darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II : 11. kapitola Bozky a facky
6. listopad 2006 | 18.34 | rubrika: Noc temných IID
Keď Snape podišiel k Dumbledorovej pracovni, bol zas pokojný a vyrovnaný. Oklumencia mu umožňovala aspoň sa tak tváriť.
Ginny Weasleyová nebola jedinou príčinou nepokoja, ktorý ho sužoval. Oveľa viac ho trápilo, koľko toho môže riaditeľovi povedať… Voldemort ho podozrieva zo zrady, alebo mu len pre istotu naznačil, aby riaditeľovi nič nehovoril ?
„Nechcem, aby sem niekto chodil a hľadal ma,“ zahlásil heslo kamennej oblude. Tá sa uškrnula, ale nepustila ho.
„To heslo už neplatí.“
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ… no jasné, nové heslo je amortencia…“
„Nechcem, aby sem niekto chodil a hľadal ma,“ zahlásil heslo kamennej oblude. Tá sa uškrnula, ale nepustila ho.
„To heslo už neplatí.“
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ… no jasné, nové heslo je amortencia…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 2.89 (9x)
| přečteno: 197x
V zajatí snov : I. Zajatkyňa snov
5. listopad 2006 | 12.42 | rubrika: V zajatí snovD
Reálny svet
Napadol prvý sneh. Všetko sa hneď rozžiarilo. Krehká snehová prikrývka pomaličky pozakrývala celý Jozefínin svet. Hľadela z okna na tú bielu nádheru bez štipky radosti. Neodvážila sa pozrieť do zrkadla, čakal by ju hotový horor. Už aj jej meno ju privádzalo do zúfalstva. Podľa mnohých bolo hrozne staromódne. A jej priezvisko Havranová ? Aj za to si dosť vytrpela. Ako
Napadol prvý sneh. Všetko sa hneď rozžiarilo. Krehká snehová prikrývka pomaličky pozakrývala celý Jozefínin svet. Hľadela z okna na tú bielu nádheru bez štipky radosti. Neodvážila sa pozrieť do zrkadla, čakal by ju hotový horor. Už aj jej meno ju privádzalo do zúfalstva. Podľa mnohých bolo hrozne staromódne. A jej priezvisko Havranová ? Aj za to si dosť vytrpela. Ako
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 66x
Greybackova dcéra XII. kapitola Zviera v mojom vnú
4. listopad 2006 | 16.50 | rubrika: Greybackova dcéraD
Zviera v mojom vnútri
„Draco, preber sa,“ nejaký hlas ho vytrhol z letargie. Prežíval najhoršie okamihy svojho života. Bella mučila jeho matku a urážala ju.
Nútila ho, aby sa na to díval. Dozvedel sa, že celú pravdu, ale to mu vôbec neprekážalo. Potom ho oslepila pomocou nejakého zaklínadla. Oči ho hrozne štípali. Neubránil sa ani slzám. Bolo to ponižujúce a hrozne sa hanbil. Bella si to však vychutnávala.
„Nie, nechajte ma,“ prudko sa mykal, keď ostré pazúry pretrhli povrazy, ktoré ho väznili. Hrozne sa bál, že mu opäť budú ubližovať.
„Neboj sa, braček. Všetko bude v poriadku,“ pošepol mu do ucha Mark. Začínal však pociťovať dosť veľký nepokoj. Tušil, že smrťožrúti sa čoskoro vrátia.
Draco sa mu s posledných síl zvalil do náručia. Nevládal viac vzdorovať. Z hrdla sa mu vydral nezrozumiteľný pazvuk.
„Poriadne sa ma chyť, vo vlčej podobe budem rýchlejší. Odnesiem ťa do nemocnice,“ jemne si ho vyložil na chrbát. Pustil sa do rýchleho behu. Za chrtom mu svišťali zaklínadlá. Zelené svetlo sa odrazilo od kandelábra a zostrelilo nejakého holuba rovno zo strechy.
„Ublížili mame…nemohol som jej pomôcť. Nechcem ísť do nemocnice. Bellatrix je šialená, musíme ich nájsť,“ zašepkal Draco.
Nútila ho, aby sa na to díval. Dozvedel sa, že celú pravdu, ale to mu vôbec neprekážalo. Potom ho oslepila pomocou nejakého zaklínadla. Oči ho hrozne štípali. Neubránil sa ani slzám. Bolo to ponižujúce a hrozne sa hanbil. Bella si to však vychutnávala.
„Nie, nechajte ma,“ prudko sa mykal, keď ostré pazúry pretrhli povrazy, ktoré ho väznili. Hrozne sa bál, že mu opäť budú ubližovať.
„Neboj sa, braček. Všetko bude v poriadku,“ pošepol mu do ucha Mark. Začínal však pociťovať dosť veľký nepokoj. Tušil, že smrťožrúti sa čoskoro vrátia.
Draco sa mu s posledných síl zvalil do náručia. Nevládal viac vzdorovať. Z hrdla sa mu vydral nezrozumiteľný pazvuk.
„Poriadne sa ma chyť, vo vlčej podobe budem rýchlejší. Odnesiem ťa do nemocnice,“ jemne si ho vyložil na chrbát. Pustil sa do rýchleho behu. Za chrtom mu svišťali zaklínadlá. Zelené svetlo sa odrazilo od kandelábra a zostrelilo nejakého holuba rovno zo strechy.
„Ublížili mame…nemohol som jej pomôcť. Nechcem ísť do nemocnice. Bellatrix je šialená, musíme ich nájsť,“ zašepkal Draco.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 55x
Noc temných II: 10. kapitola Svadba
4. listopad 2006 | 10.05 | rubrika: Noc temných IID
Helen tomu nemohla uveriť. Prečo sa Voldemort tak veľmi ponáhľa ? Čo tým chce dosiahnuť ?
Žalúdok jej po Červochvostovom vyhlásení vypovedal službu. Niekoľko hodín strávila v kúpeľni…Nemohla sa odtrhnúť od umývadla. Sagria jej musela dať liečebný elixír.
„To sú len nervy…všetko dobre dopadne.“
„Ja to nezvládnem, nechcem…“
Sagria ju chlácholivo objala. „Nie je to nič zložité, len odpovieš na jednoduchú otázku…bude to celkom ľahké…“
„No práve. Tá odpoveď ma môže priviesť do hrobu. Ako poznám Vol…Temného pána určite sa tam odohrá nejaké mučenie, prípadne vražda…“
Žalúdok jej po Červochvostovom vyhlásení vypovedal službu. Niekoľko hodín strávila v kúpeľni…Nemohla sa odtrhnúť od umývadla. Sagria jej musela dať liečebný elixír.
„To sú len nervy…všetko dobre dopadne.“
„Ja to nezvládnem, nechcem…“
Sagria ju chlácholivo objala. „Nie je to nič zložité, len odpovieš na jednoduchú otázku…bude to celkom ľahké…“
„No práve. Tá odpoveď ma môže priviesť do hrobu. Ako poznám Vol…Temného pána určite sa tam odohrá nejaké mučenie, prípadne vražda…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 122x
Nemilovaná II: V. kapitola Nezmazateľné stopy, pod
3. listopad 2006 | 17.29 | rubrika: Nemilovaná IID
Dan dopadol na kolená. Nevedel si vysvetliť ako je možné, že Tom jeho kúzlo poľahky odrazil späť. Zaplavila ho príšerná bolesť. Cítil ako mu po tvári steká krv. kúzlo však bolo mierne zjemnené, preto sa mu nevytvorilo na tele toľko rán.
Tom sa prudko nadýchol. Pohľad na krv mu nerobil dobre. Tá sladká vôňa mu pripomenula matkine telo odchádzajúce do večnosti. Zdesil sa sám seba. Ako mohol niečo také urobiť ? Nie je predsa taký krutý ako Malfoy. Sklonil sa k nemu a pomohol mu vstať.
„Odvediem ho do nemocničného krídla,“ povedal rozrušene.
„Idem s tebou, tento tu už potreboval poriadne dlho spraviť fasádu,“ poznamenala chladne. Malfoy jej začínal liezť na nervy. Mrzelo ju, že pokazil taký príjemný rozhovor. Odhodlane zdvihla tašku a napchala do nej Blacksabata.
„Ja umieram,“ jačal Dan a poriadne sa opieral o Toma. Všetci študenti sa pred nimi rozostupovali.
„Pri Dumbledorovej brade, čo ste mu to urobili ?“ Persa Pomfreyová od ľaku pustila na zem celú fľašku kostirastu. Bola vnučkou vtedajšej školskej sestry. Dlhé fialkasté vlasy schované pod sesterským čepcom jej mimovoľne vstali dupkom.
„On zaútočil ako prvý, musel som sa brániť,“ informoval ju Tom, keď zložil nešťastníka na nemocničnú posteľ.
Dan jej odtisol ruky, keď sa ho pokúsila dotknúť. Celý čas hystericky jačal a bláznivo gúľal očami.
„Nerobte scény, pán Malfoy. Nič to nie je,“ natiahla sa za nejakou fľaštičkou a dôkladne mu potrela tvár.
„Zaklínadlá Polovičného Princa patria do čiernej mágie. Budem to musieť nahlásiť,“ zahundrala nahnevane a strčil Malfoyovi do úst lyžicu plnú nejakej páchnucej gebuziny. Persa vzala Danov prútik a prinútila ho vyvrhnúť predchádzajúce kúzlo.
„Riaditeľ veľmi prísne monitoruje používanie týchto zaklínadiel. Hneď ako s vami skončím pôjdete sa s ním osobne pozhovárať. Určite vám to neuškodí. Vy dvaja ho odprevadíte, akosi často sa dostávate do sporov.“
„Nič sme nespravili. To nie je spravodlivé,“ poznamenala Tifany.
Tom sa prudko nadýchol. Pohľad na krv mu nerobil dobre. Tá sladká vôňa mu pripomenula matkine telo odchádzajúce do večnosti. Zdesil sa sám seba. Ako mohol niečo také urobiť ? Nie je predsa taký krutý ako Malfoy. Sklonil sa k nemu a pomohol mu vstať.
„Odvediem ho do nemocničného krídla,“ povedal rozrušene.
„Idem s tebou, tento tu už potreboval poriadne dlho spraviť fasádu,“ poznamenala chladne. Malfoy jej začínal liezť na nervy. Mrzelo ju, že pokazil taký príjemný rozhovor. Odhodlane zdvihla tašku a napchala do nej Blacksabata.
„Ja umieram,“ jačal Dan a poriadne sa opieral o Toma. Všetci študenti sa pred nimi rozostupovali.
„Pri Dumbledorovej brade, čo ste mu to urobili ?“ Persa Pomfreyová od ľaku pustila na zem celú fľašku kostirastu. Bola vnučkou vtedajšej školskej sestry. Dlhé fialkasté vlasy schované pod sesterským čepcom jej mimovoľne vstali dupkom.
„On zaútočil ako prvý, musel som sa brániť,“ informoval ju Tom, keď zložil nešťastníka na nemocničnú posteľ.
Dan jej odtisol ruky, keď sa ho pokúsila dotknúť. Celý čas hystericky jačal a bláznivo gúľal očami.
„Nerobte scény, pán Malfoy. Nič to nie je,“ natiahla sa za nejakou fľaštičkou a dôkladne mu potrela tvár.
„Zaklínadlá Polovičného Princa patria do čiernej mágie. Budem to musieť nahlásiť,“ zahundrala nahnevane a strčil Malfoyovi do úst lyžicu plnú nejakej páchnucej gebuziny. Persa vzala Danov prútik a prinútila ho vyvrhnúť predchádzajúce kúzlo.
„Riaditeľ veľmi prísne monitoruje používanie týchto zaklínadiel. Hneď ako s vami skončím pôjdete sa s ním osobne pozhovárať. Určite vám to neuškodí. Vy dvaja ho odprevadíte, akosi často sa dostávate do sporov.“
„Nič sme nespravili. To nie je spravodlivé,“ poznamenala Tifany.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 42x
Noc temných II : 9. kapitola Sladká Sagria
3. listopad 2006 | 12.44 | rubrika: Noc temných IID
Malfoy ledva vyliezol na posteľ. Veľmi skoro oľutoval, že zasahoval do vecí medzi Helen a Voldemortom. Po schôdzi veľa nechýbalo a Temný pán by ho tiež potrestal.
Svadba ? Niečo také by mu v živote nenapadlo. Telo ho príšerne bolelo. Ledva sa dostal domov.
„Miláčik, už si tu ?“ Do spálne vošla Narcissa oblečená v priliehavej nočnej košielke.
“Páčim sa ti ?”
„Naozaj mi je jedno v čom si prišla oblečená. Ja tu umieram od bolesti a ty myslíš, na hlúposti.“
Ľahla si k nemu. Vôbec nezbadala, že je zranený.
„Nepobozkáš ma ?“
„Uhádla si,“ podráždene odvrkol Lucius.
„Prečo si taký nahnevaný ? Temný pán bol k tebe zlý ?“
Narci nedobiedzaj, ak ti to poviem zase ma budeš dusiť, kvôli mojej údajnej neschopnosti…to je len výplod tvojej fantázie, ja môžem, ale nechcem…netúžim po tebe..
„Trochu som sa nechal uniesť a urobil som pár hlúpostí…“
zamračene ju odstrčil, keď sa ho pokúsila dotknúť.
„Čo konkrétne ?“
„Láskavo si zavri zobák a nechaj ma spať.“
Cissy sa otočila na druhý bok, ale neprestala hundrať : „Nechápem o čo ti je. Predtým si bol muž a čo je z teba teraz ?“
„SPI,“ zvrieskol poriadne nahlas.
„Mal by si mi povedať, čo sa odohralo na zhromaždení…“ Neprestávala do ňho dobiedzať.
„Temný pán bude mať svadbu s tou novou smrťožrútkou a to nie je všetko dokonca čaká aj decko…“
Narcissa rýchlo zapla svetlo.
„UŽ SOM TI VŠETKO POVEDAL, tak drž klapačku…“
„Tá Helen, je z nejakej významnej čarodejníckej rodiny ?“
„Neviem.“
Lucius mávnutím prútika zahasil svetlo.
„Zajtra sa porozprávame a už nechcem počuť ani slovo, inak ti zavriem ústa nejakou kliatbou…“
Svadba ? Niečo také by mu v živote nenapadlo. Telo ho príšerne bolelo. Ledva sa dostal domov.
„Miláčik, už si tu ?“ Do spálne vošla Narcissa oblečená v priliehavej nočnej košielke.
“Páčim sa ti ?”
„Naozaj mi je jedno v čom si prišla oblečená. Ja tu umieram od bolesti a ty myslíš, na hlúposti.“
Ľahla si k nemu. Vôbec nezbadala, že je zranený.
„Nepobozkáš ma ?“
„Uhádla si,“ podráždene odvrkol Lucius.
„Prečo si taký nahnevaný ? Temný pán bol k tebe zlý ?“
Narci nedobiedzaj, ak ti to poviem zase ma budeš dusiť, kvôli mojej údajnej neschopnosti…to je len výplod tvojej fantázie, ja môžem, ale nechcem…netúžim po tebe..
„Trochu som sa nechal uniesť a urobil som pár hlúpostí…“
zamračene ju odstrčil, keď sa ho pokúsila dotknúť.
„Čo konkrétne ?“
„Láskavo si zavri zobák a nechaj ma spať.“
Cissy sa otočila na druhý bok, ale neprestala hundrať : „Nechápem o čo ti je. Predtým si bol muž a čo je z teba teraz ?“
„SPI,“ zvrieskol poriadne nahlas.
„Mal by si mi povedať, čo sa odohralo na zhromaždení…“ Neprestávala do ňho dobiedzať.
„Temný pán bude mať svadbu s tou novou smrťožrútkou a to nie je všetko dokonca čaká aj decko…“
Narcissa rýchlo zapla svetlo.
„UŽ SOM TI VŠETKO POVEDAL, tak drž klapačku…“
„Tá Helen, je z nejakej významnej čarodejníckej rodiny ?“
„Neviem.“
Lucius mávnutím prútika zahasil svetlo.
„Zajtra sa porozprávame a už nechcem počuť ani slovo, inak ti zavriem ústa nejakou kliatbou…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 99x
Noc temných II : 8. kapitola Trest
2. listopad 2006 | 18.06 | rubrika: Noc temných IID
„Á, kolegyňa, máte výnimočnú liečiteľskú moc…“ povedala, keď jej Helen podala ruku.
„Nie je to až také úžasné…“
„Nebuďte prehnane skromná, nie každý dokáže liečiť ľudí, len dotykom...“
„Tak a teraz zistíme, ten dôležitý dátum…vidím, že ste už netrpezliví…“ otvorila tašku a vybrala z nej tri sklenené chrobáčiky.
„Jeden na deň, druhý na mesiac a tretí označí rok, nie presne číslicami, ale skôr slovom…“ Sagria jej ich opatrne položila na brucho.
„Lavasolorte !“ vyhŕkla zaklínadlo a poklopkala prútikom po všetkých troch. Chrobáčikom sa rozsvietili oči, chvíľu robili na bruchu rovnomerné kruhy, potom vyleteli do vzduchu a zmenili sa na čísla.
Voldemort dlho hľadel na dátum, akoby tomu nemohol uveriť.
„To bolo už dávno po Milanovej smrti.“ skonštatovala Helen.
Sagria vohnala chrobáčiky späť do tašky. Odľahlo jej, keď zistila, že otcom je naozaj Temný pán. Helen sa jej veľmi pozdávala a nechcela, aby sa jej niečo stalo.
„Ak dovolíte pôjdem sa pozhovárať so synovcom…dúfam, že môžem ešte chvíľu pobudnúť vo vašom dome.“
„Áno, samozrejme.“ súhlasil Voldemort.
Keď Sagriine kroky utíchli, pristúpil k nej a objal ju. Na pery jej vtisol nenásytný bozk.
„Trochu ma to zmiatlo. Nečakal som to,“ vysvetľoval chladne. Helen na ňho ani nepozrela.
„ Myslím si, že bude najlepšie, keď sa vezmeme…“
„ČO ? SVADBA S TEBOU ?“
„Nie je to až také úžasné…“
„Nebuďte prehnane skromná, nie každý dokáže liečiť ľudí, len dotykom...“
„Tak a teraz zistíme, ten dôležitý dátum…vidím, že ste už netrpezliví…“ otvorila tašku a vybrala z nej tri sklenené chrobáčiky.
„Jeden na deň, druhý na mesiac a tretí označí rok, nie presne číslicami, ale skôr slovom…“ Sagria jej ich opatrne položila na brucho.
„Lavasolorte !“ vyhŕkla zaklínadlo a poklopkala prútikom po všetkých troch. Chrobáčikom sa rozsvietili oči, chvíľu robili na bruchu rovnomerné kruhy, potom vyleteli do vzduchu a zmenili sa na čísla.
Voldemort dlho hľadel na dátum, akoby tomu nemohol uveriť.
„To bolo už dávno po Milanovej smrti.“ skonštatovala Helen.
Sagria vohnala chrobáčiky späť do tašky. Odľahlo jej, keď zistila, že otcom je naozaj Temný pán. Helen sa jej veľmi pozdávala a nechcela, aby sa jej niečo stalo.
„Ak dovolíte pôjdem sa pozhovárať so synovcom…dúfam, že môžem ešte chvíľu pobudnúť vo vašom dome.“
„Áno, samozrejme.“ súhlasil Voldemort.
Keď Sagriine kroky utíchli, pristúpil k nej a objal ju. Na pery jej vtisol nenásytný bozk.
„Trochu ma to zmiatlo. Nečakal som to,“ vysvetľoval chladne. Helen na ňho ani nepozrela.
„ Myslím si, že bude najlepšie, keď sa vezmeme…“
„ČO ? SVADBA S TEBOU ?“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.2 (5x)
| přečteno: 108x
Nemilovaná II: IV. Nevraživosť
2. listopad 2006 | 13.59 | rubrika: Nemilovaná IID
„Ja z teba nemám strach. Neradím ti, aby si pokračoval v tých hnusných svinstvách,“ odvrkol chladne. V očiach sa mu zračil hnev. Neznášal, keď si z neho Dan robil posmech. Vedel, že niečo také mu asi nikdy nebude môcť odpustiť.
„Snáď s ňou nemáš také isté plány. Chceš mi snáď nahovoriť, že sa ti páči ? Je taká nevinná. To ťa priťahuje, však ?“ keď sa pokúsil vstať, surovo ho zatlačil späť na zem. Slizolinčania okolo neho utvorili tesný kruh.
„NECHAJ HO, MALFOY,“ vyhŕkla Tifany. Nebola si istá či je to dobrý nápad, ale už sa nemohla dívať na to, ako ho trápia. Nezniesla by to. Vyliezla spoza rohu s prútikom pripraveným na útok. Nemala však dostatočné množstvo vedomostí, aby ho mohla použiť.
„Uväzniť,“ vykríkol Dan. Cítila ako sa jej podlomili nohy. Silné povrazy sa okolo nej bolestivo ovinuli. Ledva vládala dýchať. Pyžama sa jej na niekoľkých miestach roztrhla.
„Jedine ja mám právo rozhodovať čo sa tu bude diať. Nemala by si sa zaplietať zo spodinou. Náš Tomík skoro ani nie je čarodejník. Má otca muklovského pekára a mamu zradkyňu krvi. Nemyslím si, že je pre teba vhodný. Zabudni naňho. Ja ťa môžem naučiť oveľa zaujímavejšie veci. On nepatrí do Slizolinu. Je to len obyčajný slab…“ Dan nestihol dokončiť vetu. Zboku ho do chrbta zasiahla zvláštna červená žiara. Tifany pocítila silu zaklínadla, aj keď sa jej nedotklo. Slizolinčania primrzli na mieste ako sochy.
Kúzlo, ktoré ju spútalo sa samo zrušilo. Dan ležal na zemi, vystretý ako sviečka a nemohol sa ani pohnúť. Blacksabat mu poriadne poškriabal ruku. Nepáčilo sa mu, že zaútočil na jeho paničku.
„Ako si to urobil ?“ opýtala sa vystrašene. Zrejme sa musel dostať k svojmu prútiku, keď sa slizolinčania dívali na ňu. V jeho očiach zbadala čosi ako zvláštny zelený záblesk.
„Ja neviem. Občas sa mi to stáva,“ odvetil pokojne. Zastrčil si prútik späť do vrecka. Tackavo prešiel okolo znehybnených spolužiakov. Brucho ho potom údere poriadne zabolelo.
„Nezačínaj si so mnou, Malfoy, lebo to trpko oľutuješ. Moji rodičia ťa nemusia zaujímať…“ niečo mu pošepol do ucha. Podľa toho, ako sa Dan zatváril spoznala, že to nebolo nič príjemné.
„Tom Craft, čo sa to tu deje ?“ začuli tlmený hlas.
„Nič dôležité, pani profesorka.“
Šéfka Slizolinskej fakulty Denisa Nateová neveriacky prekročila začarovaných slizolinčanov. Kvôli tomu, že bola nesmierne vychudnutá všetci žiaci ju tajne prezývali Kostra. Dlhé striebristo- plavé vlasy vrhali zvláštne matné svetlo. Tifany veľmi pripomenula vílu z rozprávkovej knižky. Na jej tvári sa roztiahol nepekný úškrn. Prezerala si začarovaných, akoby to boli nejaké exponáty v múzeu.
Pohľadom sa zastavila na sporo odetej Tifany, ktorá si nervózne pritláčala zvyšky pyžamy k telu. Taký trapas hneď v prvú noc na internáte vôbec neočakávala. Profesorka Nateová si ju pochybovačne premeriavala. Očervenela ako paradajka. Nebola schopná dostať zo seba ani jediné slovo.
„Pani profesorka, ja…no skrátka…“ nevedela koľko jej toho môže prezradiť. Malfoy by jej to určite poriadne vytmavil, keby sa ho odvážila z niečoho obviniť.
„Snáď s ňou nemáš také isté plány. Chceš mi snáď nahovoriť, že sa ti páči ? Je taká nevinná. To ťa priťahuje, však ?“ keď sa pokúsil vstať, surovo ho zatlačil späť na zem. Slizolinčania okolo neho utvorili tesný kruh.
„NECHAJ HO, MALFOY,“ vyhŕkla Tifany. Nebola si istá či je to dobrý nápad, ale už sa nemohla dívať na to, ako ho trápia. Nezniesla by to. Vyliezla spoza rohu s prútikom pripraveným na útok. Nemala však dostatočné množstvo vedomostí, aby ho mohla použiť.
„Uväzniť,“ vykríkol Dan. Cítila ako sa jej podlomili nohy. Silné povrazy sa okolo nej bolestivo ovinuli. Ledva vládala dýchať. Pyžama sa jej na niekoľkých miestach roztrhla.
„Jedine ja mám právo rozhodovať čo sa tu bude diať. Nemala by si sa zaplietať zo spodinou. Náš Tomík skoro ani nie je čarodejník. Má otca muklovského pekára a mamu zradkyňu krvi. Nemyslím si, že je pre teba vhodný. Zabudni naňho. Ja ťa môžem naučiť oveľa zaujímavejšie veci. On nepatrí do Slizolinu. Je to len obyčajný slab…“ Dan nestihol dokončiť vetu. Zboku ho do chrbta zasiahla zvláštna červená žiara. Tifany pocítila silu zaklínadla, aj keď sa jej nedotklo. Slizolinčania primrzli na mieste ako sochy.
Kúzlo, ktoré ju spútalo sa samo zrušilo. Dan ležal na zemi, vystretý ako sviečka a nemohol sa ani pohnúť. Blacksabat mu poriadne poškriabal ruku. Nepáčilo sa mu, že zaútočil na jeho paničku.
„Ako si to urobil ?“ opýtala sa vystrašene. Zrejme sa musel dostať k svojmu prútiku, keď sa slizolinčania dívali na ňu. V jeho očiach zbadala čosi ako zvláštny zelený záblesk.
„Ja neviem. Občas sa mi to stáva,“ odvetil pokojne. Zastrčil si prútik späť do vrecka. Tackavo prešiel okolo znehybnených spolužiakov. Brucho ho potom údere poriadne zabolelo.
„Nezačínaj si so mnou, Malfoy, lebo to trpko oľutuješ. Moji rodičia ťa nemusia zaujímať…“ niečo mu pošepol do ucha. Podľa toho, ako sa Dan zatváril spoznala, že to nebolo nič príjemné.
„Tom Craft, čo sa to tu deje ?“ začuli tlmený hlas.
„Nič dôležité, pani profesorka.“
Šéfka Slizolinskej fakulty Denisa Nateová neveriacky prekročila začarovaných slizolinčanov. Kvôli tomu, že bola nesmierne vychudnutá všetci žiaci ju tajne prezývali Kostra. Dlhé striebristo- plavé vlasy vrhali zvláštne matné svetlo. Tifany veľmi pripomenula vílu z rozprávkovej knižky. Na jej tvári sa roztiahol nepekný úškrn. Prezerala si začarovaných, akoby to boli nejaké exponáty v múzeu.
Pohľadom sa zastavila na sporo odetej Tifany, ktorá si nervózne pritláčala zvyšky pyžamy k telu. Taký trapas hneď v prvú noc na internáte vôbec neočakávala. Profesorka Nateová si ju pochybovačne premeriavala. Očervenela ako paradajka. Nebola schopná dostať zo seba ani jediné slovo.
„Pani profesorka, ja…no skrátka…“ nevedela koľko jej toho môže prezradiť. Malfoy by jej to určite poriadne vytmavil, keby sa ho odvážila z niečoho obviniť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 43x
Nemilovaná II: III. Dcéra smrťožrúta
2. listopad 2006 | 13.58 | rubrika: Nemilovaná IID
Barty stratil pojem o čase. Všetko sa mu zlievalo dokopy. Zdalo sa mu, akoby ho niekto volal z veľkej diaľky… Cítil dotyk milovanej osoby, ktorý ho neúprosne viazal k ľudskému svetu. Iná desivá sila ho však nemilosrdne hnala do stavu absolútneho bezvedomia. Videl postavy v maskách. Začul chladný smiech, ktorý ho nechtiac rozochvel. Už vedel komu patrí… Zazrel mŕtvolne bledú tvár otca pár minút, predtým než ho zabil. Tie strašné spomienky zrazu vyplávali na povrch. Nebol nevinný a uvedomoval si neodvratnosť svojich činov…Sladká príchuť nevedomosti sa zmenila na horký blen.
„Barty, miláčik, nie…“ zhrozene zašepkala Vicky. Netušila, aký jed mu prenikol do krvi. Márne sa pokúšala nájsť niečo čo by mu pomohlo.
Bolo to zvláštne opäť počuť ako ho niekto nazval menom. Menom vraha, ktorý už nemôže odčiniť spáchané zločiny. Ako sa dá zmyť z rúk krv otca ? Je možné to niečím nahradiť ?
Točil sa v obludnom kruhu plnom obetí, ktoré naňho ukazovali prstom. V ušiach mu znel ich nárek a výkriky zlosti.
„Barty, miláčik, nie…“ zhrozene zašepkala Vicky. Netušila, aký jed mu prenikol do krvi. Márne sa pokúšala nájsť niečo čo by mu pomohlo.
Bolo to zvláštne opäť počuť ako ho niekto nazval menom. Menom vraha, ktorý už nemôže odčiniť spáchané zločiny. Ako sa dá zmyť z rúk krv otca ? Je možné to niečím nahradiť ?
Točil sa v obludnom kruhu plnom obetí, ktoré naňho ukazovali prstom. V ušiach mu znel ich nárek a výkriky zlosti.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 49x
Nemilovaná II: II. Osud klope na dvere
2. listopad 2006 | 13.57 | rubrika: Nemilovaná IID
Niečo však hrozivo zaprašťalo. Dvere sa prelomili na polovicu. Muž rýchlo siahol po prútiku. Sivastý záblesk zasiahol vysokého chlapa, ale nespôsobil mu žiadnu ujmu.
„Nie som zvyknutý dlho čakať. Nemysli si, že sa zabiješ a svoje tajomstvo si odnesieš do hrobu,“ zahrmel nepríjemne piskľavý hlas, ktorý vôbec nepasoval k tomu mohutnému telu. Bolo mu jasné, že ide toho istého polovičného obra, ktorí sa v jeho dome ukázal pred niekoľkými týždňami. Vytrhol mu z rúk nápoj a hodil ho o zem. Veľkou topánkou zašliapol niekoľkomesačnú prácu.
„Ja nič neviem. Som len obyčajný mrzák,“ rýchlo ustupoval pred zlovestnou postavou.
„Veď ty si spomenieš. Mám pre teba návrh, ak mi pomôžeš, vrátim ti spomienky. Budeš vedieť ako sa voláš a odkiaľ pochádzaš. Volám sa Gamar Golum a kedysi som bol tajným prostredníkom medzi obrami a temným pánom,“ snažil sa pôsobiť priateľsky, ale akosi sa mu to nedarilo.
„To mi nepomôže. Už nechcem viac trpieť. Pre mňa už všetko skončilo.“
„Chceš umrieť ? No dobre….“ Gamar mu prudko vrazil dýku do brucha. Muž zúfalo obomkol rukami tú tenkú striebornú vecičku. Zrútil sa na zem k jeho nohám.
„Ale bude to veľmi bolestivé,“ trpko sa zasmial pozorujúc zvíjajúce sa telo, pod ktorým začínala narastať mláka krvi. Vrhol pobavený pohľad na svoju obeť.
„Nie som zvyknutý dlho čakať. Nemysli si, že sa zabiješ a svoje tajomstvo si odnesieš do hrobu,“ zahrmel nepríjemne piskľavý hlas, ktorý vôbec nepasoval k tomu mohutnému telu. Bolo mu jasné, že ide toho istého polovičného obra, ktorí sa v jeho dome ukázal pred niekoľkými týždňami. Vytrhol mu z rúk nápoj a hodil ho o zem. Veľkou topánkou zašliapol niekoľkomesačnú prácu.
„Ja nič neviem. Som len obyčajný mrzák,“ rýchlo ustupoval pred zlovestnou postavou.
„Veď ty si spomenieš. Mám pre teba návrh, ak mi pomôžeš, vrátim ti spomienky. Budeš vedieť ako sa voláš a odkiaľ pochádzaš. Volám sa Gamar Golum a kedysi som bol tajným prostredníkom medzi obrami a temným pánom,“ snažil sa pôsobiť priateľsky, ale akosi sa mu to nedarilo.
„To mi nepomôže. Už nechcem viac trpieť. Pre mňa už všetko skončilo.“
„Chceš umrieť ? No dobre….“ Gamar mu prudko vrazil dýku do brucha. Muž zúfalo obomkol rukami tú tenkú striebornú vecičku. Zrútil sa na zem k jeho nohám.
„Ale bude to veľmi bolestivé,“ trpko sa zasmial pozorujúc zvíjajúce sa telo, pod ktorým začínala narastať mláka krvi. Vrhol pobavený pohľad na svoju obeť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 41x