Mimochodom, konečne mám prázdniny. Nie všekto vyšlo tak, ako som chcela, ale teším sa aj tak. Činnosť blogu obnovená.

Budem sa snažiť dokončiť väčinou poviedok, tak aby som mala max 1 až 2... čiže budú pribúdať dosť často.

Môj pes ležal na posteli. Uši mal smutne zvesené a miska s potravou bola nedotknutá. Vďaka tým nepríjemným žalúdočným ťažkostiam som si vôbec nevšimla, že prestal prijímať potravu. Zrejme to spôsobil môj bytostný kontakt so záchodom.

"Okamžite zlez s tej postele. Ako je možné, že si sa zas ničoho nedotkol?" nahnevane som si ho premerala. Nič hrozné sa mi predsa nestalo. Nemal dôvod trucovať len kvôli tomu, že som sa mu nemohla dlhšiu dobu venovať.

Nuž stále nemám čas, doťahujem ešte skúškové obdobie a pritom mám nový nápad....

tak dnes pre zmenu pridávam báseň (konkrétne môj pokus o tzv. ľúbostnú báseň...) Práve som ju dopísala, tak čítať na vlastnú zodpovednosť.

Po niekoľkých dňoch...

1. nuž trochu nevšedné obrázky L, tak trochu som sa hrala a vzniklo toto.

a button číslo 2. s voldym

druhý bude už tradične z niekým zo záporňákov z HP

pôvodne mala byť kapitola, až cez víkend, ale dostala som sa k tomu dnes tak to sem hádžem dnes.

nestíhačka, vkladať niečo iné. Táto kapitola bola napísaná už dávnejšie.