúlene k nej vystrel poranenú ruku. Rana začínala postupne blednúť. Timea vedela, že počas najbližšieho splnu
„Áno, chcem ho vidieť,“ pomaly pristúpila k nemu. Vycítila jeho nepokoj. Rozčúlene k nej vystrel poranenú ruku. Rana začínala postupne blednúť. Timea vedela, že počas najbližšieho splnu
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 61x
Greybackova dcéra IX. kapitola Preliata krv
31. říjen 2006 | 17.35 | rubrika: Greybackova dcéraD
Suché lístie pod ním poriadne zašušťalo. Lucius nespokojne otvoril oči. Ešte pred chvíľou ním zmietali také nádherné pocity blaha a spokojnosti. Stále cítil jej blízkosť.
Musel sa však ovládnuť. Malfoyovci nesmú podliehať citom. Niečo také skrátka nie je možné. Narcissa nesmie zistiť, že sa s ním deje niečo také neprístojné.
Na ruke mu ostal začervenaný otlačok zubov. Prstami prešiel
Musel sa však ovládnuť. Malfoyovci nesmú podliehať citom. Niečo také skrátka nie je možné. Narcissa nesmie zistiť, že sa s ním deje niečo také neprístojné.
Na ruke mu ostal začervenaný otlačok zubov. Prstami prešiel
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 59x
Greybackova dcéra VIII. kapitola Horké slzy
29. říjen 2006 | 19.23 | rubrika: Greybackova dcéraD
Vnímala tlkot srdca drobného dieťaťa. Mark jej dával silu žiť ďalej. Bol však aj bolestnou pripomienkou, že stratila toho druhého. Luciusove slová pre ňu neznamenali nič. Pokojne ho položila späť do kolísky. Vedela, že jej čas opäť prichádza.
Menila sa tak rýchlo, že si to už ani nestihla uvedomiť. Nemusela si robiť starosti, čo bude s Markom. Protilátka, ktorú sa jej podarilo zohnať pomohla
Menila sa tak rýchlo, že si to už ani nestihla uvedomiť. Nemusela si robiť starosti, čo bude s Markom. Protilátka, ktorú sa jej podarilo zohnať pomohla
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 3 (2x)
| přečteno: 50x
Greybackova dcéra: VII. kapitola Rozdeľ a panuj
28. říjen 2006 | 18.53 | anketa v článku | rubrika: Greybackova dcéraD
Timea neočakávala, že sa to v nej vyvolá príval zmätených pocitov. Rozum jej však neúprosne velil, aby cúvla. Nemohla mu dôverovať. Bolo jej jasné, čoby ju čakalo, keby k nemu začala niečo cítiť.
„Nie, dosť !“ odvrkla chladne a odtiahla sa od neho. Lucius na ňu vrhol vražedný pohľad. Nebol zvyknutý na odpor.
„Myslím, že to je asi tak všetko, na čo máš právo. Zvyšok ti možno dá tvoja drahá snúbenica, slečna Narcissa Blacková. Vaša svadba bude iste nezabudnuteľnou udalosťou,“ vyhlásila neľútostne. Veľmi dobre vedela, o akej žene „sníva“ jeho rodina. Greyback jej stručne vysvetlil, ako to chodí v čarodejníckych rodinách, ktoré si ctia takzvanú čistotu krvi. Dôrazne ju varoval, aby sa naňho príliš neviazala.
„Nebudeš sa so mnou zahrávať,“ skríkol Lucius. Tak veľmi si želal, byť s ňou a konečne mať možnosť precítiť všetko, to čomu hovoria láska.
„Pochop Lucius, že niečo také nie je možné. Nepatríme k sebe. Narcissa určite spĺňa všetky tvoje predstavy. Alebo mi snáď chceš nahovoriť, že ma miluješ ?“ bola si istá, že jej neodpovie. Nadutí Malfoyovci neboli schopní priznať sa k niečomu takému už celé storočia.
Pocítila dotyk jeho pier. Preniesol svoju pozornosť na krk a opatrne smeroval o trochu nižšie. Timea sa ho márne pokúšala zastaviť. Nebola si istá čo vlastne chce. Jej telo a duša túžili po ďalších dotykoch, ale rozum ju nevedomky vytrhával z krásneho sna.
Lucius vedel, žeby to nemal robiť. Nemôže je poskytnúť vôbec nič. Tušil, že čoskoro príde čas, keď sa bude musieť rozhodnúť, medzi ňou a svojou rodinou.
„Choď preč, prosím ťa,“ zašepkala Timea. Jeho bozky a dotyky ju celkom ochromili. Nebola schopná ho ďalej odmietať. Zradné telo sa vyžiadalo svoju daň.
„Nie, dosť !“ odvrkla chladne a odtiahla sa od neho. Lucius na ňu vrhol vražedný pohľad. Nebol zvyknutý na odpor.
„Myslím, že to je asi tak všetko, na čo máš právo. Zvyšok ti možno dá tvoja drahá snúbenica, slečna Narcissa Blacková. Vaša svadba bude iste nezabudnuteľnou udalosťou,“ vyhlásila neľútostne. Veľmi dobre vedela, o akej žene „sníva“ jeho rodina. Greyback jej stručne vysvetlil, ako to chodí v čarodejníckych rodinách, ktoré si ctia takzvanú čistotu krvi. Dôrazne ju varoval, aby sa naňho príliš neviazala.
„Nebudeš sa so mnou zahrávať,“ skríkol Lucius. Tak veľmi si želal, byť s ňou a konečne mať možnosť precítiť všetko, to čomu hovoria láska.
„Pochop Lucius, že niečo také nie je možné. Nepatríme k sebe. Narcissa určite spĺňa všetky tvoje predstavy. Alebo mi snáď chceš nahovoriť, že ma miluješ ?“ bola si istá, že jej neodpovie. Nadutí Malfoyovci neboli schopní priznať sa k niečomu takému už celé storočia.
Pocítila dotyk jeho pier. Preniesol svoju pozornosť na krk a opatrne smeroval o trochu nižšie. Timea sa ho márne pokúšala zastaviť. Nebola si istá čo vlastne chce. Jej telo a duša túžili po ďalších dotykoch, ale rozum ju nevedomky vytrhával z krásneho sna.
Lucius vedel, žeby to nemal robiť. Nemôže je poskytnúť vôbec nič. Tušil, že čoskoro príde čas, keď sa bude musieť rozhodnúť, medzi ňou a svojou rodinou.
„Choď preč, prosím ťa,“ zašepkala Timea. Jeho bozky a dotyky ju celkom ochromili. Nebola schopná ho ďalej odmietať. Zradné telo sa vyžiadalo svoju daň.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 71x
Greybackova dcéra: VI. kapitola Mrazivá noc
27. říjen 2006 | 14.58 | rubrika: Greybackova dcéraD
O pár dní neskôr…
Obklopil ho neznesiteľný chlad. Cítil ako mu preniká pokožku a rozširuje sa po celom tele. Dobby opäť zabudol zakúriť. Zrejme mu do toho prišlo niečo neočakávané. Lucius sa nevedel dočkať rána, keď mu bude môcť uštedriť poriadny kopanec do zadku, prípadne začne s tréningom cruciatusu.
Napriek všetkým svojím snahám, nedokázal zaspať. Otcovi a matke sa pre istotu vyhol. Nevedel či by dokázal skryť rozrušenie, ktoré sa mu zračilo na tvári. Pred pár hodinami mal tajnú svadbu. Vďaka peniazom a značnému vplyvu všetko zariadil veľmi rýchlo a našťastie sa neobjavili žiadne nečakané komplikácie. Jeho myseľ však zaplavoval smútok. Mal by byť niekde inde, nie trčať sám v studenej posteli a myslieť na to ako potrestá domáceho škriatka…
Začul slabé zaklopanie na dvere. Začudoval sa, kto ho môže vyrušovať tak neskoro v noci. Zacítil vôňu matkinho parfumu. Vždy bola taká krehká a nevinná ako jemný kvietok, ktorý sa poľahky vo vetre zlomí. Občas však vedela byť aj poriadne agresívna.
„Vedela som, že ešte nespíš. Trápi ťa niečo ?“ opýtala sa priamo. Vedela odhadnúť, keď sa jej syn necítil práve najlepšie.
„Nie, mama, som v poriadku. Nič mi nie je,“ vyhlásil pevným hlasom. Zmocňovalo sa ho nutkanie vykričať pravdu a postaviť sa osudu. Mama by ho určite neodsúdila. Bola iná než otec, ktorý v ňom videl len svojho nástupcu, ale nikdy nie človeka. Čosi v jej pohľade mu nechtiac rozväzovalo jazyk. Nevedel sa tomu ubrániť.
„Lucius, mňa sa nemusíš báť. Pokiaľ si niečo vyviedol, nemaj obavy. Som pripravená ťa vo všetkom podporiť,“ nežne ho pobozkala na čelo. Strhol sa. Nebol zvyknutý na podobné prejavy náklonnosti. Mama sa k nemu už dávno nesprávala tak priateľsky. Bolo zjavné, že jej veľmi záleží na tom, aby sa všetko dozvedela.
„Neožením sa s Narcisou,“ poznamenal potichu. Mamina tvár sa mierne pretiahla od hnevu. Neveriacky vypúlila oči.
„NIE, TO NESMIEŠ. OTEC ŤA PRETRHNE AKO HADA,“ radšej si ani nechcela predstavovať čo by sa stalo, keby to náhodou začul. Luciusa by museli odviesť do nemocnice Sv. Munga rozdrobeného na maličké kúsočky.
„Chcel som povedať, že to nemôžem urobiť teraz. Oženil som sa a…“
Ozvalo sa hlasné buchnutie. Pani Malfoyová stratila vedomie a prudko dopadla na dlážku. Lucius ju rýchlo zdvihol a posadil do kresla. Nečakal, že zareaguje až tak emotívne. Skôr očakával, že naňho bude niekoľko minút nekontrolovateľne vrieskať.
„Lucius, ty ma raz zabiješ. Ako si mohol niečo také urobiť ?“ ozvala sa, keď konečne nadobudla vedomie. Lucius vstal z postele. Pokiaľ mieni takýmto spôsobom vyjadrovať svoju podporu, tak bude lepšie, ak čo najskôr zdúchne.
„Kto je to ? Hádam si sa nezamiloval do nejakej obyčajnej ženskej ?“ postavila sa mu do cesty a pomocou prútika zamkla dvere.
„NIKAM NEPÔJDEŠ, MLADÝ PÁN.“
Lucius sa zlovestne uškrnul. „MÁŠ PRAVDU. NAOZAJ TO TAK VEĽMI CHCEŠ POČUŤ ? TAK DOBRE, UROBÍM TI RADOSŤ. SOM ŇOU DOSLOVA POSADNUTÝ. Čím viac ma odmieta, tým viac po nej túžim. Stačí ti to ? “ dodal oveľa tichším hlasom. Nechcel, aby otec náhodou niečo začul.
„Crucio,“ zrevala podráždene. Nechcela ho počúvať. Lucius zvinul do klbka. Pohltila ho neznesiteľná bolesť. Cítil, ako trpí každá jedna bunka v jeho tele. Stále sa jej díval do očí. Keď prestala, nedokázal sa ovládnuť.
V mrákotách vzal do ruky prútik. Zareagoval impulzívne. Vyhŕkol prvé zaklínadlo, ktoré mu zišlo na um. Sivastý záblesk ju prudko odhodil do steny. Na hlave sa jej zjavil pramienok krvi.
Do izby vrazil otec. Vrhol kamenný pohľad na svojho syna. Lucius sa nehýbal. Nebol schopný urobiť ani krok. Hrozne ho zožieralo to, čo práve vykonal. Nechcel jej ublížiť. Potreboval získať cenného spojenca, a dúfal, že ona to pochopí.
„Prečo si to urobil ? Čo sa stalo ?“ vypočúval ho. Neodpovedal mu. Zúrivo ho vyvliekol von z izby. Potom sa sklonil k svojej manželke. Lucius rýchlo odišiel zadným vchodom. Vedel, žeby nebolo rozumné ostávať v dome pokiaľ je otec rozzúrený.
Obklopil ho neznesiteľný chlad. Cítil ako mu preniká pokožku a rozširuje sa po celom tele. Dobby opäť zabudol zakúriť. Zrejme mu do toho prišlo niečo neočakávané. Lucius sa nevedel dočkať rána, keď mu bude môcť uštedriť poriadny kopanec do zadku, prípadne začne s tréningom cruciatusu.
Napriek všetkým svojím snahám, nedokázal zaspať. Otcovi a matke sa pre istotu vyhol. Nevedel či by dokázal skryť rozrušenie, ktoré sa mu zračilo na tvári. Pred pár hodinami mal tajnú svadbu. Vďaka peniazom a značnému vplyvu všetko zariadil veľmi rýchlo a našťastie sa neobjavili žiadne nečakané komplikácie. Jeho myseľ však zaplavoval smútok. Mal by byť niekde inde, nie trčať sám v studenej posteli a myslieť na to ako potrestá domáceho škriatka…
Začul slabé zaklopanie na dvere. Začudoval sa, kto ho môže vyrušovať tak neskoro v noci. Zacítil vôňu matkinho parfumu. Vždy bola taká krehká a nevinná ako jemný kvietok, ktorý sa poľahky vo vetre zlomí. Občas však vedela byť aj poriadne agresívna.
„Vedela som, že ešte nespíš. Trápi ťa niečo ?“ opýtala sa priamo. Vedela odhadnúť, keď sa jej syn necítil práve najlepšie.
„Nie, mama, som v poriadku. Nič mi nie je,“ vyhlásil pevným hlasom. Zmocňovalo sa ho nutkanie vykričať pravdu a postaviť sa osudu. Mama by ho určite neodsúdila. Bola iná než otec, ktorý v ňom videl len svojho nástupcu, ale nikdy nie človeka. Čosi v jej pohľade mu nechtiac rozväzovalo jazyk. Nevedel sa tomu ubrániť.
„Lucius, mňa sa nemusíš báť. Pokiaľ si niečo vyviedol, nemaj obavy. Som pripravená ťa vo všetkom podporiť,“ nežne ho pobozkala na čelo. Strhol sa. Nebol zvyknutý na podobné prejavy náklonnosti. Mama sa k nemu už dávno nesprávala tak priateľsky. Bolo zjavné, že jej veľmi záleží na tom, aby sa všetko dozvedela.
„Neožením sa s Narcisou,“ poznamenal potichu. Mamina tvár sa mierne pretiahla od hnevu. Neveriacky vypúlila oči.
„NIE, TO NESMIEŠ. OTEC ŤA PRETRHNE AKO HADA,“ radšej si ani nechcela predstavovať čo by sa stalo, keby to náhodou začul. Luciusa by museli odviesť do nemocnice Sv. Munga rozdrobeného na maličké kúsočky.
„Chcel som povedať, že to nemôžem urobiť teraz. Oženil som sa a…“
Ozvalo sa hlasné buchnutie. Pani Malfoyová stratila vedomie a prudko dopadla na dlážku. Lucius ju rýchlo zdvihol a posadil do kresla. Nečakal, že zareaguje až tak emotívne. Skôr očakával, že naňho bude niekoľko minút nekontrolovateľne vrieskať.
„Lucius, ty ma raz zabiješ. Ako si mohol niečo také urobiť ?“ ozvala sa, keď konečne nadobudla vedomie. Lucius vstal z postele. Pokiaľ mieni takýmto spôsobom vyjadrovať svoju podporu, tak bude lepšie, ak čo najskôr zdúchne.
„Kto je to ? Hádam si sa nezamiloval do nejakej obyčajnej ženskej ?“ postavila sa mu do cesty a pomocou prútika zamkla dvere.
„NIKAM NEPÔJDEŠ, MLADÝ PÁN.“
Lucius sa zlovestne uškrnul. „MÁŠ PRAVDU. NAOZAJ TO TAK VEĽMI CHCEŠ POČUŤ ? TAK DOBRE, UROBÍM TI RADOSŤ. SOM ŇOU DOSLOVA POSADNUTÝ. Čím viac ma odmieta, tým viac po nej túžim. Stačí ti to ? “ dodal oveľa tichším hlasom. Nechcel, aby otec náhodou niečo začul.
„Crucio,“ zrevala podráždene. Nechcela ho počúvať. Lucius zvinul do klbka. Pohltila ho neznesiteľná bolesť. Cítil, ako trpí každá jedna bunka v jeho tele. Stále sa jej díval do očí. Keď prestala, nedokázal sa ovládnuť.
V mrákotách vzal do ruky prútik. Zareagoval impulzívne. Vyhŕkol prvé zaklínadlo, ktoré mu zišlo na um. Sivastý záblesk ju prudko odhodil do steny. Na hlave sa jej zjavil pramienok krvi.
Do izby vrazil otec. Vrhol kamenný pohľad na svojho syna. Lucius sa nehýbal. Nebol schopný urobiť ani krok. Hrozne ho zožieralo to, čo práve vykonal. Nechcel jej ublížiť. Potreboval získať cenného spojenca, a dúfal, že ona to pochopí.
„Prečo si to urobil ? Čo sa stalo ?“ vypočúval ho. Neodpovedal mu. Zúrivo ho vyvliekol von z izby. Potom sa sklonil k svojej manželke. Lucius rýchlo odišiel zadným vchodom. Vedel, žeby nebolo rozumné ostávať v dome pokiaľ je otec rozzúrený.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 4 (1x)
| přečteno: 69x
Greybackova dcéra: V. kapitola Večné spojenie, v p
25. říjen 2006 | 19.43 | rubrika: Greybackova dcéraD
Greybackovo smrteľné zovretie stále silnelo. Chlad sa pomaly zmocňoval jeho tela. Akosi prirýchlo mu dochádzal vzduch. Tie drsné ruky boli zvyknuté zabíjať s majstrovskou krutosťou. Lucius nechcel zomrieť. Neskôr sa s tebou vysporiadam, ale teraz ma máš v hrsti…Kde len môže byť môj prútik ?
„Dobre, urobím čo chceš,“ vykríkol zlostne.
Greyback ho spokojne pustil. Tušil, že ten nafúkaný čarodejník nebude ktovieako nadšený.
Lucius si prešiel rukou po boľavom krku. Ledva vládal rozprávať.
„Ja nemienim pokračovať v tejto hre. Už dávno mám priateľa a nemysli si, že som odkázaná na nejaké prísahy,“ pri pomyslení na to, žeby mala s Malfoyom stráviť čo len 5 minút sa jej dvíhal žalúdok. Takisto si nebola istá čo vlastne znamená neporušiteľná prísaha. Nemala čarovnú moc a o všetkých tých záhadných veciach sa dozvedela od ostatných vlkolakov. Nikto jej však podrobne nevysvetlil, aké to má dôsledky.
„Odíď,“ zrúkol na ňu Fenrir. Timea sa nenechala dva razy núkať. Uľavilo sa jej, keď sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu. Už viac nemohla zniesť prítomnosť tých dvoch mužov.
Greyback ho dotlačil na kolená. Lucius chabo zaprotestoval, ale odpoveďou mu bol len poriadne silný úder do tváre.
„To nepôjde, nemáme spútavača,“ snažil sa z toho nejako vyvliecť. Do domu vstúpili Greybackovi kumpáni.
„Legos, vytiahni prútik. Pán Malfoy bude prisahať. Ak nie, pokojne vám ho prenechám,“ ryšavý muž k nim okamžite pristúpil aj s prútikom. Tušil, že to zrejme nebude nič príjemné.
Greyback mu zlovestne zovrel ruku. „Opakuj po mne a neodvažuj sa niečo skomoliť. Aj bez vlčieho kožucha ti dokážem spôsobiť bolesť o akej si dosiaľ nechyroval.“
„Počkať, ale ona nebude prisahať ?“ opýtal sa zdesene. Vedel, čoby ho čakalo, keby sa s ním odmietla oženiť.
„Nie, nemienim ti to uľahčiť. Ty si mi spôsobil potupu, ktorá sa nedá len tak ľahko odčiniť. Je mi jedno čo robíš, s inými dievčatami, ale ona je krvou z mojej krvi. Ak si ťa nevezme, vieš čo ťa čaká. Neverím, že sa s tým zdôveríš svojmu otcovi,“ tak silno mu zovrel ruku, až mu mimovoľne vyhŕkli slzy. Vlkolaci sa rozosmiali. Bolo mu jasné, že nemá šancu uniknúť. Greyback bol úplne bez seba. Pri najmenšej zámienke by ho s chuťou zavraždil.
„Vezmeš si za manželku moju dcéru, do nasledujúceho šiestich mesiacov ?“
Malfoy rezignovane prikývol. Nemal záujem skončiť ako hlavný chod na vlčej hostine.
„Dobre, urobím čo chceš,“ vykríkol zlostne.
Greyback ho spokojne pustil. Tušil, že ten nafúkaný čarodejník nebude ktovieako nadšený.
Lucius si prešiel rukou po boľavom krku. Ledva vládal rozprávať.
„Ja nemienim pokračovať v tejto hre. Už dávno mám priateľa a nemysli si, že som odkázaná na nejaké prísahy,“ pri pomyslení na to, žeby mala s Malfoyom stráviť čo len 5 minút sa jej dvíhal žalúdok. Takisto si nebola istá čo vlastne znamená neporušiteľná prísaha. Nemala čarovnú moc a o všetkých tých záhadných veciach sa dozvedela od ostatných vlkolakov. Nikto jej však podrobne nevysvetlil, aké to má dôsledky.
„Odíď,“ zrúkol na ňu Fenrir. Timea sa nenechala dva razy núkať. Uľavilo sa jej, keď sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu. Už viac nemohla zniesť prítomnosť tých dvoch mužov.
Greyback ho dotlačil na kolená. Lucius chabo zaprotestoval, ale odpoveďou mu bol len poriadne silný úder do tváre.
„To nepôjde, nemáme spútavača,“ snažil sa z toho nejako vyvliecť. Do domu vstúpili Greybackovi kumpáni.
„Legos, vytiahni prútik. Pán Malfoy bude prisahať. Ak nie, pokojne vám ho prenechám,“ ryšavý muž k nim okamžite pristúpil aj s prútikom. Tušil, že to zrejme nebude nič príjemné.
Greyback mu zlovestne zovrel ruku. „Opakuj po mne a neodvažuj sa niečo skomoliť. Aj bez vlčieho kožucha ti dokážem spôsobiť bolesť o akej si dosiaľ nechyroval.“
„Počkať, ale ona nebude prisahať ?“ opýtal sa zdesene. Vedel, čoby ho čakalo, keby sa s ním odmietla oženiť.
„Nie, nemienim ti to uľahčiť. Ty si mi spôsobil potupu, ktorá sa nedá len tak ľahko odčiniť. Je mi jedno čo robíš, s inými dievčatami, ale ona je krvou z mojej krvi. Ak si ťa nevezme, vieš čo ťa čaká. Neverím, že sa s tým zdôveríš svojmu otcovi,“ tak silno mu zovrel ruku, až mu mimovoľne vyhŕkli slzy. Vlkolaci sa rozosmiali. Bolo mu jasné, že nemá šancu uniknúť. Greyback bol úplne bez seba. Pri najmenšej zámienke by ho s chuťou zavraždil.
„Vezmeš si za manželku moju dcéru, do nasledujúceho šiestich mesiacov ?“
Malfoy rezignovane prikývol. Nemal záujem skončiť ako hlavný chod na vlčej hostine.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 3 (2x)
| přečteno: 65x