darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NemilovanáII:XVII. Rozhodujúci okamih
5. leden 2007 | 17.39 | rubrika: Nemilovaná IID
Schúlila sa do klbka. Ten kúsok papiera v nej vyvolal nepríjemnú triašku. Zahľadela sa na kresbu mladého dievčaťa s čiernym kocúrom v náručí. Presne vystihol chlad a neprístupnosť odrážajúcu sa v jej očiach. Akoby sa opäť vrátil ten milý chlapec, ktorý ju ochraňoval. Cítila chuť jeho bozkov. Telom jej prebehla triaška, keď si spomenula na prvé nesmelé dotyky.
Vtedy si myslela, že ich nič nemôže rozdeliť. To všetko však bola len bolestivá minulosť, ktorá jej bránila znovu sa do niekoho zamilovať. Niekedy si želala, aby sa vrátil späť ten Tom, ktorého poznala.
Nie chladný vrah schopný vyhrážať sa jej rodine. Nespoznávala človeka, ktorý prevrátil hore nohami celý život v Londýne a spôsobil ďalšiu vlnu strachu a nenávisti. Ruka jej pomaly klesla a kresba vypadla na zem. Potrebovala sa zbaviť tej ťažoby, aj za cenu riskovania vlastného života. Rozhodla sa prijať jeho pozvanie.
„Nie, Ellie. Dnes sa mi nechce nikam ísť. Ostanem v posteli,“ zaklamala Tifany. Túto záležitosť si chcela vybaviť sama. Netrápilo ju, čo sa s s ňou stane. Vedela, že nemá inú možnosť.
„Tak dobre, Tif, nebudem ťa k ničomu nútiť. Viem, že časom to všetko prejde a ty sa spamätáš,“ povzbudivo sa usmiala a vyšla zo spálne.
Nežne sa pritúlila k Blacksabatovi. Do sýtosti sa s ním pohrala a vtisla mu priateľsky bozk na hlavičku. Kocúr spokojne zapriadol a zavrel oči. Keď zaspal, Tifany ho položila na vankúš a rýchlo sa poobliekala. Na vankúšik položila aj krátky odkaz v prípade, žeby sa už nevrátila. Vrhla posledný pohľad na svojho miláčika a odvážne vykročila v ústrety osudu.
Vonku zúrila poriadna snehová víchrica. Pritisla si plášť tesnejšie k telu a nasadila si rukavice. Takéto počasie jej vyhovovalo. Nechcela, aby si ju niekto príliš všímal. Bolo by však podozrivé, keby sa nezastavila ani v jednom obchode. Vošla do cukrárne a dopriala si pár chutných koláčikov.
Zachytila tichý rozhovor dvoch mužov sediacich pri vedľajšom stole. Jedného z nich poznala. Volal sa Horace Tittleton a bol otcom jej spolužiaka. Vedela, že Jerry sa už nikdy nevráti do školy. Nikto im však neobjasnil, čo sa mu stalo.
„…vtrhli do nášho domu a všetko zničili. Až teraz som zistil, že môj syn k nim patril, chcel vycúvať. Našiel som jeho telo pri dverách…“ Horace znepokojene pobúchal prstom po stole. Tvár mal bledú a pochudnutú.
„Je mi to ľúto. Za všetko môže Craft. Veď- Viete – Kto bol oproti nemu ešte celkom slušný chlapík,“ zlostne sykol jeho spoločník. Bolo na ňom vidieť, že toho veľa vypil. Také niečo totiž nevypustí z úst nikto triezvy.
Tifany takmer zabehlo od smiechu. Temný pán ako slušný chlapík ? Ledva sa udržala na stoličke. Keď však videla koľko je hodín, po chrbte jej prebehol mráz.
Vtedy si myslela, že ich nič nemôže rozdeliť. To všetko však bola len bolestivá minulosť, ktorá jej bránila znovu sa do niekoho zamilovať. Niekedy si želala, aby sa vrátil späť ten Tom, ktorého poznala.
Nie chladný vrah schopný vyhrážať sa jej rodine. Nespoznávala človeka, ktorý prevrátil hore nohami celý život v Londýne a spôsobil ďalšiu vlnu strachu a nenávisti. Ruka jej pomaly klesla a kresba vypadla na zem. Potrebovala sa zbaviť tej ťažoby, aj za cenu riskovania vlastného života. Rozhodla sa prijať jeho pozvanie.
„Nie, Ellie. Dnes sa mi nechce nikam ísť. Ostanem v posteli,“ zaklamala Tifany. Túto záležitosť si chcela vybaviť sama. Netrápilo ju, čo sa s s ňou stane. Vedela, že nemá inú možnosť.
„Tak dobre, Tif, nebudem ťa k ničomu nútiť. Viem, že časom to všetko prejde a ty sa spamätáš,“ povzbudivo sa usmiala a vyšla zo spálne.
Nežne sa pritúlila k Blacksabatovi. Do sýtosti sa s ním pohrala a vtisla mu priateľsky bozk na hlavičku. Kocúr spokojne zapriadol a zavrel oči. Keď zaspal, Tifany ho položila na vankúš a rýchlo sa poobliekala. Na vankúšik položila aj krátky odkaz v prípade, žeby sa už nevrátila. Vrhla posledný pohľad na svojho miláčika a odvážne vykročila v ústrety osudu.
Vonku zúrila poriadna snehová víchrica. Pritisla si plášť tesnejšie k telu a nasadila si rukavice. Takéto počasie jej vyhovovalo. Nechcela, aby si ju niekto príliš všímal. Bolo by však podozrivé, keby sa nezastavila ani v jednom obchode. Vošla do cukrárne a dopriala si pár chutných koláčikov.
Zachytila tichý rozhovor dvoch mužov sediacich pri vedľajšom stole. Jedného z nich poznala. Volal sa Horace Tittleton a bol otcom jej spolužiaka. Vedela, že Jerry sa už nikdy nevráti do školy. Nikto im však neobjasnil, čo sa mu stalo.
„…vtrhli do nášho domu a všetko zničili. Až teraz som zistil, že môj syn k nim patril, chcel vycúvať. Našiel som jeho telo pri dverách…“ Horace znepokojene pobúchal prstom po stole. Tvár mal bledú a pochudnutú.
„Je mi to ľúto. Za všetko môže Craft. Veď- Viete – Kto bol oproti nemu ešte celkom slušný chlapík,“ zlostne sykol jeho spoločník. Bolo na ňom vidieť, že toho veľa vypil. Také niečo totiž nevypustí z úst nikto triezvy.
Tifany takmer zabehlo od smiechu. Temný pán ako slušný chlapík ? Ledva sa udržala na stoličke. Keď však videla koľko je hodín, po chrbte jej prebehol mráz.
komentáře (4) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 41x
NemilovanáII: XVI. Bijúce srdce
3. leden 2007 | 17.46 | rubrika: Nemilovaná IID
O niekoľko hodín neskôr…
Blacksabat chlácholivo zapriadol. Dovolil svojej paničke, aby ho jemne pohladila. Tifany sa k nemu nervózne schúlila. Napriek tomu, že ju riaditeľ poslal do postele, nedokázala podľahnúť spánku. Stále pred sebou videla spolužiačkine trasúce sa telo.
Snape a Pomfreyová spoločnými silami vytvorili protijed, ktorý stabilizoval jej stav. Ellie teraz pokojne spala v nemocničnom krídle nadopovaná liečivými elixírmi. Predtým než ju zaplavil spánok, však vyslovila niečo zvláštne. Tifany to stále nedokázala pochopiť.
Zoslabnutý hlas jej stále znel v mysli : „Už nie si až taký odvážny, Riddle ?“ Nechápala, prečo Tom tak veľmi zbledol a utiekol na chodbu. To meno jej nič nehovorilo.
Nervózne si cez seba prehodila habit. Prudko vstala z postele. Blacksabat zarazene cupkal za ňou. Obával sa, že opäť vyvedie nejakú hlúposť.
Tifany zamierila na jediné miesto, ktoré určite nikto nepríde skontrolovať. Vstúpila do večne pokazených záchodov Umrnčanej Myrtly. Po zemi sa opäť valila voda a niekto sťažka vzlykal zavretý v kabínke. Zazrela porozhadzované porozhadzované kúsky pergamenu.
Najviac ju však prekvapilo, keď zazrela Myrtlu vznášať sa pri umývadle. Mierne sa uškrnula a rukou ukázala na ten hrozný neporiadok. Zrejme sa dobre zabávala.
Dvierka na kabínke sa prudko otvorili. Stála v nich Ambra. Tvár mala mokrú od sĺz a v rukách držala nejaký kus papiera.
„Tifany, ja som úplne na dne. Už viac nevládzem,“ vyhŕkla zronene. Prudko klesla na kolená a roztrasene si siahla rukou na brucho.
„No tak, nemôžeš tu ostať. Vezmem ťa do klubovne a dáme si niečo dobré,“ rozhodne sa k nej sklonila a donútila ju vstať.
„Nie, ja chcem zomrieť, už viac nedokážem mlčať,“ váhavo prijala ponúkanú pomoc a nechala sa viesť za ruku. Tifany ju opatrne objala. Nechcela, aby jej vravela také hrozné veci.
„Nevzdávaj sa. Nedovoľ strachu zvíťaziť,“ poradila jej.
„Ja čakám dieťa…“ vydesene hlesla Ambra. Ustúpila od Tifany, akoby sa bála, že ju bude odsudzovať.
Blacksabat chlácholivo zapriadol. Dovolil svojej paničke, aby ho jemne pohladila. Tifany sa k nemu nervózne schúlila. Napriek tomu, že ju riaditeľ poslal do postele, nedokázala podľahnúť spánku. Stále pred sebou videla spolužiačkine trasúce sa telo.
Snape a Pomfreyová spoločnými silami vytvorili protijed, ktorý stabilizoval jej stav. Ellie teraz pokojne spala v nemocničnom krídle nadopovaná liečivými elixírmi. Predtým než ju zaplavil spánok, však vyslovila niečo zvláštne. Tifany to stále nedokázala pochopiť.
Zoslabnutý hlas jej stále znel v mysli : „Už nie si až taký odvážny, Riddle ?“ Nechápala, prečo Tom tak veľmi zbledol a utiekol na chodbu. To meno jej nič nehovorilo.
Nervózne si cez seba prehodila habit. Prudko vstala z postele. Blacksabat zarazene cupkal za ňou. Obával sa, že opäť vyvedie nejakú hlúposť.
Tifany zamierila na jediné miesto, ktoré určite nikto nepríde skontrolovať. Vstúpila do večne pokazených záchodov Umrnčanej Myrtly. Po zemi sa opäť valila voda a niekto sťažka vzlykal zavretý v kabínke. Zazrela porozhadzované porozhadzované kúsky pergamenu.
Najviac ju však prekvapilo, keď zazrela Myrtlu vznášať sa pri umývadle. Mierne sa uškrnula a rukou ukázala na ten hrozný neporiadok. Zrejme sa dobre zabávala.
Dvierka na kabínke sa prudko otvorili. Stála v nich Ambra. Tvár mala mokrú od sĺz a v rukách držala nejaký kus papiera.
„Tifany, ja som úplne na dne. Už viac nevládzem,“ vyhŕkla zronene. Prudko klesla na kolená a roztrasene si siahla rukou na brucho.
„No tak, nemôžeš tu ostať. Vezmem ťa do klubovne a dáme si niečo dobré,“ rozhodne sa k nej sklonila a donútila ju vstať.
„Nie, ja chcem zomrieť, už viac nedokážem mlčať,“ váhavo prijala ponúkanú pomoc a nechala sa viesť za ruku. Tifany ju opatrne objala. Nechcela, aby jej vravela také hrozné veci.
„Nevzdávaj sa. Nedovoľ strachu zvíťaziť,“ poradila jej.
„Ja čakám dieťa…“ vydesene hlesla Ambra. Ustúpila od Tifany, akoby sa bála, že ju bude odsudzovať.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 46x
NemilovanáII: XV. Želanie Temného pána
31. prosinec 2006 | 18.00 | rubrika: Nemilovaná IID
Napriek tomu, že sa ledva vládal držať na nohách, niečo také nedokázal odmietnuť. V jej očiach však postrehol zvláštny lesk. Zmocnil sa ho pocit, že to nerobí z vlastnej vôle.
„Tifany, bude lepšie, keď ma necháš odísť, lebo inak…“ odsekol drsne. Obával sa, že stratí všetko sebaovládanie. Mierne sa zachvela pri pokuse trochu ustúpiť. Nemilosrdný tlak na jej myseľ, ju však nútil zotrvať na mieste. Nevládala prehovoriť.
Opäť sa k nemu sklonila a pobozkala ho spôsobom, ktorý jej bol cudzí. Tom prekvapene zastonal a pritiahol ju bližšie k sebe. Tifany v duchu hrozne panikárila. Niečo také si rozhodne nepriala. Nebola pripravená prejaviť mu svojej city v takejto miere.
„Naozaj vám to pristane. Ibaže ťa musím sklamať, Tom. Ona po tebe vôbec netúži. Ja som ju prinútila,“ so smiechom vyhŕkla Ellie. Páčilo sa jej doberať si spolužiakov, obzvlášť tých, ktorý sa nemohli popýšiť dokonalým rodokmeňom.
„Tuším by ťa mal niekto naučiť slušným spôsobom. Poriadna lekcia by ti nezaškodila,“ zašepkal výhražne. Odkedy toho incidentu s Malfoyom starším sa z neho priam sršala zlosť. Tom sa začal správať dosť agresívne ku každému, kto sa odvážil ho provokovať.
„Humusáci a milovníci muklov na tejto fakulte nemajú čo robiť. Teba sa nezľaknem si len obyčajný…“
„Tom, nie,“ zajačala Tifany. Potešilo ju, že sa jej konečne vrátil hlas. Ledva stihla odkloniť zaklínadlo, ktoré vyslal na Ellie. Nechcela, aby opäť mali problémy. Snape by im rozhodne netoleroval žiadne trenice vo vnútri fakulty. Už s ním mali aj tak dosť problémov.
„Serpensortia,“ vyhŕkla Ellie. Z jej prútika vyliezla rozzúrená kobra pľuvajúca jed. Tifany s hrôzou hľadela ako sa had obrátil k nim. Vztýčil sa pripravený zaútočiť. Tom niečo zamrmlal v Parselčine. Kobra náhle zmenila smer. Ostré tesáky sa zahryzli do spolužiačkinho habitu.
„Nikdy viac na neodvažuj mi nadávať. Radím ti čo najskôr bežať do nemocničného krídla. Pokiaľ sa odvážiš žalovať, odskáčeš si to,“ pohŕdavo odvetil Tom.
Jeho milá tvár náhle nadobudla vražedný nádych. Tifany nechápala kedy sa s ním udiala takáto zmena. Tušila, že to má niečo spoločné s tým, že Malfoya prepustili a zbavili všetkých obvinení.
„Tom, čo to vystrájaš ? “ Ambra začula výkrik vychádzajúci z klubovne. Pre istotu to šla preveriť. Do tváre im dopadlo svetlo vychádzajúce z prútika. Obaja si všimli mierne zaguľatené bruško ukryté pod teplým svetrom. V tej chvíli však tomu nevenovali pozornosť.
„Tifany, bude lepšie, keď ma necháš odísť, lebo inak…“ odsekol drsne. Obával sa, že stratí všetko sebaovládanie. Mierne sa zachvela pri pokuse trochu ustúpiť. Nemilosrdný tlak na jej myseľ, ju však nútil zotrvať na mieste. Nevládala prehovoriť.
Opäť sa k nemu sklonila a pobozkala ho spôsobom, ktorý jej bol cudzí. Tom prekvapene zastonal a pritiahol ju bližšie k sebe. Tifany v duchu hrozne panikárila. Niečo také si rozhodne nepriala. Nebola pripravená prejaviť mu svojej city v takejto miere.
„Naozaj vám to pristane. Ibaže ťa musím sklamať, Tom. Ona po tebe vôbec netúži. Ja som ju prinútila,“ so smiechom vyhŕkla Ellie. Páčilo sa jej doberať si spolužiakov, obzvlášť tých, ktorý sa nemohli popýšiť dokonalým rodokmeňom.
„Tuším by ťa mal niekto naučiť slušným spôsobom. Poriadna lekcia by ti nezaškodila,“ zašepkal výhražne. Odkedy toho incidentu s Malfoyom starším sa z neho priam sršala zlosť. Tom sa začal správať dosť agresívne ku každému, kto sa odvážil ho provokovať.
„Humusáci a milovníci muklov na tejto fakulte nemajú čo robiť. Teba sa nezľaknem si len obyčajný…“
„Tom, nie,“ zajačala Tifany. Potešilo ju, že sa jej konečne vrátil hlas. Ledva stihla odkloniť zaklínadlo, ktoré vyslal na Ellie. Nechcela, aby opäť mali problémy. Snape by im rozhodne netoleroval žiadne trenice vo vnútri fakulty. Už s ním mali aj tak dosť problémov.
„Serpensortia,“ vyhŕkla Ellie. Z jej prútika vyliezla rozzúrená kobra pľuvajúca jed. Tifany s hrôzou hľadela ako sa had obrátil k nim. Vztýčil sa pripravený zaútočiť. Tom niečo zamrmlal v Parselčine. Kobra náhle zmenila smer. Ostré tesáky sa zahryzli do spolužiačkinho habitu.
„Nikdy viac na neodvažuj mi nadávať. Radím ti čo najskôr bežať do nemocničného krídla. Pokiaľ sa odvážiš žalovať, odskáčeš si to,“ pohŕdavo odvetil Tom.
Jeho milá tvár náhle nadobudla vražedný nádych. Tifany nechápala kedy sa s ním udiala takáto zmena. Tušila, že to má niečo spoločné s tým, že Malfoya prepustili a zbavili všetkých obvinení.
„Tom, čo to vystrájaš ? “ Ambra začula výkrik vychádzajúci z klubovne. Pre istotu to šla preveriť. Do tváre im dopadlo svetlo vychádzajúce z prútika. Obaja si všimli mierne zaguľatené bruško ukryté pod teplým svetrom. V tej chvíli však tomu nevenovali pozornosť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 43x
NemilovanáII :IX. Absolútne ovládnutie
15. prosinec 2006 | 07.21 | rubrika: Nemilovaná IID
„Pán riaditeľ, ja som…“ rozochvene na ňho hľadela. Nedokázala poskladať ani jednu rozumnú vetu.
„Nemám čas na zbytočné reči, Jungsová. Radím vám vrátiť sa do školy skôr než tam prídem ja. Pokiaľ však chcete ostať s Dracom budete si to musieť zariadiť inak,“ odvrkol drsne.
Ambra sa šokovane zabalila do prikrývky. Až teraz si uvedomila, že vôbec nie je oblečená.
„S týmto mužom nemám absolútne nič spoločné. Je to blázon a mal by sa dať čo najskôr liečiť,“ zarazene vbehla do kúpeľne, aby sa mohla v pokoji poobliekať. Šmarila do ňho mierne potrhaný náhrdelník. Už vedela, že ten šperk môže za všetky jej reakcie v jeho prítomnosti.
„Obávam sa, Malfoy, že takéto hlúpe triky už dávno vyšli z módy,“ posmešne poznamenal Snape. Bolo mu jasné, že Draco sa spoliehal na moc prívesku. Nemienil mu to zľahčovať. Už predsa dávno nebol tým malým chlapcom, ktorého ochraňoval. Raz musel prísť čas, keď preberie zodpovednosť za svoje činy.
„Prepáč, Severus, ale nemôžem konať inak,“ zamrmlal Draco. Kým sa stihol spamätať nejaké zaklínadlo ho poriadne silno zasiahlo do hlavy. Ostal ležať na zemi celkom nehybný.
„Postarám sa, aby si mal potrebné pohodlie,“ pomocou zaklínadla ho pevne zviazal a uložil do postele. Tušil, že tým nebude nijak obzvlášť nadšený. Nervózne stlačil kľučku na dverách od kúpeľne. Ambra už bola oblečená a práve sa chystala vyjsť von. Draco ju opatrne zovrel do náručia.
„Nikam nepôjdeš, láska moja,“ odvetil nežne.
„Okamžite ma pustite, inak za seba neručím,“ vystrašene hlesla Ambra. Ignorovala mučivé poláskanie, ktoré jej uštedril. Zaborila mu nechty do chrbta v snahe docieliť, aby ju konečne nechal na pokoji.
„Pokojne si rob čo sa ti zachce. Môžeš kričať, ale nikto ťa nebude počuť. Takisto nechcem, aby si mi opäť vykala. Pripadám si potom ako tvoj otec.“
„Tak v tom prípade nie ste ďaleko od pravdy. Nebudem sa k vám správať ako k priateľovi, lebo ním nie ste. To čo sa medzi nami stalo, bol omyl. Vy ste ma k tomu donútili prostriedkami, ktoré nie sú dovolené. Amortencia a podobné záležitosti sú…“ pocítila ako jej údy náhle stuhli. Stratila vedomie.
„Nemám čas na zbytočné reči, Jungsová. Radím vám vrátiť sa do školy skôr než tam prídem ja. Pokiaľ však chcete ostať s Dracom budete si to musieť zariadiť inak,“ odvrkol drsne.
Ambra sa šokovane zabalila do prikrývky. Až teraz si uvedomila, že vôbec nie je oblečená.
„S týmto mužom nemám absolútne nič spoločné. Je to blázon a mal by sa dať čo najskôr liečiť,“ zarazene vbehla do kúpeľne, aby sa mohla v pokoji poobliekať. Šmarila do ňho mierne potrhaný náhrdelník. Už vedela, že ten šperk môže za všetky jej reakcie v jeho prítomnosti.
„Obávam sa, Malfoy, že takéto hlúpe triky už dávno vyšli z módy,“ posmešne poznamenal Snape. Bolo mu jasné, že Draco sa spoliehal na moc prívesku. Nemienil mu to zľahčovať. Už predsa dávno nebol tým malým chlapcom, ktorého ochraňoval. Raz musel prísť čas, keď preberie zodpovednosť za svoje činy.
„Prepáč, Severus, ale nemôžem konať inak,“ zamrmlal Draco. Kým sa stihol spamätať nejaké zaklínadlo ho poriadne silno zasiahlo do hlavy. Ostal ležať na zemi celkom nehybný.
„Postarám sa, aby si mal potrebné pohodlie,“ pomocou zaklínadla ho pevne zviazal a uložil do postele. Tušil, že tým nebude nijak obzvlášť nadšený. Nervózne stlačil kľučku na dverách od kúpeľne. Ambra už bola oblečená a práve sa chystala vyjsť von. Draco ju opatrne zovrel do náručia.
„Nikam nepôjdeš, láska moja,“ odvetil nežne.
„Okamžite ma pustite, inak za seba neručím,“ vystrašene hlesla Ambra. Ignorovala mučivé poláskanie, ktoré jej uštedril. Zaborila mu nechty do chrbta v snahe docieliť, aby ju konečne nechal na pokoji.
„Pokojne si rob čo sa ti zachce. Môžeš kričať, ale nikto ťa nebude počuť. Takisto nechcem, aby si mi opäť vykala. Pripadám si potom ako tvoj otec.“
„Tak v tom prípade nie ste ďaleko od pravdy. Nebudem sa k vám správať ako k priateľovi, lebo ním nie ste. To čo sa medzi nami stalo, bol omyl. Vy ste ma k tomu donútili prostriedkami, ktoré nie sú dovolené. Amortencia a podobné záležitosti sú…“ pocítila ako jej údy náhle stuhli. Stratila vedomie.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 37x
Nemilovaná II: XIII Príchuť prvého bozku
4. prosinec 2006 | 18.40 | rubrika: Nemilovaná IID
Tifany a Tom si vymenili udivené pohľady. Ani jednému z nich sa ten prútik nezdal nijak výnimočný. Jedine Orgen škaredo zazeral na svojho spoločníka. Nechápal čo tým chce dosiahnuť. Keď sa pokúsil opäť namietať, hlas sa mu zasekol v hrdle a nemohol nič povedať. Neprítomne si prešiel rukou po krku.
„Výborná voľba. Tento prútik vám bude určite veľmi dobre slúžiť,“ Ollivander okamžite prebral velenie. Úhľadne ho zabalil a po zaplatení odovzdal Tomovi.
„Obaja boli hrozne čudní,“ skonštatovala Tifany, keď sa opäť ocitli na ulici.
„Nečudujem sa, že Ollivander nie je celkom v poriadku. Smrťožrúti mu museli dať riadne zabrať. Niekoľko rokov bol v ich zajatí. Po porážke Voldemorta ho našli zavretého v nejakých pivničných priestoroch,“ dodal Tom.
Niektorí okoloidúci sa mimovoľne striasli, keď začuli s akou ľahkosťou vyslovil meno Temného pána. Málokto sa odvážil ho nazvať menom. Napriek tomu, že prešlo mnoho rokov, ľudia pociťovali strach a rešpekt pred touto temnou stránkou minulosti.
„Pôjdeme sa najesť. Od rána si nemala nič v ústach,“ rýchlo zmenil tému, keď videl ako zhrozene sa zatvárila.
Zamierili do deravého kotlíka, kde sa mali stretnúť s riaditeľom. Tom objednal veľmi chutnú polievku a nejaké sladké pečivo.
Tifany však odmietavo pokrútila hlavou. Vôbec nemala chuť na jedlo. Nemohla prestať myslieť na mamu uväznenú tými zdivočenými beštiami.
„Pokiaľ to aspoň neochutnáš kamoška, budem ťa musieť za trest pobozkať,“ pošepkal jej do ucha Tom. V očiach mu zaihrali šibalské iskričky. Zdalo sa, že si len robí žarty.
„Môžeš to pokojne…“ nestihla dokončiť vetu. Neočakávala, že naozaj splní svoje „hrozby“. Keď sa ich pery spojili, oči sa jej od úžasu rozšírili. Bol to ešte istým spôsobom detský a nevinný bozk, napriek tomu pocítila túžbu, aby pokračoval. Nechcela mu to však dať najavo.
„Neruším ? “ nad nimi sa týčil Severus Snape.
„Ech, prepáčte, pán riaditeľ,“ Tifany sa rýchlo odlepila od Toma a začala jesť, aby zakryla rozpaky. Líca jej horeli a lyžičkou ledva trafila do taniera.
Snape na rukách však držal malého chlapčeka, ktorý ho mierne poťahoval za vlasy. Zúrivo odsunul drobnú rúčku. Podľa svetlých vláskov a povýšeneckého výrazu, ktorým to dieťa disponovalo im bolo jasné, že je to jeden z Danových bratov. Ten druhý sedel na hračkárskej metle a práve nešťastnou náhodou vrazil do susedného stola.
„Povedzte vášmu synovi, aby nerušil zákazníkov,“ upozornil ho barman.
„To nie je môj syn,“ jedovato odvrkol Snape. Neobratne stiahol malého z metly a donútil ho sadnúť si k stolu.
Tom ledva premáhal smiech. Zdalo sa, že Snape ako „otec“ priveľmi nezabodoval.
„Veľmi vám to pristane, pán riaditeľ. Neplánujete náhodou aj vlastné deti ?“ mierne ho podpichol Tom. Poriadne mu šlo na nervy akých spolubývajúcich mu nanútil , preto si nemohol nechať ujsť takú príležitosť. Každý piatok mu dokonca nariadil doučovanie.
Snape sa práve chystal na poriadne drsnú odpoveď. Zazrel však Draca schádzať po schodoch.
„Severus, odkedy robíš opatrovateľku ?“ nechápavo sa spýtal Malfoy. Nemal tušenia aká tragédia poznačila jeho dom.
„Mlč, Draco. Radšej ma neprovokuj. Tých tvojich nevychovaných deciek mám už akurát dosť. Tvoja žena je totiž mŕtva a ostali ste bez strechy nad hlavou. To by ťa malo trápiť,“ Snape mu rozpovedal všetko, čo sa dozvedel o útoku smťožrútov.
„Som rád, že si na nich dohliadol, Severus. Neskôr ti to určite vynahradím. Poď do mojej izby. Chcem ti niečo ukázať.“
„Výborná voľba. Tento prútik vám bude určite veľmi dobre slúžiť,“ Ollivander okamžite prebral velenie. Úhľadne ho zabalil a po zaplatení odovzdal Tomovi.
„Obaja boli hrozne čudní,“ skonštatovala Tifany, keď sa opäť ocitli na ulici.
„Nečudujem sa, že Ollivander nie je celkom v poriadku. Smrťožrúti mu museli dať riadne zabrať. Niekoľko rokov bol v ich zajatí. Po porážke Voldemorta ho našli zavretého v nejakých pivničných priestoroch,“ dodal Tom.
Niektorí okoloidúci sa mimovoľne striasli, keď začuli s akou ľahkosťou vyslovil meno Temného pána. Málokto sa odvážil ho nazvať menom. Napriek tomu, že prešlo mnoho rokov, ľudia pociťovali strach a rešpekt pred touto temnou stránkou minulosti.
„Pôjdeme sa najesť. Od rána si nemala nič v ústach,“ rýchlo zmenil tému, keď videl ako zhrozene sa zatvárila.
Zamierili do deravého kotlíka, kde sa mali stretnúť s riaditeľom. Tom objednal veľmi chutnú polievku a nejaké sladké pečivo.
Tifany však odmietavo pokrútila hlavou. Vôbec nemala chuť na jedlo. Nemohla prestať myslieť na mamu uväznenú tými zdivočenými beštiami.
„Pokiaľ to aspoň neochutnáš kamoška, budem ťa musieť za trest pobozkať,“ pošepkal jej do ucha Tom. V očiach mu zaihrali šibalské iskričky. Zdalo sa, že si len robí žarty.
„Môžeš to pokojne…“ nestihla dokončiť vetu. Neočakávala, že naozaj splní svoje „hrozby“. Keď sa ich pery spojili, oči sa jej od úžasu rozšírili. Bol to ešte istým spôsobom detský a nevinný bozk, napriek tomu pocítila túžbu, aby pokračoval. Nechcela mu to však dať najavo.
„Neruším ? “ nad nimi sa týčil Severus Snape.
„Ech, prepáčte, pán riaditeľ,“ Tifany sa rýchlo odlepila od Toma a začala jesť, aby zakryla rozpaky. Líca jej horeli a lyžičkou ledva trafila do taniera.
Snape na rukách však držal malého chlapčeka, ktorý ho mierne poťahoval za vlasy. Zúrivo odsunul drobnú rúčku. Podľa svetlých vláskov a povýšeneckého výrazu, ktorým to dieťa disponovalo im bolo jasné, že je to jeden z Danových bratov. Ten druhý sedel na hračkárskej metle a práve nešťastnou náhodou vrazil do susedného stola.
„Povedzte vášmu synovi, aby nerušil zákazníkov,“ upozornil ho barman.
„To nie je môj syn,“ jedovato odvrkol Snape. Neobratne stiahol malého z metly a donútil ho sadnúť si k stolu.
Tom ledva premáhal smiech. Zdalo sa, že Snape ako „otec“ priveľmi nezabodoval.
„Veľmi vám to pristane, pán riaditeľ. Neplánujete náhodou aj vlastné deti ?“ mierne ho podpichol Tom. Poriadne mu šlo na nervy akých spolubývajúcich mu nanútil , preto si nemohol nechať ujsť takú príležitosť. Každý piatok mu dokonca nariadil doučovanie.
Snape sa práve chystal na poriadne drsnú odpoveď. Zazrel však Draca schádzať po schodoch.
„Severus, odkedy robíš opatrovateľku ?“ nechápavo sa spýtal Malfoy. Nemal tušenia aká tragédia poznačila jeho dom.
„Mlč, Draco. Radšej ma neprovokuj. Tých tvojich nevychovaných deciek mám už akurát dosť. Tvoja žena je totiž mŕtva a ostali ste bez strechy nad hlavou. To by ťa malo trápiť,“ Snape mu rozpovedal všetko, čo sa dozvedel o útoku smťožrútov.
„Som rád, že si na nich dohliadol, Severus. Neskôr ti to určite vynahradím. Poď do mojej izby. Chcem ti niečo ukázať.“
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 41x
XII. kapitola Každý prútik si vyberá svojho čarode
2. prosinec 2006 | 15.44 | rubrika: Nemilovaná IID
Na perách pocítila nechcený bozk. Nebol násilnícky, ale napriek tomu ju to pobúrilo.
„Neboj sa, nechcem ti ublížiť,“ zašepkal zastretým hlasom. Nedokázal odolať takému „lákadlu“.
„Radím vám, aby ste ma okamžite nechali odísť, Malfoy,“ vyštekla zlostne, keď sa jej začal až príliš dôverne dotýkať. Cítila sa hrozne ponížená, akoby bola vecou, ktorú si môže ktokoľvek zobrať.
„Volaj ma Draco,“ zašepkal nežne. Pritiahol si ju bližšie k sebe. To však nemal robiť. Ambra mu uštedrila poriadny kopanec do najcitlivejšej časti tela. Konečne vzala do rúk šaty a vytiahla z nich prútik. Draco ju však predbehol, bol zvyknutý na bolesť. Počas služby u Temného pána si jej užil viac než dosť.
„Petrificus totalus,“ zreval podráždene. Klesla na zem meravá ako doska.
„Ambra, si tam ?“ Judy sa akosi nepozdávalo, že jej kamarátka už tak dlho trčí v kúpeľni.
„Neopováž sa kričať, maličká,“ pošepol jej do ucha. Zrušil kliatbu, ale prútikom jej stále mieril na hlavu. Ambra sa rýchlo obliekla. Dvere sa začali pomaly otvárať. Draco pootočil jeden z kohútikov. Na konci miestnosti odhalil tajný vchod. Draco ju opatrne vtisol dovnútra. Začala poriadne vystrájať, ledva ju udržal.
„To je zvláštne, kam sa podela ?“ Judy zazrela mokré stopy na dlážke, viedli však k jednej zo stien.
„Neboj sa, nechcem ti ublížiť,“ zašepkal zastretým hlasom. Nedokázal odolať takému „lákadlu“.
„Radím vám, aby ste ma okamžite nechali odísť, Malfoy,“ vyštekla zlostne, keď sa jej začal až príliš dôverne dotýkať. Cítila sa hrozne ponížená, akoby bola vecou, ktorú si môže ktokoľvek zobrať.
„Volaj ma Draco,“ zašepkal nežne. Pritiahol si ju bližšie k sebe. To však nemal robiť. Ambra mu uštedrila poriadny kopanec do najcitlivejšej časti tela. Konečne vzala do rúk šaty a vytiahla z nich prútik. Draco ju však predbehol, bol zvyknutý na bolesť. Počas služby u Temného pána si jej užil viac než dosť.
„Petrificus totalus,“ zreval podráždene. Klesla na zem meravá ako doska.
„Ambra, si tam ?“ Judy sa akosi nepozdávalo, že jej kamarátka už tak dlho trčí v kúpeľni.
„Neopováž sa kričať, maličká,“ pošepol jej do ucha. Zrušil kliatbu, ale prútikom jej stále mieril na hlavu. Ambra sa rýchlo obliekla. Dvere sa začali pomaly otvárať. Draco pootočil jeden z kohútikov. Na konci miestnosti odhalil tajný vchod. Draco ju opatrne vtisol dovnútra. Začala poriadne vystrájať, ledva ju udržal.
„To je zvláštne, kam sa podela ?“ Judy zazrela mokré stopy na dlážke, viedli však k jednej zo stien.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 75x
Nemilovaná II: XI. kapitola Stretnutie
28. listopad 2006 | 19.53 | rubrika: Nemilovaná IID
„To prejde,“ zamumlal nesústredene. Netušil čo to má znamenať. Temné znamenie mu už dávno nespôsobilo takú strašnú bolesť. Mal pocit, akoby ho trestal samotný Voldemort. Ledva sa pozviechal zo zeme.
Nell Malfoyová ho láskyplne pobozkala na pery. Vždy ju nesmierne priťahoval a po čase sa do ňho zaľúbila. On však ostal voči jej citom absolútne chladný. Nedovolil jej získať si jeho srdce. Stále jej pripomínal, že to bolo dohodnuté manželstvo, ktoré slúži len na zabezpečenie čistokrvných potomkov.
„Musím ísť späť na Rokfort. Mám taký pocit, že Severus predo mnou tají niečo veľmi dôležité,“ odvetil nesústredene.
Nell Malfoyová ho láskyplne pobozkala na pery. Vždy ju nesmierne priťahoval a po čase sa do ňho zaľúbila. On však ostal voči jej citom absolútne chladný. Nedovolil jej získať si jeho srdce. Stále jej pripomínal, že to bolo dohodnuté manželstvo, ktoré slúži len na zabezpečenie čistokrvných potomkov.
„Musím ísť späť na Rokfort. Mám taký pocit, že Severus predo mnou tají niečo veľmi dôležité,“ odvetil nesústredene.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 50x
X. Náhrdelník
25. listopad 2006 | 11.29 | rubrika: Nemilovaná IID
Urobila pár nesmelých krokov smerom k nemu. Nebola si istá, čo od neho môže očakávať. Tom ju jemne objal a pošepkal jej : „Neopustím ťa, nemaj obavy.“ Takisto k nej pociťoval silnú náklonnosť a rád sa zdržiaval v jej blízkosti.
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 51x
Nemilovaná II: IX. Parselan
17. listopad 2006 | 13.02 | rubrika: Nemilovaná IID
Podišiel celkom blízko k nej. Túžil sa jej dotknúť, aby sa ubezpečil, že je skutočná.
Spamätaj sa, Draco. To dievča len prednedávnom vyrástlo z detských topánok.
Chladné oči však netrpezlivo prešli po jej tele. Rozhodne nevyzerala ako dieťa. Hnevalo ho, že má habit decentne zapnutý až do hora. Pohľadom sa zastavil na perách, ktoré sa mierne pootvorili, lebo sa zvlnili, lebo sa práve chystala niečo povedať.
„Verím, že ich čoskoro nájdeme. Nie je možné, aby sa malé decká len tak vyparili z povrchu zemského,“ stálo ju veľa síl, aby sa nezakoktala.
U Merlina. Prečo na mňa Pán Malfoy, tak čudne hľadí. Cítim sa hrozne nepríjemné. Rukou sa nervózne prehrabala v školskej taške. Nebola zvyknutá na vyzliekacie pohľady zo strany mužov. Vždy sa snažila pôsobiť nenápadne, nebola namaľovaná ani nijak zvlášť upravená. Len prednedávnom sa zbavila objemných okuliarov, ktoré nahradila magickými kontaktnými šošovkami.
Netušila, že jej podoba v ňom prebúdza dávno zabudnuté city. Prudko zovrel v rukách vychádzkovú palicu.
Henry postrehol možné nebezpečenstvo a rýchlo odviedol Ambru bližšie k nemocničnej posteli. Stále však na sebe cítila Dracove oči.
„Neviem, kam sa podeli. Od okamihu, keď ma niečo zhodilo na zem, som už vôbec nič nevidel,“ už snáď po desiaty krát zopakoval Hagrid.
Spamätaj sa, Draco. To dievča len prednedávnom vyrástlo z detských topánok.
Chladné oči však netrpezlivo prešli po jej tele. Rozhodne nevyzerala ako dieťa. Hnevalo ho, že má habit decentne zapnutý až do hora. Pohľadom sa zastavil na perách, ktoré sa mierne pootvorili, lebo sa zvlnili, lebo sa práve chystala niečo povedať.
„Verím, že ich čoskoro nájdeme. Nie je možné, aby sa malé decká len tak vyparili z povrchu zemského,“ stálo ju veľa síl, aby sa nezakoktala.
U Merlina. Prečo na mňa Pán Malfoy, tak čudne hľadí. Cítim sa hrozne nepríjemné. Rukou sa nervózne prehrabala v školskej taške. Nebola zvyknutá na vyzliekacie pohľady zo strany mužov. Vždy sa snažila pôsobiť nenápadne, nebola namaľovaná ani nijak zvlášť upravená. Len prednedávnom sa zbavila objemných okuliarov, ktoré nahradila magickými kontaktnými šošovkami.
Netušila, že jej podoba v ňom prebúdza dávno zabudnuté city. Prudko zovrel v rukách vychádzkovú palicu.
Henry postrehol možné nebezpečenstvo a rýchlo odviedol Ambru bližšie k nemocničnej posteli. Stále však na sebe cítila Dracove oči.
„Neviem, kam sa podeli. Od okamihu, keď ma niečo zhodilo na zem, som už vôbec nič nevidel,“ už snáď po desiaty krát zopakoval Hagrid.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 69x
Nemilovaná II: VIII. kapitola Bolestivá minulosť
15. listopad 2006 | 19.26 | rubrika: Nemilovaná IID
„Pomôž mi,“ jačal Malfoy, keď sa jeho nohy obtreli o obrí chrup. Tom si zúfalo prehrabával vrecká. Nevedel akým spôsobom by mohol zastaviť rozzúreného obra. Tieto bytosti sa nedali zastrašil mágiou. Ich krv pôsobila ako štít proti kúzlam. Tom úmyselne prútikom zamieril na Danov habit.
Drobné zaklínadlo ho po dĺžke roztrhlo. Udivený obor si akurát stihol uvedomiť, že mu v rukách ostal kúsok oblečenia. Dan prudko dopadol na zem. Poriadne si oškrel koleno. Obor k nim rozčúlene naťahoval ruky. Tom sa ledva vyhol jeho výpadu a rýchlo natlačil Dana a Tifany do úzkej jaskyne. Bola taká malá, že sa tam obor nemohol dostať.
„U Merlina,“ ziapal Dan. Ostali mu len spodné nohavice a topánky.
„Nemohol si to urobiť nejak inak ?“ nenávistne zagánil na Toma.
„Neboj sa nabudúce sa nebudem obťažovať so zachraňovaním tvojho krku. Pozbieram to čo s teba ostane a pošlem to tvojim rodičom,“ neľútostne vyhlásil Tom.
Všetci traja sa krčili pri stene. Obor rukou naslepo capkal po vnútornej stene jaskyne. Po chvíli to však vzdal a rezignovane si sadol na zem.
„JA NIE SOM ODKÁZANÝ NA POMOC NEJAKÉHO HUMUSÁKA,“ Dan opäť začínal strácať nad sebou kontrolu.
Tifany odhodlane otvorila oči. Jej dych sa konečne ustálil a bola schopná opäť vnímať realitu. Tom ju opatrne pustil. Bez slova zamieril k Danovi. Z jeho očí vyžarovala zlosť.
„Hej, chalani, neblbnite,“ jemne chytila za ruku Toma, aby mu zabránila urobiť nejakú hlúposť. Prosebne sa naňho zahľadela.
„Neboj sa ani sa ho nedotknem. Nemienim si s ním špiniť ruky. Myslí si, že jeho rodina má právo na nejaké špeciálne výsady,“ pochmúrne si premeral svojho spolužiaka. V žiadnom prípade by nechcel patriť do jeho rodiny.
„ Ja ťa však vyvediem z omylu. Tvoj otec je obyčajný podliak a vrah. Veľavážený Draco Malfoy sa zamiloval do mojej matky. To mu však nezabránil v tom, aby ju bez milosti nechal trpieť a pomaly umierať. Ty nemáš právo niekoho urážať. Je ešte veľa vecí, ktoré o svojej rodine nevieš,“ nekričal naňho, ale z jeho slov vyžarovala tichá výčitka. Dan ostal stáť ako obarený.
„Prepáč, ja som…“ príliš neskoro si uvedomil svoju zaslepenosť. Tom mu práve zachránil život a on nemal ani toľko slušnosti, aby mu poďakoval.
Drobné zaklínadlo ho po dĺžke roztrhlo. Udivený obor si akurát stihol uvedomiť, že mu v rukách ostal kúsok oblečenia. Dan prudko dopadol na zem. Poriadne si oškrel koleno. Obor k nim rozčúlene naťahoval ruky. Tom sa ledva vyhol jeho výpadu a rýchlo natlačil Dana a Tifany do úzkej jaskyne. Bola taká malá, že sa tam obor nemohol dostať.
„U Merlina,“ ziapal Dan. Ostali mu len spodné nohavice a topánky.
„Nemohol si to urobiť nejak inak ?“ nenávistne zagánil na Toma.
„Neboj sa nabudúce sa nebudem obťažovať so zachraňovaním tvojho krku. Pozbieram to čo s teba ostane a pošlem to tvojim rodičom,“ neľútostne vyhlásil Tom.
Všetci traja sa krčili pri stene. Obor rukou naslepo capkal po vnútornej stene jaskyne. Po chvíli to však vzdal a rezignovane si sadol na zem.
„JA NIE SOM ODKÁZANÝ NA POMOC NEJAKÉHO HUMUSÁKA,“ Dan opäť začínal strácať nad sebou kontrolu.
Tifany odhodlane otvorila oči. Jej dych sa konečne ustálil a bola schopná opäť vnímať realitu. Tom ju opatrne pustil. Bez slova zamieril k Danovi. Z jeho očí vyžarovala zlosť.
„Hej, chalani, neblbnite,“ jemne chytila za ruku Toma, aby mu zabránila urobiť nejakú hlúposť. Prosebne sa naňho zahľadela.
„Neboj sa ani sa ho nedotknem. Nemienim si s ním špiniť ruky. Myslí si, že jeho rodina má právo na nejaké špeciálne výsady,“ pochmúrne si premeral svojho spolužiaka. V žiadnom prípade by nechcel patriť do jeho rodiny.
„ Ja ťa však vyvediem z omylu. Tvoj otec je obyčajný podliak a vrah. Veľavážený Draco Malfoy sa zamiloval do mojej matky. To mu však nezabránil v tom, aby ju bez milosti nechal trpieť a pomaly umierať. Ty nemáš právo niekoho urážať. Je ešte veľa vecí, ktoré o svojej rodine nevieš,“ nekričal naňho, ale z jeho slov vyžarovala tichá výčitka. Dan ostal stáť ako obarený.
„Prepáč, ja som…“ príliš neskoro si uvedomil svoju zaslepenosť. Tom mu práve zachránil život a on nemal ani toľko slušnosti, aby mu poďakoval.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 55x