posledná kapitola k Svetlu Avadaru II. (Neskôr bude nasledovať ešte, tretia záverečná časť...

Silný tlak prechádzal do jeho prstov. Nebolo preňho prirodzené dotýkať sa iného človeka. Ledva zvládal nutkanie, pustiť ho. Nemohol to však urobiť. Jeho ruky pôsobili ako ochrana pred nezvládnuteľnou silou. Andrej mal strach, bolo to cítiť aj z jeho mágie.

"Ariadna, chyť sa ma. Musíme odtiaľto zmiznúť," prikázal jej nespokojne. Nemal rád tú techniku, ktorá prenášala telá z jedného miesta na druhé. Mágovia sa vždy cítili veľmi zle, keď museli prekročiť túto hranicu. On sám prvý raz pocítil, že v ich svete sa deje niečo nebezpečné práve vtedy, keď bol nútený použiť túto formu prenosu tela.

"Prečo sa mi vyhýbate?" už to nemohol dlhšie vydržať. Potreboval poznať dôvod hnevu svojho učiteľa. Knihovníka si nesmierne vážil a veľmi rád sa s ním zhováral. Vždy sa dozvedel niečo nové o svete, do ktorého vstupoval. Nigel mal až príliš rád pravdu. Odpovedal na všetky zvedavé otázky, ktoré mu smel položiť. Medzi nimi sa vytvoril určitý druh sympatií. Ich priateľstvo sa však prestávalo páčiť vyššie postaveným predstaviteľom školy. Možno preto si ho vybrali. Hrozne kvôli tomu trpel. Vyčítal si, že sa rozhodol s ním komunikovať.