darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Prekliaty Mág: 7. kapitola Moje pravé meno je Samu
16. prosinec 2006 | 20.25 | rubrika: Prekliaty mágD
Prudko sebou šklbal a snažil sa uniknúť zo zlovestnej pasce. Cítil bezmocnosť a veľké obavy. Tušil, že tie príšery ho odvedú na veľmi nepríjemné miesto. Nemohol však nič robiť. Zlovestný pazúr sa mu zadrel do boku aj pri nepatrnom pohybe.
Hlas sa mu zasekol v hrdle. Nebyť Zirzawa, ktorý sa mu horúčkovito motal vo vrecku, určite by prežíval hrozný strach. Keď mal pri sebe priateľa, jeho obavy sa zmenšovali. Natriasanie skončilo, až keď ho zhodili na kamennú dlážku a donútilo ho kľaknúť si. Okolo rúk a nôh mu omotali okovy. Priviedli aj Freyalu, rovnako zviazanú a bezmocnú.
„Nechaj ho. Vezmi si mňa ak chceš, ale jemu neubližuj,“ vykríkla zdesene. Vedela, že v Prekliatom meste nemá žiadnu moc a je vydaná napospas Pánovi Tmy.
„Aká obetavá. Čo všetko si ochotná urobiť výmenou za život toho fagana ?“ opýtal sa zlovestný hlas.
Freyala sa inštinktívne striasla. „Želaj si čo len chceš. Dám ti všetko, pokiaľ ho necháš ísť,“ odvetila s predstieranou pokorou. V duchu však premýšľala nad spôsobom ako sa ho zbaviť.
„Ty si nebudeš klásť podmienky. Budem ťa musieť naučiť rešpektu,“ odvrkol rozhorčene.
Freyala cítila, ako sa jej okovy náhle rozhoreli. Zasiahla ju hrozná bolesť, na rukách sa jej zjavili popáleniny. Kričala tak nahlas, až sa otriasali steny.
„Musíš ho objať,“ pošepla synovi.
„NIE, PRESTAŇ,“ zreval Lucien. Nemienil dopustiť, aby jej ubližoval. Postavil sa pred ňu a zaujal obranný postoj. Freyala zúfalo klesla na zem. Putá sa jej náhle uvoľnili.
„Ty chceš proti mne bojovať. Opovážiš sa postaviť proti vlastnému otcovi ?“ Pán Tmy zostúpil o trochu nižšie a obrátil kreslo tak, aby ho Lucien mohol vidieť. Pohrával sa s ním, ako mačka s myšou. Vedel, že pokiaľ je jeho syn naozaj dobrý čarodejník, určite mu nebude chcieť ublížiť. Mienil to využiť vo svoj prospech.
„Môj otec bol Erek Sorrel. On ma vychoval a dal mi všetko. Vy pre mňa nie ste ničím,“ srdce mu zaplavila hrozná nenávisť. Odrážala sa aj v pohľade akým počastoval Pána Tmy.
„Zabi ma ak máš na to dostatok odvahy,“ odvetil vyzývavo. Vedel, že Lucien takisto nemôže nič urobiť. Vychutnával si jeho bezmocnosť. Dovolil mu pristúpiť až celkom blízko. Lucien mu však prudko zovrel ruku. Na tvári sa mu rozhostil krutý úsmev.
„Teraz, Lucien,“ zašepkal Zirzaw. V tej pravej chvíli prejavil magickú moc a podarilo sa mu vyslobodiť Freyalu.
Sklonil sa k otcovi a objal ho. Hnusilo sa mu to, ale rozhodol sa poslúchnuť svoju matku. Cítil ako ním preniká zvláštna energia. Prekliatie pominulo a Pán Tmy sa mohol opäť hýbať. Chvel pod náporom toho dotyku.
„Čo to robíš ? Kto vlastne si ?“ jeho hlas znel trocha zachrípnuto. Bolo to zvláštne po takom dlhom čase prehovoriť ľudskou rečou. Lucien sa chcel od neho odtiahnuť, ale on mu to nedovolil. Lucien si zrazu uvedomil, že má pred sebou úplne iného človeka. Muža s priateľskými očami, ktorý zrejme vôbec netušil, čo sa deje. Pomocou drobného kúzla mu okamžite odstránil okovy.
„Som tvoj syn,“ pohŕdavo vyhlásil Lucien. Vôbec mu nedôveroval a pre istotu radšej od neho ustúpil čo najďalej.
„Vrátil si sa Samuel, už to neplatí,“ Freyala sa mu znepokojene hodila do náručia. Opäť v ňom spoznala muža, ktorého kedysi milovala.
„Nechápem ako to myslíš, láska. Veď len včera sme boli spolu,“ spokojne ju pobozkal na pery a pritisol ju k sebe.
„Akurát, že to bolo pred trinástimi rokmi. Musela som od teba utiecť, lebo si odmietol nášho syna,“ mienila mu občerstviť pamäť.
„Odpusť mi, nechcel som to urobiť. Zasiahla ma kliatba, ktorá mi zabránila cítiť. Stal som sa Pánom Tmy, presne tak ako si to želala moja rodina,“ zahanbene sklonil hlavu. Spomenul si aj na rozkaz, ktorý vydal pred niekoľkými hodinami.
Hlas sa mu zasekol v hrdle. Nebyť Zirzawa, ktorý sa mu horúčkovito motal vo vrecku, určite by prežíval hrozný strach. Keď mal pri sebe priateľa, jeho obavy sa zmenšovali. Natriasanie skončilo, až keď ho zhodili na kamennú dlážku a donútilo ho kľaknúť si. Okolo rúk a nôh mu omotali okovy. Priviedli aj Freyalu, rovnako zviazanú a bezmocnú.
„Nechaj ho. Vezmi si mňa ak chceš, ale jemu neubližuj,“ vykríkla zdesene. Vedela, že v Prekliatom meste nemá žiadnu moc a je vydaná napospas Pánovi Tmy.
„Aká obetavá. Čo všetko si ochotná urobiť výmenou za život toho fagana ?“ opýtal sa zlovestný hlas.
Freyala sa inštinktívne striasla. „Želaj si čo len chceš. Dám ti všetko, pokiaľ ho necháš ísť,“ odvetila s predstieranou pokorou. V duchu však premýšľala nad spôsobom ako sa ho zbaviť.
„Ty si nebudeš klásť podmienky. Budem ťa musieť naučiť rešpektu,“ odvrkol rozhorčene.
Freyala cítila, ako sa jej okovy náhle rozhoreli. Zasiahla ju hrozná bolesť, na rukách sa jej zjavili popáleniny. Kričala tak nahlas, až sa otriasali steny.
„Musíš ho objať,“ pošepla synovi.
„NIE, PRESTAŇ,“ zreval Lucien. Nemienil dopustiť, aby jej ubližoval. Postavil sa pred ňu a zaujal obranný postoj. Freyala zúfalo klesla na zem. Putá sa jej náhle uvoľnili.
„Ty chceš proti mne bojovať. Opovážiš sa postaviť proti vlastnému otcovi ?“ Pán Tmy zostúpil o trochu nižšie a obrátil kreslo tak, aby ho Lucien mohol vidieť. Pohrával sa s ním, ako mačka s myšou. Vedel, že pokiaľ je jeho syn naozaj dobrý čarodejník, určite mu nebude chcieť ublížiť. Mienil to využiť vo svoj prospech.
„Môj otec bol Erek Sorrel. On ma vychoval a dal mi všetko. Vy pre mňa nie ste ničím,“ srdce mu zaplavila hrozná nenávisť. Odrážala sa aj v pohľade akým počastoval Pána Tmy.
„Zabi ma ak máš na to dostatok odvahy,“ odvetil vyzývavo. Vedel, že Lucien takisto nemôže nič urobiť. Vychutnával si jeho bezmocnosť. Dovolil mu pristúpiť až celkom blízko. Lucien mu však prudko zovrel ruku. Na tvári sa mu rozhostil krutý úsmev.
„Teraz, Lucien,“ zašepkal Zirzaw. V tej pravej chvíli prejavil magickú moc a podarilo sa mu vyslobodiť Freyalu.
Sklonil sa k otcovi a objal ho. Hnusilo sa mu to, ale rozhodol sa poslúchnuť svoju matku. Cítil ako ním preniká zvláštna energia. Prekliatie pominulo a Pán Tmy sa mohol opäť hýbať. Chvel pod náporom toho dotyku.
„Čo to robíš ? Kto vlastne si ?“ jeho hlas znel trocha zachrípnuto. Bolo to zvláštne po takom dlhom čase prehovoriť ľudskou rečou. Lucien sa chcel od neho odtiahnuť, ale on mu to nedovolil. Lucien si zrazu uvedomil, že má pred sebou úplne iného človeka. Muža s priateľskými očami, ktorý zrejme vôbec netušil, čo sa deje. Pomocou drobného kúzla mu okamžite odstránil okovy.
„Som tvoj syn,“ pohŕdavo vyhlásil Lucien. Vôbec mu nedôveroval a pre istotu radšej od neho ustúpil čo najďalej.
„Vrátil si sa Samuel, už to neplatí,“ Freyala sa mu znepokojene hodila do náručia. Opäť v ňom spoznala muža, ktorého kedysi milovala.
„Nechápem ako to myslíš, láska. Veď len včera sme boli spolu,“ spokojne ju pobozkal na pery a pritisol ju k sebe.
„Akurát, že to bolo pred trinástimi rokmi. Musela som od teba utiecť, lebo si odmietol nášho syna,“ mienila mu občerstviť pamäť.
„Odpusť mi, nechcel som to urobiť. Zasiahla ma kliatba, ktorá mi zabránila cítiť. Stal som sa Pánom Tmy, presne tak ako si to želala moja rodina,“ zahanbene sklonil hlavu. Spomenul si aj na rozkaz, ktorý vydal pred niekoľkými hodinami.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 44x
Prekliaty Mág: 6. kapitola Desivé ticho
11. prosinec 2006 | 18.47 | rubrika: Prekliaty mágD
Nenávidel ho. Nedokázal zniesť pohľad na tvár, ktorá mu tak veľmi pripomínala samého seba. Závidel mu, každý pohyb, ktorého on nebol schopný. Pohľadom prepaľoval to nevinné stvorenie, ktoré bolo časťou neho. Obáva sa moci, ktorá možno vyrastie v tom drobnom telíčku.
Už mi viac neunikneš. Ja mám právo ťa zničiť, povedal by som, že je to mojou povinnosťou. Prekliaty , čoskoro skončíš svoju púť,“ preorientoval zrak na kyticu čiernych ruží ležiacu na stole. Ruže začali pomaly vädnúť, až kým z nich neostala len hromada vyschnutých kúskov a mŕtvych lupienkov. Predstavoval si ako rovnakým spôsobom zničí možného konkurenta.
Zavolal jedného zo svojich najkrutejších poradcov menom Ageiron. Dlho do noci sa konala veľká porada, na ktorej sa rozhodlo o vypustení temných jazdcov smrti. Jeden malý svet mal byť zrovnaný zo zemou a s ním mala pohasnúť všetka nádej. Zlovestné hradby Prekliateho mesta vypustili svoju najmocnejšiu zbraň. Rozdelil svojich služobníkov do dvoch skupín. Zmenili sa na tmavé tiene šíriace hrôzu.
Už mi viac neunikneš. Ja mám právo ťa zničiť, povedal by som, že je to mojou povinnosťou. Prekliaty , čoskoro skončíš svoju púť,“ preorientoval zrak na kyticu čiernych ruží ležiacu na stole. Ruže začali pomaly vädnúť, až kým z nich neostala len hromada vyschnutých kúskov a mŕtvych lupienkov. Predstavoval si ako rovnakým spôsobom zničí možného konkurenta.
Zavolal jedného zo svojich najkrutejších poradcov menom Ageiron. Dlho do noci sa konala veľká porada, na ktorej sa rozhodlo o vypustení temných jazdcov smrti. Jeden malý svet mal byť zrovnaný zo zemou a s ním mala pohasnúť všetka nádej. Zlovestné hradby Prekliateho mesta vypustili svoju najmocnejšiu zbraň. Rozdelil svojich služobníkov do dvoch skupín. Zmenili sa na tmavé tiene šíriace hrôzu.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 37x
Prekliaty mág : 5. kapitola Pán Tmy
7. prosinec 2006 | 17.50 | rubrika: Prekliaty mágD
„Jeho meno nesmieš poznať. Ani ty ani nikto iný. Toto dieťa musí byť vyhlásené za mŕtve. Nemôžem si ho nechať. Zabil by ho, keby sa dozvedel, že sa narodilo,“ posledný raz sa v jej tvári objavili nejaké city, keď hladila jemnú pokožku toho úžasného stvorenia. Nevedela si predstaviť čo bude potom, keď bude musieť navždy zabudnúť na ten maličký kúsok jej samej.
„Daj mu meno Lucien a ukry ho do nejakej nenápadnej rodiny. Keď nadobudne dostatok vedomostí, aby sa mohol ubrániť pred otcom vráti sa ku mne. Budem naňho netrpezlivo čakať,“ pritisla mrazivé pery na čelo dieťaťa, na ktoré sa tak veľmi tešila.
„Je to jazdec smrti, jeden z černokňažníkov prebývajúcich v Prekliatom meste. Ako si sa mohla zapliesť s takou príšerou ?“ odvetila pobúrene.
„Milujem ho a nesmierne ma bolí, že odmieta nášho syna. Netuším, prečo ho tak veľmi nenávidí. Keď som mu oznámila, že čakám dieťa všetko sa razom zmenilo. Správal sa ako nepríčetný blázon. Držal ma zavretú v nejakej špinavej cele. Musela som vynaložiť všetky sily na útek…“ nejaká fakľa prudko vletela do okna. Zazreli jazdca sediaceho na akejsi mohutnom trojhlavom prízraku, ktorý ani vzdialene nepripomínal koňa. Za ním sa zhmotňovala celá armáda rovnako odetých jazdcov.
„Zober ho preč. Ja tu ostanem a zdržím ich,“ vyhŕkla bolestne.
„Nie, to nebude stačiť. Musia uveriť, že malý to neprežil. Kopí anar, staň sa zrkadlom svetla, Matka čo stratila dieťa, získa späť, také čo stráca matku“ nahlas odriekala tie slová, aby zaúčinkovali čo najrýchlejšie. Lilo rýchlo vzala na ruky Luciena. Na jeho mieste sa objavilo nehybné detské telíčko mŕtveho chlapčeka.
„Lilo, preber sa,“ zúfalo skríkol Lucien. Vysielal kúzla na všetky strany, len aby ju dostal z dosahu bojachtivých Ingerov. Zrazu však pocítil zvláštnu slabosť. Opäť sa v ňom niečo zaseklo. Jeho myseľ zasiahla prudká bolesť. Zvalil sa na zem.
„Nie, prosím,“ zakvílil nešťastne. Telo mal meravé a stuhnuté. Nevládal sa ani pohnúť.
„Bolí to však, maličký ?“ posmešne odsekol Gargadus. Posmešný úškrn mu však zmizol z tváre, keď pocítil ako ho niečo prudko pritislo k zemi. Nad ním sa týčila mladá černokňažníčka Freyala. Ihneď sa dal na útek spolu zo svojou bandou.
„Čo sa to so mnou robí ?“ opýtal sa slabým hlasom. Nevládal sa ani pohnúť. Freyala ho opatrne vzala do náručia. Cítil auru moci vyžarujúcu z jej tela. Istá časť jeho bytosti pocítila šťastie, tá druhá sa však nesmierne bála.
„Musíš ísť so mnou, synček. Potrebuješ temnú energiu, inak by si to nemusel prežiť. Nedopustím, aby sa ti niečo stalo,“ láskavo mu prehrabla vlasy.
„Nie, ja to nechcem. Nenúť ma k tomu,“ odvetil vyhýbavo. Bolo mu jedno, čo sa s ním stane. Mágiu zla však hrozne nenávidel. Keď ju musel použiť pretekala jeho telom ako jed. Necítil sa dobre, keď využíval také kúzla. Stával sa z neho iný človek. Nebezpečný a chladný. Bál sa, že ho ovládnu negatívne emócie.
„Daj mu meno Lucien a ukry ho do nejakej nenápadnej rodiny. Keď nadobudne dostatok vedomostí, aby sa mohol ubrániť pred otcom vráti sa ku mne. Budem naňho netrpezlivo čakať,“ pritisla mrazivé pery na čelo dieťaťa, na ktoré sa tak veľmi tešila.
„Je to jazdec smrti, jeden z černokňažníkov prebývajúcich v Prekliatom meste. Ako si sa mohla zapliesť s takou príšerou ?“ odvetila pobúrene.
„Milujem ho a nesmierne ma bolí, že odmieta nášho syna. Netuším, prečo ho tak veľmi nenávidí. Keď som mu oznámila, že čakám dieťa všetko sa razom zmenilo. Správal sa ako nepríčetný blázon. Držal ma zavretú v nejakej špinavej cele. Musela som vynaložiť všetky sily na útek…“ nejaká fakľa prudko vletela do okna. Zazreli jazdca sediaceho na akejsi mohutnom trojhlavom prízraku, ktorý ani vzdialene nepripomínal koňa. Za ním sa zhmotňovala celá armáda rovnako odetých jazdcov.
„Zober ho preč. Ja tu ostanem a zdržím ich,“ vyhŕkla bolestne.
„Nie, to nebude stačiť. Musia uveriť, že malý to neprežil. Kopí anar, staň sa zrkadlom svetla, Matka čo stratila dieťa, získa späť, také čo stráca matku“ nahlas odriekala tie slová, aby zaúčinkovali čo najrýchlejšie. Lilo rýchlo vzala na ruky Luciena. Na jeho mieste sa objavilo nehybné detské telíčko mŕtveho chlapčeka.
„Lilo, preber sa,“ zúfalo skríkol Lucien. Vysielal kúzla na všetky strany, len aby ju dostal z dosahu bojachtivých Ingerov. Zrazu však pocítil zvláštnu slabosť. Opäť sa v ňom niečo zaseklo. Jeho myseľ zasiahla prudká bolesť. Zvalil sa na zem.
„Nie, prosím,“ zakvílil nešťastne. Telo mal meravé a stuhnuté. Nevládal sa ani pohnúť.
„Bolí to však, maličký ?“ posmešne odsekol Gargadus. Posmešný úškrn mu však zmizol z tváre, keď pocítil ako ho niečo prudko pritislo k zemi. Nad ním sa týčila mladá černokňažníčka Freyala. Ihneď sa dal na útek spolu zo svojou bandou.
„Čo sa to so mnou robí ?“ opýtal sa slabým hlasom. Nevládal sa ani pohnúť. Freyala ho opatrne vzala do náručia. Cítil auru moci vyžarujúcu z jej tela. Istá časť jeho bytosti pocítila šťastie, tá druhá sa však nesmierne bála.
„Musíš ísť so mnou, synček. Potrebuješ temnú energiu, inak by si to nemusel prežiť. Nedopustím, aby sa ti niečo stalo,“ láskavo mu prehrabla vlasy.
„Nie, ja to nechcem. Nenúť ma k tomu,“ odvetil vyhýbavo. Bolo mu jedno, čo sa s ním stane. Mágiu zla však hrozne nenávidel. Keď ju musel použiť pretekala jeho telom ako jed. Necítil sa dobre, keď využíval také kúzla. Stával sa z neho iný človek. Nebezpečný a chladný. Bál sa, že ho ovládnu negatívne emócie.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 30x
Prekliaty mág: 4. kapitola Ingerovia
27. listopad 2006 | 17.08 | rubrika: Prekliaty mágD
Hlavu si zúfalo zaboril do dlaní. Nevládal viac vzdorovať bolesti, ktorá nemilosrdne drásala jeho dušu. Prsty zaboril do hustých vlasov a kričal takým hrozivým spôsob, až im naskakovali zimomriavky.
Enedea sa mimovoľne striasla. Nečakala, že bude až taký zronený. Nevedela, že jeho rodina tiež padla za obeť tej neznámej sile. Sklonila sa k nemu a nežne ho pohladila po tvári. Šepkala mu upokojujúce slová. On však nereagoval.
„Netráp sa dieťa. Ja si na nich počkám, nech si ma vezmú.“
„Nesmiete prestať bojovať,“ odvetil Lucien. Jeho plášť sa slabo zavlnil vo vetre.
„Má pravdu,“ poznamenala strašia vráskavá žena. Znenazdajky sa objavila celkom blízko pri nich. Na pleciach jej visela sivastá róba so zlatými symbolmi. Bol to symbol majstrov mágie. Spoza jej chrbta sa vynoril znepokojený Mrk Drgon.
Vzala do rúk kúsok zeminy a jemne ju drobila medzi prstami. Sformovala sa do tvaru drobnej postavy podobnej malému dieťaťu so škaredou zošúverenou kožou
.. „Och, boli to ingerovia,“ zhíkla Lilo. Jej tvár nadobudla bledý odtieň. Horná pera sa jej mierne roztriasla, ako vždy keď bola nervózna.
„Magické bytosti s omamnou silou, ktoré sajú krv,“ odverklikoval Lucien. Veľa času strávil nad štúdiom stvorení obývajúcich Krajinu Hmiel.
„Áno, presne tak,“ spokojne odvetila Lilo. Tešilo ju, že nezabudol nič z toho, čo sa u nej naučil.
„Mrk, ostaň tu a upokoj dedinčanov. Lucien a ja pôjdeme po ich stopách,“ po vyrieknutí nejakých slov sa na ceste sformovali stopy drobných nožičiek.
„Lilo, ale veď ja som…“ márne protestoval Mrk.
„V dedine musí odstať jeden schopný čarodejník, pre prípad, žeby sme sa nevrátili,“ ihneď ho zarazila Lilo. Nechcela, aby si myslel, že mu nedôveruje. Mrk neochotne prikývol. Spolu s Enedeou sa pokúšali postaviť na nohy utrápeného muža.
Enedea sa mimovoľne striasla. Nečakala, že bude až taký zronený. Nevedela, že jeho rodina tiež padla za obeť tej neznámej sile. Sklonila sa k nemu a nežne ho pohladila po tvári. Šepkala mu upokojujúce slová. On však nereagoval.
„Netráp sa dieťa. Ja si na nich počkám, nech si ma vezmú.“
„Nesmiete prestať bojovať,“ odvetil Lucien. Jeho plášť sa slabo zavlnil vo vetre.
„Má pravdu,“ poznamenala strašia vráskavá žena. Znenazdajky sa objavila celkom blízko pri nich. Na pleciach jej visela sivastá róba so zlatými symbolmi. Bol to symbol majstrov mágie. Spoza jej chrbta sa vynoril znepokojený Mrk Drgon.
Vzala do rúk kúsok zeminy a jemne ju drobila medzi prstami. Sformovala sa do tvaru drobnej postavy podobnej malému dieťaťu so škaredou zošúverenou kožou
.. „Och, boli to ingerovia,“ zhíkla Lilo. Jej tvár nadobudla bledý odtieň. Horná pera sa jej mierne roztriasla, ako vždy keď bola nervózna.
„Magické bytosti s omamnou silou, ktoré sajú krv,“ odverklikoval Lucien. Veľa času strávil nad štúdiom stvorení obývajúcich Krajinu Hmiel.
„Áno, presne tak,“ spokojne odvetila Lilo. Tešilo ju, že nezabudol nič z toho, čo sa u nej naučil.
„Mrk, ostaň tu a upokoj dedinčanov. Lucien a ja pôjdeme po ich stopách,“ po vyrieknutí nejakých slov sa na ceste sformovali stopy drobných nožičiek.
„Lilo, ale veď ja som…“ márne protestoval Mrk.
„V dedine musí odstať jeden schopný čarodejník, pre prípad, žeby sme sa nevrátili,“ ihneď ho zarazila Lilo. Nechcela, aby si myslel, že mu nedôveruje. Mrk neochotne prikývol. Spolu s Enedeou sa pokúšali postaviť na nohy utrápeného muža.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 39x
Prekliaty mág: 3. kapitola Návrat domov
24. listopad 2006 | 19.48 | rubrika: Prekliaty mágD
„Nie, mýliš sa. Prišiel si na tento svet vďaka mne. V našich žilách koluje rovnaká krv,“ Freyala pomaly vstala a zamierila k nemu. Rukou sa dotkla jeho tváre a vtisla mu na čelo chladný bozk. Už dávno nedokázala rozdávať nehu a lásku. Jediný raz vo svojom živote pochovala v srdci zlo a zamilovala sa. Cena za túto skúsenosť však bola príliš vysoká.
Strácal sa v jej očiach. Zaplavovala ho neha, ale zároveň aj hrozná nenávisť. Jeho srdce jasne naznačovalo, že neklame. Nebol si istý ako sa má zachovať. Zirzaw vyliezol späť na jeho plece a pošepkal mu do ucha : „Daj si pozor, Freyala nemá žiadne zábrany. Môže ťa kedykoľvek zradiť.“
Ostrý chvost chameleóna sa nebadane obtrel o jeho kožu. Konečne sa spamätal. z poblúznenia.
„NECHCEM VIDIEŤ ANI JEDNÉHO Z VÁS, NEHĽADAJTE MA,“ cez hlavu si prevliekol čarodejný plášť. Nevládal viac znášať toľko lží a sklamania. Všetci to vedeli a zatajili to pred ním. Rýchlo sa ponoril do oslobodzujúcej neviditeľnosti.
„Lucien, neodchádzaj. Musíš sa dozvedieť celú pravdu,“ počul hlas, ženy, ktorá je údajne jeho matkou. Stále tomu nemohol uveriť. Bola taká krásna, ale aj skazená a chladná. Márne sa snažil vyhnať jej podobu z mysle. Ponáhľal sa domov. Chcel, aby mu to vysvetlili Sorrelovci.
Strácal sa v jej očiach. Zaplavovala ho neha, ale zároveň aj hrozná nenávisť. Jeho srdce jasne naznačovalo, že neklame. Nebol si istý ako sa má zachovať. Zirzaw vyliezol späť na jeho plece a pošepkal mu do ucha : „Daj si pozor, Freyala nemá žiadne zábrany. Môže ťa kedykoľvek zradiť.“
Ostrý chvost chameleóna sa nebadane obtrel o jeho kožu. Konečne sa spamätal. z poblúznenia.
„NECHCEM VIDIEŤ ANI JEDNÉHO Z VÁS, NEHĽADAJTE MA,“ cez hlavu si prevliekol čarodejný plášť. Nevládal viac znášať toľko lží a sklamania. Všetci to vedeli a zatajili to pred ním. Rýchlo sa ponoril do oslobodzujúcej neviditeľnosti.
„Lucien, neodchádzaj. Musíš sa dozvedieť celú pravdu,“ počul hlas, ženy, ktorá je údajne jeho matkou. Stále tomu nemohol uveriť. Bola taká krásna, ale aj skazená a chladná. Márne sa snažil vyhnať jej podobu z mysle. Ponáhľal sa domov. Chcel, aby mu to vysvetlili Sorrelovci.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 39x
Prekliaty Mág : 2. kapitola Freyala, mágia je mocn
23. listopad 2006 | 14.55 | rubrika: Prekliaty mágD
Za stromami sa mihol tmavý tieň. Sám nemohol chlapca zajať. Bál sa urobiť niečo také, v prítomnosti vyštudovaného čarodejníka.
Rýchlo vyslal správu do pevnosti Iškabar. Bola to hrozivá stavba pripomínajúca čarodejnícky klobúk popretkávaný obrovskými pavučinami. Mágovia ju považovali za oficiálne sídlo zlých mocností, do ktorého nemal žiaden poctivý človek prístup. Jeho myšlienky zaleteli ďaleko, celou svojou bytosťou sa sústredil, aby čo najskôr nadviazal spojenie.
Pocítil varovné popŕhlenie, keď jeho myseľ prešla cez ochranu pevnosti. Postupne získavala nadvládu nad jeho telom…Zmocňovala sa ho radosť pri pomyslení, že konečne dostane zaslúženú odmenu.
Rýchlo vyslal správu do pevnosti Iškabar. Bola to hrozivá stavba pripomínajúca čarodejnícky klobúk popretkávaný obrovskými pavučinami. Mágovia ju považovali za oficiálne sídlo zlých mocností, do ktorého nemal žiaden poctivý človek prístup. Jeho myšlienky zaleteli ďaleko, celou svojou bytosťou sa sústredil, aby čo najskôr nadviazal spojenie.
Pocítil varovné popŕhlenie, keď jeho myseľ prešla cez ochranu pevnosti. Postupne získavala nadvládu nad jeho telom…Zmocňovala sa ho radosť pri pomyslení, že konečne dostane zaslúženú odmenu.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 46x
Prekliaty mág 1. kapitola - Zlomené srdce
26. říjen 2006 | 18.43 | rubrika: Prekliaty mágD
Mladý chlapec otupene hľadel na nebo plné hviezd. Jeho chudá silueta sa odrážala vo svetle chabého ohníka. Sedel na zemi, oblečený o obnosených sivých nohaviciach a dlhej bielej košeli. Svetlohnedé vlasy mal mierne zlepené a neupravené. Opieral sa o mrazivú kôru stromu a počúval zvuky noci, ktoré ho obklopovali zo všetkých strán. Malé zvieratko opatrne vyliezlo z jeho vrecka a obratne mu vyliezlo
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 110x
Stručný dej poviedky
26. říjen 2006 | 18.41 | rubrika: Prekliaty mágD
Nadaný čarodejnícky učeň Lucien Sorrel, známy ako Prekliaty mág je vylúčený z radov čakateľov na čarodejnícky diplom. Vracia sa späť do rodnej dediny plný bolesti a zármutku… Netuší, že ho ešte čaká mnoho dobrodružstiev v kúzelnej Krajine Hmiel…
Postavy : Prekliaty mág (Lucien), Mrk Drgon (Koktavec), Enedea (sirota, ktorú vychovali Lucienovi rodičia), Zirzaw (hovoriaci chameleón), magické bytosti všelijakého druhu…
Postavy : Prekliaty mág (Lucien), Mrk Drgon (Koktavec), Enedea (sirota, ktorú vychovali Lucienovi rodičia), Zirzaw (hovoriaci chameleón), magické bytosti všelijakého druhu…