darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
2. kapitola Spolok štyroch, znesvätenie
30. listopad 2006 | 19.31 | rubrika: Noc temných IIID
Zúfalo mu vychmatla prútik z ruky. Ešte raz si ho poriadne poprezerala.
„Robíš si zo mňa žarty ?“
„Nie, prisahám zlatko. Má tridsaťštyri a štvrť centimetra, vnútro tvorí pero vtáka fénixa…Na ministerstve majú odložený jeden z prútikov, ktoré našli na mieste súboja, bol prelomený napoly a podľa všetkého je to Harryho prútik. Keď testovali tento prútik a prinútili ho vyvrhnúť predošlé kúzla po celom átriu lietali Voldemortove obete, bolo ich tak veľa, že to museli celé prerušiť…Dokonca sa medzi nimi našiel aj kocúr …Horko-ťažko mi ho dali, ale tým to neskončilo, prídu sem a budú ho vypočúvať…“
„On nechce hovoriť. Nikomu nedôveruje, dokonca ani nám dvom. Vraj máme ísť domov a nechať ho na pokoji.“ Hermiona skrúšene padla Ronovi do náručia.
„Len pokoj drahá, všetko sa vyrieši. Možno to nejako súvisí s tým prútikom..“ Nežne ju pohladil po vlnistých vlasoch.
„Robíš si zo mňa žarty ?“
„Nie, prisahám zlatko. Má tridsaťštyri a štvrť centimetra, vnútro tvorí pero vtáka fénixa…Na ministerstve majú odložený jeden z prútikov, ktoré našli na mieste súboja, bol prelomený napoly a podľa všetkého je to Harryho prútik. Keď testovali tento prútik a prinútili ho vyvrhnúť predošlé kúzla po celom átriu lietali Voldemortove obete, bolo ich tak veľa, že to museli celé prerušiť…Dokonca sa medzi nimi našiel aj kocúr …Horko-ťažko mi ho dali, ale tým to neskončilo, prídu sem a budú ho vypočúvať…“
„On nechce hovoriť. Nikomu nedôveruje, dokonca ani nám dvom. Vraj máme ísť domov a nechať ho na pokoji.“ Hermiona skrúšene padla Ronovi do náručia.
„Len pokoj drahá, všetko sa vyrieši. Možno to nejako súvisí s tým prútikom..“ Nežne ju pohladil po vlnistých vlasoch.
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 103x
Nemilovaná II: XI. kapitola Stretnutie
28. listopad 2006 | 19.53 | rubrika: Nemilovaná IID
„To prejde,“ zamumlal nesústredene. Netušil čo to má znamenať. Temné znamenie mu už dávno nespôsobilo takú strašnú bolesť. Mal pocit, akoby ho trestal samotný Voldemort. Ledva sa pozviechal zo zeme.
Nell Malfoyová ho láskyplne pobozkala na pery. Vždy ju nesmierne priťahoval a po čase sa do ňho zaľúbila. On však ostal voči jej citom absolútne chladný. Nedovolil jej získať si jeho srdce. Stále jej pripomínal, že to bolo dohodnuté manželstvo, ktoré slúži len na zabezpečenie čistokrvných potomkov.
„Musím ísť späť na Rokfort. Mám taký pocit, že Severus predo mnou tají niečo veľmi dôležité,“ odvetil nesústredene.
Nell Malfoyová ho láskyplne pobozkala na pery. Vždy ju nesmierne priťahoval a po čase sa do ňho zaľúbila. On však ostal voči jej citom absolútne chladný. Nedovolil jej získať si jeho srdce. Stále jej pripomínal, že to bolo dohodnuté manželstvo, ktoré slúži len na zabezpečenie čistokrvných potomkov.
„Musím ísť späť na Rokfort. Mám taký pocit, že Severus predo mnou tají niečo veľmi dôležité,“ odvetil nesústredene.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 50x
Noc temnýchIII: 1. kapitola Návrat vyvoleného
28. listopad 2006 | 17.40 | rubrika: Noc temných IIID
„Príd odpusť mi, príď vráť mi sny…“ Harry sa započúval do piesne vychádzajúcej zo starého rádia, ktoré stálo na pulte v útulku svätej Jozefíny. Vrhol lačný pohľad na tanier plný hrachovej polievky. Hlad ho zahnal na toto spoľahlivé miesto, kde dávali ľuďom na jesť a nekládli im zbytočné otázky. Zamieril k dverevenú stolu čo najďalej od ostatných. Nechcel s nikým hovoriť. Prešlo už veľa rokov od posledného boja. Ani sám nevedel ako dlho sa túla po uliciach…Unavene klesol na chatrnú stoličku, rukou si pošúchal hrudník. Rana, ktorú utŕžil minulý týždeň bola ešte stále bolestivá… Siahol po lyžičke a priložil si ju k ústam…
„Harry, kamoš už si sa tu dlho neukázal ?“ Eddie Block si k nemu prisadol. Spoznal ho ihneď aj keď bol špinavý a tvár mal zakrytú šatkou. Jeho kačacia chôdza a prepitý hlas ho vždy prezradili, nech sa snažil akokoľvek. Harry mu tentoraz nevenoval pozornosť…Musel si priznať, že ho má rád a je mu ľúto, že pri jednom nešťastnom incidente spojenom so smťožrútmi mu ostali na tváry škaredé popáleniny…Kládol si to za vinu a on vedel prečo…
Chcel mu povedať, že oslovenie Harry ani kamoš nepovažuje za vhodné.
Keby si vedel…tak by si sa so mnou ani nepúšťal do reči…keby si vedel…
Proti svoje vôli mu odpovedal : „Nemal som čas. Nejakí ľudia zase začali snoriť…musel som sa ukryť.“
Horšie bolo, že smrťožrúti ma našli…
Eddie odsunul stoličku a sadol si k nemu.
„Nikdy si mi nepovedal, aké je tvoje priezvisko ? “
„Ak tu chceš sedieť, láskavo zahas tú cigaretu čo ti trčí z úst, pripomínaš mi Mundungusa Fletchera.“ úplne igoroval jeho otázku. Priezvisko ? Na čo by ho mal poznať. Veď ani tým si nie je úplne istý…
„Niekedy vieš, byť riadne presvedčivý,“ unavene zatiahol Eddie a poslúchol ho. Občas v jeho očiach postrehol skrytú hrozbu.
„Ten Mund…neviem čo bol tvoj otec ?“
Harry pokrútil hlavou. No určite, to by som dopadol.
„Nehnevaj sa nechcem vyzvedať, ale si taký zvláštny človek. Nevyzeráš ako jeden z nás. Nie si ani túlák, ani zlodej a zachránil si mi život…Prečo nejdeš za svojou rodinou ? Ak chceš pomôžem ti ich nájsť.“
Zdvihol pohľad od taniera a pochybovačne si premeral svojho priateľa.
„Ja sa nemôžem vrátiť späť…“ Koľko pravdy boli v tých jeho slovách. V ušiach mu zaznel Dumbledorov hlas : „ Sú aj veci, ktoré sú horšie ako smrť..“ Striasol sa. Nie nesmie premýšľať o minulosti…
„Počuj, tuším ti spod kabáta trčí nejaká drevená vec.“
Harry si zasunul prútik hlbšie do vrecka. Stále ho mal pri sebe. Istým spôsobom ostal čarodejníkom. Dokázal ho použiť, keď niekto potreboval jeho pomoc. Niekedy však ani to nešlo. Na neodpustiteľné kliatby mohol rovno zabudnúť. Keď ho napadli smrťožrúti pokúšal sa jednu použiť, ale nešlo to…smiali sa mu…Kto by to bol povedal, že sa mu raz budú posmievať ?
„To je len kúsok dreva,“ zahundral rozrušene. Kedže ho zvnútra niečo blokovalo a zambraňovalo mu to čarovať kedy sa mu zachcelo, musel si zvyknúť žiť ako mukel. To bola ďalšia nepríjemná záležitosť.
„Ach, tak už som sa začínal obávať, čo predo mnou skrývaš. Prosím ťa, maj rozum. Si taký mladý, chcem ti pomôcť…“
„Musím ísť, ale rád som si s tebou pokecal.“ Nemohol to zniesť. Reči o rodine ho privádzali do zúfalstva.
Zrazu zbadal niečo čo ho veľmi rozrušilo. K jeho stolu si prisadli dve známe tváre.
„Harry, konečne sme ťa našli !“ Zvolala Hermiona a vrhla sa mu okolo krku. Chvíľu ju zmätene držal.
„Kde si sa zašil ? Všetci ťa už hrozne dlho hľadajú,“ Dospelý Ron nevychádzal z údivu. Jeho manželka ho prehovorila, aby preverili chýry, že sa pohybuje v tejto lokalite. Najprv tomu neveril, chcel jej len urobiť radosť, ale teraz keď stáli pri ňom…hlas mu od radosti preskakoval.
„Nie, ja nemôžem,“ Opatrne sa od nej odtiahol. „Nemali ste…nemali…ja nie som ten istý Harry…ja nie to on…nemôžem…nechcem…ja nie…“
Rana sa mu pri tom prudkom pohybe otvorila...Zaplavila ho bolesť. Cítil ako mu cez kabát presakuje krv.
„On je zranený,“ začul kričať ženský hlas. Potom upadol do bezvedomia.
„Harry, kamoš už si sa tu dlho neukázal ?“ Eddie Block si k nemu prisadol. Spoznal ho ihneď aj keď bol špinavý a tvár mal zakrytú šatkou. Jeho kačacia chôdza a prepitý hlas ho vždy prezradili, nech sa snažil akokoľvek. Harry mu tentoraz nevenoval pozornosť…Musel si priznať, že ho má rád a je mu ľúto, že pri jednom nešťastnom incidente spojenom so smťožrútmi mu ostali na tváry škaredé popáleniny…Kládol si to za vinu a on vedel prečo…
Chcel mu povedať, že oslovenie Harry ani kamoš nepovažuje za vhodné.
Keby si vedel…tak by si sa so mnou ani nepúšťal do reči…keby si vedel…
Proti svoje vôli mu odpovedal : „Nemal som čas. Nejakí ľudia zase začali snoriť…musel som sa ukryť.“
Horšie bolo, že smrťožrúti ma našli…
Eddie odsunul stoličku a sadol si k nemu.
„Nikdy si mi nepovedal, aké je tvoje priezvisko ? “
„Ak tu chceš sedieť, láskavo zahas tú cigaretu čo ti trčí z úst, pripomínaš mi Mundungusa Fletchera.“ úplne igoroval jeho otázku. Priezvisko ? Na čo by ho mal poznať. Veď ani tým si nie je úplne istý…
„Niekedy vieš, byť riadne presvedčivý,“ unavene zatiahol Eddie a poslúchol ho. Občas v jeho očiach postrehol skrytú hrozbu.
„Ten Mund…neviem čo bol tvoj otec ?“
Harry pokrútil hlavou. No určite, to by som dopadol.
„Nehnevaj sa nechcem vyzvedať, ale si taký zvláštny človek. Nevyzeráš ako jeden z nás. Nie si ani túlák, ani zlodej a zachránil si mi život…Prečo nejdeš za svojou rodinou ? Ak chceš pomôžem ti ich nájsť.“
Zdvihol pohľad od taniera a pochybovačne si premeral svojho priateľa.
„Ja sa nemôžem vrátiť späť…“ Koľko pravdy boli v tých jeho slovách. V ušiach mu zaznel Dumbledorov hlas : „ Sú aj veci, ktoré sú horšie ako smrť..“ Striasol sa. Nie nesmie premýšľať o minulosti…
„Počuj, tuším ti spod kabáta trčí nejaká drevená vec.“
Harry si zasunul prútik hlbšie do vrecka. Stále ho mal pri sebe. Istým spôsobom ostal čarodejníkom. Dokázal ho použiť, keď niekto potreboval jeho pomoc. Niekedy však ani to nešlo. Na neodpustiteľné kliatby mohol rovno zabudnúť. Keď ho napadli smrťožrúti pokúšal sa jednu použiť, ale nešlo to…smiali sa mu…Kto by to bol povedal, že sa mu raz budú posmievať ?
„To je len kúsok dreva,“ zahundral rozrušene. Kedže ho zvnútra niečo blokovalo a zambraňovalo mu to čarovať kedy sa mu zachcelo, musel si zvyknúť žiť ako mukel. To bola ďalšia nepríjemná záležitosť.
„Ach, tak už som sa začínal obávať, čo predo mnou skrývaš. Prosím ťa, maj rozum. Si taký mladý, chcem ti pomôcť…“
„Musím ísť, ale rád som si s tebou pokecal.“ Nemohol to zniesť. Reči o rodine ho privádzali do zúfalstva.
Zrazu zbadal niečo čo ho veľmi rozrušilo. K jeho stolu si prisadli dve známe tváre.
„Harry, konečne sme ťa našli !“ Zvolala Hermiona a vrhla sa mu okolo krku. Chvíľu ju zmätene držal.
„Kde si sa zašil ? Všetci ťa už hrozne dlho hľadajú,“ Dospelý Ron nevychádzal z údivu. Jeho manželka ho prehovorila, aby preverili chýry, že sa pohybuje v tejto lokalite. Najprv tomu neveril, chcel jej len urobiť radosť, ale teraz keď stáli pri ňom…hlas mu od radosti preskakoval.
„Nie, ja nemôžem,“ Opatrne sa od nej odtiahol. „Nemali ste…nemali…ja nie som ten istý Harry…ja nie to on…nemôžem…nechcem…ja nie…“
Rana sa mu pri tom prudkom pohybe otvorila...Zaplavila ho bolesť. Cítil ako mu cez kabát presakuje krv.
„On je zranený,“ začul kričať ženský hlas. Potom upadol do bezvedomia.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 2 (1x)
| přečteno: 112x
Prekliaty mág: 4. kapitola Ingerovia
27. listopad 2006 | 17.08 | rubrika: Prekliaty mágD
Hlavu si zúfalo zaboril do dlaní. Nevládal viac vzdorovať bolesti, ktorá nemilosrdne drásala jeho dušu. Prsty zaboril do hustých vlasov a kričal takým hrozivým spôsob, až im naskakovali zimomriavky.
Enedea sa mimovoľne striasla. Nečakala, že bude až taký zronený. Nevedela, že jeho rodina tiež padla za obeť tej neznámej sile. Sklonila sa k nemu a nežne ho pohladila po tvári. Šepkala mu upokojujúce slová. On však nereagoval.
„Netráp sa dieťa. Ja si na nich počkám, nech si ma vezmú.“
„Nesmiete prestať bojovať,“ odvetil Lucien. Jeho plášť sa slabo zavlnil vo vetre.
„Má pravdu,“ poznamenala strašia vráskavá žena. Znenazdajky sa objavila celkom blízko pri nich. Na pleciach jej visela sivastá róba so zlatými symbolmi. Bol to symbol majstrov mágie. Spoza jej chrbta sa vynoril znepokojený Mrk Drgon.
Vzala do rúk kúsok zeminy a jemne ju drobila medzi prstami. Sformovala sa do tvaru drobnej postavy podobnej malému dieťaťu so škaredou zošúverenou kožou
.. „Och, boli to ingerovia,“ zhíkla Lilo. Jej tvár nadobudla bledý odtieň. Horná pera sa jej mierne roztriasla, ako vždy keď bola nervózna.
„Magické bytosti s omamnou silou, ktoré sajú krv,“ odverklikoval Lucien. Veľa času strávil nad štúdiom stvorení obývajúcich Krajinu Hmiel.
„Áno, presne tak,“ spokojne odvetila Lilo. Tešilo ju, že nezabudol nič z toho, čo sa u nej naučil.
„Mrk, ostaň tu a upokoj dedinčanov. Lucien a ja pôjdeme po ich stopách,“ po vyrieknutí nejakých slov sa na ceste sformovali stopy drobných nožičiek.
„Lilo, ale veď ja som…“ márne protestoval Mrk.
„V dedine musí odstať jeden schopný čarodejník, pre prípad, žeby sme sa nevrátili,“ ihneď ho zarazila Lilo. Nechcela, aby si myslel, že mu nedôveruje. Mrk neochotne prikývol. Spolu s Enedeou sa pokúšali postaviť na nohy utrápeného muža.
Enedea sa mimovoľne striasla. Nečakala, že bude až taký zronený. Nevedela, že jeho rodina tiež padla za obeť tej neznámej sile. Sklonila sa k nemu a nežne ho pohladila po tvári. Šepkala mu upokojujúce slová. On však nereagoval.
„Netráp sa dieťa. Ja si na nich počkám, nech si ma vezmú.“
„Nesmiete prestať bojovať,“ odvetil Lucien. Jeho plášť sa slabo zavlnil vo vetre.
„Má pravdu,“ poznamenala strašia vráskavá žena. Znenazdajky sa objavila celkom blízko pri nich. Na pleciach jej visela sivastá róba so zlatými symbolmi. Bol to symbol majstrov mágie. Spoza jej chrbta sa vynoril znepokojený Mrk Drgon.
Vzala do rúk kúsok zeminy a jemne ju drobila medzi prstami. Sformovala sa do tvaru drobnej postavy podobnej malému dieťaťu so škaredou zošúverenou kožou
.. „Och, boli to ingerovia,“ zhíkla Lilo. Jej tvár nadobudla bledý odtieň. Horná pera sa jej mierne roztriasla, ako vždy keď bola nervózna.
„Magické bytosti s omamnou silou, ktoré sajú krv,“ odverklikoval Lucien. Veľa času strávil nad štúdiom stvorení obývajúcich Krajinu Hmiel.
„Áno, presne tak,“ spokojne odvetila Lilo. Tešilo ju, že nezabudol nič z toho, čo sa u nej naučil.
„Mrk, ostaň tu a upokoj dedinčanov. Lucien a ja pôjdeme po ich stopách,“ po vyrieknutí nejakých slov sa na ceste sformovali stopy drobných nožičiek.
„Lilo, ale veď ja som…“ márne protestoval Mrk.
„V dedine musí odstať jeden schopný čarodejník, pre prípad, žeby sme sa nevrátili,“ ihneď ho zarazila Lilo. Nechcela, aby si myslel, že mu nedôveruje. Mrk neochotne prikývol. Spolu s Enedeou sa pokúšali postaviť na nohy utrápeného muža.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 39x
Slzy srdca: Démoni noci
26. listopad 2006 | 17.04 | rubrika: Jednorázkovky HP
Démoni noci. Chladné bozky smrti na perách trasúcich sa vo večnom ohni. Bez súcitu, bez lásky. Nedokážu nájsť svetlo čo by ich vyviedlo z temnoty. Istým spôsobom k nim patrila. Jej kvílenie zaznievalo takmer celú noc. Možno by bolo lepšie, keby nemala strach zo smrti. Mala sa poddať večného prílivu. Niečo také však nemohla urobiť. Nemala dosť sily čeliť tomu mihotavému svetlu.
Zamračene sa
Zamračene sa
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 71x
X. Náhrdelník
25. listopad 2006 | 11.29 | rubrika: Nemilovaná IID
Urobila pár nesmelých krokov smerom k nemu. Nebola si istá, čo od neho môže očakávať. Tom ju jemne objal a pošepkal jej : „Neopustím ťa, nemaj obavy.“ Takisto k nej pociťoval silnú náklonnosť a rád sa zdržiaval v jej blízkosti.
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 51x
Prekliaty mág: 3. kapitola Návrat domov
24. listopad 2006 | 19.48 | rubrika: Prekliaty mágD
„Nie, mýliš sa. Prišiel si na tento svet vďaka mne. V našich žilách koluje rovnaká krv,“ Freyala pomaly vstala a zamierila k nemu. Rukou sa dotkla jeho tváre a vtisla mu na čelo chladný bozk. Už dávno nedokázala rozdávať nehu a lásku. Jediný raz vo svojom živote pochovala v srdci zlo a zamilovala sa. Cena za túto skúsenosť však bola príliš vysoká.
Strácal sa v jej očiach. Zaplavovala ho neha, ale zároveň aj hrozná nenávisť. Jeho srdce jasne naznačovalo, že neklame. Nebol si istý ako sa má zachovať. Zirzaw vyliezol späť na jeho plece a pošepkal mu do ucha : „Daj si pozor, Freyala nemá žiadne zábrany. Môže ťa kedykoľvek zradiť.“
Ostrý chvost chameleóna sa nebadane obtrel o jeho kožu. Konečne sa spamätal. z poblúznenia.
„NECHCEM VIDIEŤ ANI JEDNÉHO Z VÁS, NEHĽADAJTE MA,“ cez hlavu si prevliekol čarodejný plášť. Nevládal viac znášať toľko lží a sklamania. Všetci to vedeli a zatajili to pred ním. Rýchlo sa ponoril do oslobodzujúcej neviditeľnosti.
„Lucien, neodchádzaj. Musíš sa dozvedieť celú pravdu,“ počul hlas, ženy, ktorá je údajne jeho matkou. Stále tomu nemohol uveriť. Bola taká krásna, ale aj skazená a chladná. Márne sa snažil vyhnať jej podobu z mysle. Ponáhľal sa domov. Chcel, aby mu to vysvetlili Sorrelovci.
Strácal sa v jej očiach. Zaplavovala ho neha, ale zároveň aj hrozná nenávisť. Jeho srdce jasne naznačovalo, že neklame. Nebol si istý ako sa má zachovať. Zirzaw vyliezol späť na jeho plece a pošepkal mu do ucha : „Daj si pozor, Freyala nemá žiadne zábrany. Môže ťa kedykoľvek zradiť.“
Ostrý chvost chameleóna sa nebadane obtrel o jeho kožu. Konečne sa spamätal. z poblúznenia.
„NECHCEM VIDIEŤ ANI JEDNÉHO Z VÁS, NEHĽADAJTE MA,“ cez hlavu si prevliekol čarodejný plášť. Nevládal viac znášať toľko lží a sklamania. Všetci to vedeli a zatajili to pred ním. Rýchlo sa ponoril do oslobodzujúcej neviditeľnosti.
„Lucien, neodchádzaj. Musíš sa dozvedieť celú pravdu,“ počul hlas, ženy, ktorá je údajne jeho matkou. Stále tomu nemohol uveriť. Bola taká krásna, ale aj skazená a chladná. Márne sa snažil vyhnať jej podobu z mysle. Ponáhľal sa domov. Chcel, aby mu to vysvetlili Sorrelovci.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 39x
V zajatí snov VI. Temné spojenectvo
24. listopad 2006 | 18.23 | rubrika: V zajatí snovD
Pocítila na krku mrazivý dych. Vôbec nebola schopná mu odpovedať. Privrela oči a snažila sa spomenúť na kúzlo, ktoré ju naučil Garapodo.
Loxosceles sykol od bolesti, keď ho popŕhlila magická energia. Joja sa rýchlo vymanila z jeho zovretia. Nemienila viac podliehať svojim pocitom.
„To si ešte odpykáš,“ odvrkol rozčúlene. Nemal však čas svoje vyhrážky uskutočniť.
Z radu čarodejníkov
Loxosceles sykol od bolesti, keď ho popŕhlila magická energia. Joja sa rýchlo vymanila z jeho zovretia. Nemienila viac podliehať svojim pocitom.
„To si ešte odpykáš,“ odvrkol rozčúlene. Nemal však čas svoje vyhrážky uskutočniť.
Z radu čarodejníkov
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 40x
Noc t. II: 24. kap. Dvojitá avada, deň víťazstva ?
23. listopad 2006 | 19.35 | rubrika: Noc temných IID
"Viem, že ma počuješ...asi by som ti mal oznámiť, že Sagria je mŕtva." Voldemort ju jemne pobozkal na krk.
Oči jej začali slziť. Nie, to nemôže byť pravda...
"Ale ty nie si. Nemôžem sa predsa vzdať svojej obľúbenej hračky..." Helen ďakovala nebesiam, že nie je schopná rozprávať. V takejto situácii by sa len ťažko zdržiavala. Mala chuť mu vyškriabať oči.
"Nagini ju zožrala za pár minút...Tá špiónka si nič iné nezaslúžila...Ostala si sama, už nemáš žiadneho spojenca...Tak mi to vyhovuje. Nikto sa neodváži s tebou priateliť..."
Oči jej začali slziť. Nie, to nemôže byť pravda...
"Ale ty nie si. Nemôžem sa predsa vzdať svojej obľúbenej hračky..." Helen ďakovala nebesiam, že nie je schopná rozprávať. V takejto situácii by sa len ťažko zdržiavala. Mala chuť mu vyškriabať oči.
"Nagini ju zožrala za pár minút...Tá špiónka si nič iné nezaslúžila...Ostala si sama, už nemáš žiadneho spojenca...Tak mi to vyhovuje. Nikto sa neodváži s tebou priateliť..."
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x)
| přečteno: 125x
Prekliaty Mág : 2. kapitola Freyala, mágia je mocn
23. listopad 2006 | 14.55 | rubrika: Prekliaty mágD
Za stromami sa mihol tmavý tieň. Sám nemohol chlapca zajať. Bál sa urobiť niečo také, v prítomnosti vyštudovaného čarodejníka.
Rýchlo vyslal správu do pevnosti Iškabar. Bola to hrozivá stavba pripomínajúca čarodejnícky klobúk popretkávaný obrovskými pavučinami. Mágovia ju považovali za oficiálne sídlo zlých mocností, do ktorého nemal žiaden poctivý človek prístup. Jeho myšlienky zaleteli ďaleko, celou svojou bytosťou sa sústredil, aby čo najskôr nadviazal spojenie.
Pocítil varovné popŕhlenie, keď jeho myseľ prešla cez ochranu pevnosti. Postupne získavala nadvládu nad jeho telom…Zmocňovala sa ho radosť pri pomyslení, že konečne dostane zaslúženú odmenu.
Rýchlo vyslal správu do pevnosti Iškabar. Bola to hrozivá stavba pripomínajúca čarodejnícky klobúk popretkávaný obrovskými pavučinami. Mágovia ju považovali za oficiálne sídlo zlých mocností, do ktorého nemal žiaden poctivý človek prístup. Jeho myšlienky zaleteli ďaleko, celou svojou bytosťou sa sústredil, aby čo najskôr nadviazal spojenie.
Pocítil varovné popŕhlenie, keď jeho myseľ prešla cez ochranu pevnosti. Postupne získavala nadvládu nad jeho telom…Zmocňovala sa ho radosť pri pomyslení, že konečne dostane zaslúženú odmenu.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 46x