Noc temných II: 22. kapitola Hra s ohňom

16. listopad 2006 | 20.08 | rubrika: Noc temných IID
„Nezahrávaj sa so mnou. Na niečo som sa ťa pýtal ?“
Jej srdce vynechalo pár úderov. Ostala stáť ako obarená. Nemohla mu odpovedať. Snažila sa zachovať pokoj. Helen sa možno objaví…Ale kedy ?
„Ona niekam odišla ?“ pokračoval vo vypočúvaní. Sagria si všimla, že prútik stisol o niečo silnejšie, dokonca z neho vystrelili červené iskry. Keď neprehovorí určite to schytá. Rob vycítil, že sa deje niečo zlé. Trochu sa pomrvil, rúčkami zovrel okraje postieľky… Uprene sa zahľadel na Sagriu. Mal parádny výhľad na skriňu, v ktorej boli jeho veci…veľmi často na ňu hľadel…
„Cruc…“ Voldemort sa zarazil uprostred kúzla. Namiesto pojašenej liečiteľky pred ním stála veľká drevená skriňa. Zatarasila takmer polovicu izby. Rob sa usmial, tento žartík sa ockovi nebude páčiť… Odčerpalo mu to dosť síl…
Nemo zízal na skriňu. „Transfigurácia ? Ako sa tá baba mohla tak rýchlo…“ Vrhol podozrievavý pohľad na malého… Rob mal však zavreté oči a tváril sa, že spí. Ani sa nepohol.
„Ak si myslíte, že sme skončili tak sa veľmi mýlite ! “
Helen sa ledva podarilo otvoril dvere. Prekvapene zízala na obrovskú skriňu.
Sagria mu povedala, že som ušla. Už sa začínam modliť… „Voldemort, si tam ?“ Hrdinsky sa ozvala.
„KDE SI BOLA ?“
„V kúpeľni.“ Zastavila sa tam, aby sa trochu upravila.. Vrátila by sa oveľa skôr keby ju na rohu neprepadol rozzúrený duch…
Voldemort vyslovil nejaké zaklínadlo. Helen inštinktívne cúvla. Skriňa sa opäť zmenila na Sagriu.
„Choď do mojej pracovne a daj do poriadku Malfoya…nechám ho trpieť.. bude žiť v strachu… POHNI SA !“ Sagria sa ledva spamätala z nedobrovoľnej premeny. V duchu ľutovala Helen, ale zároveň bola rada, že ju poslal preč…
„UŽ MÁM DOSŤ TVOJICH VÝSTRELKOV…BOLA SI V KÚPEĽNI, ALE PREDPOKLADÁM, ŽE NIE CELÝ DEŇ…Myslím, že tentoraz obyčajný cruciatus nebude stačiť…“
„Ale, ja…“
„Choď von,“ prikázal jej stroho. Helen mala dojem, že kráča na popravisko. Voldemort šiel za ňou, občas jej do ucha zasyčal, kade má ísť. Inak s ňou nikto nekomunikoval. Smrťožrúti im uskakovali z cesty.. všetci tušili, že tentoraz ide do tuhého…
Helen zastala až pred dverami do pivnice. Ešte nikdy tam nevstúpila. Voldemort zamrmlal zaklínadlo a pánty silno zaškrípali… Zbadala obrovské množstvo drobných pavučín. Nechcelo sa jej tam vojsť…
„Choď dnu, stále rovno…“ Zazrela ponuré schodisko…zábradlie tvorili spletené hady…Dvere sa prudko zabuchli. Zahalila ich tma.
„Lumos,“ Jeho prútik sa rozsvietil.
„Pokračuj,“ vyzval ju.
Rozochvene vstúpila na vratké schodisko. Čím boli nižšie, tým viac sa bála. Ani zďaleka nie je taká mocná, aby ho porazila…Mohla by niečo skúsiť, ale vedela, že smrťožrúti by ju nenechali odísť…Má vôbec nejakú šancu ?
„Nezastavuj sa.“
Tmavá miestnosť bez okien v nej nevzbudzovala dôveru. Nebol tam ani jediný kus nábytku. Čierny koberec s hadím vzorom lemoval celú miestnosť ako smútočný šál.
Voldemort ju nechal stáť uprostred hadieho vzoru, na mieste kde sa preplietali ich utkané telá, ustúpil celkom na kraj k jednej zo stien…Prútik zhasol, vystriedali ho obludné hrubé sviece, ktoré sa naraz rozhoreli. Vyčnievali z ľudských lebiek.
Nepozdávalo sa jej to. Čo má znamenať to divadielko ? Keby ju chcel zabiť mohol by to pokojne urobiť pred ostatnými…
Niečo jej spadlo na chrbát. Keď sa toho dotkla zistila, že je to ľudská ruka vyžratá až na kosť…Rýchlo ju odhodila. Hore na strope boli ako girlandy rozvešané kostry rôznej veľkosti aj rôzneho štádia rozkladu, niektoré z nich boli dokonca zvieracie, zazrela aj niečo podobné vlkolakovi…Jedna z mŕtvol bola ešte celkom čerstvá, opatrne z nej odkvapkávala krv. Začínala ľutovať, že sa tam pozrela. Pár prázdnych hákov viselo oproti pochmúrnemu lustru, na ktorom ležalo množstvo zvieracích koží… Keď si pomyslela, že možno bude visieť medzi nimi, bolestivo sa jej zovrelo hrdlo…
„Čaká ťa pár horúcich chvíľ, moja drahá. Budeš ma prosiť na kolenách…áno to urobíš…“
Jeden z hadov na koberci náhle ožil. Jeho chvost sa jej omotal okolo pása a zhodil ju na zem. Potom opäť vstúpil do koberca.
„Ophioglossum !“ Zaklínadlo, ktoré vyslovil rozplietlo hadí vzor, vystrelili z neho ohnivé jazyky…

[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x) | přečteno: 98x

Noc temných II: 21. kapitola Prípad Trish

15. listopad 2006 | 19.28 | rubrika: Noc temných IID
Draco sa ocitol v tmavej uličke. Chladný nočný vzduch ho prebral z omámenia. Nevidel ani na krok a keď vytiahol prútik uvedomil si, že sa nedá použiť.
„Kde to som ?“
Odpoveďou mu bol len tichý ston. Začul tlmené zašuchotanie nejakej látky. Keď sa obzrel za seba zbadal pri múriku nejakú štíhlu postavu. Zo všetkých síl sa snažila postaviť.
„Kto ste ?“ vyštekol na ňu. Podľa
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x) | přečteno: 86x

Nemilovaná II: VIII. kapitola Bolestivá minulosť

15. listopad 2006 | 19.26 | rubrika: Nemilovaná IID
„Pomôž mi,“ jačal Malfoy, keď sa jeho nohy obtreli o obrí chrup. Tom si zúfalo prehrabával vrecká. Nevedel akým spôsobom by mohol zastaviť rozzúreného obra. Tieto bytosti sa nedali zastrašil mágiou. Ich krv pôsobila ako štít proti kúzlam. Tom úmyselne prútikom zamieril na Danov habit.
Drobné zaklínadlo ho po dĺžke roztrhlo. Udivený obor si akurát stihol uvedomiť, že mu v rukách ostal kúsok oblečenia. Dan prudko dopadol na zem. Poriadne si oškrel koleno. Obor k nim rozčúlene naťahoval ruky. Tom sa ledva vyhol jeho výpadu a rýchlo natlačil Dana a Tifany do úzkej jaskyne. Bola taká malá, že sa tam obor nemohol dostať.
„U Merlina,“ ziapal Dan. Ostali mu len spodné nohavice a topánky.
„Nemohol si to urobiť nejak inak ?“ nenávistne zagánil na Toma.
„Neboj sa nabudúce sa nebudem obťažovať so zachraňovaním tvojho krku. Pozbieram to čo s teba ostane a pošlem to tvojim rodičom,“ neľútostne vyhlásil Tom.
Všetci traja sa krčili pri stene. Obor rukou naslepo capkal po vnútornej stene jaskyne. Po chvíli to však vzdal a rezignovane si sadol na zem.
„JA NIE SOM ODKÁZANÝ NA POMOC NEJAKÉHO HUMUSÁKA,“ Dan opäť začínal strácať nad sebou kontrolu.
Tifany odhodlane otvorila oči. Jej dych sa konečne ustálil a bola schopná opäť vnímať realitu. Tom ju opatrne pustil. Bez slova zamieril k Danovi. Z jeho očí vyžarovala zlosť.
„Hej, chalani, neblbnite,“ jemne chytila za ruku Toma, aby mu zabránila urobiť nejakú hlúposť. Prosebne sa naňho zahľadela.
„Neboj sa ani sa ho nedotknem. Nemienim si s ním špiniť ruky. Myslí si, že jeho rodina má právo na nejaké špeciálne výsady,“ pochmúrne si premeral svojho spolužiaka. V žiadnom prípade by nechcel patriť do jeho rodiny.
„ Ja ťa však vyvediem z omylu. Tvoj otec je obyčajný podliak a vrah. Veľavážený Draco Malfoy sa zamiloval do mojej matky. To mu však nezabránil v tom, aby ju bez milosti nechal trpieť a pomaly umierať. Ty nemáš právo niekoho urážať. Je ešte veľa vecí, ktoré o svojej rodine nevieš,“ nekričal naňho, ale z jeho slov vyžarovala tichá výčitka. Dan ostal stáť ako obarený.
„Prepáč, ja som…“ príliš neskoro si uvedomil svoju zaslepenosť. Tom mu práve zachránil život a on nemal ani toľko slušnosti, aby mu poďakoval.


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 55x

Noc temných 20. kapitola Náprava náhodných kúzel

14. listopad 2006 | 16.58 | rubrika: Noc temných IID
„Neviem ako sa mám k tebe správať. Môj otec a ja sme nemali dobrý vzťah. Zabil som ho v jeho vlastnom dome. Nedal som mu ani možnosť prehovoriť…Nechal nás s mamou samých a to sa mu aj vypomstilo…tvoja mama to nevie, pre istotu som jej to nepovedal. Dúfam, že zachováš tajomstvo..“ Voldemortovi bolo príjemné držať na rukách to „bezbranné“ stvoreniatko. Ešte viac ho udivovalo, že k nemu necíti odpor, ale lásku. Synove oči na ňho hľadeli takmer s posvätnou úctou. Nebáli sa nahliadnuť do jeho temnej duše…
Rob uprel pohľad na svoju obľúbenú hračku. Hrkálka sa opäť zdvihla a smerovala k nemu. Voldemort ju chytil….

[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.8 (5x) | přečteno: 93x

Nemilovaná II: VII. kapitola Stratení v temnotách

12. listopad 2006 | 20.11 | rubrika: Nemilovaná IID
Draco Malfoy, nerozhodne postával pred riaditeľňou. Keď mu domov prišiel list o údajnej smrti jeho syna, takmer dostal infarkt. Dan bol odjakživa jeho obľúbencom a nevedel si predstaviť, žeby ho nahradil niektorí z jeho mladších súrodencov.
Nervózne poklopával vychádzkovou palicou po dverách riaditeľne. Nebol zvyknutý čakať. Nevyhovovala mu spoločnosť, v ktorej sa ocitol.
Henry Craft nesmelo postával pri mužovi odetému v dlhom čiernom plášti, ktorý mal zahalená tvár. Za ruku držal poblednutú ženu. Bola by celkom pekná, nebyť desivých kruhov pod očami a nervozity, ktorá krivila jej črty. Muklovské oblečenie mu však odobralo chuť na ďalšie skúmanie.
Toto sú rodičia Slizolinčanov ? Mukelkovia a neurodzení ? Keby ctihodný Salazar videl aká zberba obsadila Rokfort, radšej by ho celý vyhodil do vzduchu.
Keď sa pracovňa konečne otvorila, vstúpil dnu ako prvý. Mal toľko otázok, že nevedel odkiaľ by mal začať.
Snape sedel za stolom, pokojný a vyrovnaný ako vždy. Hneď mu bolo jasné, že Draco mu chce pripraviť dosť rušné chvíle, preto obrátil svoju pozornosť na zahaleného muža.
„KDE JE MOJA DCÉRA,“ skríkol Barty a urobil pár krokov smerom k nemu. Snape si bol istý, že ten hlas veľmi dobre pozná.
„V záznamoch sa píše, že Tifany Sledgeová je sirota. Tým pádom asi ťažko môžete byť jej otcom,“ chladne ho uzemnil riaditeľ.
„A čo môj syn. Snáď mi nechcete tvrdiť, že Tom bez stopy zmizol. To predsa nie je možné ?“ zapojil sa do debaty Henry Craft. Bol to obézny muž s dobráckou okrúhlou tvárou. V jeho očiach Snape postrehol veľa bolesti a zármutku.
„AKO SI MOHOL PUSTIŤ DANA NA TAKÉ NEBEZPEČNÉ MIESTO, SEVERUS ?“ rýchlo ho prekričal Draco Malfoy.
„Buďte láskavo ticho. Keď rozprávate všetci naraz nerozumiem vám,“ pohŕdavo odsekol Snape.
„Nehraj sa so mnou, Severus. Nevieš čoho všetkého som schopný. Tifany nie je mŕtva. Vidím to v tvojich očiach. Nie si jediný, kto ovláda legilimenciu,“ oči zahaleného muža sa zavŕtali do Snapeovej tváre.
„Neviem o čom to hovoríte. Radím vám, aby ste ma neoslovovali krstným menom pán…“
„Bartemius Crouch junior,“ rozčúlene sa predstavil. Jeho slová mali na riaditeľa dosť veľký účinok. Zúrivo si stiahol kapucňu a odhalil znetvorenú tvár. Riaditeľovi od prekvapenia padla sánka. Niečo také bolo nad jeho sily. Nedokázal zakryť prekvapenie.
„Môj úsmev už nie je taký ako kedysi, ale určite spoznávaš isté črty mojej niekdajšej tváre.“
Snape nemo prikývol. Na nič viac sa nezmohol. Barty totiž podišiel k stolu a surovo ho schmatol za prednú časť habitu.
„Neviem, kde je tvoja dcéra. Mal by sa na to spýtať Hagrida. On ich mal na starosti.“


[ Pokračování článku ]
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x) | přečteno: 36x

Noc temných II: 19. kapitola Rodinná pohoda

12. listopad 2006 | 19.39 | rubrika: Noc temných IID
Prešlo niekoľko dní počas ktorých Roba neustále niekto strážil. Ani na chvíľu ho nespustili z očí…
„Ty si nás dostal do poriadnych problémov,“ neustále frflala Sagria. Ešte stále ju bolelo telo, od cruciatu, ktorý jej Voldemort uštedril.
Rob sa na ňu previnilo usmial.
„Keby tvoj úžasný otecko prišiel na to čo Helen robila asi by nás obe dorazil.“
„Nemala som ti nič hovoriť. Vidím ako sa na teba dá spoľahnúť,“ pokarhala ju.
„On nás predsa neprezradí, je príliš malý.“
„On nie, ale čo keď niekto začuje...“ Helen podišla k Sagrii a prešla jej rukou po rozboľavenom pleci. Magická energia ihneď zaúčinkovala.
„Ďakujem ti. Na niektoré miesta si už nedosiahnem. A teraz by si mi mohla konečne povedať, kto bol ten chlap ?“
Helen prevrátila očami. „Ty s tým neprestaneš. Už som ti hovorila, že to bol lekár. Musela som sa nejako dostať na psychiatriu za svojou niekdajšou kamoškou.“
„V tom ti s radosťou pomôže aj Temný pán.“
„Veľmi vtipné. A ty si prečo nebola s malým ? Veď si mi to sľúbila.“
Sagria sa začervenala. „Nuž, ja som si odskočila a…“


Sagria bola hrozne nervózna. Obávala sa, že Temný pán príde na to, že Helen odišla. Musela si dať niečo na upokojenie. Po pár pohárikoch ďatelinového piva sa jej mierne začkalo a začínala vidieť dvojmo. Alkohol jej vždy veľmi rýchlo stúpol do hlavy.
„Hik, kam som to mala vlastne ísť ? Hik, do izby, hik myslím.“
Stlačila kľučku a vošla dnu. Nebola si istá či je na správnom mieste.
„Hik, kde je kolíska ?“
Na zemi sa povaľovali nevypraté habity, rôzne druhy ponožiek a zvyšky jedla. Namiesto kolísky zbadala pomerne úzku posteľ.
„Tak tu som určite nemala byť.“
Zbadala dvoch Červochvostov s osuškou obkrútenou okolo hrudníka.
„Vypadnite, vy nadržaná ježibaba,“ vrieskal na ňu.
„Vy dvaja mi nebudete hovoriť čo mám robiť.“
„Dvaja ? Netárajte, veď som tu sám. A vy zmiznite, lebo sa budem na vás sťažovať.“
„Hik, ako myslíš, ale najprv sa zahráme na naháňačku.“ Niekoľkokrát obehli posteľ. Sagria sa občas poriadne udrela.
„Počkajte, keď nájdem prútik, niečo zažijete. “ dychčal Červochvost.
„S tým počítam.“ Starú ženu nahradila krásna mladá blondínka…


„Ty si mu vsugerovala, že vyzeráš tak ako predtým ?“ Helen neverila vlastným ušiam.
„Čo som mala robiť, keď sa tváril tak zdesene. Jednoducho som mu to uľahčila,“ zasnene si priložila ruku k ústam.
„Tuším treba prebaliť malého. Kam si položila púder ? Sagria, hovorím s tebou…“
„Hneď to bude, accio púder !“ Otvorená fľaštička vletela do jej ruky. Sagria zakašľala. Potkla sa o plyšového medvedíka, ktorý ležal na zemi…Obsah fľaštičky si vyliala na hlavu.
„Biely mejkap ti pristane…“


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.25 (4x) | přečteno: 87x

Noc temných II:18. kapitola Skôr než odídeš

12. listopad 2006 | 14.20 | rubrika: Noc temných IID
„Kde si bola tak dlho ?“ zavrčal Voldemort. Vždy keď Helen niekam odišla celkom sama začal ju podozrievať.
„Musela som sa trochu prejsť. Už som príliš dlho zavretá…Sagria mi sľúbila, že sa na chvíľu postará a Roba…“
Cítila ako jej bolestne zovrel ruku. „Bez môjho dovolenia nesmieš nikam chodiť. Veľa nechýbalo a bola by odhalená totožnosť nášho syna…s tou babou si to tiež vybavím…pár
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.33 (6x) | přečteno: 102x

Purpurový svet

12. listopad 2006 | 13.14 | rubrika: Jednorázkovky HP
Merope spokojne prešla po malej slabo osvetlenej kuchyni. Na krku sa jej leskol Slizolinov medailón. Jemne ho poťažkala v ruke. Raz príde čas, keď bude patriť jej synovi.
Zbožňovala malého Toma a nikdy neľutovala, že sa narodil len vďaka elixíru lásky. Niečo na ňom ju však desilo. V jeho očiach občas zazrela zvláštne plápolajúce svetlo. Deti z okolia nechtiac podliehali čaru tých očí. Väčšinou
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 39x

V zajatí snov : IV. Prvé kúzlo

11. listopad 2006 | 17.10 | rubrika: V zajatí snovD
„Toto všetko je len nejaký hlúpy trik. Povedzte, že to nie je pravda ! “ zdesene prešla rukou po chladnej mase. Vnútri priam bytostne pociťovala žijúce stvorenie. Pochopila význam Grétiných slov. Hľadeli na ňu oči uvrhnuté do večného spánku.
„Mrzí ma to, ale nie je to žiaden klam. Gréta porušila prísahu, nedá sa nič robiť. Kruh moci sa uzavrel,“ Garapodo smutne sklonil hlavu.
„Stala
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 38x

Nemilovaná II: VI. Mágia lesa

11. listopad 2006 | 15.34 | rubrika: Nemilovaná IID
O niekoľko hodín neskôr …
Hagridova chalupa bola už od rána plná kriku a zvady. Grawp sedel na veľkej hojdačke, ktorú Hagrid zmajstroval pre svojho syna. Zapchával si uši, aby nemusel počúvať neutíchajúci krik. Odkedy do ich domu prišla Madam Maxime veľa vecí sa zmenilo…
„Olympe, zlatíčko, nehnevaj sa. Musím ísť na obchôdzku,“ zmätene vyjachtal Hagrid.
Cez okno vyletela kuša aj so šípmi. Grawp zamrmlal čosi nezrozumiteľné a opatrne ju vzal do rúk.
„AKO SI MOHOL NIEČO TAKÉ DAŤ MALÉMU DECKU,“ jedovala sa Olympe. Malý Jahib si s ňou takmer prestrelil oko. Bol to Hagridov šesť- ročný syn. Rovnako ako jeho otec aj on zbožňoval nebezpečné situácie.
„Šmária, šak ja som mu to nedal,“ chabo sa bránil Hagrid. Cez okno zazrel troch študentov prichádzajúcich spolu s Filchom. Rýchlo pobozkal stále lamentujúcu Olympe a vybehol von. Celkom zabudol, že mu riaditeľ prikázal viať zo sebou troch slizolinčanov.
Nedokázal pochopiť, prečo Snape trestá študentov zo svojej najobľúbenejšej fakulty. Takisto sa nevedel zmieriť s tým, že bláznivé ministerstvo určilo za riaditeľa Rokfortu bývalého smrťožrúta. Na Rokforte ostával len kvôli tomu, že ako nekvalifikovaný čarodejník, by len ťažko našiel lepšie zamestnanie.
Tom a Dan. To som si mohol myslieť, že mi sem riaditeľ pošle tých dvoch nezbedníkov. Obaja toho majú dosť na rováši. Ale to dievča ? Ako sa priplietlo medzi nich ?
Priateľsky sa usmial na Tifany, ktorá pôsobila dosť bezbranne oproti tým dvom chuligánom. Vedel, že má veľké problémy zaradiť sa do slizolinského kolektívu. Prváci ju akosi neprijali medzi seba.
„Dobrý večer, pán profesor,“ pozdravila mu.
„Pokojne ma volaj Hagrid, nepotrpím si na formality,“ odvetil povzbudzujúco. Tifany mu už od začiatku pripadala, ako veľmi sympatické dievča. Akosi nezapadala do profilu bežnej slizolinčanky.
„A čo vy dvaja ? Čo ste zase vyviedli ?“ otočil sa smerom k Tomovi a Danovi.
„Nestaraj sa, Hagrid,“ odvrkol Dan. Hneď mu dal jasne najavo čo si o ňom myslí.
„OPLAN,“ skríkol Grawp a namieril naňho kušu. Hagrid mu ju rýchlo vytrhol z rúk. Nebadane ho potľapkal po pleci a čosi mu zašepkal do ucha.
„Nič sa nebojte, braček je len trochu rozrušený. Prejdeme sa aby ten sliz…vlastne Snape bol spokojný. Držte sa pohromade a hlavne nerobte paniku.“
Vykročil smerom k Zakázanému lesu. Lampáš v jeho rukách vrhal strašidelné tiene. Mrazivý šuchot lístia a zvuky nočného vtáctva ich sprevádzali na každom kroku. Tifany sa triasla od zimy. Tom dosiaľ nepovedal ani slovo. Nemal záujem sa opäť pohádať s Danom.
Zazrela prúdy červenkastého svetla, ktoré presvitali cez kríky. Jasne rozoznala obrysy prútika, ale nestihla zareagovať. Hagrid ju rýchlo sotil na zem. Nejaké kúzlo preletelo tesne popri nej. Tom a Dan prekvapene zastali. Neviditeľná postava na nich spustila spŕšku zaklínadiel. Tifany vykríkla od bolesti. Jedno z nich ju zasiahlo do hrude.


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 34x