posledná kapča tzv. upírskej poviedky... pokračko nebude

ďalšia kapitola cruorovská-upírovská a trošku pikantná

ďalšia upírsko-vlčia kapitola... a ja zas usilovne píšem... varovanie: zatiaľ ešte neskorigované...

Môj pes ležal na posteli. Uši mal smutne zvesené a miska s potravou bola nedotknutá. Vďaka tým nepríjemným žalúdočným ťažkostiam som si vôbec nevšimla, že prestal prijímať potravu. Zrejme to spôsobil môj bytostný kontakt so záchodom.

"Okamžite zlez s tej postele. Ako je možné, že si sa zas ničoho nedotkol?" nahnevane som si ho premerala. Nič hrozné sa mi predsa nestalo. Nemal dôvod trucovať len kvôli tomu, že som sa mu nemohla dlhšiu dobu venovať.

Vôbec mi nepripadalo čudné, že som sa ocitla v jeho spálni. V obývačke, ktorú rovnako ako ostatní mágovia, používal ako takzvanú čarodejnícku dielňu by sa pre mňa určite nenašlo miesto. Okrem toho mág len málokedy niekomu povolil vstup do týchto miestností.

Zo stien bolo cítiť nesmierne množstvo magickej energie. Takú silnú koncentráciu týchto vplyvov by ste mohli nájsť možno len na posvätných miestach. Prípadne v blízkosti predmetov s mimoriadnou magickou silou.

Tak toto je moja vlastná poviedka, nie FF, ale vlastná tvorba. Čítať len na vlastnú zodpovednosť a pozor postavy sú moje!!!