Darklady-Vítam ťa vo svete fantázie

Beta- reader: Tonksova
Lucius sa mimovoľne strhol, keď opäť začul ten mrazivý hlas. Nepríjemný tlak v temnom znamení sa čoraz väčšmi znásobil. Bolesť zaplavila jeho telo ako prílivová vlna. Ledva sa vládal nadýchnuť.
„Môj pane, nemáte dôvod zabiť ma. Stále nosím vaše znamenie,“ chrapľavo zašepkal Lucius. Nedokázal uveriť tomu, že sa musí dívať do tváre bytosti, ktorej celé roky verne slúžil. Hlavou mu prebleskli spomienky na život plný nebezpečenstiev a násilia. Mučenie nevinných obetí, zhorené domy a plačúce ženy. To všetko predstavovalo jeho temnú minulosť. Spokojne natiahol ľavú ruku bližšie k svojmu bývalému pánovi. Chcel sa ho dotknúť, aby sa ubezpečil, že je to naozaj on. Čarodejník, ktorý rozdával smrť plným priehrštím.
Ginny pristúpila trochu bližšie poháňaná zvláštnym nutkaním. Opatrne vyhrnula Luciusov rukáv. Temné znamenie sa črtalo na pokožke ako večný prísľub jeho vernosti.
„Temné znamenie pre mňa momentálne nie je dôležité,“ znechutene zasyčal Voldemort. Prstami prechádzal po lebke s hadom. Vedel, že jej moc slabne. Už nebola taká, ako predtým.
„Potrebujem človeka s nepoškvrnenou dušou, aby uskutočnil jedno z najnebezpečnejších kúzel. Tvoja drahá manželka mi pomôže vykonať obrad aran theire,“ odtisol slizkú ruku od tetovania. Na jeho tvári sa mihol pobavený úškľabok. Opäť sa cítil hrozne unavený. Drobné telo si vyžadovalo veľkú dávku energie. Vedel, že nebude môcť dlho žiť v tejto podobe. Chcel to mať čo najskôr za sebou, aby sa mohol poriadne vyspať.
„Nie, ja ti nebudem pomáhať,“ zdesene vykríkla Hermiona. Jedna z reťazí sa bolestne zovrela okolo jej krku. Zúfalo vytreštila oči, keď sa ozvalo prudké trhnutie. Muklovské oblečenie, ktoré mala na sebe zrazu niekam zmizlo. Hermiona prudko rozhodila rukami, reťaze ju však pevne pútali k stene. Od hrôzy takmer zmeravela, keď si uvedomila, že už nemá ani spodné prádlo. Našťastie, v miestnosti, v ktorej boli, vládlo šero.
„Toto bude len malá ukážka čoho všetkého som schopný, pokiaľ neposlúchneš,“ Temný pán pomaly vystrel ruku s prútikom. Červenkastý záblesk zasiahol jej telo. Desivé pálenie sa šírilo po jemnej pokožke. Zasahovalo tie najcitlivejšie miesta. Hermiona sa neubránila bolestivému povzdychu. Bolo to priam neznesiteľné, akoby sa do jej tela zabodávalo tisíc nožov. Po tele jej stekali kvapôčky krvi. Tá vzácna tekutina pomaly stekala po jej pleciach. Udržiavala zrakový kontakt s Luciusom.
Márne hľadala v jeho očiach náznak spolupatričnosti. Naďalej ostával chladný voči jej bolesti. Túto masku ľahostajnosti nemienil zložiť aj v tých najhorších situáciách. Pohľadom sa vpíjal do jej nahého tela. Márne sa snažil zakryť dychtivosť. Tušil, že takýto postoj Voldemorta zaujme. Potreboval si opäť získať jeho dôveru a náklonnosť.
„Vedel som, že si stále neupustil od starých spôsobov,“ mrazivo sa usmial Voldemort. Na tele pocítil nesmelý dotyk, ktorý ho takmer vyviedol z miery. Cítil nesmierny smútok vyžarujúci z jeho opatrovníčky. Mladá žena s ohnivými vlasmi smutne sklopila zrak. Po tvári sa jej skotúľali horúce slzy.
„Hermiona, odpusť mi !“ skríkla zdesene. Pokúsila sa ju vyslobodiť, ale Voldemort jej to nedovolil. Zašepkal nejaké zvláštne slová v parselčine.
Ginny zrazu zmeravela a privrela oči. Keď ich opäť otvorila, niesli v sebe stopu červeného svetla.
„Ráno pripravíme všetko potrebné na vykonanie obradu. Pokiaľ nebudeš spolupracovať, čakajú ťa neskutočné muky. Čo sa týka teba Lucius, budem premýšľať o tvojom ďalšom osude. Bol by si ochotný nasledovať ma ?“ nasmeroval svoju „matku“ k východu. Vyzeralo to, akoby sa v jej tele odohrával súboj medzi dvoma protichodnými silami.
„Áno, môj pane,“ hrdo vyhlásil Lucius. Na jeho tvári sa mihol spokojný úsmev. Reťaze pomaly povolili. Ostal stáť blízko absolútne zahanbenej Hermiony. Nebránila sa. Nedokázala v sebe nájsť dostatok sily na nejaký odpor. Ledva stihla zaregistrovať buchnutie dverí. Lucius zdvihol zo zeme akúsi deku a pomaly ju do nej zabalil. Vnímala teplo sálajúce z jeho rúk. Premohla náhlu túžbu pritisnúť sa k nemu.
„Pusť ma, “ odvrkla pohŕdavo. Mala problém udržať sa na nohách. Na rukách jej ostali červené pásy od hrubých kovových reťazí. Hrozne zbledla a poriadne ju rozbolela hlava.
„Mám právo sa ťa dotýkať, obzvlášť teraz, keď sa silou mocou snažíš priviesť nás na pokraj smrti. Musíš sa upokojiť a rozumne pouvažovať o svojich možnostiach na prežitie,“ vtisol jej na pery znepokojený bozk. Rukou jej opatrne prešiel po chrbte. Chcel sa ubezpečiť, že útok Temného pána nespôsobil žiadne vážne zranenia. Hermiona vôbec nepocítila žiadnu bolesť. Zrejme to boli len povrchové zranenia. Spokojne pohladil jemnú pokožku. Zámerne ju nabádal, aby si dôkladne vychutnala dotyk jeho pier. Nevedel, prečo zrazu nepociťuje strach ani úzkosť. Všetky zlé pocity sa náhle rozplynuli ako mávnutím čarovného prútika.

[ Pokračování článku ]

Beta - reader : Tonksová
„Nie, nechajte ho,“ malý tmavovlasý chlapec sa zúfalo prevaľoval na posteli. Práve sa mu sníval veľmi zvláštny sen. Počul nejakého muža kričať od bolesti. Videl telo zmietajúce sa na špinavej dlážke. Opäť mal horúčku, ktorá ho nemilosrdne prikovala k posteli.
„Otec. Ten podliak opäť niekoho trápi. Uniesol nejakú ženu. Nechcem ho vidieť už nikdy viac,“ nenávidel tie vidiny, ktoré ho pripravili o možnosť zblížiť sa s ostatnými deťmi v domove. Všetci ho považovali za čudáka a vyhýbali sa mu. Pritískal si k sebe jedinú hračku, ktorá mu patrila.
Malý drevený koník s riedkou hrivou, ktorému chýbala jedna noha bol jeho jediným priateľom. Nikdy si od nikoho nevzal žiadnu novú hračku, neplakal ani sa nesmial, akoby vôbec nebol schopný navonok prejaviť svoje city. Flegmatickým postojom k okoliu občas ľudí vyvádzal z miery.
Dvere na jeho izbe sa pomaly odchýlili. Vychovávateľka so sebou priviedla peknú ženu s dlhými svetlými vlasmi. Mala aristokratické črty a pôsobila dojmom upravenosti a chladnej elegancie.
„Čo tu chcete ? Nechajte ma spať,“ zahundral Nathaniel. Vôbec nemal náladu na návštevy. Mrzuto si k sebe pritisol obitého dreveného koníka.
Narcissa spokojne podišla k posteli. Podarilo sa jej z vychovávateľky vypáčiť pár zaujímavých informácií.
„Ahoj, maličký. Chcela by som sa s tebou len trochu pozhovárať. Ako sa voláš ?“ opatrne podišla k posteli, aby si ho mohla lepšie poobzerať. Mal útlu postavu a pod očami sa mu črtali nepekné kruhy. Jemná detská pokožka nadobúdala belasí odtieň. Hneď ako sa dotkla jeho ruky, pocítila v sebe akúsi zmenu. Jeho pohľad bol taký čistý. Mala pocit, akoby sa tie sivé nevýrazné sivé oči ponorili hlboko do jej vnútra.
„Som Nathaniel Black,“ odvetil chrapľavým hlasom. Okolo hrdla mal omotaný obklad, lebo zas nevládal poriadne rozprávať. Celú noc vykrikoval nejaké nezmysli, z ktorých všetkým obyvateľom domova behal mráz po chrbte. Jeho predkovia nepatrili k starodávnej čarodejníckej rodine Blackovcov, bola to len zvláštna zhoda mien.
„Chcem, aby ste odtiaľto odišli. Ja nie som ten, ktorého hľadáte,“ vyhŕkol zlostne. Nepozdávala sa mu pomstychtivosť skrytá v jej očiach. Cítil, že vykonala niečo zlé. Túžila po smrti nejakého nevinného človeka. Opatrne ho pohladila po tvári.
Draco jej nesmierne chýbal. Takisto sa nedokázala zmieriť s tým, že ju Lucius opustil.
Potrebovala mať pri sebe opäť syna, ktorého by mohla zahŕňať láskou a pozornosťou. Naďalej mala veľa dostatok finančných prostriedkov. Pomocou peňazí si mohla dovoliť otvoriť cestu k rýchlej adopcii. Dostanem späť všetko čo si mi vzal a ty ma budeš prosiť, aby som sa nad tebou zľutovala. Okamžite zahnala spomienku na svojho bývalého manžela. Stále to pre ňu bolo nesmierne bolestivé. Nevenovala pozornosť vrtochom toho chlapca. Opatrne si prisadla na kraj postele. Naznačila vychovávateľke, aby odišla.
„To vôbec nie je rozumné, Nathaniel nie je veľmi spoločenský,“ Eleanora Wintertonová si narovnala hrubé okuliare, ktoré jej neustále padali. Skúmavo sa zahľadela na svojho zverenca. Vždy, keď do sirotinca prišli nejakí ľudia a mali záujem o adopciu, akoby zázrakom ich priťahoval tento nezvyčajný jedinec. Keď však ostali s ním dlhšiu dobu osamote, väčšinou veľmi rýchlo opustili detský domov. Nechcela prísť aj o túto pomerne bohatú dámu, ktorá vyzerala dosť seriózne na to, aby mohla dať domov niektorému z „normálnejších“ detí.
„Mali by ste uvažovať o nejakom inom dieťati. Nechcem vám radiť, ale…“
„Som rada, že sa mi snažíte pomôcť. Ja by som však bola uvítala, keby ste mi dovolili vytvoriť si vlastný názor,“ pohŕdavo odsekla Narcissa. Vyčarila na tvári pomerne jedovatý úsmev, ktorý naznačoval, že ak okamžite nezmizne, bude jej musieť pomôcť. Nenápadne strčila ruku do vrecka a dotkla sa prútika, aby uvoľnila svoj hnev. Nemienila ho použiť. Niečo také by ju vyšlo poriadne draho, chcela si len pripomenúť aký je to pocit mať moc nad ostatnými. Inštinktívne si prešla rukou po dlhých svetlých vlasoch.
„Neboj sa, môj malý. Nechcem ti ublížiť. Si celý rozpálený a potrebuješ, aby sa o teba niekto staral,“ prihovárala sa mu láskavým hlasom.

[ Pokračování článku ]

Beta - reader:
Tonksová

Do mysle sa jej pomaly vkrádali obrazy minulosti. Videla mladú ženu oblečenú v krásnych bielych šatách. Počula svoj hlas vysloviť prísahu večnej vernosti.
Na perách zacítila bozk, ktorý ju nesmierne rozohrial. Z tmy sa vynáral obraz dvoch ľudí spojených v jedno telo…
„Pán musí opustiť túto izbu,“ opäť zapišťala Algy. Práve sa chystala na Harryho použiť nejaké kúzlo.
„Nie, nechaj ho,“ požiadala ju Hermiona. Domáci škriatok sa mierne zamračil, ale neodvážil sa odporovať.
Poslúcha ma, lebo som právoplatným členom rodiny. Rukou si roztrasene prikryla ústa. Tak je to naozaj pravda. My dvaja sme… Nedokázala pochopiť, prečo sa tak správala. Nervózne si zahryzla do dolnej pery.
Ako mohol dosiahnuť, že sa mu plne oddala ? Odpoveď na túto otázku stále nepoznala. Zúfalo si na seba natiahla jemnú prikrývku. Nechcela, aby ju Harry videl v takomto stave.
„Ty ma nemôžeš len tak bez milosti odsúdiť. Neviem čo sa to tu deje. Mám pocit, akoby som celý ten čas spala. Vôbec si nespomínam na tento dom,“ znepokojene sa oprela o stoličku.
„Tak to je naozaj zvláštne. Určite si už niekde čítala o sídle rodiny Malfoyovcov. Nesnaž sa mi nahovoriť, že si nespomínaš na svoj nový domov ? “ uštipačne odsekol Harry. Stále sa s tým nedokázal zmieriť.
„Veď bol predsa ženatý s Narcissou ! “ doslova vybuchla Hermiona.
„Tuším ti naozaj začnem veriť, že nemáš ani poňatia o tom, čo sa s tebou dialo. Ich manželstvo je už neplatné, lebo Malfoy s ňou nemohol mať ďalšie deti. Tým pádom nedokáže zabezpečiť dediča. Verím ti a som ochotný ti pomôcť. Prepáč mi, že som bol k tebe taký krutý,“ Harry pristúpil k nej a opatrne ju objal. Pochopil, že ju zbytočne obviňoval.
Nejaké silné kúzlo ho prudko zrazilo k zemi. Podlomili sa mu kolená. Prútik preletel cez celú miestnosť a ostal ležať na dlážke.
„Čo to má znamenať, Potter ?“ varovne zasyčal Lucius. Pristúpil celkom blízko k nemu a nešetrne ho postavil na nohy. Stretol sa s chladným pohľadom tých zvláštnych očí. Nevidel v nich žiadny náznak hlbších citov.
„Hermiona je moja priateľka, chcel som jej len vyjadriť podporu,“ pohŕdavo odsekol Harry. Nemienil sa nechať vyprovokovať. Pošúchal si škaredú spáleninu, ktorá mu pribudla na ruke.
„Algy, odprevaď Pottera k východu. Pokiaľ bude klásť odpor, použi proti nemu čary, “ drsne jej prikázal Lucius.
Harry zacítil na tele dotyk drobných rúk. Neúprosne ho posúvali smerom k dverám. Nebránil sa tomu. Nechcel, aby za jeho činy zaplatila Hermiona.
Lucius ju pevne schmatol za obe ruky. Nebol to však násilný dotyk, ktorý by mohol na jej tele zanechať stopy. Prikrývka jej pomaly skĺzla k nohám. Keď si to všimol, pritiahol ju k sebe bližšie.
Nemala z neho strach. Vnímala len blízkosť jeho tela a záchvevy hnevu, ktoré ním prechádzali. Navonok vyzeral celkom pokojne. Pod rúškom mlčania sa však nachádzala skrytá zlosť.
„Lucius, ja…“ zašepkala zahanbene. Nepáčilo sa jej, že na ňu tak divne hľadí.
„Určite musíš byť veľmi prekvapená, že si sa ocitla na tomto mieste. Po útoku dementorov si bola veľmi slabá a zraniteľná. Poskytol som ti ochranu a podporu za určitých podmienok. Tvoji rodičia prežili útok dementorov vďaka mne. Je čas zaplatiť za túto malú láskavosť,“ trestajúco ju pobozkal na pery.
Chvíľu si vychutnávala ten zvláštny pocit. Niečo v jej vnútri sa však proti tomu vzbúrilo.
Pokúšala sa ho odsotiť, ale nemala dostatok síl.
„Tuším nevieš, čo vlastne chceš,“ uštipačne poznamenal Lucius. Pokojne ju pustil, akoby sa vôbec nič nestalo. Opäť z neho vyžarovalo chladné sebaovládanie. Hnev náhle pominul, keď si uvedomil, že na to nemá právo. On ju predsa dostal do tejto zvláštnej situácie.
Pomaly vytiahol prútik a namieril ním na ňu. Striebristý záblesk svetla lenivo prešiel jej telom. Cítila zvláštne priam oslobodzujúce teplo. Všetky stratené spomienky sa postupne vracali do jej mysle…Neveriacky zavrtela hlavou. To mladé dievča, ktoré pristúpilo na takúto dohodu zrejme nebolo úplne pri zmysloch. Vedela však, že v tej chvíli, keď dementori vošli do domu, bola by schopná všetkého, len aby ich uchránila pred takýmto osudom.
„Chcela by som vidieť mamu a otca,“ povedala znepokojene.
„Nebudem ti v tom brániť. Nie si tu uväznená. Pokojne môžeš ísť kam chceš. Bude však lepšie keď si najprv trochu oddýchneš. Určite máš plnú hlavu všelijakých spomienok. Mám nejaké povinnosti, vrátim sa neskoro v noci, “ informoval ju stručne.

[ Pokračování článku ]

Beta-reader : Tonksová

Pobozkaj ho. Ďalší hrozivý rozkaz spôsobil v jej hlave nepríjemné dunenie. Nevládala ďalej vzdorovať.
„Nie, prestaňte,“ hlesla potichu. Bella sa však evidentne bavila veľmi dobre. Nemienila ju toho ušetriť.
V mozgu jej pulzovala neznesiteľná bolesť. Roztrasene vystrela ruky a nechala sa viesť. Kŕčovito objala Luciusa. Na tvári sa jej zračil odpor.
Letmo sa dotkla jeho pier. Nemienila sa zdržiavať žiadnym bližším kontaktom.
„Takto nie,“ pohŕdavo vyštekol Lucius. Nedokázal zniesť toľko odporu, ktorý so sebou prinášal ten vynútený dotyk. Uvedomoval si, že od istej smrti ho delí len pár krátkych okamihov. V žiadnom prípade ich nemienil premárniť.
Hermiona zazrela akúsi zvláštnu sivú hmlu. Obopínala sa okolo nich ako telo hada. Zaplavila celú izbu. Luciusovi sa na tvári mihol výraz veľmi vzdialene pripomínajúci úsmev.
„Čo to má znamenať ?“ Hermiona sa zúfalo obzerala po miestnosti.
Nemusíš mať strach, nič ti nehrozí,“ donútil ju cúvať, až kým sa nohami nedotkla postele.
Konečne mal možnosť vytiahnuť prútik. Hmla sa rozplynula. Nervózne pritlačil Hermionu na posteľ a obrátil sa k Belle. Nejaká kliatba preletela okolo jeho hlavy. Na stene vytvorila spálený fľak.
„Avada kedavra,“ zelené svetlo presne zasiahlo svoj cieľ. Lucius uľahčene sklopil prútik. Nepociťoval žiadnu ľútosť. Také niečo už dávno nepoznal.
„Neopováž sa pohnúť, Grangerová,“ vyprskol Lucius.
„Vidím, že máš o zábavu postarané, braček,“ nejaký sivovlasý muž pohŕdavo obišiel ešte nevychladnuté telo. Vzal do ruky neviditeľný plášť a prevesil si ho cez plece. Vráskavá tvár plná drapľavých vyrážok sa začala rýchlo meniť. Z tuláka sa stal pomerne pekný mladý muž. Hermiona si ihneď všimla istú neodškriepiteľnú podobnosť. Veľmi rýchlo však zmenil farbu vlasov na červenú a jeho nos sa viditeľne predĺžil.
„Vy ste metamorfmág ?“ neveriacky sa opýtala Hermiona. Zatiaľ stretla len jedinú osobu s vrodenou schopnosťou meniť podobu. Takisto ju miatlo oslovenie braček. Nikdy nepočula o tom, že by mal Lucius Malfoy nejakého súrodenca.
„Áno, maličká a takisto aj veľký komediant, ale to…“
„Nečakal som, že sa tu objavíš tak skoro, Larry,“ rýchlo mu skočil do reči Lucius. Nemienil dopustiť, aby si ten ukecaný vandrák, opäť dovolil prezrádzať cudzej osobe súkromné rodinné záležitosti.
Larry bol jeho nevlastný brat. Používal meno White. Bol výsledkom pomerne búrlivého vzťahu Luciusovho otca s nejakou neznámou ženou. Larry takisto nepoznal jej meno. Vzdala sa ho hneď po narodení. Vždy používal priezvisko svojich adoptívnych rodičov. Oficiálne nepatril do rodiny Malfoyovcov. Takisto sa nikdy nestal smrťožrútom.
„Na tvojom mieste by som sa nesťažoval. Moja dymová clona ti práve zachránila krk,“ odvetil pobavene. Nesmierne ho tešilo, keď mohol svojho brata podpichovať.
„Odprac niekam to telo a skontroluj muklov. Nemôžeme tu ostať príliš dlho. Keď sa Bella nevráti, Temný pán sem určite pošle ďalších,“ nespokojne odvetil Lucius.
Larry rýchlo vytiahol telo von a prudko za sebou zabuchol dvere.
„Pustite ma,“ hlesla Hermiona. Pokúšala sa od neho čo najrýchlejšie odtiahnuť. Začínala sa jej zmocňovať panika. Už nebola pod vplyvom žiadnej kliatby. Rozhodne si neželala, aby medzi nimi k niečomu došlo. Dávala mu to patrične najavo.
Umlčal ju trestajúcim bozkom. Vedel, že o pár minút odíde a ich cesty sa navždy rozlúčia. Chcel si zachovať v mysli nejakú príjemnú spomienku.
Nespokojne sa od nej odtiahol a povolil zovretie. Chvíľu na seba hľadeli takým zvláštnym spôsobom. Obaja mali pocit, akoby niečo stratili.
„Lucius, radšej mi pomôž. Mám taký dojem, že Bellatrix sem neprišla sama. Sú tu dementori,“ Larry vošiel dnu a pomocou kúzla uzamkol dvere. V ruke meravo držal prútik. Za dverami sa ozval neprirodzený šuchot. Chrapľavé nadýchnutie plné zloby preniklo do ich sŕdc.
Hermiona pocítila náhlu nevoľnosť. Desivé obrazy minulosti naplnili jej myseľ. Nedokázala zniesť pôsobenie týchto tvorov. Za dverami zaznel nejaký tlmený výkrik. Obávala sa, že ublížia jej blízkym.
„Otvorte tie dvere, musím pomôcť rodičom,“ požiadala Larryho.
„Nemôžem to urobiť. Je ich priveľa, nezvládli by sme…“ pokúšal sa jej to vysvetliť.
„Budete ma musieť zabiť, ak mi v tom chcete zabrániť !“ zrevala Hermiona.
„Pokojne ju pusť von, uvidíme čo z nej zostane,“ chladne poznamenal Lucius. Nenápadne však prútikom namieril na jej chrbát. Práve sa chystal vysloviť zaklínadlo, keď začul silný praskot. Dvere sa náhle prelomili a roztrieštili na malé kúsky.
„Expecto patronum,“ z prútikov oboch mužov vystúpili priezračné bytosti. Postavili sa medzi nich a dementorov. Luciusov patronus mal podobu obzvlášť krvilačne pôsobiaceho hada. Nebol však dostatočne silný, zrejme sa mu veľmi ťažko hľadala vhodná spomienka.
Hermiona sa mierne uškrnula, keď si všimla obrovského tancujúceho bobra, ktorý sa utvoril pred Larrym.
Dementori zatiaľ ustupovali pred jasnou žiarou. Hermiona nebola chránená. Nemala pri sebe prútik, preto nemohla použiť žiadne kúzlo. Do mysle sa jej začali vkrádať desivé výkriky, zaplavili ju tie najhroznejšie spomienky. Postupne strácala pôdu pod nohami.
„Lucius…“ zašepkala vysilene. Jeden z dementorov si zložil kapucňu. Obludné neľudské ústa prudko nasali vzduch.

[ Pokračování článku ]

starší články

vypnout mobilní verzi

Darklady | Darklady-Vítam ťa vo svete fantázie