darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných III: 30. kapitola Odhalené tajomstvo
26. leden 2007 | 15.20 | rubrika: Noc temných IIID
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.75 (4x)
| přečteno: 128x
Noc temnýchIII 29. kapitola Zničujúci plameň
25. leden 2007 | 18.06 | rubrika: Noc temných IIID
„Máš odvahu, ale občas musíš zvažovať svoje slová. Rokfort nefiguruje v mojich plánoch. Nemienim zbytočne ohrozovať vaše životy,“ od tej strašnej udalosti, ktorá sa odohrala na dievčenských záchodoch, pochopil, že nie je rozumné zaťahovať svoju rodinu do smrťožrútkych aktivít. Vedel, žeby mu to deti nikdy neodpustili. Horko- ťažko presvedčil Lucy, že ju v žiadnom prípade nechcel zabiť.
„Prepáč mi, ale všetci sme boli vo veľkom nebezpečenstve,“ vrhol zúfalý pohľad na matku, ktorá zbledla ako krieda.
„Mami, čo ti je ?“
Helen sa mierne zapotácala. Oči sa jej naraz zavreli a stratila vedomie. Nebolo to nič neobvyklé vzhľadom na veľké nervové vypätie, ktoré prežívala, keď sa dozvedela o útoku na Rokfort. Poslednou kvapkou bola táto nepríjemná hádka. Voldemort ju ledva stihol zachytiť. Pritiahol ju bližšie k sebe, aby sa ubezpečil, že je v poriadku.
„Helen, počuješ ma ?“ opýtal sa rozrušene. V jeho očiach sa mihol strach. Nikdy by si nepomyslel, že raz si ho tak veľmi podmaní nejaká žena. Celý život pohŕdal láskou a vysmieval sa do očí ľuďom, ktorí sa pre ňu dokázali obetovať. Harryho duša všetko skomplikovala. Teraz však pochopil pravý význam toho slova. Keď sa Helen pohla a pozrela sa naňho, pocítil čosi ako kratučký záblesk šťastia. Tie pocity však veľmi rýchlo zakryl Smrtihlavov vplyv.
„Nič mi nie je. Bola to len prechodná nevoľnosť. Vám dvom však radím, aby ste prestali robiť hlúposti. Inak vás budem musieť potrestať,“ veselo poznamenala Helen.
Dusná atmosféra veľmi rýchlo pominula. Voldemort vyčaroval svojim hosťom pohodlné kreslá. Všetci sa uchýlili do pracovne, kde ich nikto nesmel bezdôvodne rušiť.
„Toľko vásss je,“ vyjašene zasyčal Negas. Nevedel ku komu sa má skôr uchýliť. Položil svoju hadiu hlavu na Harrietino koleno. Blažene privrel oči, keď ho začala jemne hladkať. Nezapájala sa do rozhovoru medzi Voldemortom a jeho rodinou. Zväčša sa zhovárali o tom, čo budú robiť, keď náhodou neotvoria Rokfort. Harriet bola hrozne unavená. Ani si neuvedomila, kedy jej hlava klesla a zaspala.
Do pracovne vtrhol jeden zo smrťožrútov. „Môj pane, neviem ako je to možné, ale tí hlupáci z ministerstva objavili tento úkryt. Vyzerá to tak, že niekto nás zrad…“
zrútil sa na zem. Celú miestnosť osvetlili zaklínadlá. Rob rýchlo stiahol Harriet a Lucy na zem.
Rufus Scrimgeour odhodlane prekročil jeho telo. „Zatýkam vás, pán Potter alebo skôr Lord Voldemort.“
Aurori, ktorí sa vydesene krčili za ním, mierili prútikmi na Temného pána. Očividne boli veľmi prekvapený, že ho vidia. Ministrove reči ich ešte väčšmi zmiatli. Na chodbe bolo počuť zvuk boja a narážanie rôznych kliatob.
„Radím vám, aby ste nekládli odpor. Máte pár sekúnd na rozmyslenie. Potom budú nasledovať prútiky. Vašej rodine sa nič nestane, ale vy nemôžete ostať na slobode.“
Voldemort vyčaroval striebristý štít. Kliatby sa od neho odrazili smerom k nim. Scrimgeour sa im ledva vyhol. Pár aurorov však tlaková vlna odhodila nabok. Do miestnosti však vošli smrťožrúti a nastal poriadny zmätok. Zaklínadla lietali po celej miestnosti. Smrťožrúti však vyhrávali.
Scrigeour využil chvíľu, keď Voldemorta zasiahla kliatba. Rob síce zmieril jej účinky, ale aj tak mu spôsobila nemalé problémy. Celá ministerská výprava sa odmiestnila. Helen, Lucy, Harriet a Rob zmizli spolu s nimi.
„Prepáč mi, ale všetci sme boli vo veľkom nebezpečenstve,“ vrhol zúfalý pohľad na matku, ktorá zbledla ako krieda.
„Mami, čo ti je ?“
Helen sa mierne zapotácala. Oči sa jej naraz zavreli a stratila vedomie. Nebolo to nič neobvyklé vzhľadom na veľké nervové vypätie, ktoré prežívala, keď sa dozvedela o útoku na Rokfort. Poslednou kvapkou bola táto nepríjemná hádka. Voldemort ju ledva stihol zachytiť. Pritiahol ju bližšie k sebe, aby sa ubezpečil, že je v poriadku.
„Helen, počuješ ma ?“ opýtal sa rozrušene. V jeho očiach sa mihol strach. Nikdy by si nepomyslel, že raz si ho tak veľmi podmaní nejaká žena. Celý život pohŕdal láskou a vysmieval sa do očí ľuďom, ktorí sa pre ňu dokázali obetovať. Harryho duša všetko skomplikovala. Teraz však pochopil pravý význam toho slova. Keď sa Helen pohla a pozrela sa naňho, pocítil čosi ako kratučký záblesk šťastia. Tie pocity však veľmi rýchlo zakryl Smrtihlavov vplyv.
„Nič mi nie je. Bola to len prechodná nevoľnosť. Vám dvom však radím, aby ste prestali robiť hlúposti. Inak vás budem musieť potrestať,“ veselo poznamenala Helen.
Dusná atmosféra veľmi rýchlo pominula. Voldemort vyčaroval svojim hosťom pohodlné kreslá. Všetci sa uchýlili do pracovne, kde ich nikto nesmel bezdôvodne rušiť.
„Toľko vásss je,“ vyjašene zasyčal Negas. Nevedel ku komu sa má skôr uchýliť. Položil svoju hadiu hlavu na Harrietino koleno. Blažene privrel oči, keď ho začala jemne hladkať. Nezapájala sa do rozhovoru medzi Voldemortom a jeho rodinou. Zväčša sa zhovárali o tom, čo budú robiť, keď náhodou neotvoria Rokfort. Harriet bola hrozne unavená. Ani si neuvedomila, kedy jej hlava klesla a zaspala.
Do pracovne vtrhol jeden zo smrťožrútov. „Môj pane, neviem ako je to možné, ale tí hlupáci z ministerstva objavili tento úkryt. Vyzerá to tak, že niekto nás zrad…“
zrútil sa na zem. Celú miestnosť osvetlili zaklínadlá. Rob rýchlo stiahol Harriet a Lucy na zem.
Rufus Scrimgeour odhodlane prekročil jeho telo. „Zatýkam vás, pán Potter alebo skôr Lord Voldemort.“
Aurori, ktorí sa vydesene krčili za ním, mierili prútikmi na Temného pána. Očividne boli veľmi prekvapený, že ho vidia. Ministrove reči ich ešte väčšmi zmiatli. Na chodbe bolo počuť zvuk boja a narážanie rôznych kliatob.
„Radím vám, aby ste nekládli odpor. Máte pár sekúnd na rozmyslenie. Potom budú nasledovať prútiky. Vašej rodine sa nič nestane, ale vy nemôžete ostať na slobode.“
Voldemort vyčaroval striebristý štít. Kliatby sa od neho odrazili smerom k nim. Scrimgeour sa im ledva vyhol. Pár aurorov však tlaková vlna odhodila nabok. Do miestnosti však vošli smrťožrúti a nastal poriadny zmätok. Zaklínadla lietali po celej miestnosti. Smrťožrúti však vyhrávali.
Scrigeour využil chvíľu, keď Voldemorta zasiahla kliatba. Rob síce zmieril jej účinky, ale aj tak mu spôsobila nemalé problémy. Celá ministerská výprava sa odmiestnila. Helen, Lucy, Harriet a Rob zmizli spolu s nimi.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x)
| přečteno: 105x
Noc temných III: 28. kapitola Duchovia ohňa a nená
25. leden 2007 | 18.04 | rubrika: Noc temných IIID
Zaostril zrak na mladú ženu, ktorá zamračene postávala nad ním. Ron ledva zadržal zívnutie. Hermionine vlasy ho pošteklili po pehavej tvári. Mrzelo ho, že už nie sú manželia. Pohľad mu padol na guľaté bruško skrývajúce potomka, ktorý zničil ich lásku. Nenávidel ho, ale zároveň mu aj závidel bytostný kontakt s ňou. Tak veľmi si želal, aby mohol vrátiť späť všetky krásne chvíle.
„Čo chceš, Herm ?“ do svojho hlasu vložil všetko pohŕdanie. Nechcel si priznať, žeby ju najradšej vzal do náručia a ušiel s ňou čo najďalej bez ohľadu na následky.
„Ron, ja…“ chcela ho objať, aby aspoň na chvíľu zabudla na všetko zlé čo ju postretlo. Spokojne ju chytil za ruku. Uvedomoval si, že to nie je jej vina. Keď zazrel tmavý tieň opatrne ju pustil.
„ODSTÚP OD NEHO,“ skríkol Draco. Netrpezlivo poklopkal prútikom po dlážke. V jeho srdci vzbĺkla neutíchajúca žiarlivosť. Hermiona ho odmietala čím ďalej, tým viac. Podvedome však vycítil, že jej nie je ľahostajný.
„NIE, NIKAM NEPÔJDEM. NESNAŽ SA MI ROZKAZOVAŤ,“ odvrkla podráždene. Bola pripravená poriadne mu vyčistiť žalúdok. Nemienila už viac ustupovať.
„SOM TVOJ MANŽEL. BUDEŠ MA MUSIEŤ REŠPEKTOVAŤ. ZAKAZUJEM TI STRETÁVAŤ SA S TÝMTO CHUDÁKOM.“ Draco ju surovo schmatol za rameno, ale Hermiona sa nenechala zastrašiť. Chcela mu vykričať do očí všetko čo si o ňom myslí.
„TY PRE MŇA NIČ NEZNAMENÁŠ. NENÁVIDÍM ŤA,“ odsekla podráždene. Draco ledva premáhal zlosť. Tvár sa mu skrivila do desivej grimasy. Nebol ochotný tolerovať jej také výčiny. Zúrivo ju pritiahol k sebe a neúprosne ju pobozkal na pery.
Ron znechutene odvrátil hlavu, keď Draco bezostyšne siahol na Hermionu. Temný pán mu narobil riadne chúťky. Nevedomky preniesol svoju pozornosť na jej krk. Chcel, aby Weasley čo najviac trpel. Hermiona rukou nahmatala nejakú čiernu sošku. Draco si to nanešťastie všimol a bolestivo jej zovrel ruku. Bez okolkov na ňu namieril prútik a prinútil ju vyjsť z izby. Ron sa pokúšal niečo urobiť, ale Bellatrix práve vyšla z kúpeľne. Nemilosrdne ho zatlačila späť do postele.
„Nikam nepôjdeš, drahý,“ vyhlásila zlovestne a jemne ho pohladkala po stehne. Ron sebou prudko trhol v snahe uniknúť z jej dosahu.
„Nemáš sem vodiť Dracovu ženu za to ťa budem musieť prísne potrestať,“ rozladene sa mu zasmiala do ucha. Ron tušil čo bude nasledovať. Oveľa radšej by pokračoval v načatej hádke.
„Bella, ja sa musím ísť osprchovať,“ na rozum mu prišla spásonosná myšlienka. Rýchlo vykĺzol z jej náručia a zavrel sa do kúpeľne. Hermi, tak veľmi mi chýbaš. Rukou si zamyslene prešiel po vlasoch. Hneval sa sám na seba, že nedokázal zabrániť tej hlúpej svadbe s Malfoyom. Mal to urobiť za každú cenu.
„Čo chceš, Herm ?“ do svojho hlasu vložil všetko pohŕdanie. Nechcel si priznať, žeby ju najradšej vzal do náručia a ušiel s ňou čo najďalej bez ohľadu na následky.
„Ron, ja…“ chcela ho objať, aby aspoň na chvíľu zabudla na všetko zlé čo ju postretlo. Spokojne ju chytil za ruku. Uvedomoval si, že to nie je jej vina. Keď zazrel tmavý tieň opatrne ju pustil.
„ODSTÚP OD NEHO,“ skríkol Draco. Netrpezlivo poklopkal prútikom po dlážke. V jeho srdci vzbĺkla neutíchajúca žiarlivosť. Hermiona ho odmietala čím ďalej, tým viac. Podvedome však vycítil, že jej nie je ľahostajný.
„NIE, NIKAM NEPÔJDEM. NESNAŽ SA MI ROZKAZOVAŤ,“ odvrkla podráždene. Bola pripravená poriadne mu vyčistiť žalúdok. Nemienila už viac ustupovať.
„SOM TVOJ MANŽEL. BUDEŠ MA MUSIEŤ REŠPEKTOVAŤ. ZAKAZUJEM TI STRETÁVAŤ SA S TÝMTO CHUDÁKOM.“ Draco ju surovo schmatol za rameno, ale Hermiona sa nenechala zastrašiť. Chcela mu vykričať do očí všetko čo si o ňom myslí.
„TY PRE MŇA NIČ NEZNAMENÁŠ. NENÁVIDÍM ŤA,“ odsekla podráždene. Draco ledva premáhal zlosť. Tvár sa mu skrivila do desivej grimasy. Nebol ochotný tolerovať jej také výčiny. Zúrivo ju pritiahol k sebe a neúprosne ju pobozkal na pery.
Ron znechutene odvrátil hlavu, keď Draco bezostyšne siahol na Hermionu. Temný pán mu narobil riadne chúťky. Nevedomky preniesol svoju pozornosť na jej krk. Chcel, aby Weasley čo najviac trpel. Hermiona rukou nahmatala nejakú čiernu sošku. Draco si to nanešťastie všimol a bolestivo jej zovrel ruku. Bez okolkov na ňu namieril prútik a prinútil ju vyjsť z izby. Ron sa pokúšal niečo urobiť, ale Bellatrix práve vyšla z kúpeľne. Nemilosrdne ho zatlačila späť do postele.
„Nikam nepôjdeš, drahý,“ vyhlásila zlovestne a jemne ho pohladkala po stehne. Ron sebou prudko trhol v snahe uniknúť z jej dosahu.
„Nemáš sem vodiť Dracovu ženu za to ťa budem musieť prísne potrestať,“ rozladene sa mu zasmiala do ucha. Ron tušil čo bude nasledovať. Oveľa radšej by pokračoval v načatej hádke.
„Bella, ja sa musím ísť osprchovať,“ na rozum mu prišla spásonosná myšlienka. Rýchlo vykĺzol z jej náručia a zavrel sa do kúpeľne. Hermi, tak veľmi mi chýbaš. Rukou si zamyslene prešiel po vlasoch. Hneval sa sám na seba, že nedokázal zabrániť tej hlúpej svadbe s Malfoyom. Mal to urobiť za každú cenu.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (7x)
| přečteno: 212x
Noc temných III: 27. kapitola Ples, rozbúrené vášn
25. leden 2007 | 18.02 | rubrika: Noc temných IIID
Slávnostne vyzdobené stoly plné všakovakých dobrôt šírili okolo seba lahodnú vôňu. Domáci škriatkovia sa naozaj vyznamenali. Všetky druhu obľúbených pokrmov lákali študentov aj profesorov.
Všetci pobehovali pred veľkou sieňou v snahe nájsť si svojich partnerov. Vianočný ples sa mal o niekoľko minút začať. Všade vládla veselá vrava.
Profesorka Weasleyová si zamračene premerala Riddlea. Vedela, že Harriet nemá vhodné oblečenie a v duchu sa tešila, ako mu zamrzne úsmev na tvári. Nevedela si vysvetliť, čo na nich vlastne vidia. Neveriacky pokrútila hlavou. Tešila sa, že ich štúdium sa pomaly končí. Ešte rok a potom od nich bude mať pokoj.
Titus, Bott a Rob stáli pri schodoch. Všetci traja márne zakrývali nervozitu. Bott pozval na ples Lucy, lebo Mef mu oznámila, že pôjde s kapitánom slizolinského metlobalového družstva Igorom Adamovom. Bott si z toho očividne nerobil ťažkú hlavu. Vôbec mu to nebolo ľúto. Jeho priatelia si vydýchli, že Mef sa od nich bude držať čo najďalej.
Harriet, Mel a Lucy potichu zišli po schodoch. Všetky tri mali veľmi dobrú náladu. Na Vianoce si nemohli dovoliť smútiť. Harriet sa cítila ako kráľovná. Slávnostné oblečenie, ktoré jej vybavila Lucy bolo naozaj nádherné. Keď ju trochu upravili, takmer sa nespoznala v zrkadle. Skutočná zábava sa mohla začať.
„Minerva, mohla by si…“ začala Ginny, ale nepodarilo sa jej dokončiť vetu. Harriet a jej kamarátky práve prešli okolo nej. Všetky tri sa jej zdvorilo pozdravili. Podvedome sa striasla, keď Harriet chytila za ruku Roba. Nemohla sa s tým zmieriť, že jej malá dcérka dôveruje synovi Temného pána.
„Decká, nehnevajte sa, ale mali by sme sa pohnúť. Ginny začína byť poriadne nazlostená, tuším nám chce strhnúť body,“ so smiechom ich varovala Lucy.
„Máš pravdu, poďme,“ súhlasil Titus. Nepáčilo sa mu, ako im mimovoľne hrozí päsťou. Keď si všimli, že sa k nim blíži, rýchlo vošli do veľkej siene.
Všetci pobehovali pred veľkou sieňou v snahe nájsť si svojich partnerov. Vianočný ples sa mal o niekoľko minút začať. Všade vládla veselá vrava.
Profesorka Weasleyová si zamračene premerala Riddlea. Vedela, že Harriet nemá vhodné oblečenie a v duchu sa tešila, ako mu zamrzne úsmev na tvári. Nevedela si vysvetliť, čo na nich vlastne vidia. Neveriacky pokrútila hlavou. Tešila sa, že ich štúdium sa pomaly končí. Ešte rok a potom od nich bude mať pokoj.
Titus, Bott a Rob stáli pri schodoch. Všetci traja márne zakrývali nervozitu. Bott pozval na ples Lucy, lebo Mef mu oznámila, že pôjde s kapitánom slizolinského metlobalového družstva Igorom Adamovom. Bott si z toho očividne nerobil ťažkú hlavu. Vôbec mu to nebolo ľúto. Jeho priatelia si vydýchli, že Mef sa od nich bude držať čo najďalej.
Harriet, Mel a Lucy potichu zišli po schodoch. Všetky tri mali veľmi dobrú náladu. Na Vianoce si nemohli dovoliť smútiť. Harriet sa cítila ako kráľovná. Slávnostné oblečenie, ktoré jej vybavila Lucy bolo naozaj nádherné. Keď ju trochu upravili, takmer sa nespoznala v zrkadle. Skutočná zábava sa mohla začať.
„Minerva, mohla by si…“ začala Ginny, ale nepodarilo sa jej dokončiť vetu. Harriet a jej kamarátky práve prešli okolo nej. Všetky tri sa jej zdvorilo pozdravili. Podvedome sa striasla, keď Harriet chytila za ruku Roba. Nemohla sa s tým zmieriť, že jej malá dcérka dôveruje synovi Temného pána.
„Decká, nehnevajte sa, ale mali by sme sa pohnúť. Ginny začína byť poriadne nazlostená, tuším nám chce strhnúť body,“ so smiechom ich varovala Lucy.
„Máš pravdu, poďme,“ súhlasil Titus. Nepáčilo sa mu, ako im mimovoľne hrozí päsťou. Keď si všimli, že sa k nim blíži, rýchlo vošli do veľkej siene.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x)
| přečteno: 132x
Noc temných III: 26. Odvrátená strana lásky
24. leden 2007 | 17.44 | rubrika: Noc temných IIID
Konečne sa jej podarilo roztvoriť dvere na kabínke. Umrnčaná Myrtla šokovane vkĺzla do záchodu.
„Nenávidím túto anjelsku tvár. Harry Potter nikdy nebude pravým temným čarodejníkom. Jeho nepoškvrnená duša si zaslúži poriadny úder. Zbohom, Ginny,“ odsekol povýšenecky. Harryho podoba z neho opäť opadla. Ginny s neskrývanou hrôzou hľadela na Voldemorta.
„Ešte si nevyhral, Tom,“ zašepkala hrozivo.
„Avada…“ potreboval opäť zabíjať, aby získal späť svoju zlú dušu. Smrtihlav mu prezradil, že nie všetky časti, ktoré Harry zahubil sa dostali na druhú stranu. Istá časť jeho duše prebývala v dimenzii snov.
„NIE,“ zrevali všetky tri a postavili sa mu do cesty. Voldemort začul dávno zabudnutý hlas : Nie, Harryho. Prosím, nie Harryho. Zabi mňa namiesto neho. Urobili presne to isté, čo Lily Evansová. V ich tvárach videl jej odhodlanie. Nemienili ustúpiť.
„OKAMŽITE USTÚPTE,“ prikázal im. Smrtihlav nemilosrdne viedol jeho ruku, ale čosi v dcérinom pohľade ho nútilo brániť sa. Nechcel jej ublížiť. Smrtihlav bol však silnejší.
„Concrementum,“ vyslovil pomerne silnú kliatbu. Lucy prudko preletela celú miestnosť, ostala ležať na zemi pri pokazenom umývadle. Harriet stihla uskočiť, ale Mel dostala plný zásah. Jej telo sa zmietalo v podivných kŕčoch. Ginny sa nevládala ani pohnúť.
Voldemort vzal do náručia svoju dcéru. Nechápal ako sa mohol prestať ovládať. Harriet potichu vykĺzla von. Vletela rovno do Robovho náručia. Spolu s Titusom a Bottom sa šli pozrieť čo sa deje. Rob mal akési zlé tušenie a nedokázal obsedieť v triede.
„ON je na záchode, chcel zabiť moju mamu a napadol nás…“ zhrozene zašepkala Harriet. Šokovane sa pritúlila k Robovi. Chlácholivo ju pohladkal. Bolo mu jasné koho má na mysli.
„Harriet, si si istá, že ti nepreskočilo ?“ zaujímal sa Bott.
„Poďte so mnou a pre istotu si vyberte prútiky,“ celkom vážne vyhlásil Rob. Donútil Harriet, aby ostala stáť vonku. Nechcel ju zbytočne vystavovať nebezpečenstvu.
„Pomóc, vražda, vražda…“ jačala Umrnčaná Myrtla.
Ginny sa pokúšala niečo povedať, ale nevydala zo seba ani hláska. Mel ležala o kúsok ďalej od nej takisto meravá ako doska. Robovi sa uľavilo, že tam nenašiel otca.
„Nie, nie je to až také hrozné. Ide o polovičné kúzlo skamenenia. Musíme ich rýchlo odčarovať, inak tak ostatnú navždy,“ skonštatoval Rob, keď si poobzeral postihnutých. Neveriacky pokrútil hlavou. Neočakával, že otec zájde až tak ďaleko. Všetka vina padne na Harryho Pottera. Zrejme to bolo jeho cieľom.
„Čo tu robíte ? Pokiaľ sa nemýlim toto sú dievčenské záchody,“ trpko poznamenal Profesor Blackwood. Začul hrozný rev a prišiel si overiť, čo sa tam deje. Harriet mu nedokázala nič povedať, bola hrozne rozrušená.
Pohľad mu padol na profesorku Weasleyovú, ktorá pripomínala chladnú sochu. Titus sa skláňal Mel a pokúšal sa ju uviesť späť do života.
„VY TRAJA SI NAOZAJ KOLEDUJETE O PORIADNY MALÉR.“
„Pán profesor, to sme neboli my. Urobil to Harry Potter, veď- viete – čo tým myslím,“ upresnil Riddle.
„Musím odísť. Dajte to tu do poriadku, neskôr vás budem informovať. Postarajte sa o slečnu Potterovú,“ začínal pociťovať neznesiteľné pálenie na predlaktí.
Rob podišiel k profesorke Weasleyovej a opatrne poklopkal po jej skamenenom plášti.
Profesor Blackwood rýchlo vyšiel zo záchodu. Titus sa sklonil k Mel. Hrozne sa zľakol, keď ju videl v takomto stave.
„Harry Potter ? Veď to je šialenstvo. Prečo by Vyvolený urobil niečo také ?“
„Teraz sa ma na nič nepýtaj, Bott. Musím sa sústrediť,“ Rob zamával prútikom a potichu si mrmlal nejaké nezrozumiteľné slová. Konček jeho prútika zasvietil a vyšľahli z neho biele úponky. Omotali sa okolo Ginny. Postupne rozbíjali kamennú masu, ktorá ju obklopovala. Keď bola zbavená účinkov kliatby, lúče sa presunuli k Mel.
„Nenávidím túto anjelsku tvár. Harry Potter nikdy nebude pravým temným čarodejníkom. Jeho nepoškvrnená duša si zaslúži poriadny úder. Zbohom, Ginny,“ odsekol povýšenecky. Harryho podoba z neho opäť opadla. Ginny s neskrývanou hrôzou hľadela na Voldemorta.
„Ešte si nevyhral, Tom,“ zašepkala hrozivo.
„Avada…“ potreboval opäť zabíjať, aby získal späť svoju zlú dušu. Smrtihlav mu prezradil, že nie všetky časti, ktoré Harry zahubil sa dostali na druhú stranu. Istá časť jeho duše prebývala v dimenzii snov.
„NIE,“ zrevali všetky tri a postavili sa mu do cesty. Voldemort začul dávno zabudnutý hlas : Nie, Harryho. Prosím, nie Harryho. Zabi mňa namiesto neho. Urobili presne to isté, čo Lily Evansová. V ich tvárach videl jej odhodlanie. Nemienili ustúpiť.
„OKAMŽITE USTÚPTE,“ prikázal im. Smrtihlav nemilosrdne viedol jeho ruku, ale čosi v dcérinom pohľade ho nútilo brániť sa. Nechcel jej ublížiť. Smrtihlav bol však silnejší.
„Concrementum,“ vyslovil pomerne silnú kliatbu. Lucy prudko preletela celú miestnosť, ostala ležať na zemi pri pokazenom umývadle. Harriet stihla uskočiť, ale Mel dostala plný zásah. Jej telo sa zmietalo v podivných kŕčoch. Ginny sa nevládala ani pohnúť.
Voldemort vzal do náručia svoju dcéru. Nechápal ako sa mohol prestať ovládať. Harriet potichu vykĺzla von. Vletela rovno do Robovho náručia. Spolu s Titusom a Bottom sa šli pozrieť čo sa deje. Rob mal akési zlé tušenie a nedokázal obsedieť v triede.
„ON je na záchode, chcel zabiť moju mamu a napadol nás…“ zhrozene zašepkala Harriet. Šokovane sa pritúlila k Robovi. Chlácholivo ju pohladkal. Bolo mu jasné koho má na mysli.
„Harriet, si si istá, že ti nepreskočilo ?“ zaujímal sa Bott.
„Poďte so mnou a pre istotu si vyberte prútiky,“ celkom vážne vyhlásil Rob. Donútil Harriet, aby ostala stáť vonku. Nechcel ju zbytočne vystavovať nebezpečenstvu.
„Pomóc, vražda, vražda…“ jačala Umrnčaná Myrtla.
Ginny sa pokúšala niečo povedať, ale nevydala zo seba ani hláska. Mel ležala o kúsok ďalej od nej takisto meravá ako doska. Robovi sa uľavilo, že tam nenašiel otca.
„Nie, nie je to až také hrozné. Ide o polovičné kúzlo skamenenia. Musíme ich rýchlo odčarovať, inak tak ostatnú navždy,“ skonštatoval Rob, keď si poobzeral postihnutých. Neveriacky pokrútil hlavou. Neočakával, že otec zájde až tak ďaleko. Všetka vina padne na Harryho Pottera. Zrejme to bolo jeho cieľom.
„Čo tu robíte ? Pokiaľ sa nemýlim toto sú dievčenské záchody,“ trpko poznamenal Profesor Blackwood. Začul hrozný rev a prišiel si overiť, čo sa tam deje. Harriet mu nedokázala nič povedať, bola hrozne rozrušená.
Pohľad mu padol na profesorku Weasleyovú, ktorá pripomínala chladnú sochu. Titus sa skláňal Mel a pokúšal sa ju uviesť späť do života.
„VY TRAJA SI NAOZAJ KOLEDUJETE O PORIADNY MALÉR.“
„Pán profesor, to sme neboli my. Urobil to Harry Potter, veď- viete – čo tým myslím,“ upresnil Riddle.
„Musím odísť. Dajte to tu do poriadku, neskôr vás budem informovať. Postarajte sa o slečnu Potterovú,“ začínal pociťovať neznesiteľné pálenie na predlaktí.
Rob podišiel k profesorke Weasleyovej a opatrne poklopkal po jej skamenenom plášti.
Profesor Blackwood rýchlo vyšiel zo záchodu. Titus sa sklonil k Mel. Hrozne sa zľakol, keď ju videl v takomto stave.
„Harry Potter ? Veď to je šialenstvo. Prečo by Vyvolený urobil niečo také ?“
„Teraz sa ma na nič nepýtaj, Bott. Musím sa sústrediť,“ Rob zamával prútikom a potichu si mrmlal nejaké nezrozumiteľné slová. Konček jeho prútika zasvietil a vyšľahli z neho biele úponky. Omotali sa okolo Ginny. Postupne rozbíjali kamennú masu, ktorá ju obklopovala. Keď bola zbavená účinkov kliatby, lúče sa presunuli k Mel.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2 (3x)
| přečteno: 111x
Noc temných III: 25. kapitola Prebudenie zla
24. leden 2007 | 17.37 | rubrika: Noc temných IIID
„Tak čo, už ťa nebaví zohrievať posteľ, Malfoyovi ?“ vyprskol Ron nenávistne. Hrozne ho bolelo, keď mu oznámila, že chce žiť s jeho najväčším nepriateľom. Nedokázal jej to odpustiť.
Jej oči sa mimovoľne zaliali slzami. Pomaličky sa rozlievali po jej tvári. Chcela mu povedať, že ho neopustila, ale hlas sa jej náhle zasekol v hrdle. Nedokázala lapiť dych.
„Ron, nebuď ku mne krutý. Ja som ťa nechcela zradiť,“ plačlivo vyhlásila Hermiona. Hlava sa jej prudko zakrútila. Nedokázala znášať výčitky a urážky. „Daj jej pokoj,“ sykla Helen.
Hermiona sa nebezpečne zakolísala. Voldemort jej rýchlo pomocou prútika prisunul stoličku. Keby to neurobil, určite by spadla. Hermiona ho zvedavo prepaľovala pohľadom. Zazdalo sa jej, že v tej neľudskej tvári drieme čosi blízke, čo už dávno poznala.
„Ďakujem,“ zašepkala znepokojene. Pri stole sa rozhostilo nepríjemné ticho. Ron nesúhlasne zavrčal, keď sa do jedálne vrútil Malfoy. Keď videl Hermionu sedieť pri stole s očami zmáčanými od sĺz, hneď mu bolo jasné čo sa stalo.
„Buď slušný k mojej žene, Weasley. Inak ťa budem musieť naučiť dobrým mravom,“ varovne naňho ukázal prútikom. Ron stisol ruku v päsť a naznačil mu, že sa ho ani trochu nebojí. Keby nebol pripútaný neváhal, by ani chvíľu.
Hermiona potichu zavzlykala. Helen vycítila, že situácia sa jej opäť vymyká z rúk. Chcela zasiahnuť, ale Voldemort jej pošepkal do ucha : „Nič nerob, ostaň pekne pri mne.. Až teraz to začína byť zaujímavé.“
Nedovolil jej vstať. Helen sa nervózne pomrvila. Jej sa to vôbec nevidelo smiešne. Draco a Ron na seba vrhali vražedné pohľady.
„Môj pane, nebude vám prekážať, keď ho trochu spacifikujem ?“
„Tak dobre, ale neprežeň to. Nechceme predsa, aby z neho večer nebol žiadny osoh.“
Draco pristúpil k Ronovi. Hermiona sa však postavila pred neho. Nebola ochotná dopustiť, aby mu niekto ubližoval.
„Odstúp, Hermi,“ zmierlivo zašepkal Ron. Nechcel, aby sa náhodou priplietla do nejakého zaklínadla. Všetok hnev z neho vyprchal, keď videl, že sa ho snaží brániť. Draco ju jemne odsunul nabok.
„Crucio,“ zamrmlal nenávistne. Hrozne ho nahnevalo, že si o ňho robila starosti. Ron sa márne snažil premôcť prudkú bolesť. Hermiona vydesene gestikulovala rukami a snažila sa Dracovi zobrať prútik.
„Zastav ich…zastav ich,“ potichu ho prosila Helen. Tušila, že ak do toho nikto nezasiahne, môže to skočiť veľmi zle. Voldemort len veľmi ťažko mohol ignorovať jej požiadavky. Páčilo samu mu, keď k nemu bola milá a nesnažila sa mu nič vyčítať. Nemal by podliehať svojím citom a nechať sa ovládať… Smrtihlav proti tomu tvrdo protestoval, ale istá časť jeho mysle napokon uznala, že Helen má pravdu. Takisto si bol istý, že keď si bude myslieť, že ešte stále dokáže niečo cítiť prestane sa k nemu správať tak chladne.
„DOSŤ, DRACO.“
Malfoyovi nebolo veľmi po chuti, že musí nechať Rona na pokoji. Chcel ho vidieť trpieť. Nech zabudne na to, žeby sa k nemu Hermiona ešte niekedy vrátila.
„Môj pane, čo sa to tu deje ?“ vydesene zhíkla Bella.
„Draco sa pokúša pripraviť ťa o ženícha,“ šepol Voldemort.
„Expeliarmus,“ zajačala Bella. Prútik mu vyletel z ruky. Draco prudko narazil do stola. Tvár mu klesla do Ronovho taniera.
Jej oči sa mimovoľne zaliali slzami. Pomaličky sa rozlievali po jej tvári. Chcela mu povedať, že ho neopustila, ale hlas sa jej náhle zasekol v hrdle. Nedokázala lapiť dych.
„Ron, nebuď ku mne krutý. Ja som ťa nechcela zradiť,“ plačlivo vyhlásila Hermiona. Hlava sa jej prudko zakrútila. Nedokázala znášať výčitky a urážky. „Daj jej pokoj,“ sykla Helen.
Hermiona sa nebezpečne zakolísala. Voldemort jej rýchlo pomocou prútika prisunul stoličku. Keby to neurobil, určite by spadla. Hermiona ho zvedavo prepaľovala pohľadom. Zazdalo sa jej, že v tej neľudskej tvári drieme čosi blízke, čo už dávno poznala.
„Ďakujem,“ zašepkala znepokojene. Pri stole sa rozhostilo nepríjemné ticho. Ron nesúhlasne zavrčal, keď sa do jedálne vrútil Malfoy. Keď videl Hermionu sedieť pri stole s očami zmáčanými od sĺz, hneď mu bolo jasné čo sa stalo.
„Buď slušný k mojej žene, Weasley. Inak ťa budem musieť naučiť dobrým mravom,“ varovne naňho ukázal prútikom. Ron stisol ruku v päsť a naznačil mu, že sa ho ani trochu nebojí. Keby nebol pripútaný neváhal, by ani chvíľu.
Hermiona potichu zavzlykala. Helen vycítila, že situácia sa jej opäť vymyká z rúk. Chcela zasiahnuť, ale Voldemort jej pošepkal do ucha : „Nič nerob, ostaň pekne pri mne.. Až teraz to začína byť zaujímavé.“
Nedovolil jej vstať. Helen sa nervózne pomrvila. Jej sa to vôbec nevidelo smiešne. Draco a Ron na seba vrhali vražedné pohľady.
„Môj pane, nebude vám prekážať, keď ho trochu spacifikujem ?“
„Tak dobre, ale neprežeň to. Nechceme predsa, aby z neho večer nebol žiadny osoh.“
Draco pristúpil k Ronovi. Hermiona sa však postavila pred neho. Nebola ochotná dopustiť, aby mu niekto ubližoval.
„Odstúp, Hermi,“ zmierlivo zašepkal Ron. Nechcel, aby sa náhodou priplietla do nejakého zaklínadla. Všetok hnev z neho vyprchal, keď videl, že sa ho snaží brániť. Draco ju jemne odsunul nabok.
„Crucio,“ zamrmlal nenávistne. Hrozne ho nahnevalo, že si o ňho robila starosti. Ron sa márne snažil premôcť prudkú bolesť. Hermiona vydesene gestikulovala rukami a snažila sa Dracovi zobrať prútik.
„Zastav ich…zastav ich,“ potichu ho prosila Helen. Tušila, že ak do toho nikto nezasiahne, môže to skočiť veľmi zle. Voldemort len veľmi ťažko mohol ignorovať jej požiadavky. Páčilo samu mu, keď k nemu bola milá a nesnažila sa mu nič vyčítať. Nemal by podliehať svojím citom a nechať sa ovládať… Smrtihlav proti tomu tvrdo protestoval, ale istá časť jeho mysle napokon uznala, že Helen má pravdu. Takisto si bol istý, že keď si bude myslieť, že ešte stále dokáže niečo cítiť prestane sa k nemu správať tak chladne.
„DOSŤ, DRACO.“
Malfoyovi nebolo veľmi po chuti, že musí nechať Rona na pokoji. Chcel ho vidieť trpieť. Nech zabudne na to, žeby sa k nemu Hermiona ešte niekedy vrátila.
„Môj pane, čo sa to tu deje ?“ vydesene zhíkla Bella.
„Draco sa pokúša pripraviť ťa o ženícha,“ šepol Voldemort.
„Expeliarmus,“ zajačala Bella. Prútik mu vyletel z ruky. Draco prudko narazil do stola. Tvár mu klesla do Ronovho taniera.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (5x)
| přečteno: 111x
Noc temných III: 24. kapitola Vianočné bláznovstvá
24. leden 2007 | 17.35 | rubrika: Noc temných IIID
„Sklapni, Longbottom. Láskavo sa nepleť do mojich záležitostí. Ak nechceš, aby bola tvoja žena vdovou, tak radšej čuš,“ varovne zasyčal Malfoy. Bol pripravený zabiť Nevilla, pokiaľ sa pokúsi vystreliť naňho nejakú kliatbu.
Neville nerozhodne postával pri dverách. Nechcel totiž ohroziť život svojich najlepších priateľov.
„Hermiona potrebuje opateru odborníkov. Nemôžeš ju vystavovať zbytočnému stresu. Mohla by prísť o dieťa…“
Neville nerozhodne postával pri dverách. Nechcel totiž ohroziť život svojich najlepších priateľov.
„Hermiona potrebuje opateru odborníkov. Nemôžeš ju vystavovať zbytočnému stresu. Mohla by prísť o dieťa…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (5x)
| přečteno: 100x
Noc temnýchIII: 23. kapitola Tretí potomok
20. leden 2007 | 10.54 | rubrika: Noc temných IIID
„Je potrebné, aby som to zopakoval ?“ opatrne sa opýtal Severus. Nebolo mu jasné, čo vlastne znamená ten výbuch zlosti.
„NIE, NETREBA,“ vyprskol Voldemort. Zúrivo hodil o stenu stoličku. Len o vlások minula Severusa. Ledva stihol uskočiť. Takúto negatívnu reakciu vôbec neočakával.
„Nechcem, aby sa to dieťa narodilo. Má v sebe príliš veľa Potterovej krvi. Niečo také nikdy nedopustím,“ Voldemort rozčúlene klesol do kresla.
„Pane, nerozumiem tomu. Pokiaľ som to správne pochopil, tak vy ste Potter. Tým pádom je…“
„NEBUDEM O TOM DISKUTOVAŤ, SEVERUS. Chcem, aby si jej dal…“ vyhŕkol neľútostne. Veľavravným gestom ho vykázal zo svojej pracovne. Zhlboka sa nadýchol a vstúpil do hadej mysle…
„NIE, NETREBA,“ vyprskol Voldemort. Zúrivo hodil o stenu stoličku. Len o vlások minula Severusa. Ledva stihol uskočiť. Takúto negatívnu reakciu vôbec neočakával.
„Nechcem, aby sa to dieťa narodilo. Má v sebe príliš veľa Potterovej krvi. Niečo také nikdy nedopustím,“ Voldemort rozčúlene klesol do kresla.
„Pane, nerozumiem tomu. Pokiaľ som to správne pochopil, tak vy ste Potter. Tým pádom je…“
„NEBUDEM O TOM DISKUTOVAŤ, SEVERUS. Chcem, aby si jej dal…“ vyhŕkol neľútostne. Veľavravným gestom ho vykázal zo svojej pracovne. Zhlboka sa nadýchol a vstúpil do hadej mysle…
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 116x
Noc temnýchIII: 22. kapitola Problémy s láskou, pr
20. leden 2007 | 10.52 | rubrika: Noc temných IIID
Do izby vošla Ginny Weasleyová. Len pred pár minútami jej riaditeľka oznámila, že Ron je v nemocnici. Mel to radšej neprezradila, aby si nerobila zbytočné starosti. Okrem toho nechcela v noci zburcovať celú fakultu…
„Bude lepšie, keď zavolám liečiteľa. Tebe tuším preskočilo,“ ustarostene vyhlásil Neville.
„KAŠLAŤ NA LIEČITEĽOV. MUSÍME INFORMOVAŤ MINISTERSTVO. VY TO NECHÁPETE ? ON SEM URČITE PRÍDE A BUDE SA MA CHCIEŤ ZBAVIŤ.. BOL SOM SVEDKOM JEHO NÁVRATU,“ zúfalo vyliezol z postele a snažil sa nájsť prútik. Neville ho pomocou kúzla donútil ľahnúť si. Podobne ako Ginny aj on sa domnieval, že dostal poriadne silný úder do hlavy.
„Ron, to som ja, Ginny. Spoznávaš ma ?“ jeho sestra sa k nemu opatrne priblížila a odhrnula mu zlepené vlasy z čela.
„Nerobte zo mňa blázna. Musíte si ma vypočuť…Harry nie je taký ako sme si mysleli. Ešte stále vám nedošlo, že s ním niečo nie je v poriadku. Harry a Voldemort sú jedna a tá istá osoba. On sám sa k tomu priznal, “ zbytočne naliehal Ron.
„Bude lepšie keď si poriadne oddýchneš. Tuším to na teba príliš doľahlo,“ Neville ho vtisol späť do postele. Neveriacky pokrútil hlavou. To sa v celej miestnosti nenájde ani jeden „rozumný“ človek ?
„Veď- Viete- Kto je opäť na svete. A VY TU NA MŇA ČUMÍTE, AKOBY SA NIČ NESTALO. HROZÍ NÁM VEĽKÉ NEBEZPEČENSTVO !“ opäť sa pokúsil vstať z postele. Nechcel ostať v nemocnici. Bolo mu jasné, že ho tam môžu kedykoľvek prekvapiť.
Hermiona klesla na stoličku a rukami si zakryla tvár. Po lícach jej začali nekontrolovateľne tiecť slzy.
„Teraz plačeš, však ? Zvláštne je, že keď som ťa našiel objímať sa s Malfoyom bola si v úplnom poriadku,“ neľútostne vyhlásil Ron. Keďže mu nikto z prítomných nechcel venovať pozornosť, jeho myseľ sa sústredila na slová, ktoré začul tesne predtým ako sa prebral…
„Ak chceš môžeš pokojne ísť za ním. Ja ťa tu nedržím.“
„RON, PROSÍM ŤA PRESTAŇ,“ zapišťala Hermiona. Ruky si prekrížila na hrudi, aby sa jej prestali triasť.
„POČUL SOM ČO SI POVEDALA, NEVILLOVI. TY K TOMU ODPORNÉMU ZVRHLÍKOVI NIEČO CÍTIŠ ? “
Hermiona mu nestačila odpovedať. Hlava sa jej prudko zakrútila a oblial ju studený pot. Vykríkla od bolesti. Ruku si pritlačila k bruchu. Cítila ako jej cez šaty začína presakovať krv…
„Prepáč láska, ja som to nechcel.“
„Bude lepšie, keď zavolám liečiteľa. Tebe tuším preskočilo,“ ustarostene vyhlásil Neville.
„KAŠLAŤ NA LIEČITEĽOV. MUSÍME INFORMOVAŤ MINISTERSTVO. VY TO NECHÁPETE ? ON SEM URČITE PRÍDE A BUDE SA MA CHCIEŤ ZBAVIŤ.. BOL SOM SVEDKOM JEHO NÁVRATU,“ zúfalo vyliezol z postele a snažil sa nájsť prútik. Neville ho pomocou kúzla donútil ľahnúť si. Podobne ako Ginny aj on sa domnieval, že dostal poriadne silný úder do hlavy.
„Ron, to som ja, Ginny. Spoznávaš ma ?“ jeho sestra sa k nemu opatrne priblížila a odhrnula mu zlepené vlasy z čela.
„Nerobte zo mňa blázna. Musíte si ma vypočuť…Harry nie je taký ako sme si mysleli. Ešte stále vám nedošlo, že s ním niečo nie je v poriadku. Harry a Voldemort sú jedna a tá istá osoba. On sám sa k tomu priznal, “ zbytočne naliehal Ron.
„Bude lepšie keď si poriadne oddýchneš. Tuším to na teba príliš doľahlo,“ Neville ho vtisol späť do postele. Neveriacky pokrútil hlavou. To sa v celej miestnosti nenájde ani jeden „rozumný“ človek ?
„Veď- Viete- Kto je opäť na svete. A VY TU NA MŇA ČUMÍTE, AKOBY SA NIČ NESTALO. HROZÍ NÁM VEĽKÉ NEBEZPEČENSTVO !“ opäť sa pokúsil vstať z postele. Nechcel ostať v nemocnici. Bolo mu jasné, že ho tam môžu kedykoľvek prekvapiť.
Hermiona klesla na stoličku a rukami si zakryla tvár. Po lícach jej začali nekontrolovateľne tiecť slzy.
„Teraz plačeš, však ? Zvláštne je, že keď som ťa našiel objímať sa s Malfoyom bola si v úplnom poriadku,“ neľútostne vyhlásil Ron. Keďže mu nikto z prítomných nechcel venovať pozornosť, jeho myseľ sa sústredila na slová, ktoré začul tesne predtým ako sa prebral…
„Ak chceš môžeš pokojne ísť za ním. Ja ťa tu nedržím.“
„RON, PROSÍM ŤA PRESTAŇ,“ zapišťala Hermiona. Ruky si prekrížila na hrudi, aby sa jej prestali triasť.
„POČUL SOM ČO SI POVEDALA, NEVILLOVI. TY K TOMU ODPORNÉMU ZVRHLÍKOVI NIEČO CÍTIŠ ? “
Hermiona mu nestačila odpovedať. Hlava sa jej prudko zakrútila a oblial ju studený pot. Vykríkla od bolesti. Ruku si pritlačila k bruchu. Cítila ako jej cez šaty začína presakovať krv…
„Prepáč láska, ja som to nechcel.“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x)
| přečteno: 166x
Noc temných III: 21. kapitola Darebáctvo sa podari
18. leden 2007 | 18.06 | rubrika: Noc temných IIID
„Mýlite sa, pane,“ vzdorovito odvrkol Blackwood. V duchu si zopakoval, že Voldemort je mŕtvy. Videl predsa jeho telo v hrobe a zúfalo túžil po tom, aby tam ostalo už navždy. Keď zazrel prútik s kostenou rúčkou, ktorý neodmysliteľne patril k Temnému pánovi, ledva si zachoval chladnú hlavu. Rozum mu radil zaútočiť, ale neznámy inštinkt ho varoval, že to nie je práve najlepší spôsob ako si poradiť s čarodejníkom, ktorý dokázal narušiť mágiu v Rokforte.
„Dospel si do takého štádia, že sa hanbíš za svoje meno. Ale ty mi ho zopakuješ. Donútim ťa kľačať pri mojich nohách ako kedysi. POZRI SA NA MŇA. Verím, že ti to spôsobí neskonalé utrpenie,“ postava sama vstala z kresla a podišla k nemu. Chladné hnedé oči, ukryté pod magickými šošovkami sa šokovane zahľadeli do zelených. Neveriacky stisol prútik a znovu zaútočil. Jeho kúzlo bolo vzápätí odrazené späť naňho. Zosunul sa na kolená. Harryho pery sa stiahli do posmešného úsmevu. Rozhodol sa ukázať v podobe, ktorú najviac nenávidel a vyplatilo sa mu to. Bol celý bez seba od zlosti.
„POTTER, NEMYSLI SI, ŽE SA ŤA ZĽAKNEM. POUŽÍVAŠ DOSŤ ÚBOHÉ TRIKY PRESNE AKO TVOJ OTEC,“ šokovane vyprskol Blackwood.
„Môjho otca z toho vynechaj. S touto záležitosťou nemá nič spoločné. Prežili sme spolu toľko nezabudnuteľných chvíľ. Vždy som bol na tvojej strane a ty si sa mi obrátil chrbtom. Môj verný smrťožrút sa opäť pridal na nesprávnu stranu. Prečo, Severus ?“
„NEOPOVÁŽ SA MA TAK OSLOVOVAŤ. Nakoniec má Skeaterová pravdu, keď vraví, že si zošalel. Toto už presahuje všetky medze. Radím ti, aby si prestal s tou nezmyslenou hrou,“ neveril mu ani slovo. Považoval to za nejaký nemiestny žart.
„CRUCIO,“ vykríkol Harry. Blackwood zo seba nevydal ani hláska. Jeho telo sa trochu triaslo, ale zdalo sa, že bolesť takmer nevníma. Harry sklopil prútik. Nemalo zmysel ho mučiť, keď si nemohol dopriať to potešenie, aby ho prosil o milosť.
„Som Voldemort, tvoj pán. Si ochotný sa vrátiť do mojich služieb ?“ Harry Potter sa opäť zmenil na Temného pána.
„KLAMEŠ, POTTER, TEBE NIKDY SLÚŽIŤ NEBUDEM.“
„Ako myslíš, Severus. Musím ti však pripomenúť, že z mojich radov sa odchádza jedine do rakvy. Ty to dobre vieš,“ sklamane prižmúril oči. Očakával, že Severus sa k nemu opäť vráti a nebude ho musieť zabiť. Z nejakého neznámeho dôvodu sa cítil previnilo, akoby robil niečo proti svojej vôli. Uvedomoval si, že nenávisť, ktorú prechováva k Potterovi mu určite zabraňuje rozumne uvažovať. Nemal však náladu púšťať sa do zdĺhavého vysvetľovania.
„Takže mi chceš nahovoriť, že si sa zo dňa na deň stal Temným pánom. Komu potom patrí to ukážkové telo uzavreté v sarkofágu ?“ vyhlásil uštipačne.
„Je moje, rovnako ako toto. Odteraz budem mať dve podoby a ty si na to budeš musieť zvyknúť. Potrebujem schopných ľudí a ty si vždy medzi mojimi služobníkmi vynikal. Dám si tú námahu a dokážem ti, kto som. Budeme sa rozprávať o tej noci pred mnohými rokmi…o tvojej prvej vražde…'
Blackwood sa zhlboka nadýchol. Nie, on to nemôže vedieť. Jediný kto o tom vedel bol Voldemort. „Všetko sa to začalo po smrti tvojej mamičky. Rozprával si mi o tom, že pri jednej prudkej hádke sa záhadným spôsobom zošmykla zo schodov a rozbila si hlavu. Vždy si otca podozrieval, že ju zabil a chcel si sa mu pomstiť. Tobias Snape sa znovu oženil s nejakou mukelkou a mal syna menom Jack…'
„Oco, kedy mi predstavíš môjho bračeka ?“ opýtalo sa malé stvorenie, ktoré mu pomohlo stať sa opäť rozumným človekom.
Tobias Snape nesúhlasne zmraštil obočie. Nemal záujem konfrontovať malého so Severusom.
„To nie je také jednoduché. On o tebe nevie a bude lepšie, keď sa to nedozvie.“ Jeho starší syn odišiel z domu už veľmi dávno. Vykrikoval mu, že ho nenávidí a mal na to dôvod. Tobias sa podvedome bál mágie. Spájal ju totiž s nečistými silami, ktorým nerozumel. Veril tomu, že jeho syn nebude čarodejník… Keď sa však Severusovi začali stávať tie podivné veci, ktoré Eileen nazývala čarami, začal byť agresívny. Ich hádky sa čoraz viac stupňovali… Po Eileeninej smrti sa ich cesty nenávratne rozišli.
Zazdalo sa mu, že vidí nejaké matné tiene. Rýchlo sa vrátil späť do domu spolu s Jackom.
„Dospel si do takého štádia, že sa hanbíš za svoje meno. Ale ty mi ho zopakuješ. Donútim ťa kľačať pri mojich nohách ako kedysi. POZRI SA NA MŇA. Verím, že ti to spôsobí neskonalé utrpenie,“ postava sama vstala z kresla a podišla k nemu. Chladné hnedé oči, ukryté pod magickými šošovkami sa šokovane zahľadeli do zelených. Neveriacky stisol prútik a znovu zaútočil. Jeho kúzlo bolo vzápätí odrazené späť naňho. Zosunul sa na kolená. Harryho pery sa stiahli do posmešného úsmevu. Rozhodol sa ukázať v podobe, ktorú najviac nenávidel a vyplatilo sa mu to. Bol celý bez seba od zlosti.
„POTTER, NEMYSLI SI, ŽE SA ŤA ZĽAKNEM. POUŽÍVAŠ DOSŤ ÚBOHÉ TRIKY PRESNE AKO TVOJ OTEC,“ šokovane vyprskol Blackwood.
„Môjho otca z toho vynechaj. S touto záležitosťou nemá nič spoločné. Prežili sme spolu toľko nezabudnuteľných chvíľ. Vždy som bol na tvojej strane a ty si sa mi obrátil chrbtom. Môj verný smrťožrút sa opäť pridal na nesprávnu stranu. Prečo, Severus ?“
„NEOPOVÁŽ SA MA TAK OSLOVOVAŤ. Nakoniec má Skeaterová pravdu, keď vraví, že si zošalel. Toto už presahuje všetky medze. Radím ti, aby si prestal s tou nezmyslenou hrou,“ neveril mu ani slovo. Považoval to za nejaký nemiestny žart.
„CRUCIO,“ vykríkol Harry. Blackwood zo seba nevydal ani hláska. Jeho telo sa trochu triaslo, ale zdalo sa, že bolesť takmer nevníma. Harry sklopil prútik. Nemalo zmysel ho mučiť, keď si nemohol dopriať to potešenie, aby ho prosil o milosť.
„Som Voldemort, tvoj pán. Si ochotný sa vrátiť do mojich služieb ?“ Harry Potter sa opäť zmenil na Temného pána.
„KLAMEŠ, POTTER, TEBE NIKDY SLÚŽIŤ NEBUDEM.“
„Ako myslíš, Severus. Musím ti však pripomenúť, že z mojich radov sa odchádza jedine do rakvy. Ty to dobre vieš,“ sklamane prižmúril oči. Očakával, že Severus sa k nemu opäť vráti a nebude ho musieť zabiť. Z nejakého neznámeho dôvodu sa cítil previnilo, akoby robil niečo proti svojej vôli. Uvedomoval si, že nenávisť, ktorú prechováva k Potterovi mu určite zabraňuje rozumne uvažovať. Nemal však náladu púšťať sa do zdĺhavého vysvetľovania.
„Takže mi chceš nahovoriť, že si sa zo dňa na deň stal Temným pánom. Komu potom patrí to ukážkové telo uzavreté v sarkofágu ?“ vyhlásil uštipačne.
„Je moje, rovnako ako toto. Odteraz budem mať dve podoby a ty si na to budeš musieť zvyknúť. Potrebujem schopných ľudí a ty si vždy medzi mojimi služobníkmi vynikal. Dám si tú námahu a dokážem ti, kto som. Budeme sa rozprávať o tej noci pred mnohými rokmi…o tvojej prvej vražde…'
Blackwood sa zhlboka nadýchol. Nie, on to nemôže vedieť. Jediný kto o tom vedel bol Voldemort. „Všetko sa to začalo po smrti tvojej mamičky. Rozprával si mi o tom, že pri jednej prudkej hádke sa záhadným spôsobom zošmykla zo schodov a rozbila si hlavu. Vždy si otca podozrieval, že ju zabil a chcel si sa mu pomstiť. Tobias Snape sa znovu oženil s nejakou mukelkou a mal syna menom Jack…'
„Oco, kedy mi predstavíš môjho bračeka ?“ opýtalo sa malé stvorenie, ktoré mu pomohlo stať sa opäť rozumným človekom.
Tobias Snape nesúhlasne zmraštil obočie. Nemal záujem konfrontovať malého so Severusom.
„To nie je také jednoduché. On o tebe nevie a bude lepšie, keď sa to nedozvie.“ Jeho starší syn odišiel z domu už veľmi dávno. Vykrikoval mu, že ho nenávidí a mal na to dôvod. Tobias sa podvedome bál mágie. Spájal ju totiž s nečistými silami, ktorým nerozumel. Veril tomu, že jeho syn nebude čarodejník… Keď sa však Severusovi začali stávať tie podivné veci, ktoré Eileen nazývala čarami, začal byť agresívny. Ich hádky sa čoraz viac stupňovali… Po Eileeninej smrti sa ich cesty nenávratne rozišli.
Zazdalo sa mu, že vidí nejaké matné tiene. Rýchlo sa vrátil späť do domu spolu s Jackom.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (3x)
| přečteno: 135x