darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Prekl. mágII: 8. kap. Mŕtve oči, chrám bolesti
5. duben 2007 | 14.05 | rubrika: Prekliaty mág IID
"Neopúšťaj ma. Nemôžeš ma tu nechať samú. Prosím ťa, nie !" skríkla zúfalo. Nedokázala slovami vyjadriť svoje city, nemala na to dostatok odvahy. Bola ochotná priniesť akúkoľvek obeť, sa mŕtve oči opäť otvorili. Bozkávala ho všade, kam dosiahla. Keď opäť pocítila teplo vychádzajúce z jeho pier zmocnila sa jej radosť. Zaregistrovala
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 55x
Prekliaty mágII: 7. kapitola Legenda o Salasderovi
21. březen 2007 | 12.09 | rubrika: Prekliaty mág IID
„Môj pán bol ako divoký nespútaný živel. Nikto nevedel kedy presne zaútočí. Celý jeho svet sa krútil okolo mágie a ničenia. Nazývali ho Pánom Airontových tvárí…“ okrídlený had nachvíľu ponoril jazyk do studenej vody. Potreboval ochutnať tú príjemnú masu, ktorá mu dávala život. Pomaly sa ponáral hlbšie do spomienok, ktoré stále napĺňali jeho myseľ. Už si nežal byť strojcom svojho osudu. Chcel opäť
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.33 (3x)
| přečteno: 76x
Prekliaty mágII. 6. kapitola Qwer
1. březen 2007 | 17.16 | rubrika: Prekliaty mág IID
„To je naozaj zvláštne, že nepoznáte meno svojho krvilačného predka,“ pohŕdavo odsekol Engapor. Nedôverčivo si prezeral mladého mága, ktorý sa mu vôbec nepozdával. Tie oči ho mátali v tých najhorších snoch. Nikdy sa nezmieril s jeho návratom k mágii.
„Nie som informovaný o rodinnej histórii. Vyrastal som u ľudí, ktorí nemali nič spoločné s mágiou,“ pokojne odvetil Lucien. Pomaly pristúpil
„Nie som informovaný o rodinnej histórii. Vyrastal som u ľudí, ktorí nemali nič spoločné s mágiou,“ pokojne odvetil Lucien. Pomaly pristúpil
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 65x
Prekliaty MágII: 5. kapitola Vek nevinnosti
18. únor 2007 | 12.18 | rubrika: Prekliaty mág IID
„Nie, pomóc,“ Enedea cítila ako ju zozadu niečo zúrivo uchopilo. Zúfalo zastonala od bolesti, keď jej po chrbte stiekla teplá krv. Napriek tomu, že to bolo len povrchové zranenie, ledva sa dokázala udržať na nohách.
„Nechajte ju !“ zreval Lucien. Črty tváre mu náhle stvrdli. Únava sa zmenila na neutíchajúci hnev. Obrátil sa k útočiacim tváram a nahlas skríkol slová v nejakom neznámom jazyku.
„Nechajte ju !“ zreval Lucien. Črty tváre mu náhle stvrdli. Únava sa zmenila na neutíchajúci hnev. Obrátil sa k útočiacim tváram a nahlas skríkol slová v nejakom neznámom jazyku.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 57x
Prekliaty mág II : 4. kapitola Boj
14. únor 2007 | 18.16 | rubrika: Prekliaty mág IID
Skúmavo si obzerala Lucienovu tvár. Chlapec ležiaci vedľa nej vyzeral tak spokojne a bezbranne. Počas spánku sa z neho opäť stával človek hodný jej záujmu. Ruka, ktorá ju väznila v jeho zovretí jej zabraňovala vstať. Na tvári sa mu zračil výraz absolútnej spokojnosti.
„To sa nemalo stať,“ zašepkala rozrušene. Želala si zo svojej mysle navždy vymazať minulú noc. Celá sa červenala pri pomyslení
„To sa nemalo stať,“ zašepkala rozrušene. Želala si zo svojej mysle navždy vymazať minulú noc. Celá sa červenala pri pomyslení
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 47x
Preliaty mág II : 3. kapitola Posadnutosť
26. leden 2007 | 15.14 | rubrika: Prekliaty mág IID
Dotyk chladnej dlážky ju nemilosrdne priviedol k vedomiu. Rukou neprítomne siahla na drapľavý povrch. Hukot vody ju vytrhával zo sladkej nevedomosti. Keď otvorila oči, naskytol sa jej pohľad na jaskyňu ponorenú do závoja utkaného z hmiel.
„Lucien,“ zašepkala znepokojene. Hlava ju príšerne bolela. Malátne sa oprela o chladnú stenu v snahe, postaviť sa na nohy. Nikto jej neodpovedal. Len akýsi tmavý tieň sa mihol v kúte jaskyne.
Nepríjemné pulzovanie jej zabraňovalo zaoberať sa pochmúrnymi myšlienkami. Márne sa pokúšala nájsť východ.
„Nesnaž sa ujsť,“ zašepkal zatretý hlas.
Enedea znepokojene podišla k zhrbenej postave zahalenej do tmavých vlákien. Bol to on. V očiach mu však chýbala ľudskosť. Tvár mal stiahnutú do akejsi zvláštnej tmavej masky.
„Si v poriadku ?“ poznamenala vystrašene.
„Áno, samozrejme,“ pomocou krátkeho gesta zapálil oheň. Jaskyňu osvetlil silný záblesk. Zazrela tvár poznačenú temnotou.
„Lucien, prosím ťa. Musíme sa vrátiť. Rodičia ti určite pomôžu…“
„Nie, to nemám v úmysle. Mne nič nie je. Cítim sa skvele,“ pridal do ohňa pár polien a spod tmavej hmoty, ktorá po pokrývala vytiahol nejakú striebristú fľašku. Tmavá tekutina neochotne dopadla do plameňov.
Musel nájsť Vládkyňu. Potreboval za každú cenu získať kľúč od rieky pocitov. Mal neutíchajúcu potrebu zbaviť sa bolesti, ktorá ho sužovala. Prudko privrel oči a plynulo odriekal zložité zaklínadlo. V dyme zazrela zahmlené obrazy. Sformovali sa do podoby malého dievčatka. Postupne sa vyjasňovala a nadobúdala ostrejšie kontúry. Z plných červených pier začala vychádzať zvláštna reč podobná spevu. ej očiach sa zjavovali neznáme obrazce.
„Výborne, nebude to také ťažké nájsť ju a zabiť,“ tvár mu skrivil zlomyseľný úsmev.
„Lucien, to predsa nemôže byť pravda,“ neveriacky poznamenala Enedea. Nedokázala pochopiť, čo sa s ním stalo. Nezvykol ľahostajne rozprávať o takýchto závažných veciach.
Plamene náhle zhasli. Jaskyňu zaplavila desivá tma.
„Mám z teba strach,“ odsekla znechutene. Prudko ustúpila k stene.
„Ty sa nemáš čoho báť,“ snažil sa, aby jeho hlas vyznieval priateľsky. Nemienil jej ubližovať. Nechcel, aby ním pohŕdala. Nepríjemné bodnutie trpkej pravdu mu neprinieslo uspokojenie.
„Ja tu s tebou nemienim ostať. Si blázon. Nebudem sa podieľať na vražde nejakého dieťaťa,“ odvrkla nahnevane. Na tele pocítila zvláštne šteklenie. Silné povrazy sa jej omotali okolo končatín. Donútil ju klesnúť na zem.
„Musím ťa sklamať. Niečo také nebude možné,“ povedal posmešne. Bolestný povzdych prenikol cez hradbu kúzel. Enedea sa nervózne prevalila na druhý bok.
„LUCIEN !“ zvrieskla z celej sily. Hrozne ju nahnevalo, že proti nej začal používať mágiu. Povrazy trochu povolili, ale naďalej nemilosrdne zvierali jej telo.
„Pokojne Enedea, neradím ti príliš vystrájať. Mohlo by sa to poriadne zhoršiť,“ vložil si fľašku späť do vrecka a pokračoval v zaklínaní.
„Lucien,“ zašepkala znepokojene. Hlava ju príšerne bolela. Malátne sa oprela o chladnú stenu v snahe, postaviť sa na nohy. Nikto jej neodpovedal. Len akýsi tmavý tieň sa mihol v kúte jaskyne.
Nepríjemné pulzovanie jej zabraňovalo zaoberať sa pochmúrnymi myšlienkami. Márne sa pokúšala nájsť východ.
„Nesnaž sa ujsť,“ zašepkal zatretý hlas.
Enedea znepokojene podišla k zhrbenej postave zahalenej do tmavých vlákien. Bol to on. V očiach mu však chýbala ľudskosť. Tvár mal stiahnutú do akejsi zvláštnej tmavej masky.
„Si v poriadku ?“ poznamenala vystrašene.
„Áno, samozrejme,“ pomocou krátkeho gesta zapálil oheň. Jaskyňu osvetlil silný záblesk. Zazrela tvár poznačenú temnotou.
„Lucien, prosím ťa. Musíme sa vrátiť. Rodičia ti určite pomôžu…“
„Nie, to nemám v úmysle. Mne nič nie je. Cítim sa skvele,“ pridal do ohňa pár polien a spod tmavej hmoty, ktorá po pokrývala vytiahol nejakú striebristú fľašku. Tmavá tekutina neochotne dopadla do plameňov.
Musel nájsť Vládkyňu. Potreboval za každú cenu získať kľúč od rieky pocitov. Mal neutíchajúcu potrebu zbaviť sa bolesti, ktorá ho sužovala. Prudko privrel oči a plynulo odriekal zložité zaklínadlo. V dyme zazrela zahmlené obrazy. Sformovali sa do podoby malého dievčatka. Postupne sa vyjasňovala a nadobúdala ostrejšie kontúry. Z plných červených pier začala vychádzať zvláštna reč podobná spevu. ej očiach sa zjavovali neznáme obrazce.
„Výborne, nebude to také ťažké nájsť ju a zabiť,“ tvár mu skrivil zlomyseľný úsmev.
„Lucien, to predsa nemôže byť pravda,“ neveriacky poznamenala Enedea. Nedokázala pochopiť, čo sa s ním stalo. Nezvykol ľahostajne rozprávať o takýchto závažných veciach.
Plamene náhle zhasli. Jaskyňu zaplavila desivá tma.
„Mám z teba strach,“ odsekla znechutene. Prudko ustúpila k stene.
„Ty sa nemáš čoho báť,“ snažil sa, aby jeho hlas vyznieval priateľsky. Nemienil jej ubližovať. Nechcel, aby ním pohŕdala. Nepríjemné bodnutie trpkej pravdu mu neprinieslo uspokojenie.
„Ja tu s tebou nemienim ostať. Si blázon. Nebudem sa podieľať na vražde nejakého dieťaťa,“ odvrkla nahnevane. Na tele pocítila zvláštne šteklenie. Silné povrazy sa jej omotali okolo končatín. Donútil ju klesnúť na zem.
„Musím ťa sklamať. Niečo také nebude možné,“ povedal posmešne. Bolestný povzdych prenikol cez hradbu kúzel. Enedea sa nervózne prevalila na druhý bok.
„LUCIEN !“ zvrieskla z celej sily. Hrozne ju nahnevalo, že proti nej začal používať mágiu. Povrazy trochu povolili, ale naďalej nemilosrdne zvierali jej telo.
„Pokojne Enedea, neradím ti príliš vystrájať. Mohlo by sa to poriadne zhoršiť,“ vložil si fľašku späť do vrecka a pokračoval v zaklínaní.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 58x
Prekliaty MágII: 2. kapitola Vládkyňa artefaktov,
14. leden 2007 | 17.32 | rubrika: Prekliaty mág IID
„Lucien, obávam sa, že ten muž je mŕtvy,“ nervózne zašepkal Zirzaw. Sila toho kúzla mu zrejme polámala chrbticu.
„Nie, tomu neverím,“ opatrne položil Enedeu na zem a priplazil sa k nehybnému Bersalaqovi. Noha ho príšerne bolela, preto sa mohol posúvať len veľmi pomaly. Zachytil prerušované odozvy srdca. Bol to hotový zázrak, že napriek takým ťažkým zraneniam, v ňom stále pulzoval život.
„Urobil
„Nie, tomu neverím,“ opatrne položil Enedeu na zem a priplazil sa k nehybnému Bersalaqovi. Noha ho príšerne bolela, preto sa mohol posúvať len veľmi pomaly. Zachytil prerušované odozvy srdca. Bol to hotový zázrak, že napriek takým ťažkým zraneniam, v ňom stále pulzoval život.
„Urobil
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 36x
Prekliaty mágII: 1. kapitola Duel
11. leden 2007 | 18.33 | rubrika: Prekliaty mág IID
O 3 roky neskôr …
Mladý mág znepokojene kráčal po rozvetvených chodbách starodávneho kaštieľa. Čierny habit jemne zašuchotal, keď vstúpil na točité schodisko.
Nedávno dovŕšil šestnásty rok života. Na jeho tvári sa však odrážal neúprosný boj s temnotou. Rukou pevne zovrel zábradlie. Nerád sa vracal domov. Utekal z miesta, v ktorom sa vždy cítil dobre. Dôvod pochovaný hlboko
Mladý mág znepokojene kráčal po rozvetvených chodbách starodávneho kaštieľa. Čierny habit jemne zašuchotal, keď vstúpil na točité schodisko.
Nedávno dovŕšil šestnásty rok života. Na jeho tvári sa však odrážal neúprosný boj s temnotou. Rukou pevne zovrel zábradlie. Nerád sa vracal domov. Utekal z miesta, v ktorom sa vždy cítil dobre. Dôvod pochovaný hlboko
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 55x