darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nová poviedka :)
16. prosinec 2006 | 17.01 | rubrika: Greybackova dcéraIID
Celkom nečakane sem pridávam novú FF poviedku s názvom Greybackova dcéra II: Návrat temna. Nebola som si istá či to bude mať pokračovanie, ale keďže ma kopla múza je to tu.
Krátky obsah : Jedna noc zmení život rodiny Malfoyovcov. Objaví sa nečakaný protivník, ktorí ich prinúti siahnuť až na dno svojich síl. Lucius sa dostáva do väzenia a Timeu prenasleduje nevyspytateľné zlo, ktoré sa rozhodlo zničiť jej svet.
Postavy : Lucius Malfoy, Timea Malfoyová, Draco M., Mark M. a iní
Krátky obsah : Jedna noc zmení život rodiny Malfoyovcov. Objaví sa nečakaný protivník, ktorí ich prinúti siahnuť až na dno svojich síl. Lucius sa dostáva do väzenia a Timeu prenasleduje nevyspytateľné zlo, ktoré sa rozhodlo zničiť jej svet.
Postavy : Lucius Malfoy, Timea Malfoyová, Draco M., Mark M. a iní
G.dcéra II: Návrat temna : 1. kapitola Protivník
16. prosinec 2006 | 17.01 | anketa v článku | rubrika: Greybackova dcéraIID
Lucius rozčúlene klesol na posteľ. Vedel, že mu už neostáva veľa času. Jeho uväznenie bolo len otázkou niekoľkých dní. Nedokázal jej to povedať, že je to možno posledná noc, ktorú môžu stráviť spolu.
V spánku sa jej telo neprirodzene pomrvilo. Pocítil dotyk jej kolena na stehne. Vlkolaci nikdy nezvykli spávať pokojne a spln sa nenávratne blížil. Lucius si nevedel predstaviť, ako to vydrží zavretí v cele. Bude musieť prežívať bolestivé transformácie, ktoré sa v tesnom priestore ešte viac vystupňujú.
Náhle začul nejaký neprirodzený vrzgot. Ozýval sa na schodoch, akoby po nich niekto kráčal. Lucius rýchlo siahol po prútiku. Vo Voldemortových službách sa naučil byť ostražitý.
V spánku sa jej telo neprirodzene pomrvilo. Pocítil dotyk jej kolena na stehne. Vlkolaci nikdy nezvykli spávať pokojne a spln sa nenávratne blížil. Lucius si nevedel predstaviť, ako to vydrží zavretí v cele. Bude musieť prežívať bolestivé transformácie, ktoré sa v tesnom priestore ešte viac vystupňujú.
Náhle začul nejaký neprirodzený vrzgot. Ozýval sa na schodoch, akoby po nich niekto kráčal. Lucius rýchlo siahol po prútiku. Vo Voldemortových službách sa naučil byť ostražitý.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 45x
V zajatí snov: X. Túžba
16. prosinec 2006 | 12.43 | rubrika: V zajatí snovD
Magická hudba dráždila ich zmysli. Garapodo poznal význam týchto tancov, preto rýchlo zavrel oči. Rozhodol sa počkať až kým tá paráda skončí. Loxosceles však o tejto stránke mágie nemal ani potuchy.
Garapodo si potichu mrmlal nejakú inú melódiu. Taký príval lásky zaručene odplašil všetkých čarodejníkov temnôt. Vedel však, že musia tanec dokončiť inak, magická sila vyprchá príliš rýchlo.
Garapodo si potichu mrmlal nejakú inú melódiu. Taký príval lásky zaručene odplašil všetkých čarodejníkov temnôt. Vedel však, že musia tanec dokončiť inak, magická sila vyprchá príliš rýchlo.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 50x
NemilovanáII :IX. Absolútne ovládnutie
15. prosinec 2006 | 07.21 | rubrika: Nemilovaná IID
„Pán riaditeľ, ja som…“ rozochvene na ňho hľadela. Nedokázala poskladať ani jednu rozumnú vetu.
„Nemám čas na zbytočné reči, Jungsová. Radím vám vrátiť sa do školy skôr než tam prídem ja. Pokiaľ však chcete ostať s Dracom budete si to musieť zariadiť inak,“ odvrkol drsne.
Ambra sa šokovane zabalila do prikrývky. Až teraz si uvedomila, že vôbec nie je oblečená.
„S týmto mužom nemám absolútne nič spoločné. Je to blázon a mal by sa dať čo najskôr liečiť,“ zarazene vbehla do kúpeľne, aby sa mohla v pokoji poobliekať. Šmarila do ňho mierne potrhaný náhrdelník. Už vedela, že ten šperk môže za všetky jej reakcie v jeho prítomnosti.
„Obávam sa, Malfoy, že takéto hlúpe triky už dávno vyšli z módy,“ posmešne poznamenal Snape. Bolo mu jasné, že Draco sa spoliehal na moc prívesku. Nemienil mu to zľahčovať. Už predsa dávno nebol tým malým chlapcom, ktorého ochraňoval. Raz musel prísť čas, keď preberie zodpovednosť za svoje činy.
„Prepáč, Severus, ale nemôžem konať inak,“ zamrmlal Draco. Kým sa stihol spamätať nejaké zaklínadlo ho poriadne silno zasiahlo do hlavy. Ostal ležať na zemi celkom nehybný.
„Postarám sa, aby si mal potrebné pohodlie,“ pomocou zaklínadla ho pevne zviazal a uložil do postele. Tušil, že tým nebude nijak obzvlášť nadšený. Nervózne stlačil kľučku na dverách od kúpeľne. Ambra už bola oblečená a práve sa chystala vyjsť von. Draco ju opatrne zovrel do náručia.
„Nikam nepôjdeš, láska moja,“ odvetil nežne.
„Okamžite ma pustite, inak za seba neručím,“ vystrašene hlesla Ambra. Ignorovala mučivé poláskanie, ktoré jej uštedril. Zaborila mu nechty do chrbta v snahe docieliť, aby ju konečne nechal na pokoji.
„Pokojne si rob čo sa ti zachce. Môžeš kričať, ale nikto ťa nebude počuť. Takisto nechcem, aby si mi opäť vykala. Pripadám si potom ako tvoj otec.“
„Tak v tom prípade nie ste ďaleko od pravdy. Nebudem sa k vám správať ako k priateľovi, lebo ním nie ste. To čo sa medzi nami stalo, bol omyl. Vy ste ma k tomu donútili prostriedkami, ktoré nie sú dovolené. Amortencia a podobné záležitosti sú…“ pocítila ako jej údy náhle stuhli. Stratila vedomie.
„Nemám čas na zbytočné reči, Jungsová. Radím vám vrátiť sa do školy skôr než tam prídem ja. Pokiaľ však chcete ostať s Dracom budete si to musieť zariadiť inak,“ odvrkol drsne.
Ambra sa šokovane zabalila do prikrývky. Až teraz si uvedomila, že vôbec nie je oblečená.
„S týmto mužom nemám absolútne nič spoločné. Je to blázon a mal by sa dať čo najskôr liečiť,“ zarazene vbehla do kúpeľne, aby sa mohla v pokoji poobliekať. Šmarila do ňho mierne potrhaný náhrdelník. Už vedela, že ten šperk môže za všetky jej reakcie v jeho prítomnosti.
„Obávam sa, Malfoy, že takéto hlúpe triky už dávno vyšli z módy,“ posmešne poznamenal Snape. Bolo mu jasné, že Draco sa spoliehal na moc prívesku. Nemienil mu to zľahčovať. Už predsa dávno nebol tým malým chlapcom, ktorého ochraňoval. Raz musel prísť čas, keď preberie zodpovednosť za svoje činy.
„Prepáč, Severus, ale nemôžem konať inak,“ zamrmlal Draco. Kým sa stihol spamätať nejaké zaklínadlo ho poriadne silno zasiahlo do hlavy. Ostal ležať na zemi celkom nehybný.
„Postarám sa, aby si mal potrebné pohodlie,“ pomocou zaklínadla ho pevne zviazal a uložil do postele. Tušil, že tým nebude nijak obzvlášť nadšený. Nervózne stlačil kľučku na dverách od kúpeľne. Ambra už bola oblečená a práve sa chystala vyjsť von. Draco ju opatrne zovrel do náručia.
„Nikam nepôjdeš, láska moja,“ odvetil nežne.
„Okamžite ma pustite, inak za seba neručím,“ vystrašene hlesla Ambra. Ignorovala mučivé poláskanie, ktoré jej uštedril. Zaborila mu nechty do chrbta v snahe docieliť, aby ju konečne nechal na pokoji.
„Pokojne si rob čo sa ti zachce. Môžeš kričať, ale nikto ťa nebude počuť. Takisto nechcem, aby si mi opäť vykala. Pripadám si potom ako tvoj otec.“
„Tak v tom prípade nie ste ďaleko od pravdy. Nebudem sa k vám správať ako k priateľovi, lebo ním nie ste. To čo sa medzi nami stalo, bol omyl. Vy ste ma k tomu donútili prostriedkami, ktoré nie sú dovolené. Amortencia a podobné záležitosti sú…“ pocítila ako jej údy náhle stuhli. Stratila vedomie.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 37x
V zajatí snov: IX. Tanec lásky
13. prosinec 2006 | 19.36 | rubrika: V zajatí snovD
Začuli mohutné zamávanie krídlami. Červenkastý drak podobný tým, ktorých Joja videla v rozprávkových knižkách sťažka dosadol na zem. Nemal však tri hlavy, ale iba jednu veľmi veľkú a mierne zaklonenú. Prekvapilo ju, keď videla ako sa k nemu Fude rozbehla a spokojne ho pohladila po šupinatej koži.
„Miláčik, dnes večer budú opäť čarodejné obrady, však s nami tentoraz ostaneš ?“ zašepkala
„Miláčik, dnes večer budú opäť čarodejné obrady, však s nami tentoraz ostaneš ?“ zašepkala
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 120x
Noc temnýchIII: 5. kapitola Priznanie
12. prosinec 2006 | 18.41 | rubrika: Noc temných IIID
Hermiona stuhla. Ledva dokázala chytiť dych. Zabije ju ? Bude ju mučiť ? Už nikdy neuvidí Rona ani svoju dcéru Mel… Niečo také nemohla dopustiť.
„Draco, len pokojne. Môžeš mi vysvetliť ako som sa sem dostala ?“ vylúdila na tváry pomerne sladký úsmev. Stálo ju to dosť veľa námahy, ale nemohla sa len tak ľahko vzdať. Kedysi odmietol zabiť Dumbledora, možno v ňom ešte ostala štipka ľudskosti.
„Doniesol ťa sem môj nový sluha…je veľmi mocný a dá mi všetko čo si zažiadam.“ Sklopil prútik a prisadol si k nej. Hermiona musela v sebe nazbierať dostatok sily, aby mu hneď nevyšplechla do tváre čo si o ňom myslí. Veľmi sa jej pozdávala aj tá možnosť, že by ho mohla poriadne kopnúť, aby sa spamätal, ale pokiaľ má naozaj nejakú tajnú zbraň mohol by ju proti nej použiť.
„Kde sú moje šaty ? Vieš je mi trochu zima a rada by som ich dostala späť.“
Veď počkaj Malfoy, keď zistím kam si mi odlúdil prútik, dostaneš takú, že si týždeň nesadneš.
„Ak chceš zohrejem ťa,“ ochotne sa ponúkol.
„Ó to netreba, ďakujem.“
„Prečo si ma sem vlastne vzal ? Veď si vždy tvrdil, že ma nenávidíš…“ Keď sa k nej prisunul ešte bližšie a chystal sa jej dotknúť ľutovala, že sa odmietla chodiť na bojové umenia. Rodičia je vraveli, že je to najlepší spôsob obrany, ale ona tvrdila, že prútik je oveľa istejší. Veď práve. On ho mal a mohol ho kedykoľvek použiť. Opatrne presunula jeho ruku na vankúš. Keby sa jej dotkol asi by skolabovala.
„Ronald Weasley zabil mojich rodičov, musí mi niečím zaplatiť za svoju opovážlivosť.“
Hermiona vedela ako sa to stalo a nemyslela si, že to bola Ronova vina. Pri jednej nepeknej šarvátke so smrťožrútmi Bella vyslala na Rona smrtiace zaklínadlo, ale akosi netrafila a omylom zasiahla svoju sestru Cissy. Lucius Malfoy na ňho tiež útočil a Ron nakoniec nemal na výber. Bol to vyrovnaný súboj a on nechcel ustúpiť…Nemohol sa predsa nechať zabiť. Vedela, že ho to aj tak veľmi trápilo. Pár nocí kvôli tomu nespal a musel brať lieky na upokojenie…Nebolo to pre ňho ľahké aj keď išlo o zabitie v sebaobrane.
„Ako to myslíš ?“
„Zaplatí tu najvyššiu cenu. Ak sa mu aj podarí prežiť, stratí svoju milovanú…“
„Takže ma chceš zabiť ?“
„Nie, nechcem. Vezmem si celý tvoj život za životy mojich rodičov, ale iným spôsobom…“
„Ty by si chcel ženu s muklovským pôvodom ? Nejako ti klesli nároky…Ja milujem jedine Rona, z teba mi je na zvracanie…“
Malfoy od zlosti mierne ozelenel. Do pohára, ktorý ležal na nočnom stolíku nalial nejakú hustú tekutinu. Strčil jej ho do ruky a zavelil : „Vypi to !“
„K tomu ma nedonútiš !“ sykla a vyliala tú hnusnú gebuzinu na zem.
„CRUCIO.“
Každý sval na jej tele zaplavila neznesiteľná bolesť. Videla ako zdvihol pohár a nalial do ňho ďalšiu dávku. Pohodlne sa rozvalil na posteli a díval sa ako trpí.
„Budeš robiť to čo poviem.“
„NIE, NIKDY,“ zvreskla len čo prestal. Surovo ju schmatol a nasilu ju donútil vypiť to. Použil na to kúzlo, ktoré ju dusilo…musela prehltnúť úplne všetko.
„No vidíš, že to ide.“
Najprv sa nič nedialo. Bolo jej trochu horúco, ale inak sa jej nezdalo, že by to malo nejaké hrôzostrašné účinky.
„Čo v tom bolo ?“ Začala sa jej krútiť hlava v ušiach jej hučalo.
„Od teraz sa nevoláš Hermiona Grangerová Weasleyová, budeš Nancy Malfoyová…“
Hermiona zavrela oči. Nechcela ho počúvať. Nikto ju predsa nemôže nútiť, aby zabudla na svojich najbližších.
„Ron, pomôž mi !“
„Draco, len pokojne. Môžeš mi vysvetliť ako som sa sem dostala ?“ vylúdila na tváry pomerne sladký úsmev. Stálo ju to dosť veľa námahy, ale nemohla sa len tak ľahko vzdať. Kedysi odmietol zabiť Dumbledora, možno v ňom ešte ostala štipka ľudskosti.
„Doniesol ťa sem môj nový sluha…je veľmi mocný a dá mi všetko čo si zažiadam.“ Sklopil prútik a prisadol si k nej. Hermiona musela v sebe nazbierať dostatok sily, aby mu hneď nevyšplechla do tváre čo si o ňom myslí. Veľmi sa jej pozdávala aj tá možnosť, že by ho mohla poriadne kopnúť, aby sa spamätal, ale pokiaľ má naozaj nejakú tajnú zbraň mohol by ju proti nej použiť.
„Kde sú moje šaty ? Vieš je mi trochu zima a rada by som ich dostala späť.“
Veď počkaj Malfoy, keď zistím kam si mi odlúdil prútik, dostaneš takú, že si týždeň nesadneš.
„Ak chceš zohrejem ťa,“ ochotne sa ponúkol.
„Ó to netreba, ďakujem.“
„Prečo si ma sem vlastne vzal ? Veď si vždy tvrdil, že ma nenávidíš…“ Keď sa k nej prisunul ešte bližšie a chystal sa jej dotknúť ľutovala, že sa odmietla chodiť na bojové umenia. Rodičia je vraveli, že je to najlepší spôsob obrany, ale ona tvrdila, že prútik je oveľa istejší. Veď práve. On ho mal a mohol ho kedykoľvek použiť. Opatrne presunula jeho ruku na vankúš. Keby sa jej dotkol asi by skolabovala.
„Ronald Weasley zabil mojich rodičov, musí mi niečím zaplatiť za svoju opovážlivosť.“
Hermiona vedela ako sa to stalo a nemyslela si, že to bola Ronova vina. Pri jednej nepeknej šarvátke so smrťožrútmi Bella vyslala na Rona smrtiace zaklínadlo, ale akosi netrafila a omylom zasiahla svoju sestru Cissy. Lucius Malfoy na ňho tiež útočil a Ron nakoniec nemal na výber. Bol to vyrovnaný súboj a on nechcel ustúpiť…Nemohol sa predsa nechať zabiť. Vedela, že ho to aj tak veľmi trápilo. Pár nocí kvôli tomu nespal a musel brať lieky na upokojenie…Nebolo to pre ňho ľahké aj keď išlo o zabitie v sebaobrane.
„Ako to myslíš ?“
„Zaplatí tu najvyššiu cenu. Ak sa mu aj podarí prežiť, stratí svoju milovanú…“
„Takže ma chceš zabiť ?“
„Nie, nechcem. Vezmem si celý tvoj život za životy mojich rodičov, ale iným spôsobom…“
„Ty by si chcel ženu s muklovským pôvodom ? Nejako ti klesli nároky…Ja milujem jedine Rona, z teba mi je na zvracanie…“
Malfoy od zlosti mierne ozelenel. Do pohára, ktorý ležal na nočnom stolíku nalial nejakú hustú tekutinu. Strčil jej ho do ruky a zavelil : „Vypi to !“
„K tomu ma nedonútiš !“ sykla a vyliala tú hnusnú gebuzinu na zem.
„CRUCIO.“
Každý sval na jej tele zaplavila neznesiteľná bolesť. Videla ako zdvihol pohár a nalial do ňho ďalšiu dávku. Pohodlne sa rozvalil na posteli a díval sa ako trpí.
„Budeš robiť to čo poviem.“
„NIE, NIKDY,“ zvreskla len čo prestal. Surovo ju schmatol a nasilu ju donútil vypiť to. Použil na to kúzlo, ktoré ju dusilo…musela prehltnúť úplne všetko.
„No vidíš, že to ide.“
Najprv sa nič nedialo. Bolo jej trochu horúco, ale inak sa jej nezdalo, že by to malo nejaké hrôzostrašné účinky.
„Čo v tom bolo ?“ Začala sa jej krútiť hlava v ušiach jej hučalo.
„Od teraz sa nevoláš Hermiona Grangerová Weasleyová, budeš Nancy Malfoyová…“
Hermiona zavrela oči. Nechcela ho počúvať. Nikto ju predsa nemôže nútiť, aby zabudla na svojich najbližších.
„Ron, pomôž mi !“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x)
| přečteno: 88x
Prekliaty Mág: 6. kapitola Desivé ticho
11. prosinec 2006 | 18.47 | rubrika: Prekliaty mágD
Nenávidel ho. Nedokázal zniesť pohľad na tvár, ktorá mu tak veľmi pripomínala samého seba. Závidel mu, každý pohyb, ktorého on nebol schopný. Pohľadom prepaľoval to nevinné stvorenie, ktoré bolo časťou neho. Obáva sa moci, ktorá možno vyrastie v tom drobnom telíčku.
Už mi viac neunikneš. Ja mám právo ťa zničiť, povedal by som, že je to mojou povinnosťou. Prekliaty , čoskoro skončíš svoju púť,“ preorientoval zrak na kyticu čiernych ruží ležiacu na stole. Ruže začali pomaly vädnúť, až kým z nich neostala len hromada vyschnutých kúskov a mŕtvych lupienkov. Predstavoval si ako rovnakým spôsobom zničí možného konkurenta.
Zavolal jedného zo svojich najkrutejších poradcov menom Ageiron. Dlho do noci sa konala veľká porada, na ktorej sa rozhodlo o vypustení temných jazdcov smrti. Jeden malý svet mal byť zrovnaný zo zemou a s ním mala pohasnúť všetka nádej. Zlovestné hradby Prekliateho mesta vypustili svoju najmocnejšiu zbraň. Rozdelil svojich služobníkov do dvoch skupín. Zmenili sa na tmavé tiene šíriace hrôzu.
Už mi viac neunikneš. Ja mám právo ťa zničiť, povedal by som, že je to mojou povinnosťou. Prekliaty , čoskoro skončíš svoju púť,“ preorientoval zrak na kyticu čiernych ruží ležiacu na stole. Ruže začali pomaly vädnúť, až kým z nich neostala len hromada vyschnutých kúskov a mŕtvych lupienkov. Predstavoval si ako rovnakým spôsobom zničí možného konkurenta.
Zavolal jedného zo svojich najkrutejších poradcov menom Ageiron. Dlho do noci sa konala veľká porada, na ktorej sa rozhodlo o vypustení temných jazdcov smrti. Jeden malý svet mal byť zrovnaný zo zemou a s ním mala pohasnúť všetka nádej. Zlovestné hradby Prekliateho mesta vypustili svoju najmocnejšiu zbraň. Rozdelil svojich služobníkov do dvoch skupín. Zmenili sa na tmavé tiene šíriace hrôzu.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 37x
Noc temných III: 4. kapitola Uväznení
8. prosinec 2006 | 21.31 | rubrika: Noc temných IIID
„Odkiaľ poznáš túto chodbu ?“ nepozdávalo sa jej, že nevidí kam stúpa. Riddle si nedal tú námahu, aby zistil či ide za ním alebo nie.
„Už sem chodím tretí rok, okrem toho, keď som bol malý otec mi rozprával o tomto hrade…poznal to tu veľmi dobre…“ Tie spomienky patrili k najkrajším chvíľam, ktoré s NÍM strávil. Vtedy mal pocit, že je všetko tak ako má byť. Počkal kým prejde až k nemu.
Škoda, že som si v kufri nechala záškodnícku mapu, mohla som sa odtiaľto dostať aj sama…
„Predpokladám, že si sa dozvedel aj o tajomnej komnate. “
„Samozrejme, že áno. Profesorka Weasleyová na to tiež nezabudla. Vždy na mňa tak hľadí, akoby ma chcela uškrtiť. Na každej hodine si nájde spôsob ako mi strhnúť body…Je to obyčajná klamárka.“
Harriet prudko zastala. Nahnevalo ju čo povedal o jej mame. „To nie je pravda.“
„Oblbuje ťa sladkými rečičkami a tom aký bol tvoj otec statočný…pritom sú to len prázdne frázy. Ktovie s kým si to rozdala. Všetci už dávno vedia, že tvoj otec nie je Harry, ale niekto neznámy…tvoja matka je len úbohá cundra…“
Harriet bezmyšlienkovite vyslovila prvé zaklínadlo, ktoré ju napadlo. Žltý pás svetla, ktorý mal zasiahnuť Riddla bol však náhle odklonený. Nechtiac obdivovala jeho rýchle reflexy.
„Uväzniť !“ skríkol nahnevane. Okolo jej tela sa omotali povrazy. Cítila ako ju silno stisli. Ledva vládala dýchať. Čo ak ju tam nechá ? Nie, na to radšej nemyslela.
Rob sa pomaly upokojoval. Vedel, že to prehnal a mal by sa jej ospravedlniť. Už sa chystal, že ju rozviaže, keď chrapľavo skríkla : „A čo tvoja matka. Ona bola tiež len jeho šľapka…pokorná služobníčka, ktorá mu lízala…“
„BUĎ TICHO ! “ Sklonil sa k nej a prútikom jej prešiel po krku.“ Hnev ho celkom ochromil…Hrozne ho rozčuľovala. Nevedel si vysvetliť prečo je zrazu taký rozrušený…
Nechal ju zviazanú, ale pokračoval v ceste. Ťahal ju za sebou ako balík špinavého prádla. Poriadne si udrela ruku a oškrela koleno.
Keď vyliezli z tajnej chodby, rozviazal ju a agresívne ukázal na portrét Tučnej panej.
„Počkaj tam chvíľu, moja sestra po teba príde a neopováž sa o tom ani ceknúť.. Ja som ti neklamal, ale ty nevieš o mojich rodičoch absolútne nič…“
Portrét sa otvoril. Harriet zazrela Lucy Riddlovú. „No poď, nikto si to zatiaľ nevšimol…povedala som im, že si šla na záchod.“
Harriet ledva vládala chodiť. Telo ju poriadne bolelo. Je to sadista. Veď ja mu ešte ukážem.
„Harriet, Harriet !“ Mel zazrela svoju sesternicu ležať na zemi. Pár minút pred výbuchom šla von nadýchať sa čerstvého vzduchu. Odkedy ju chceli smrťožrúti otráviť každé jedlo jej privodilo drobnú nevoľnosť. Liečitelia ju ubezpečili, že to po pár týždňoch prejde. Vraj nemá jesť slané jedlá, ale čo už keď ich tak veľmi zbožňuje…To ju zachránilo. Nebyť toho trčala by v dome, ktorý začal horieť takým divným spôsobom. Nebol to typický oheň…
Dom obklopovala zvláštna sivá hmla. Nedokázala cez ňu prejsť. Vždy ju to odhodilo preč, akoby tam bola nejaká zábrana. Okolo domu sa začali zhromažďovať ľudia. Takmer celá ulica boli postihnutá týmto zvláštnym úkazom.
Titus, Rob a Lucy si všimli, že sa s ich príveskami niečo stalo. Sčerneli, a to bol neklamný znak, že jednému členovi ich spolku hrozí smrteľné nebezpečenstvo.
„Také niečo som v živote nevidel,“ skonštatoval Titus.
„Ja si myslím, že v tom majú prsty smrťožrúti,“ vyprskla Mel. Rob postrehol v jej hlase skrytú výčitku. Toto naozaj nechcel.
Videli ako sa Harriet pohla, jedna z črepín sa jej zabodla hlbšie do chrbta.
„Tak Riddle, vymysli niečo !“ oborila sa na ňho.
„Ja za to naozaj nemôžem.“ Rob vykročil trochu bližšie k hmlovine. Vedel, že cez ňu sa nedá prejsť. Cítil, že odpudzuje jeho magické schopnosti a prináša jeho duši neskonalú bolesť.
„Toto nie je mágia, neviem čo to je, ale myslím, že človek to nedokáže urobiť sám.“
Harriet nič necítila. Nepočula Melin krik…nachádzala sa v celkom inom svete… Vo svete spomienok…
Dosť dlho sa zdržala v učebni obrany proti čiernej mágii. Počas praktickej ukážky odzbrojovacieho zaklínadla prútik Elegardy Brightovej zo slizolinu, preletel celú miestnosť a zasiahol ju do oka.. Poriadne to bolelo a mama (profesorka obrany proti čiernej mágii) jej na to musela dať obklad. Elegarda sa z nej smiala. V skutočnosti sa dohodla zo svojou kamoškou, aby jej mohla spôsobiť zranenie.
Profesorka ju posielala do nemocničného krídla, ale tam už skončila Elegarda. Harriet ju bez milosti prekliala, tak až jej na tvári naskočili tykadlá. Nemienila s ňou zotrvať v jednej miestnosti dlhšie než to bude potrebné.
„Koza sprostá slizolinská !“ uľavila si keď ostala v triede sama. Bola to posledná hodina a na večeru sa jej ísť nechcelo.
Urobila to naschvál. Matka je tiež prípad. Obom nám strhla 20 bodov. To je nefér. Prečo mi to aspoň raz nemohla odpustiť. Dnes má dokonca štrnáste narodeniny. Do Rokfortu som šla o rok neskôr, lebo mama sa akosi nevedela rozhodnúť…
Oko jej konečne prestalo puchnúť. Uvelebila sa na lavici a trochu si ho pretrela masťou, ktorú jej nanútila mama. Bolo to celkom príjemné…Až do chvíle kým do triedy nevošiel Robert Riddle. Zrejme zase ostal po škole.
Harriet vstala. Chcela sa čo najskôr zdekovať. Medzi nimi dvoma zúrila malá vojna. Teraz bola tretiačka ona, ale on bol piatak. Stále mal navrch. Minulý týždeň mali pomerne ostrú výmenu názorov a Harriet sa odvážila zavrieť ho do skrinky. Ostal tam celú noc. Za trest musela čistiť zemiaky v školskej kuchyni a strhli jej aj ďalších 30 bodov. Nevedela prečo sa jej tak páči, rozčuľovať ho…
„Ešte máme spolu nevybavené účty,“ niečo príšerne lepkavé ju pripútalo k lavici.
„Mám ťa zmenšiť a vhodiť do nejakej parádnej fľašky alebo radšej priklincovať na školský erb ?“
Pokúsila sa niečo urobiť, ale prútik ležal na zemi. Rob ho odkopol skôr než ho stihla zdvihnúť.
„Budeš po škole dokým nezhniješ.“
„Myslíš ?“ Rob si k nej dobrácky prisadol. „Naozaj neviem čo také by som ti mohol urobiť…neodpustiteľné kliatby mám prísne zakázané a to ostatné je už dosť otrepané…“ Jeho pery sa k nej nebezpečne priblížili. Niečo jej zdvihlo hlavu a prinútilo ju nehýbať sa. Jeho bozk dopadol na jej krk. Trochu sa posunula v snahe dosiahnuť aspoň na svoju tašku. Možno bude stačiť, keď ho poriadne ovalí po hlave, má v nej dosť ťažké knihy.
„Riddle, ty prestaň s tým…“ vyštekla pobúrene, keď jej rukou siahol pod habit. Takto si to teda nepredstavovala. Vôbec to od neho neočakávala.
Ech, dúfam, že nezistí, že dnes mám na sebe tú novú podprsenku s vypchávkami…to by bol riadny trapas…
Ako na potvoru si všimol, že sa snaží zachytiť remienok z tašky.
„Toto sa ti nepodarí.“ Vzal jej tašku a posunul ju na druhú stoličku. Začínala prepadať panike. Ešte nikdy ju žiadny chalan nepobozkal. Vždy rozmýšľala o tom aké to je, ale on určite nebol vhodný kandidát na túto skúsenosť. Prečo sa celá rozochvela ? Bojí sa ho alebo je len vzrušená ?
Začali sa bozkávať. Nebolo to vôbec nepríjemné, práve naopak.
„Zruš to,“ zašepkala mu do ucha. Riddle ju poslúchol. Keď mala voľné ruky aj nohy očakával, že od nej dostane jednu poriadku ranu medzi oči. Nestalo sa tak. Namiesto toho ho objala a pomaly sa nechala viesť do zakázaného sveta.
„Ehm prepáčte, ja som nechcel vyrušovať,“ Bott rozpačito zavrel dvere. Zhodou okolností bol tiež po škole.
„Prečo nejdete dnu ?“ opýtala sa profesorka Weasleyová.
„Ja totiž… pani profesorka…“ koktal Bott.
„Nechoďte tam, prosím vás.“
Nepočúvala ho. Keď vošla dnu začala čakalo ju „príjemné“ prekvapenie.
„RIDDLE, ČO TO ROBÍTE S MOJOU DCÉROU ? JA VÁM DÁM ZNEUŽÍVAŤ DIEVČATÁ TOTO SI ODSKÁČETE ! AKO SA OPOVAŽUJETE NA ŇU SIAHNUŤ…STRHÁVAM SLIZOLINU 50 BODOV…“
„Pani profesorka, on nič..“ zastával sa ho Bott.
„VY MLČTE LONGBOTTOM A BUĎTE RÁD, ŽE NENAPÍŠEM VÁŠMU OTCOVI…“
„Mami, ja…my…teda…“ Harriet bola úplne vykoľajená. Nervózne si uhládzala rozstrapatené vlasy. Ako mohla niečo také urobiť ? Čo ju to vôbec napadlo ? Veď boli v triede…
„RIDDLE, OKAMŽITE CHOĎTE DO RIADITEĽNE…“
Minister mágie spolu s Helen a niekoľkými aurormi sa pridali k skupinke postávajúcej pred domom.
„PROSÍM DOSTAŇTE JU ODTIAĽ, VEĎ TAM VYKRVÁCA…“ Zrevala Mel. Nemohla sa pozerať na to, ako jej sesternica trpí.
„Pokúsim sa jej môcť, ale niekto musí ísť so mnou. Nemôžem uveriť tomu, že sa našiel hlupák, ktorí vypustil Smrtihlava.“ Helen hneď vedela o čo sa jedná. Také niečo už kedysi zažila. Ešte aj Voldemort uznal, že toto stvorenie musí ostať uzamknuté pred svetom…
„Akého smrtihlava ?“ opýtal sa Minister.
„Neskôr vám všetko vysvetlím.“
„Počkajte, mohli by sme s Bottom komunikovať prostredníctvom prívesku. Zistíme či mu môžeme nejako pomôcť.“ navrhol Titus.
„Už sem chodím tretí rok, okrem toho, keď som bol malý otec mi rozprával o tomto hrade…poznal to tu veľmi dobre…“ Tie spomienky patrili k najkrajším chvíľam, ktoré s NÍM strávil. Vtedy mal pocit, že je všetko tak ako má byť. Počkal kým prejde až k nemu.
Škoda, že som si v kufri nechala záškodnícku mapu, mohla som sa odtiaľto dostať aj sama…
„Predpokladám, že si sa dozvedel aj o tajomnej komnate. “
„Samozrejme, že áno. Profesorka Weasleyová na to tiež nezabudla. Vždy na mňa tak hľadí, akoby ma chcela uškrtiť. Na každej hodine si nájde spôsob ako mi strhnúť body…Je to obyčajná klamárka.“
Harriet prudko zastala. Nahnevalo ju čo povedal o jej mame. „To nie je pravda.“
„Oblbuje ťa sladkými rečičkami a tom aký bol tvoj otec statočný…pritom sú to len prázdne frázy. Ktovie s kým si to rozdala. Všetci už dávno vedia, že tvoj otec nie je Harry, ale niekto neznámy…tvoja matka je len úbohá cundra…“
Harriet bezmyšlienkovite vyslovila prvé zaklínadlo, ktoré ju napadlo. Žltý pás svetla, ktorý mal zasiahnuť Riddla bol však náhle odklonený. Nechtiac obdivovala jeho rýchle reflexy.
„Uväzniť !“ skríkol nahnevane. Okolo jej tela sa omotali povrazy. Cítila ako ju silno stisli. Ledva vládala dýchať. Čo ak ju tam nechá ? Nie, na to radšej nemyslela.
Rob sa pomaly upokojoval. Vedel, že to prehnal a mal by sa jej ospravedlniť. Už sa chystal, že ju rozviaže, keď chrapľavo skríkla : „A čo tvoja matka. Ona bola tiež len jeho šľapka…pokorná služobníčka, ktorá mu lízala…“
„BUĎ TICHO ! “ Sklonil sa k nej a prútikom jej prešiel po krku.“ Hnev ho celkom ochromil…Hrozne ho rozčuľovala. Nevedel si vysvetliť prečo je zrazu taký rozrušený…
Nechal ju zviazanú, ale pokračoval v ceste. Ťahal ju za sebou ako balík špinavého prádla. Poriadne si udrela ruku a oškrela koleno.
Keď vyliezli z tajnej chodby, rozviazal ju a agresívne ukázal na portrét Tučnej panej.
„Počkaj tam chvíľu, moja sestra po teba príde a neopováž sa o tom ani ceknúť.. Ja som ti neklamal, ale ty nevieš o mojich rodičoch absolútne nič…“
Portrét sa otvoril. Harriet zazrela Lucy Riddlovú. „No poď, nikto si to zatiaľ nevšimol…povedala som im, že si šla na záchod.“
Harriet ledva vládala chodiť. Telo ju poriadne bolelo. Je to sadista. Veď ja mu ešte ukážem.
„Harriet, Harriet !“ Mel zazrela svoju sesternicu ležať na zemi. Pár minút pred výbuchom šla von nadýchať sa čerstvého vzduchu. Odkedy ju chceli smrťožrúti otráviť každé jedlo jej privodilo drobnú nevoľnosť. Liečitelia ju ubezpečili, že to po pár týždňoch prejde. Vraj nemá jesť slané jedlá, ale čo už keď ich tak veľmi zbožňuje…To ju zachránilo. Nebyť toho trčala by v dome, ktorý začal horieť takým divným spôsobom. Nebol to typický oheň…
Dom obklopovala zvláštna sivá hmla. Nedokázala cez ňu prejsť. Vždy ju to odhodilo preč, akoby tam bola nejaká zábrana. Okolo domu sa začali zhromažďovať ľudia. Takmer celá ulica boli postihnutá týmto zvláštnym úkazom.
Titus, Rob a Lucy si všimli, že sa s ich príveskami niečo stalo. Sčerneli, a to bol neklamný znak, že jednému členovi ich spolku hrozí smrteľné nebezpečenstvo.
„Také niečo som v živote nevidel,“ skonštatoval Titus.
„Ja si myslím, že v tom majú prsty smrťožrúti,“ vyprskla Mel. Rob postrehol v jej hlase skrytú výčitku. Toto naozaj nechcel.
Videli ako sa Harriet pohla, jedna z črepín sa jej zabodla hlbšie do chrbta.
„Tak Riddle, vymysli niečo !“ oborila sa na ňho.
„Ja za to naozaj nemôžem.“ Rob vykročil trochu bližšie k hmlovine. Vedel, že cez ňu sa nedá prejsť. Cítil, že odpudzuje jeho magické schopnosti a prináša jeho duši neskonalú bolesť.
„Toto nie je mágia, neviem čo to je, ale myslím, že človek to nedokáže urobiť sám.“
Harriet nič necítila. Nepočula Melin krik…nachádzala sa v celkom inom svete… Vo svete spomienok…
Dosť dlho sa zdržala v učebni obrany proti čiernej mágii. Počas praktickej ukážky odzbrojovacieho zaklínadla prútik Elegardy Brightovej zo slizolinu, preletel celú miestnosť a zasiahol ju do oka.. Poriadne to bolelo a mama (profesorka obrany proti čiernej mágii) jej na to musela dať obklad. Elegarda sa z nej smiala. V skutočnosti sa dohodla zo svojou kamoškou, aby jej mohla spôsobiť zranenie.
Profesorka ju posielala do nemocničného krídla, ale tam už skončila Elegarda. Harriet ju bez milosti prekliala, tak až jej na tvári naskočili tykadlá. Nemienila s ňou zotrvať v jednej miestnosti dlhšie než to bude potrebné.
„Koza sprostá slizolinská !“ uľavila si keď ostala v triede sama. Bola to posledná hodina a na večeru sa jej ísť nechcelo.
Urobila to naschvál. Matka je tiež prípad. Obom nám strhla 20 bodov. To je nefér. Prečo mi to aspoň raz nemohla odpustiť. Dnes má dokonca štrnáste narodeniny. Do Rokfortu som šla o rok neskôr, lebo mama sa akosi nevedela rozhodnúť…
Oko jej konečne prestalo puchnúť. Uvelebila sa na lavici a trochu si ho pretrela masťou, ktorú jej nanútila mama. Bolo to celkom príjemné…Až do chvíle kým do triedy nevošiel Robert Riddle. Zrejme zase ostal po škole.
Harriet vstala. Chcela sa čo najskôr zdekovať. Medzi nimi dvoma zúrila malá vojna. Teraz bola tretiačka ona, ale on bol piatak. Stále mal navrch. Minulý týždeň mali pomerne ostrú výmenu názorov a Harriet sa odvážila zavrieť ho do skrinky. Ostal tam celú noc. Za trest musela čistiť zemiaky v školskej kuchyni a strhli jej aj ďalších 30 bodov. Nevedela prečo sa jej tak páči, rozčuľovať ho…
„Ešte máme spolu nevybavené účty,“ niečo príšerne lepkavé ju pripútalo k lavici.
„Mám ťa zmenšiť a vhodiť do nejakej parádnej fľašky alebo radšej priklincovať na školský erb ?“
Pokúsila sa niečo urobiť, ale prútik ležal na zemi. Rob ho odkopol skôr než ho stihla zdvihnúť.
„Budeš po škole dokým nezhniješ.“
„Myslíš ?“ Rob si k nej dobrácky prisadol. „Naozaj neviem čo také by som ti mohol urobiť…neodpustiteľné kliatby mám prísne zakázané a to ostatné je už dosť otrepané…“ Jeho pery sa k nej nebezpečne priblížili. Niečo jej zdvihlo hlavu a prinútilo ju nehýbať sa. Jeho bozk dopadol na jej krk. Trochu sa posunula v snahe dosiahnuť aspoň na svoju tašku. Možno bude stačiť, keď ho poriadne ovalí po hlave, má v nej dosť ťažké knihy.
„Riddle, ty prestaň s tým…“ vyštekla pobúrene, keď jej rukou siahol pod habit. Takto si to teda nepredstavovala. Vôbec to od neho neočakávala.
Ech, dúfam, že nezistí, že dnes mám na sebe tú novú podprsenku s vypchávkami…to by bol riadny trapas…
Ako na potvoru si všimol, že sa snaží zachytiť remienok z tašky.
„Toto sa ti nepodarí.“ Vzal jej tašku a posunul ju na druhú stoličku. Začínala prepadať panike. Ešte nikdy ju žiadny chalan nepobozkal. Vždy rozmýšľala o tom aké to je, ale on určite nebol vhodný kandidát na túto skúsenosť. Prečo sa celá rozochvela ? Bojí sa ho alebo je len vzrušená ?
Začali sa bozkávať. Nebolo to vôbec nepríjemné, práve naopak.
„Zruš to,“ zašepkala mu do ucha. Riddle ju poslúchol. Keď mala voľné ruky aj nohy očakával, že od nej dostane jednu poriadku ranu medzi oči. Nestalo sa tak. Namiesto toho ho objala a pomaly sa nechala viesť do zakázaného sveta.
„Ehm prepáčte, ja som nechcel vyrušovať,“ Bott rozpačito zavrel dvere. Zhodou okolností bol tiež po škole.
„Prečo nejdete dnu ?“ opýtala sa profesorka Weasleyová.
„Ja totiž… pani profesorka…“ koktal Bott.
„Nechoďte tam, prosím vás.“
Nepočúvala ho. Keď vošla dnu začala čakalo ju „príjemné“ prekvapenie.
„RIDDLE, ČO TO ROBÍTE S MOJOU DCÉROU ? JA VÁM DÁM ZNEUŽÍVAŤ DIEVČATÁ TOTO SI ODSKÁČETE ! AKO SA OPOVAŽUJETE NA ŇU SIAHNUŤ…STRHÁVAM SLIZOLINU 50 BODOV…“
„Pani profesorka, on nič..“ zastával sa ho Bott.
„VY MLČTE LONGBOTTOM A BUĎTE RÁD, ŽE NENAPÍŠEM VÁŠMU OTCOVI…“
„Mami, ja…my…teda…“ Harriet bola úplne vykoľajená. Nervózne si uhládzala rozstrapatené vlasy. Ako mohla niečo také urobiť ? Čo ju to vôbec napadlo ? Veď boli v triede…
„RIDDLE, OKAMŽITE CHOĎTE DO RIADITEĽNE…“
Minister mágie spolu s Helen a niekoľkými aurormi sa pridali k skupinke postávajúcej pred domom.
„PROSÍM DOSTAŇTE JU ODTIAĽ, VEĎ TAM VYKRVÁCA…“ Zrevala Mel. Nemohla sa pozerať na to, ako jej sesternica trpí.
„Pokúsim sa jej môcť, ale niekto musí ísť so mnou. Nemôžem uveriť tomu, že sa našiel hlupák, ktorí vypustil Smrtihlava.“ Helen hneď vedela o čo sa jedná. Také niečo už kedysi zažila. Ešte aj Voldemort uznal, že toto stvorenie musí ostať uzamknuté pred svetom…
„Akého smrtihlava ?“ opýtal sa Minister.
„Neskôr vám všetko vysvetlím.“
„Počkajte, mohli by sme s Bottom komunikovať prostredníctvom prívesku. Zistíme či mu môžeme nejako pomôcť.“ navrhol Titus.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 80x
Aréna smrti II
7. prosinec 2006 | 18.43 | rubrika: Jednorázkovky HP
Noc zahalila arénu temným plášťom. Nemala som strach, niečo také už dávno vymizlo z mojej mysle. Nebola som schopná premýšľať o tom čo sa stane, ak zmením svoju minulosť. Viem, že to nie je dovolené, ale nemôžem nechať svoju sestru zomrieť v rukách tých strašných beštií.
Narýchlo som si založila zlatú retiazku okolo krku a zastrčila som ju pod chatrný odev. Časovrat je mocná zbraň, ale občas
Narýchlo som si založila zlatú retiazku okolo krku a zastrčila som ju pod chatrný odev. Časovrat je mocná zbraň, ale občas
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 48x
Prekliaty mág : 5. kapitola Pán Tmy
7. prosinec 2006 | 17.50 | rubrika: Prekliaty mágD
„Jeho meno nesmieš poznať. Ani ty ani nikto iný. Toto dieťa musí byť vyhlásené za mŕtve. Nemôžem si ho nechať. Zabil by ho, keby sa dozvedel, že sa narodilo,“ posledný raz sa v jej tvári objavili nejaké city, keď hladila jemnú pokožku toho úžasného stvorenia. Nevedela si predstaviť čo bude potom, keď bude musieť navždy zabudnúť na ten maličký kúsok jej samej.
„Daj mu meno Lucien a ukry ho do nejakej nenápadnej rodiny. Keď nadobudne dostatok vedomostí, aby sa mohol ubrániť pred otcom vráti sa ku mne. Budem naňho netrpezlivo čakať,“ pritisla mrazivé pery na čelo dieťaťa, na ktoré sa tak veľmi tešila.
„Je to jazdec smrti, jeden z černokňažníkov prebývajúcich v Prekliatom meste. Ako si sa mohla zapliesť s takou príšerou ?“ odvetila pobúrene.
„Milujem ho a nesmierne ma bolí, že odmieta nášho syna. Netuším, prečo ho tak veľmi nenávidí. Keď som mu oznámila, že čakám dieťa všetko sa razom zmenilo. Správal sa ako nepríčetný blázon. Držal ma zavretú v nejakej špinavej cele. Musela som vynaložiť všetky sily na útek…“ nejaká fakľa prudko vletela do okna. Zazreli jazdca sediaceho na akejsi mohutnom trojhlavom prízraku, ktorý ani vzdialene nepripomínal koňa. Za ním sa zhmotňovala celá armáda rovnako odetých jazdcov.
„Zober ho preč. Ja tu ostanem a zdržím ich,“ vyhŕkla bolestne.
„Nie, to nebude stačiť. Musia uveriť, že malý to neprežil. Kopí anar, staň sa zrkadlom svetla, Matka čo stratila dieťa, získa späť, také čo stráca matku“ nahlas odriekala tie slová, aby zaúčinkovali čo najrýchlejšie. Lilo rýchlo vzala na ruky Luciena. Na jeho mieste sa objavilo nehybné detské telíčko mŕtveho chlapčeka.
„Lilo, preber sa,“ zúfalo skríkol Lucien. Vysielal kúzla na všetky strany, len aby ju dostal z dosahu bojachtivých Ingerov. Zrazu však pocítil zvláštnu slabosť. Opäť sa v ňom niečo zaseklo. Jeho myseľ zasiahla prudká bolesť. Zvalil sa na zem.
„Nie, prosím,“ zakvílil nešťastne. Telo mal meravé a stuhnuté. Nevládal sa ani pohnúť.
„Bolí to však, maličký ?“ posmešne odsekol Gargadus. Posmešný úškrn mu však zmizol z tváre, keď pocítil ako ho niečo prudko pritislo k zemi. Nad ním sa týčila mladá černokňažníčka Freyala. Ihneď sa dal na útek spolu zo svojou bandou.
„Čo sa to so mnou robí ?“ opýtal sa slabým hlasom. Nevládal sa ani pohnúť. Freyala ho opatrne vzala do náručia. Cítil auru moci vyžarujúcu z jej tela. Istá časť jeho bytosti pocítila šťastie, tá druhá sa však nesmierne bála.
„Musíš ísť so mnou, synček. Potrebuješ temnú energiu, inak by si to nemusel prežiť. Nedopustím, aby sa ti niečo stalo,“ láskavo mu prehrabla vlasy.
„Nie, ja to nechcem. Nenúť ma k tomu,“ odvetil vyhýbavo. Bolo mu jedno, čo sa s ním stane. Mágiu zla však hrozne nenávidel. Keď ju musel použiť pretekala jeho telom ako jed. Necítil sa dobre, keď využíval také kúzla. Stával sa z neho iný človek. Nebezpečný a chladný. Bál sa, že ho ovládnu negatívne emócie.
„Daj mu meno Lucien a ukry ho do nejakej nenápadnej rodiny. Keď nadobudne dostatok vedomostí, aby sa mohol ubrániť pred otcom vráti sa ku mne. Budem naňho netrpezlivo čakať,“ pritisla mrazivé pery na čelo dieťaťa, na ktoré sa tak veľmi tešila.
„Je to jazdec smrti, jeden z černokňažníkov prebývajúcich v Prekliatom meste. Ako si sa mohla zapliesť s takou príšerou ?“ odvetila pobúrene.
„Milujem ho a nesmierne ma bolí, že odmieta nášho syna. Netuším, prečo ho tak veľmi nenávidí. Keď som mu oznámila, že čakám dieťa všetko sa razom zmenilo. Správal sa ako nepríčetný blázon. Držal ma zavretú v nejakej špinavej cele. Musela som vynaložiť všetky sily na útek…“ nejaká fakľa prudko vletela do okna. Zazreli jazdca sediaceho na akejsi mohutnom trojhlavom prízraku, ktorý ani vzdialene nepripomínal koňa. Za ním sa zhmotňovala celá armáda rovnako odetých jazdcov.
„Zober ho preč. Ja tu ostanem a zdržím ich,“ vyhŕkla bolestne.
„Nie, to nebude stačiť. Musia uveriť, že malý to neprežil. Kopí anar, staň sa zrkadlom svetla, Matka čo stratila dieťa, získa späť, také čo stráca matku“ nahlas odriekala tie slová, aby zaúčinkovali čo najrýchlejšie. Lilo rýchlo vzala na ruky Luciena. Na jeho mieste sa objavilo nehybné detské telíčko mŕtveho chlapčeka.
„Lilo, preber sa,“ zúfalo skríkol Lucien. Vysielal kúzla na všetky strany, len aby ju dostal z dosahu bojachtivých Ingerov. Zrazu však pocítil zvláštnu slabosť. Opäť sa v ňom niečo zaseklo. Jeho myseľ zasiahla prudká bolesť. Zvalil sa na zem.
„Nie, prosím,“ zakvílil nešťastne. Telo mal meravé a stuhnuté. Nevládal sa ani pohnúť.
„Bolí to však, maličký ?“ posmešne odsekol Gargadus. Posmešný úškrn mu však zmizol z tváre, keď pocítil ako ho niečo prudko pritislo k zemi. Nad ním sa týčila mladá černokňažníčka Freyala. Ihneď sa dal na útek spolu zo svojou bandou.
„Čo sa to so mnou robí ?“ opýtal sa slabým hlasom. Nevládal sa ani pohnúť. Freyala ho opatrne vzala do náručia. Cítil auru moci vyžarujúcu z jej tela. Istá časť jeho bytosti pocítila šťastie, tá druhá sa však nesmierne bála.
„Musíš ísť so mnou, synček. Potrebuješ temnú energiu, inak by si to nemusel prežiť. Nedopustím, aby sa ti niečo stalo,“ láskavo mu prehrabla vlasy.
„Nie, ja to nechcem. Nenúť ma k tomu,“ odvetil vyhýbavo. Bolo mu jedno, čo sa s ním stane. Mágiu zla však hrozne nenávidel. Keď ju musel použiť pretekala jeho telom ako jed. Necítil sa dobre, keď využíval také kúzla. Stával sa z neho iný človek. Nebezpečný a chladný. Bál sa, že ho ovládnu negatívne emócie.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 30x