Nemilovaná II: I. Liek na osamelosť

2. listopad 2006 | 13.56 | rubrika: Nemilovaná IID
Rokfotský expres vyfúkol poriadny kúdol pary a vydal sa na cestu do vysnívanej školy čarov a kúzel. Tifany sa na poslednú chvíľu vyklonila z okna.
„Mami, nezabudni poriadne nakŕmiť Gerryho !“ požiadala ju. Trochu ju mrzelo, že nemôže vziať do Rokfortu svojho papagája. Odjakživa milovala zvieratá a len čo v obchode zbadala neposedného pestrofarebného vtáka, nedokázala odolať nutkaniu kúpiť ho. Takisto vlastnila aj pár bielych myší a jedného zatúlaného kocúra.
Blacksabat hlasno zamraučal a snažil sa dostať z košíka. Tifany ho opatrne vzala na ruky a nežne ho pohladila po zamatovom chrbte. Vždy strašne vystrájal, keď sa ocitol v tesnom priestore.
„Neboj sa. Celý náš zverinec na teba bude netrpezlivo čakať,“ veselo poznamenala Vicky. Vo vnútri však pociťovala obrovský smútok. Ešte nikdy nebola od svojej dcéry odlúčená na takú dlhú dobu. Bez nej bude byt taký tmavý a pustý. Obloha sa zatiahla. Na jej vlasy začali pomaly dopadať kvapky dažďa. Nemotorne vystrela pestrofarebný dáždnik.
Tifany netušila, že Barty Crouch bol jej otcom. Vicky zatiaľ nenašla odvahu porozprávať jej celú pravdu. Jej dcéra si myslela, že jej otec sa volal Tim Sledge a zomrel pri nejakom pracovnom úraze. Vicky čarovala len veľmi zriedkavo. Snažila sa vyhýbať všetkému čo malo niečo spoločné s mágiou. Asi ťažko by niekomu na ministerstve vysvetlila, že predtým bola domácim škriatkom a svoju terajšiu podobu získala vďaka krvi Temného pána. Ľudia by to nikdy nepochopili…Všetko sa však zmenilo, keď došiel list z Rokfortu. Tifany sa jej priznala, že občas sa okolo nej dejú zvláštne veci. Vtedy Vicky musela pripustiť, že jej dcéra je čarodejnica. Chodila s ňou po obchodoch a rozprávala jej o veľkom krásnom hrade plnom záhad a tajomstiev…
Rokfortský expres sa pohol. Rodičia a príbuzní sa začali pomaly rozchádzať. Vicky netrpezlivo žmolila v rukách nejaký lístok. Nebola si istá či je rozumné jatriť staré rany. Čo ak to nie je pravda ? Všetci predsa vravia, že je to nezmysel. Ešte nikto nezlomil moc dementorov.
Vicky, musíš tam ísť. Teraz už nemôžeš cúvnuť. Sníva sa ti o ňom. Vieš, že ťa potrebuje. V duchu si dodávala odvahu.
Zamiešala sa do davu ľudí. Ešte raz očami prebehla adresu. Odhodlane vykročila po zablatenom chodníku. Nech sa stane, čo sa má stať.


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 53x

Greybackova dcéra XI. kapitola Rozum a cit

2. listopad 2006 | 13.53 | rubrika: Greybackova dcéraD
„Dáte si niečo, pani moja ?“ opýtal sa Dobby. V rukách držal podnos plný jedla. Svadobná hostila bola v plnom prúde. Timea sa schválne uchýlila do kuchyne. Pár svetlých pramienkov vlasov sa jej uvoľnilo z účesu. Nemohla uveriť tomu, že Lucius ju donútil hrať pred jeho rodičmi a známymi takú ponižujúcu hru.
Musela sa správať ako nejaká namyslená snobka a znášať prítomnosť Bellatrix. Hneď jej došlo, že tá žena je veľmi nebezpečná a keby niečo zistila, určite by ich oboch zabila. Jedine to ju posmelilo, aby vydržala všelijaké narážky, ktorými ju častovali priateľky pani Malfoyovej.
„Nie, ďakujem. Buď taký dobrý a nikomu nehovor, že som tu,“ požiadala ho. Dobby zmätene prikývol a odišiel.
Sadla si na stoličku. Musela to urobiť veľmi opatrne, aby si nedokrčila šaty. Všetko na tej oslave jej liezlo na nervy. Vrátane Luciusa, ktorý sa jej potichu vyhrážal a ani na chvíľu ju nespustil z očí. Podarilo sa jej vykĺznuť z oslavy až keď, odišiel na záchod. Konečne si mohla vydýchnuť, nakoľko jej to šaty dovoľovali.
Na prste sa jej leskol rodinný šperk Malfoyovcov. Najradšej by ho šmarila do nejakej tortovej polevy. Nechcela patriť do rodiny, v ktorej sa ľudia bezdôvodne nenávidia nečarodejníkov. Nemala však na výber. Lucius jej naznačil, že ju nebude nútiť, aby s ním ostala. Môže odísť, ale bez detí. Niečo také by však nedokázala.
„ČO TU ROBÍŠ ?“ nahnevane vyštekol Lucius. Hľadal ju po celom dome. Začínal sa obávať, že sa naňho vykašľala. Stále bola dôležitým svedkom vraždy. Ak by náhodou prehovorila, poputoval by rovno do Azkabanu. Prípadne by ho Blackovci obesili na najbližší strom.
„Som celá dolámaná, tvoji príbuzní ma celkom vyšťavili. Potrebujem si oddýchnuť.“
„Toto nie je vhodné miesto. Čo tak spálňa ?“ bez varovania ju vzal na ruky. Musel uznať, že niektoré tradície nie sú až také zlé.


[ Pokračování článku ]
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x) | přečteno: 55x

Greybackova dcéra X. kapitola Najdrahší poklad

2. listopad 2006 | 07.12 | rubrika: Greybackova dcéraD
Timea nemo hľadela na mŕtvu ženu. Srdce jej zaplavili pochybnosti. Túžila potom zovrieť v náručí svojho strateného syna, ale bála sa Luciusa. Zdalo sa, že mu nerobí žiadne problémy niekoho bez milosti zabiť.
„Áno, chcem ho vidieť,“ pomaly pristúpila k nemu. Vycítila jeho nepokoj. Rozčúlene k nej vystrel poranenú ruku. Rana začínala postupne blednúť. Timea vedela, že počas najbližšieho splnu
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x) | přečteno: 61x

Noc temných II: 7. kapitola Pokrvné puto

2. listopad 2006 | 07.11 | rubrika: Noc temných IID
Helen už nemohla viac čakať. Musela zistiť, či je naozaj tehotná. Zastavila sa uprostred chodby a sústredene privrela oči. Poznala veľmi ľahký spôsob ako sa to dozvedieť. Stačilo nadviazať spojenie s dieťaťom. Ak jej odpovie, tak existuje… Rukou si prešla po bruchu.
Cítila ako mu pravidelne bije srdce. Dýchal vzduch, jedol a trápil sa spolu s ňou. Rozoznala niečo pokrútené, čo ešte ani zďaleka nepripomínalo živú bytosť, citové spojenie bolo napriek tomu veľmi silné. Potreboval ju. Tak veľmi si želal, aby ho ľúbila.
„Mami, neopúšťaj ma…“ prosil ju. Nevyslovili to jeho pery, ale duša tej drobnej postavičky by nezniesla odmietnutie.
„Neopustím ťa,“ zašepkala Helen. Dieťatko sa upokojilo. Hrejivý pocit zaplnil jej vnútro. Nemôže ubližovať vlastnému dieťaťu. Ono za nič nemôže.
Obraz malého sa takmer rozplynul. Helen sa obzrela za seba. Stál tam Severus Snape a neveriacky hľadel na obraz dieťaťa, ktorý pred malou chvíľou pokrýval celú stenu…Pripomenulo mu to istú nepríjemnú záležitosť a ženu, ktorá ho zo slzami v očiach poslala dočerta.
„Pôsobivé kúzlo,“ zhodnotil chladne, „znamená to, že…“
„Môžeme sa pozhovárať niekde inde ?“
„Áno, iste,“ súhlasil Snape. Veľmi ho zaujímalo čo mu vlastne chce povedať. Medzitým z nej môže nenápadne vytiahnuť akú kliatbu použila na Ginny Weasleyovú.

[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x) | přečteno: 98x

Nemilovaná I: X. Kapitola Ruže

2. listopad 2006 | 07.09 | rubrika: Nemilovaná I D
Priložila si ruku na hruď, aby upokojila rozbesnené búšenie srdca. Nechala varešku automaticky dokončovať obed. Ďalšie kuchynské náčinie poletovalo okolo nej a čakalo na pokyny. Winky len rezignovane mykla plecom. Bolo jej jedno, čo budú mať na tanieri.
Barty ju poriadne vystrašil. Z očí mu sálala pravá nefalšovaná zlosť. Uľavilo sa jej až keď odišiel. Nechápala čo to má znamenať. Nie je predsa normálne, aby sa tak správal. Žeby ju stále považoval za svoju priateľku ? Winky rezolútne potriasla hlavou. Nemohla mu veriť. Nie potom čo sa odohralo so smrťožrútmi. V žiadnom prípade by nedopustila, aby sa niečo také znovu opakovalo. Pán Crouch by sa čudoval, keby vedel akého má podareného syna.
Vyklonila sa z okna. Bola zvedavá či sa starý Crouch príde najesť domov. Do nosa jej udrela príjemná vôňa ruží. Boli to obľúbené kvety pani Crouchovej. Predtým ich všelijako obstrihávala a starala sa o nich…Pán Crouch však musel časom najať záhradníka. Doviedol si zo sebou aj svoju dcéru Annie. Táto príťažlivá tmavovláska jej riadne pila krv. K domácim škriatkom sa vždy chovala povýšenecky a snažila sa im čo najviac sťažiť život. Cez oknu dnu vletel malý lístoček. Winky spoznala Bartyho písmo:


Choď do starej šopy.
Len čo si ho prečítala, sám sa roztrhal na drobné kúsky. Toho miesta sa vždy podvedome bála. Barty ju tam raz zavrel a nechal ju celú noc spať na holej zemi. Tušila, že to určite bude súčasťou trestu. Opatrne vykročila po čerstvo pokosenej tráve. Jemne ju šteklila na chodidlách. Zazrela ružové lupienky rozsypané po zemi. Vytvárali zvláštnu sladkú cestu. Prekvapilo ju keď zistila, že smerujú k tej rozheganej starej búde, ktorá slúžila na odkladanie záhradníckeho náčinia. Na trávnicu sa črtali krvavé stopy. Vydesene zastala a rukou sa dotkla červenej masy. Bola to naozaj krv. Pustila sa do prudkého behu. Pomocou kúzla roztvorila dvere. Krvavé stopy boli stále zreteľnejšie. Na zemi uprostred popukanej dlážky ležalo bledé telo prikryté plachtou. Chcela vybehnúť von a požiadať niekoho o pomoc, ale dvere sa prudko zabuchli a ocitla sa v úplnej tme. Naozaj neočakávala, že zazrie skutočnú mŕtvolu. Od strachu sa ledva hýbala.
Pokúšala sa čarovať, ale nešlo jej to. Pochopila, že Barty asi nejakým spôsobom zabezpečil miestnosť, aby z nej nemohla uniknúť. Rýchlo zmenila podobu. Opäť sa stala mladým dievčaťom. Bola to jediná možnosť, ako dosiahnuť na kľučku. Zamierila k oknu a pokúsila sa ho otvoriť. Na pleci zacítila čiusi ruku. Na chrbte jej naskočili zimomriavky. Niekto ju bez varovania pritiahol k sebe.
„Koho si zabil ?“ opýtala sa zdesene. Rukou mu prešla po tvári, aby sa ubezpečila či je to naozaj on.
„Nie moja milá, ja som nikoho nezabil. Budeš zodpovedná za túto vraždu, pokiaľ neurobíš to čo chcem. Kto už uverí domácemu škriatkovi. Myslíš, že môj otec sa ťa zastane…“
„Si blázon,“ neočakávala, že zájde až tak ďaleko. Zúrivo ju sotil na zem. Vicky sa priplazila až k telu. V tme nemohla rozoznať o koho sa jedná. Barty sa razom zmenil na nepoznanie. Už pred ňou nestál ten milý chlapec, videla smrťožrúta plného nenávisti… Pochopila, že nemá najmenšiu šancu na odpor. Nechcela ísť do väzenia za zločin, ktorý nespáchala.
„Čo chceš ?“
Namiesto odpovede ju roztúžene pobozkal. Sadol si k nej nevšímajúc si chladnú mŕtvolu. Keď cítila blízkosť jeho tela celkom strácala pojem o čase. Barty sa nikam neponáhľal. Zmietal sa v celej škále pocitov, ktoré mu nedovolili rozumne uvažovať. Bola si istá, že napriek všetkému ho nemôže prestať milovať. Aspoň raz dovolila svojim citom, aby ju ovládli.


[ Pokračování článku ]
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 68x

Greybackova dcéra IX. kapitola Preliata krv

31. říjen 2006 | 17.35 | rubrika: Greybackova dcéraD
Suché lístie pod ním poriadne zašušťalo. Lucius nespokojne otvoril oči. Ešte pred chvíľou ním zmietali také nádherné pocity blaha a spokojnosti. Stále cítil jej blízkosť.
Musel sa však ovládnuť. Malfoyovci nesmú podliehať citom. Niečo také skrátka nie je možné. Narcissa nesmie zistiť, že sa s ním deje niečo také neprístojné.
Na ruke mu ostal začervenaný otlačok zubov. Prstami prešiel
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x) | přečteno: 59x

Noc temných II : 6. kapitola Čaro vysneného okamih

29. říjen 2006 | 19.32 | rubrika: Noc temných IID
Helen nedokázala premôcť triašku. Hľadala v sebe liečiteľské schopnosti, ktoré by zastavili pôsobenie toho elixíru… Nič také však nenachádzala. Bola úplne vyšťavená.
Voldemort príliš dlho neotáľal. Túžba ho spaľovala a nedokázal dlhšie čakať. Vkĺzla do JEHO objatia…
Práve vtedy niekto otvoril dvere na pracovni. Voldemort potichu zanadával a pustil ju. Bol pripravený poriadne potrestať toho, kto prerušil takú intímnu chvíľu.
„ČO JE …?“ silno za sebou zatresol dvere.
Helen sa meravo posadila na posteľ. Habit mala rozopnutý a srdce jej prudko tĺklo. Na koži pocítila závan chladného vzduchu. Nebola si istá či v tom chce pokračovať.
Počula tiché mrmlanie jedného zo smrťožrútov : „Môj pane, prepáčte…“
„Nezaujímajú ma tvoje výhovorky. CRUCIO,“ vyslovil to kruté zaklínadlo. Zmučené výkriky nejakého muža a zvuk rozbíjajúceho sa skla ju nemilosrdne vrátili do reality. Skôr než stihla popremýšľať nad nejakou výhovorkou, Voldemort otvoril dvere a vrátil sa k nej.
„Kde sme to prestali ?“ Bol celkom dobre naladený. Čo sa nedalo povedať o smrťožrútovi, ktorý ho otravoval.
„Dokážeš ma ľúbiť ? Tá otázka jej dlho vŕtala v hlave. Vedela, že ho to rozladí a pevne verila tomu, že ju pošle preč.
Zarazene zastal. Chvíľu si ju prezeral. Postrehol, že zmenila postoj. Už mu neverí. Čaro toho vysneného okamihu pominulo.
„Nie. Také city nepoznám. Už som ti povedal svoj názor. Myslíš si, že keby som ťa dokázal ľúbiť…“ urobil krok smerom k nej, „…použil by som na teba cruciatus a donútil by som ťa zabiť človeka a zavrel by som ťa do tej diery. Môžem ti poskytnúť niečo iné, ale lásku nie. Nepopieram…“
Prisadol si k nej na posteľ a nežne jej odhrnul vlasy z tváre.
„…že k tebe niečo cítim, ale láskou by som to nenazval.“
Pobozkala ho. Cítila, že sa v ňom niečo odohráva. Milan bol zrazu zasunutý v pozadí, obklopený mŕtvou žiarou… Voldemort k nej nebol surový, spojenie ich tiel iba umocnilo pocity, ktoré sa v nich nechtiac zrodili. Nemohol milovať bol si tým istý. Každý jej bozk, dotyk, poláskanie ho priviedlo na cestu, ktorej sa tak veľmi obával… JEHO nešťastie spočívalo v tom, že si to nechcel priznať…

[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.33 (3x) | přečteno: 108x

Aréna smrti

29. říjen 2006 | 19.27 | rubrika: Jednorázkovky HP
Počula som trhané vzlyky a plač. Moja sestra Bea mi až prisilno stisla ruku a zložila svoju hlavu na moje kolená. Celá sa trasie a ja tiež. Obe vieme, že náš čaká smrť a to len pre pár galeónov. Chcela by som ju odsotiť, ona tu nemá čo robiť.
Naš otec by ich určite niekde zohnal, ale už sa mu to nepodarí, najprv naňho uvalili avadu kedavru a potom ho pre výstrahu obesili na luster. Vraj neznesú keď niekto neplatí dlžoby Hlavnému senátorovi. Veľa nechýbalo a zabili by aj nás. Našťastie ich upútala moja sestra. Bodaj by nie keď ju násilím vytiahli zo sprchy. Navrhli jej, aby sa stala prostitútkou. Je ich pomerne dosť, majú na starosti radovánky pre senátorov. Robia to len pre istotu, aby sa nezaplietali s mukelkami. Klebetí sa, že niektoré z nich čistokrvný pôvod len predstierajú. Odmietla ich svojským spôsobom. Vytiahla magický nôž, ktorý som jej darovala k narodeninám a jedného z nich prebodla. Nebol to pekný pohľad. Bola taká krehká a nevinná so zakrvaveným nožom v ruke. Jeden z nich ju chcel zabiť, ale ja som mu pripomenula, že teraz patríme Hlavnému senátorovi. A tak sme tu. Zavreté v base a čakáme na otvorenie smrtiacej arény…
Senátori patria k najhorším čarodejníkom na tejto zemi. Ich hnutie vyrástlo z organizácie zvanej smrťožrúti. Postupom času si upevnili moc na celom svete. Muklovia a nečistokrvní pre nich neznamenajú absolútne nič. Vhodia ich do Arény a zabávajú sa na ich účet. Jeden vodca padne ho hrobu a hneď sa objaví ďalší….Nemôžeme ich poraziť, lebo už neostal nikto kto by sa odvážil vzdorovať ich temnej moci…
Hogar pristúpil k mrežiam. Je mu to nepríjemné, lebo sa poznáme už od narodenia. Viem, že s tým nesúhlasím, ale nedá sa nič robiť. Senátori vládnu a oni si aj vyberajú spôsob akým naložia s „nepotrebnými“ osobami.
„Lia, povedz mu to,“ snažil sa šepkať, ale jeho hlas je až príliš silný.
„Kľakni si hoci aj na kolená a sľúb mu všetko, ale nedovoľ, aby vás tam poslali.“
„To nemá zmysel. Hlavný senátor nenávidí ženy. Nikdy nás neušetrí.“ Bohužiaľ je to tak. K ženám býva obzvlášť krutý. Údajne ho nejaká čarodejnica prekliala, lebo jej zabil deti. Vraj nemôže mať sex so žiadnou ženou, pokiaľ sa do nej nezamiluje. To je viac než nemožné vzhľadom na to, že zlí čarodejníci už odmalička odbúravajú pocity, ktoré považujú za slabosť.
„Melisa, by sa nevzdala tak ľahko.“
Vždy mi vyhŕknu slzy keď niekto spomenie našu mamu Melisu Potterovú. Áno, ona by to možno dokázala, ale čo zmôžem ja ? Viem síce, čarovať, ale otec niekomu predal môj prútik. Bez neho som bezmocná. Ako veľmi by som si želala, aby nás mohla chrániť. Škoda, že jej už niet. Zomrela počas jedného nevydareného súboja…
„Daj nám pokoj, Hogar ty len táraš, ale pomôcť nám nechceš,“ plačlivo vyhŕkla Bea.
„Niekto ide pripravte sa !“
Bea sa ku mne silno pritisla. Mala by som jej pomôcť, ale ako ? Ťažké dvere silno zaškrípali…Dnu sa vhrnuli čarodejníci oblečení v dlhých čiernych habitoch s veľkým S vyšitým na kapucniach. Senátori. Odporná svorka. Nemajú ani mená, ani tváre. Nikto ich nesmie vidieť. Hanbím sa, že aj môj otec im kedysi verne slúžil.
Bea od strachu takmer nedýcha. Mňa si ako vždy nevšímajú. Nenarodila som sa ako krásavica a to je niekedy aj užitočné. Nuž čo je lepšie robiť niekomu otroka alebo smrť ? Nedajú vám ani na výber. Oni rozhodnú.
Rozostupujú sa, aby uvoľnili cestu tomu najhoršiemu. Mala by som sklopiť zrak, ale to nedokážem. Chcem vidieť zlo zblízka. Moje nevýrazné hnedé oči sa nechtiac stretávajú s nejakými žiariacimi bodmi pod kapucňou.
„Sú to sestry ? “
„Áno, nevlastné,“ odvetil Hogar.
„Tá tmavovlasá pôjde do arény s démonmi. Tá druhá sa stretne s obrovským pavúkom…“
Sestrine slzy mi stekajú po hrudi. Démoni ? Obrovské pavúky ? Ani ja sama neviem posúdiť čo je horšie. Chcela by som však bojovať so sestrou. Ona sa na nich môže tak akurát usmiať. Ale ja si tiež nemôžem gratulovať, aj keby som čírou náhodou vyhrala jedine on rozhoduje o tom, kto z arény vyjde. Ešte nikdy som nepočula o takom prípade, že by niekomu daroval život. Stále na seba hľadíme, akoby sme sa pokúšali jeden druhého zhypnotizovať.
„Kedy bude najbližší zápas ?“ opýtal sa jeden z prítomných.
„Už zajtra. Máme ešte celú noc.“
„Pane prosím, nech sa tá svetlovlasá otočí, chceme vidieť ako vyzerá ?“ ich lačné oči sa na mne ani nezastavili. Ak sa jej niektorý z nich dotkne mojej sestričky zaplatí.
Beu mi nejaké kúzlo vytrhlo z náruče. Spadla na dlážku. Ihneď sa na ňu upreli chlípne pohľady všetkých ostatných.
„Prečo ju nepriviedli do háremu ?“ vyhŕkol jeden z nich.
„Zabila jedného z nižších čarodejníkov…bol taký hlúpy, že si nechal vraziť začarovanú dýku do krku…“ informoval ich Hogar.
V tej chvíli som ho hrozne nenávidela. Kedysi sme sa priatelili, ale on sa pridal na stranu zla…
„Nikto sa jej ani nedotkne. Nech bojuje v aréne,“ Hlavný senátor ihneď schladil horúce hlavy. Ozval sa slabý náznak protestu, ktorý bol spoľahlivo potlačený cruciatom.
„Zomrieme, zomrieme !“ skríkla vyľakane, keď sa ťažké dvere znovu zavreli. Chcela som jej povedať, že sa mýli. Zúfalo som túžila po štipke nádeje, ale bolo mi jasné, že má pravdu.


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 39x

Greybackova dcéra VIII. kapitola Horké slzy

29. říjen 2006 | 19.23 | rubrika: Greybackova dcéraD
Vnímala tlkot srdca drobného dieťaťa. Mark jej dával silu žiť ďalej. Bol však aj bolestnou pripomienkou, že stratila toho druhého. Luciusove slová pre ňu neznamenali nič. Pokojne ho položila späť do kolísky. Vedela, že jej čas opäť prichádza.
Menila sa tak rýchlo, že si to už ani nestihla uvedomiť. Nemusela si robiť starosti, čo bude s Markom. Protilátka, ktorú sa jej podarilo zohnať pomohla
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 3 (2x) | přečteno: 50x

Nemilovaná I: IX. kapitola Dobby

29. říjen 2006 | 13.38 | rubrika: Nemilovaná I D
O týždeň neskôr…

Do nosa jej stúpala lahodná vôňa jedla. Trpezlivo pomiešala polievku a pridala do nej pár kúskov mrkvy. Vo vrecku mala schovaný ďalší list. Barty jej ich napísal najmenej desať. Pre istotu ani jeden z nich neotvorila. Obávala sa, že by to v nej mohlo vyvolať výčitky svedomia...
Pod očami mala poriadne veľké kruhy. Celú noc nespala. Barty stále chodil
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 67x