darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
V zajatí snov: XIV. Obeta srdca
28. leden 2007 | 10.21 | rubrika: V zajatí snovD
Už mal akurát dosť neželaných návštevníkov. Postavil sa do stredu knižnice a prudko vystrel ruky. Jamgir fascinovane sledovala, ako pomocou rôznych gest vyvolal divoko vyzerajúce postavy. Vedela, že ide o pomerne pokročilú čiernu mágiu, ktorá dokáže aj zabíjať. Garapodo očividne stratil trpezlivosť s ďalšími útočníkmi.
Prudký závan vetra a pár vymrštení striebristých kúzel, nasledovalo tieto
Prudký závan vetra a pár vymrštení striebristých kúzel, nasledovalo tieto
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 114x
V Zajatí snov: XIII. Vyčíňanie magických síl
7. leden 2007 | 20.25 | rubrika: V zajatí snovD
Reálny svet
„Pokojne ustúpte. Je môj. Jedine ja mám právo sa s ním pohrať,“ zlovestne sa uškrnula. Niekoľkominútové mučenie jej určite nestačilo.
„Lea ?“ neveriacky vyhŕkol Garapodo. Nedokázal pochopiť, ako je to možné. Pred ním zrazu stála žena, ktorú nadovšetko miloval. Loxoscelesova matka. V jej tvári sa však už neodrážala nevinnosť ani bolesť. Bola plná zloby a túžby
„Pokojne ustúpte. Je môj. Jedine ja mám právo sa s ním pohrať,“ zlovestne sa uškrnula. Niekoľkominútové mučenie jej určite nestačilo.
„Lea ?“ neveriacky vyhŕkol Garapodo. Nedokázal pochopiť, ako je to možné. Pred ním zrazu stála žena, ktorú nadovšetko miloval. Loxoscelesova matka. V jej tvári sa však už neodrážala nevinnosť ani bolesť. Bola plná zloby a túžby
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 47x
V zajatí snov: XII. Arterax
27. prosinec 2006 | 17.08 | rubrika: V zajatí snovD
Záhadná postava odetá v čiernom k nej natiahla kostnatú ruku. Rozožraté hnáty uväznené v hrubej tunike poriadne zahrkotali. V rukách držal tácku s občerstvením. Joja zdesene ustúpila.
„Moje určené meno je Tuengis, som správca tohto domu. Mňa sa nemusíte báť, pani moja,“ oranžové oči schované pod ťažkými viečkami slabo zažmurkali.
„Vy…vy ste mŕtvy ?“ znepokojene sa spýtala Joja.
„Moje určené meno je Tuengis, som správca tohto domu. Mňa sa nemusíte báť, pani moja,“ oranžové oči schované pod ťažkými viečkami slabo zažmurkali.
„Vy…vy ste mŕtvy ?“ znepokojene sa spýtala Joja.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 61x
V zajatí snov: XI. Rozhodnutie
21. prosinec 2006 | 19.59 | rubrika: V zajatí snovD
Garapodova tvár od ľaku vystriedala všetky možné farby. Vôbec sa mu nepozdávalo takéto náhle rozhodnutie. Nebol presvedčený, že Loxosceles je zrelý na trvalý vzťah.
„Pokiaľ je to však vaše rozhodnutie nemôžem vám v tom brániť. Chcem, aby ste boli obaja šťastní, ale sú tu isté drobné komplikácie…“ odvetil prísne.
„Som ochotný zrušiť náš súboj, pokiaľ budeš rozumný a dovolíš mi, aby som pokračoval vo výuke namiesto teba,“ zmierlivo odvetil Loxosceles. Averzia voči otcovi nepominula. Musel však Joji dokázať, že vie byť aj láskavý. Nechcel, aby opäť unikla z jeho dosahu.
„Pokiaľ na tom trváš, tak som ochotný o tejto požiadavke vyjednávať. V tom prípade ma však budeš musieť strpieť moje občasné návštevy vo vašom dome. Nemienim strpieť žiadne výstrelky, ktoré by jej mohli ublížiť. “
„Ubezpečujem ťa, že ju vždy budem chrániť. So mnou jej nič nehrozí,“ odvrkol chladne.
„Garapodo to nie je…“ pokúšala sa zasiahnuť do rozhovoru Joja. Ani jeden z nich ju však nemienil pustiť k slovu. Nervózne sa pomrvila v Loxoscelesovom náručí. Oči jej od zlosti zaiskrili čarodejným ohňom. Zrazu sa Garapodo podozrivo zmenšil, nos sa mu začal predlžovať a skôr než stihol čokoľvek urobiť zmenil sa na poriadne vypaseného gunára.
„Prepáč mi, ja som to nechcela,“ vyplašene sa pritúlila k Loxoscelesovi. Garapodo vyzeral priam hrozivo, keď našuchoril perie a hlasno zagágal. Netušila že robí veľkú chybu.
„Použila si kúzlo dosť silné kúzlo premeny. Toto ti neradím využívať príliš často. Bude mu trvať celé hodiny, kým to zruší. Pokiaľ nám nemieni pomôcť nájdeme si niekoho iného,“ za odmenu ju vášnivo pobozkal na pery. Joja sa mimovoľne striasla. Obávala sa, že to všetko je len bláznivý sen a ona bude opäť prebúdzať bez neho.
Loxosceles vytiahol z vrecka nejaký drobný kamienok. Vo vzduchu načrtol priezračné dvere.
„Čo to robíš ?“ opýtala sa vydesene. Keď sa pred nimi vytvorila tmavá krútiaca sa diera.
„Nemusíš mať obavy. To je priestorová mágia. Pokojne zavri oči, ak sa budeš cítiť nepríjemne,“ poradil jej pár sekúnd pred tým, než vstúpili do obdĺžnikového otvoru.
Zem sa im pod nohami mierne zachvela. V žalúdku pocítila zvláštny tlak a v lebke jej niečo silno zadrnčalo. Radšej ho poslúchla a znepokojene privrela viečka. Cestovanie autobusom sa jej už nejavilo až také nepríjemné.
Reálny svet
Teta Hedviga nervózne pobiehala po byte. Už niekoľkokrát zatelefonovala do knižnice, ale stále sa jej ozval len nejaký záznamník. Plyšové papuče s psími hlavami razantne pochodovali po dlážke. Na pleci jej visel spiaci papagáj, ktorý sa mierne kýval do rytmu romantickej hudby vychádzajúcej z rádia.
Mala hrozný strach, že sa jej niečo stalo. Nedokázala obsedieť na jednom mieste. Potešilo ju, keď konečne zavibroval jej mobilný telefón. Chvatne po ňom siahla a rýchlo si ho priložila k uchu.
„Teta, prepáč, že ti volám tak neskoro, ale musím ti oznámiť, že dnes domov neprídem. Asi pred piatimi minútami som sa vydala…“
Hedviga sa od ľaku zrútila na pohovku. Rukou sa chytila za srdce. Klepalo jej tak prudko, až mala pocit, že vyletí z kože. Micka ju omylom zobákom uštipla do ucha.
„Pokiaľ je to však vaše rozhodnutie nemôžem vám v tom brániť. Chcem, aby ste boli obaja šťastní, ale sú tu isté drobné komplikácie…“ odvetil prísne.
„Som ochotný zrušiť náš súboj, pokiaľ budeš rozumný a dovolíš mi, aby som pokračoval vo výuke namiesto teba,“ zmierlivo odvetil Loxosceles. Averzia voči otcovi nepominula. Musel však Joji dokázať, že vie byť aj láskavý. Nechcel, aby opäť unikla z jeho dosahu.
„Pokiaľ na tom trváš, tak som ochotný o tejto požiadavke vyjednávať. V tom prípade ma však budeš musieť strpieť moje občasné návštevy vo vašom dome. Nemienim strpieť žiadne výstrelky, ktoré by jej mohli ublížiť. “
„Ubezpečujem ťa, že ju vždy budem chrániť. So mnou jej nič nehrozí,“ odvrkol chladne.
„Garapodo to nie je…“ pokúšala sa zasiahnuť do rozhovoru Joja. Ani jeden z nich ju však nemienil pustiť k slovu. Nervózne sa pomrvila v Loxoscelesovom náručí. Oči jej od zlosti zaiskrili čarodejným ohňom. Zrazu sa Garapodo podozrivo zmenšil, nos sa mu začal predlžovať a skôr než stihol čokoľvek urobiť zmenil sa na poriadne vypaseného gunára.
„Prepáč mi, ja som to nechcela,“ vyplašene sa pritúlila k Loxoscelesovi. Garapodo vyzeral priam hrozivo, keď našuchoril perie a hlasno zagágal. Netušila že robí veľkú chybu.
„Použila si kúzlo dosť silné kúzlo premeny. Toto ti neradím využívať príliš často. Bude mu trvať celé hodiny, kým to zruší. Pokiaľ nám nemieni pomôcť nájdeme si niekoho iného,“ za odmenu ju vášnivo pobozkal na pery. Joja sa mimovoľne striasla. Obávala sa, že to všetko je len bláznivý sen a ona bude opäť prebúdzať bez neho.
Loxosceles vytiahol z vrecka nejaký drobný kamienok. Vo vzduchu načrtol priezračné dvere.
„Čo to robíš ?“ opýtala sa vydesene. Keď sa pred nimi vytvorila tmavá krútiaca sa diera.
„Nemusíš mať obavy. To je priestorová mágia. Pokojne zavri oči, ak sa budeš cítiť nepríjemne,“ poradil jej pár sekúnd pred tým, než vstúpili do obdĺžnikového otvoru.
Zem sa im pod nohami mierne zachvela. V žalúdku pocítila zvláštny tlak a v lebke jej niečo silno zadrnčalo. Radšej ho poslúchla a znepokojene privrela viečka. Cestovanie autobusom sa jej už nejavilo až také nepríjemné.
Reálny svet
Teta Hedviga nervózne pobiehala po byte. Už niekoľkokrát zatelefonovala do knižnice, ale stále sa jej ozval len nejaký záznamník. Plyšové papuče s psími hlavami razantne pochodovali po dlážke. Na pleci jej visel spiaci papagáj, ktorý sa mierne kýval do rytmu romantickej hudby vychádzajúcej z rádia.
Mala hrozný strach, že sa jej niečo stalo. Nedokázala obsedieť na jednom mieste. Potešilo ju, keď konečne zavibroval jej mobilný telefón. Chvatne po ňom siahla a rýchlo si ho priložila k uchu.
„Teta, prepáč, že ti volám tak neskoro, ale musím ti oznámiť, že dnes domov neprídem. Asi pred piatimi minútami som sa vydala…“
Hedviga sa od ľaku zrútila na pohovku. Rukou sa chytila za srdce. Klepalo jej tak prudko, až mala pocit, že vyletí z kože. Micka ju omylom zobákom uštipla do ucha.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 40x
V zajatí snov: X. Túžba
16. prosinec 2006 | 12.43 | rubrika: V zajatí snovD
Magická hudba dráždila ich zmysli. Garapodo poznal význam týchto tancov, preto rýchlo zavrel oči. Rozhodol sa počkať až kým tá paráda skončí. Loxosceles však o tejto stránke mágie nemal ani potuchy.
Garapodo si potichu mrmlal nejakú inú melódiu. Taký príval lásky zaručene odplašil všetkých čarodejníkov temnôt. Vedel však, že musia tanec dokončiť inak, magická sila vyprchá príliš rýchlo.
Garapodo si potichu mrmlal nejakú inú melódiu. Taký príval lásky zaručene odplašil všetkých čarodejníkov temnôt. Vedel však, že musia tanec dokončiť inak, magická sila vyprchá príliš rýchlo.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 50x
V zajatí snov: IX. Tanec lásky
13. prosinec 2006 | 19.36 | rubrika: V zajatí snovD
Začuli mohutné zamávanie krídlami. Červenkastý drak podobný tým, ktorých Joja videla v rozprávkových knižkách sťažka dosadol na zem. Nemal však tri hlavy, ale iba jednu veľmi veľkú a mierne zaklonenú. Prekvapilo ju, keď videla ako sa k nemu Fude rozbehla a spokojne ho pohladila po šupinatej koži.
„Miláčik, dnes večer budú opäť čarodejné obrady, však s nami tentoraz ostaneš ?“ zašepkala
„Miláčik, dnes večer budú opäť čarodejné obrady, však s nami tentoraz ostaneš ?“ zašepkala
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 120x
V zajatí snov:VIII. Milenka ?
6. prosinec 2006 | 16.56 | rubrika: V zajatí snovD
Dosť nepríjemnú debatu prerušili klepot podpätkov. Po zaklopaní do miestnosti vstúpila mladá tmavovláska s plnoštíhlou postavou. Bola to Jojina najlepšia priateľka Helga. Vlastnila kaderníctvo, ktoré sa nachádzalo na samom konci ulice. Bola vášnivou čitateľkou romantických románov, preto jej kroky takmer vždy smerovali do knižnice.
„Ahoj, Jozefína. Chcela by som vrátiť pár kníh,“ odvetila
„Ahoj, Jozefína. Chcela by som vrátiť pár kníh,“ odvetila
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 54x
VII. Tŕň v srdci
3. prosinec 2006 | 11.05 | rubrika: V zajatí snovD
Na chvíľu sa medzi čarodejníkmi rozhostilo hrobové ticho. Joja cítila ako jej srdce silno poskočilo v hrudi. Každý úder vnímala ako potvrdenie jeho slov. Pristúpil k mladej čarodejnici, ktorá stála neďaleko nej. Mala dlhé nebesky modré šaty, svetlé vlasy zvýrazňovali jemnú alabastrovo bielu pokožku. Odvážne hľadela na očí svojho nepriateľa.
Joja sa inštinktívne oprela o Garapoda. Oči jej
Joja sa inštinktívne oprela o Garapoda. Oči jej
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1.5 (2x)
| přečteno: 58x
V zajatí snov VI. Temné spojenectvo
24. listopad 2006 | 18.23 | rubrika: V zajatí snovD
Pocítila na krku mrazivý dych. Vôbec nebola schopná mu odpovedať. Privrela oči a snažila sa spomenúť na kúzlo, ktoré ju naučil Garapodo.
Loxosceles sykol od bolesti, keď ho popŕhlila magická energia. Joja sa rýchlo vymanila z jeho zovretia. Nemienila viac podliehať svojim pocitom.
„To si ešte odpykáš,“ odvrkol rozčúlene. Nemal však čas svoje vyhrážky uskutočniť.
Z radu čarodejníkov
Loxosceles sykol od bolesti, keď ho popŕhlila magická energia. Joja sa rýchlo vymanila z jeho zovretia. Nemienila viac podliehať svojim pocitom.
„To si ešte odpykáš,“ odvrkol rozčúlene. Nemal však čas svoje vyhrážky uskutočniť.
Z radu čarodejníkov
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 40x
V zajatí snov: V. Učiteľ mágie
19. listopad 2006 | 18.43 | rubrika: V zajatí snovD
„Nie, dosť už,“ nepriateľsky zavrčala Joja. Jej hlas však veľmi rýchlo prešiel do prerývaného šepotu. Napriek uvoľneniu dýchacích ciest sa vôbec necítila bezpečne. Drobné bozky však neustávali. Mala pocit, akoby bol veľmi blízko nej. Možno by stačilo len natiahnuť ruku a dotknúť sa ho.
„Joja, si tam ?“ Teta Hedviga nespokojne zabúchala na dvere. Ochranný symbol na jej čele prudko zažiaril.
„Joja, si tam ?“ Teta Hedviga nespokojne zabúchala na dvere. Ochranný symbol na jej čele prudko zažiaril.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 48x