darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná II: XI. kapitola Stretnutie
28. listopad 2006 | 19.53 | rubrika: Nemilovaná IID
„To prejde,“ zamumlal nesústredene. Netušil čo to má znamenať. Temné znamenie mu už dávno nespôsobilo takú strašnú bolesť. Mal pocit, akoby ho trestal samotný Voldemort. Ledva sa pozviechal zo zeme.
Nell Malfoyová ho láskyplne pobozkala na pery. Vždy ju nesmierne priťahoval a po čase sa do ňho zaľúbila. On však ostal voči jej citom absolútne chladný. Nedovolil jej získať si jeho srdce. Stále jej pripomínal, že to bolo dohodnuté manželstvo, ktoré slúži len na zabezpečenie čistokrvných potomkov.
„Musím ísť späť na Rokfort. Mám taký pocit, že Severus predo mnou tají niečo veľmi dôležité,“ odvetil nesústredene.
Nell Malfoyová ho láskyplne pobozkala na pery. Vždy ju nesmierne priťahoval a po čase sa do ňho zaľúbila. On však ostal voči jej citom absolútne chladný. Nedovolil jej získať si jeho srdce. Stále jej pripomínal, že to bolo dohodnuté manželstvo, ktoré slúži len na zabezpečenie čistokrvných potomkov.
„Musím ísť späť na Rokfort. Mám taký pocit, že Severus predo mnou tají niečo veľmi dôležité,“ odvetil nesústredene.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 50x
X. Náhrdelník
25. listopad 2006 | 11.29 | rubrika: Nemilovaná IID
Urobila pár nesmelých krokov smerom k nemu. Nebola si istá, čo od neho môže očakávať. Tom ju jemne objal a pošepkal jej : „Neopustím ťa, nemaj obavy.“ Takisto k nej pociťoval silnú náklonnosť a rád sa zdržiaval v jej blízkosti.
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 51x
Nemilovaná II: IX. Parselan
17. listopad 2006 | 13.02 | rubrika: Nemilovaná IID
Podišiel celkom blízko k nej. Túžil sa jej dotknúť, aby sa ubezpečil, že je skutočná.
Spamätaj sa, Draco. To dievča len prednedávnom vyrástlo z detských topánok.
Chladné oči však netrpezlivo prešli po jej tele. Rozhodne nevyzerala ako dieťa. Hnevalo ho, že má habit decentne zapnutý až do hora. Pohľadom sa zastavil na perách, ktoré sa mierne pootvorili, lebo sa zvlnili, lebo sa práve chystala niečo povedať.
„Verím, že ich čoskoro nájdeme. Nie je možné, aby sa malé decká len tak vyparili z povrchu zemského,“ stálo ju veľa síl, aby sa nezakoktala.
U Merlina. Prečo na mňa Pán Malfoy, tak čudne hľadí. Cítim sa hrozne nepríjemné. Rukou sa nervózne prehrabala v školskej taške. Nebola zvyknutá na vyzliekacie pohľady zo strany mužov. Vždy sa snažila pôsobiť nenápadne, nebola namaľovaná ani nijak zvlášť upravená. Len prednedávnom sa zbavila objemných okuliarov, ktoré nahradila magickými kontaktnými šošovkami.
Netušila, že jej podoba v ňom prebúdza dávno zabudnuté city. Prudko zovrel v rukách vychádzkovú palicu.
Henry postrehol možné nebezpečenstvo a rýchlo odviedol Ambru bližšie k nemocničnej posteli. Stále však na sebe cítila Dracove oči.
„Neviem, kam sa podeli. Od okamihu, keď ma niečo zhodilo na zem, som už vôbec nič nevidel,“ už snáď po desiaty krát zopakoval Hagrid.
Spamätaj sa, Draco. To dievča len prednedávnom vyrástlo z detských topánok.
Chladné oči však netrpezlivo prešli po jej tele. Rozhodne nevyzerala ako dieťa. Hnevalo ho, že má habit decentne zapnutý až do hora. Pohľadom sa zastavil na perách, ktoré sa mierne pootvorili, lebo sa zvlnili, lebo sa práve chystala niečo povedať.
„Verím, že ich čoskoro nájdeme. Nie je možné, aby sa malé decká len tak vyparili z povrchu zemského,“ stálo ju veľa síl, aby sa nezakoktala.
U Merlina. Prečo na mňa Pán Malfoy, tak čudne hľadí. Cítim sa hrozne nepríjemné. Rukou sa nervózne prehrabala v školskej taške. Nebola zvyknutá na vyzliekacie pohľady zo strany mužov. Vždy sa snažila pôsobiť nenápadne, nebola namaľovaná ani nijak zvlášť upravená. Len prednedávnom sa zbavila objemných okuliarov, ktoré nahradila magickými kontaktnými šošovkami.
Netušila, že jej podoba v ňom prebúdza dávno zabudnuté city. Prudko zovrel v rukách vychádzkovú palicu.
Henry postrehol možné nebezpečenstvo a rýchlo odviedol Ambru bližšie k nemocničnej posteli. Stále však na sebe cítila Dracove oči.
„Neviem, kam sa podeli. Od okamihu, keď ma niečo zhodilo na zem, som už vôbec nič nevidel,“ už snáď po desiaty krát zopakoval Hagrid.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 69x
Nemilovaná II: VIII. kapitola Bolestivá minulosť
15. listopad 2006 | 19.26 | rubrika: Nemilovaná IID
„Pomôž mi,“ jačal Malfoy, keď sa jeho nohy obtreli o obrí chrup. Tom si zúfalo prehrabával vrecká. Nevedel akým spôsobom by mohol zastaviť rozzúreného obra. Tieto bytosti sa nedali zastrašil mágiou. Ich krv pôsobila ako štít proti kúzlam. Tom úmyselne prútikom zamieril na Danov habit.
Drobné zaklínadlo ho po dĺžke roztrhlo. Udivený obor si akurát stihol uvedomiť, že mu v rukách ostal kúsok oblečenia. Dan prudko dopadol na zem. Poriadne si oškrel koleno. Obor k nim rozčúlene naťahoval ruky. Tom sa ledva vyhol jeho výpadu a rýchlo natlačil Dana a Tifany do úzkej jaskyne. Bola taká malá, že sa tam obor nemohol dostať.
„U Merlina,“ ziapal Dan. Ostali mu len spodné nohavice a topánky.
„Nemohol si to urobiť nejak inak ?“ nenávistne zagánil na Toma.
„Neboj sa nabudúce sa nebudem obťažovať so zachraňovaním tvojho krku. Pozbieram to čo s teba ostane a pošlem to tvojim rodičom,“ neľútostne vyhlásil Tom.
Všetci traja sa krčili pri stene. Obor rukou naslepo capkal po vnútornej stene jaskyne. Po chvíli to však vzdal a rezignovane si sadol na zem.
„JA NIE SOM ODKÁZANÝ NA POMOC NEJAKÉHO HUMUSÁKA,“ Dan opäť začínal strácať nad sebou kontrolu.
Tifany odhodlane otvorila oči. Jej dych sa konečne ustálil a bola schopná opäť vnímať realitu. Tom ju opatrne pustil. Bez slova zamieril k Danovi. Z jeho očí vyžarovala zlosť.
„Hej, chalani, neblbnite,“ jemne chytila za ruku Toma, aby mu zabránila urobiť nejakú hlúposť. Prosebne sa naňho zahľadela.
„Neboj sa ani sa ho nedotknem. Nemienim si s ním špiniť ruky. Myslí si, že jeho rodina má právo na nejaké špeciálne výsady,“ pochmúrne si premeral svojho spolužiaka. V žiadnom prípade by nechcel patriť do jeho rodiny.
„ Ja ťa však vyvediem z omylu. Tvoj otec je obyčajný podliak a vrah. Veľavážený Draco Malfoy sa zamiloval do mojej matky. To mu však nezabránil v tom, aby ju bez milosti nechal trpieť a pomaly umierať. Ty nemáš právo niekoho urážať. Je ešte veľa vecí, ktoré o svojej rodine nevieš,“ nekričal naňho, ale z jeho slov vyžarovala tichá výčitka. Dan ostal stáť ako obarený.
„Prepáč, ja som…“ príliš neskoro si uvedomil svoju zaslepenosť. Tom mu práve zachránil život a on nemal ani toľko slušnosti, aby mu poďakoval.
Drobné zaklínadlo ho po dĺžke roztrhlo. Udivený obor si akurát stihol uvedomiť, že mu v rukách ostal kúsok oblečenia. Dan prudko dopadol na zem. Poriadne si oškrel koleno. Obor k nim rozčúlene naťahoval ruky. Tom sa ledva vyhol jeho výpadu a rýchlo natlačil Dana a Tifany do úzkej jaskyne. Bola taká malá, že sa tam obor nemohol dostať.
„U Merlina,“ ziapal Dan. Ostali mu len spodné nohavice a topánky.
„Nemohol si to urobiť nejak inak ?“ nenávistne zagánil na Toma.
„Neboj sa nabudúce sa nebudem obťažovať so zachraňovaním tvojho krku. Pozbieram to čo s teba ostane a pošlem to tvojim rodičom,“ neľútostne vyhlásil Tom.
Všetci traja sa krčili pri stene. Obor rukou naslepo capkal po vnútornej stene jaskyne. Po chvíli to však vzdal a rezignovane si sadol na zem.
„JA NIE SOM ODKÁZANÝ NA POMOC NEJAKÉHO HUMUSÁKA,“ Dan opäť začínal strácať nad sebou kontrolu.
Tifany odhodlane otvorila oči. Jej dych sa konečne ustálil a bola schopná opäť vnímať realitu. Tom ju opatrne pustil. Bez slova zamieril k Danovi. Z jeho očí vyžarovala zlosť.
„Hej, chalani, neblbnite,“ jemne chytila za ruku Toma, aby mu zabránila urobiť nejakú hlúposť. Prosebne sa naňho zahľadela.
„Neboj sa ani sa ho nedotknem. Nemienim si s ním špiniť ruky. Myslí si, že jeho rodina má právo na nejaké špeciálne výsady,“ pochmúrne si premeral svojho spolužiaka. V žiadnom prípade by nechcel patriť do jeho rodiny.
„ Ja ťa však vyvediem z omylu. Tvoj otec je obyčajný podliak a vrah. Veľavážený Draco Malfoy sa zamiloval do mojej matky. To mu však nezabránil v tom, aby ju bez milosti nechal trpieť a pomaly umierať. Ty nemáš právo niekoho urážať. Je ešte veľa vecí, ktoré o svojej rodine nevieš,“ nekričal naňho, ale z jeho slov vyžarovala tichá výčitka. Dan ostal stáť ako obarený.
„Prepáč, ja som…“ príliš neskoro si uvedomil svoju zaslepenosť. Tom mu práve zachránil život a on nemal ani toľko slušnosti, aby mu poďakoval.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 55x
Nemilovaná II: VII. kapitola Stratení v temnotách
12. listopad 2006 | 20.11 | rubrika: Nemilovaná IID
Draco Malfoy, nerozhodne postával pred riaditeľňou. Keď mu domov prišiel list o údajnej smrti jeho syna, takmer dostal infarkt. Dan bol odjakživa jeho obľúbencom a nevedel si predstaviť, žeby ho nahradil niektorí z jeho mladších súrodencov.
Nervózne poklopával vychádzkovou palicou po dverách riaditeľne. Nebol zvyknutý čakať. Nevyhovovala mu spoločnosť, v ktorej sa ocitol.
Henry Craft nesmelo postával pri mužovi odetému v dlhom čiernom plášti, ktorý mal zahalená tvár. Za ruku držal poblednutú ženu. Bola by celkom pekná, nebyť desivých kruhov pod očami a nervozity, ktorá krivila jej črty. Muklovské oblečenie mu však odobralo chuť na ďalšie skúmanie.
Toto sú rodičia Slizolinčanov ? Mukelkovia a neurodzení ? Keby ctihodný Salazar videl aká zberba obsadila Rokfort, radšej by ho celý vyhodil do vzduchu.
Keď sa pracovňa konečne otvorila, vstúpil dnu ako prvý. Mal toľko otázok, že nevedel odkiaľ by mal začať.
Snape sedel za stolom, pokojný a vyrovnaný ako vždy. Hneď mu bolo jasné, že Draco mu chce pripraviť dosť rušné chvíle, preto obrátil svoju pozornosť na zahaleného muža.
„KDE JE MOJA DCÉRA,“ skríkol Barty a urobil pár krokov smerom k nemu. Snape si bol istý, že ten hlas veľmi dobre pozná.
„V záznamoch sa píše, že Tifany Sledgeová je sirota. Tým pádom asi ťažko môžete byť jej otcom,“ chladne ho uzemnil riaditeľ.
„A čo môj syn. Snáď mi nechcete tvrdiť, že Tom bez stopy zmizol. To predsa nie je možné ?“ zapojil sa do debaty Henry Craft. Bol to obézny muž s dobráckou okrúhlou tvárou. V jeho očiach Snape postrehol veľa bolesti a zármutku.
„AKO SI MOHOL PUSTIŤ DANA NA TAKÉ NEBEZPEČNÉ MIESTO, SEVERUS ?“ rýchlo ho prekričal Draco Malfoy.
„Buďte láskavo ticho. Keď rozprávate všetci naraz nerozumiem vám,“ pohŕdavo odsekol Snape.
„Nehraj sa so mnou, Severus. Nevieš čoho všetkého som schopný. Tifany nie je mŕtva. Vidím to v tvojich očiach. Nie si jediný, kto ovláda legilimenciu,“ oči zahaleného muža sa zavŕtali do Snapeovej tváre.
„Neviem o čom to hovoríte. Radím vám, aby ste ma neoslovovali krstným menom pán…“
„Bartemius Crouch junior,“ rozčúlene sa predstavil. Jeho slová mali na riaditeľa dosť veľký účinok. Zúrivo si stiahol kapucňu a odhalil znetvorenú tvár. Riaditeľovi od prekvapenia padla sánka. Niečo také bolo nad jeho sily. Nedokázal zakryť prekvapenie.
„Môj úsmev už nie je taký ako kedysi, ale určite spoznávaš isté črty mojej niekdajšej tváre.“
Snape nemo prikývol. Na nič viac sa nezmohol. Barty totiž podišiel k stolu a surovo ho schmatol za prednú časť habitu.
„Neviem, kde je tvoja dcéra. Mal by sa na to spýtať Hagrida. On ich mal na starosti.“
Nervózne poklopával vychádzkovou palicou po dverách riaditeľne. Nebol zvyknutý čakať. Nevyhovovala mu spoločnosť, v ktorej sa ocitol.
Henry Craft nesmelo postával pri mužovi odetému v dlhom čiernom plášti, ktorý mal zahalená tvár. Za ruku držal poblednutú ženu. Bola by celkom pekná, nebyť desivých kruhov pod očami a nervozity, ktorá krivila jej črty. Muklovské oblečenie mu však odobralo chuť na ďalšie skúmanie.
Toto sú rodičia Slizolinčanov ? Mukelkovia a neurodzení ? Keby ctihodný Salazar videl aká zberba obsadila Rokfort, radšej by ho celý vyhodil do vzduchu.
Keď sa pracovňa konečne otvorila, vstúpil dnu ako prvý. Mal toľko otázok, že nevedel odkiaľ by mal začať.
Snape sedel za stolom, pokojný a vyrovnaný ako vždy. Hneď mu bolo jasné, že Draco mu chce pripraviť dosť rušné chvíle, preto obrátil svoju pozornosť na zahaleného muža.
„KDE JE MOJA DCÉRA,“ skríkol Barty a urobil pár krokov smerom k nemu. Snape si bol istý, že ten hlas veľmi dobre pozná.
„V záznamoch sa píše, že Tifany Sledgeová je sirota. Tým pádom asi ťažko môžete byť jej otcom,“ chladne ho uzemnil riaditeľ.
„A čo môj syn. Snáď mi nechcete tvrdiť, že Tom bez stopy zmizol. To predsa nie je možné ?“ zapojil sa do debaty Henry Craft. Bol to obézny muž s dobráckou okrúhlou tvárou. V jeho očiach Snape postrehol veľa bolesti a zármutku.
„AKO SI MOHOL PUSTIŤ DANA NA TAKÉ NEBEZPEČNÉ MIESTO, SEVERUS ?“ rýchlo ho prekričal Draco Malfoy.
„Buďte láskavo ticho. Keď rozprávate všetci naraz nerozumiem vám,“ pohŕdavo odsekol Snape.
„Nehraj sa so mnou, Severus. Nevieš čoho všetkého som schopný. Tifany nie je mŕtva. Vidím to v tvojich očiach. Nie si jediný, kto ovláda legilimenciu,“ oči zahaleného muža sa zavŕtali do Snapeovej tváre.
„Neviem o čom to hovoríte. Radím vám, aby ste ma neoslovovali krstným menom pán…“
„Bartemius Crouch junior,“ rozčúlene sa predstavil. Jeho slová mali na riaditeľa dosť veľký účinok. Zúrivo si stiahol kapucňu a odhalil znetvorenú tvár. Riaditeľovi od prekvapenia padla sánka. Niečo také bolo nad jeho sily. Nedokázal zakryť prekvapenie.
„Môj úsmev už nie je taký ako kedysi, ale určite spoznávaš isté črty mojej niekdajšej tváre.“
Snape nemo prikývol. Na nič viac sa nezmohol. Barty totiž podišiel k stolu a surovo ho schmatol za prednú časť habitu.
„Neviem, kde je tvoja dcéra. Mal by sa na to spýtať Hagrida. On ich mal na starosti.“
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x)
| přečteno: 36x
Nemilovaná II: VI. Mágia lesa
11. listopad 2006 | 15.34 | rubrika: Nemilovaná IID
O niekoľko hodín neskôr …
Hagridova chalupa bola už od rána plná kriku a zvady. Grawp sedel na veľkej hojdačke, ktorú Hagrid zmajstroval pre svojho syna. Zapchával si uši, aby nemusel počúvať neutíchajúci krik. Odkedy do ich domu prišla Madam Maxime veľa vecí sa zmenilo…
„Olympe, zlatíčko, nehnevaj sa. Musím ísť na obchôdzku,“ zmätene vyjachtal Hagrid.
Cez okno vyletela kuša aj so šípmi. Grawp zamrmlal čosi nezrozumiteľné a opatrne ju vzal do rúk.
„AKO SI MOHOL NIEČO TAKÉ DAŤ MALÉMU DECKU,“ jedovala sa Olympe. Malý Jahib si s ňou takmer prestrelil oko. Bol to Hagridov šesť- ročný syn. Rovnako ako jeho otec aj on zbožňoval nebezpečné situácie.
„Šmária, šak ja som mu to nedal,“ chabo sa bránil Hagrid. Cez okno zazrel troch študentov prichádzajúcich spolu s Filchom. Rýchlo pobozkal stále lamentujúcu Olympe a vybehol von. Celkom zabudol, že mu riaditeľ prikázal viať zo sebou troch slizolinčanov.
Nedokázal pochopiť, prečo Snape trestá študentov zo svojej najobľúbenejšej fakulty. Takisto sa nevedel zmieriť s tým, že bláznivé ministerstvo určilo za riaditeľa Rokfortu bývalého smrťožrúta. Na Rokforte ostával len kvôli tomu, že ako nekvalifikovaný čarodejník, by len ťažko našiel lepšie zamestnanie.
Tom a Dan. To som si mohol myslieť, že mi sem riaditeľ pošle tých dvoch nezbedníkov. Obaja toho majú dosť na rováši. Ale to dievča ? Ako sa priplietlo medzi nich ?
Priateľsky sa usmial na Tifany, ktorá pôsobila dosť bezbranne oproti tým dvom chuligánom. Vedel, že má veľké problémy zaradiť sa do slizolinského kolektívu. Prváci ju akosi neprijali medzi seba.
„Dobrý večer, pán profesor,“ pozdravila mu.
„Pokojne ma volaj Hagrid, nepotrpím si na formality,“ odvetil povzbudzujúco. Tifany mu už od začiatku pripadala, ako veľmi sympatické dievča. Akosi nezapadala do profilu bežnej slizolinčanky.
„A čo vy dvaja ? Čo ste zase vyviedli ?“ otočil sa smerom k Tomovi a Danovi.
„Nestaraj sa, Hagrid,“ odvrkol Dan. Hneď mu dal jasne najavo čo si o ňom myslí.
„OPLAN,“ skríkol Grawp a namieril naňho kušu. Hagrid mu ju rýchlo vytrhol z rúk. Nebadane ho potľapkal po pleci a čosi mu zašepkal do ucha.
„Nič sa nebojte, braček je len trochu rozrušený. Prejdeme sa aby ten sliz…vlastne Snape bol spokojný. Držte sa pohromade a hlavne nerobte paniku.“
Vykročil smerom k Zakázanému lesu. Lampáš v jeho rukách vrhal strašidelné tiene. Mrazivý šuchot lístia a zvuky nočného vtáctva ich sprevádzali na každom kroku. Tifany sa triasla od zimy. Tom dosiaľ nepovedal ani slovo. Nemal záujem sa opäť pohádať s Danom.
Zazrela prúdy červenkastého svetla, ktoré presvitali cez kríky. Jasne rozoznala obrysy prútika, ale nestihla zareagovať. Hagrid ju rýchlo sotil na zem. Nejaké kúzlo preletelo tesne popri nej. Tom a Dan prekvapene zastali. Neviditeľná postava na nich spustila spŕšku zaklínadiel. Tifany vykríkla od bolesti. Jedno z nich ju zasiahlo do hrude.
Hagridova chalupa bola už od rána plná kriku a zvady. Grawp sedel na veľkej hojdačke, ktorú Hagrid zmajstroval pre svojho syna. Zapchával si uši, aby nemusel počúvať neutíchajúci krik. Odkedy do ich domu prišla Madam Maxime veľa vecí sa zmenilo…
„Olympe, zlatíčko, nehnevaj sa. Musím ísť na obchôdzku,“ zmätene vyjachtal Hagrid.
Cez okno vyletela kuša aj so šípmi. Grawp zamrmlal čosi nezrozumiteľné a opatrne ju vzal do rúk.
„AKO SI MOHOL NIEČO TAKÉ DAŤ MALÉMU DECKU,“ jedovala sa Olympe. Malý Jahib si s ňou takmer prestrelil oko. Bol to Hagridov šesť- ročný syn. Rovnako ako jeho otec aj on zbožňoval nebezpečné situácie.
„Šmária, šak ja som mu to nedal,“ chabo sa bránil Hagrid. Cez okno zazrel troch študentov prichádzajúcich spolu s Filchom. Rýchlo pobozkal stále lamentujúcu Olympe a vybehol von. Celkom zabudol, že mu riaditeľ prikázal viať zo sebou troch slizolinčanov.
Nedokázal pochopiť, prečo Snape trestá študentov zo svojej najobľúbenejšej fakulty. Takisto sa nevedel zmieriť s tým, že bláznivé ministerstvo určilo za riaditeľa Rokfortu bývalého smrťožrúta. Na Rokforte ostával len kvôli tomu, že ako nekvalifikovaný čarodejník, by len ťažko našiel lepšie zamestnanie.
Tom a Dan. To som si mohol myslieť, že mi sem riaditeľ pošle tých dvoch nezbedníkov. Obaja toho majú dosť na rováši. Ale to dievča ? Ako sa priplietlo medzi nich ?
Priateľsky sa usmial na Tifany, ktorá pôsobila dosť bezbranne oproti tým dvom chuligánom. Vedel, že má veľké problémy zaradiť sa do slizolinského kolektívu. Prváci ju akosi neprijali medzi seba.
„Dobrý večer, pán profesor,“ pozdravila mu.
„Pokojne ma volaj Hagrid, nepotrpím si na formality,“ odvetil povzbudzujúco. Tifany mu už od začiatku pripadala, ako veľmi sympatické dievča. Akosi nezapadala do profilu bežnej slizolinčanky.
„A čo vy dvaja ? Čo ste zase vyviedli ?“ otočil sa smerom k Tomovi a Danovi.
„Nestaraj sa, Hagrid,“ odvrkol Dan. Hneď mu dal jasne najavo čo si o ňom myslí.
„OPLAN,“ skríkol Grawp a namieril naňho kušu. Hagrid mu ju rýchlo vytrhol z rúk. Nebadane ho potľapkal po pleci a čosi mu zašepkal do ucha.
„Nič sa nebojte, braček je len trochu rozrušený. Prejdeme sa aby ten sliz…vlastne Snape bol spokojný. Držte sa pohromade a hlavne nerobte paniku.“
Vykročil smerom k Zakázanému lesu. Lampáš v jeho rukách vrhal strašidelné tiene. Mrazivý šuchot lístia a zvuky nočného vtáctva ich sprevádzali na každom kroku. Tifany sa triasla od zimy. Tom dosiaľ nepovedal ani slovo. Nemal záujem sa opäť pohádať s Danom.
Zazrela prúdy červenkastého svetla, ktoré presvitali cez kríky. Jasne rozoznala obrysy prútika, ale nestihla zareagovať. Hagrid ju rýchlo sotil na zem. Nejaké kúzlo preletelo tesne popri nej. Tom a Dan prekvapene zastali. Neviditeľná postava na nich spustila spŕšku zaklínadiel. Tifany vykríkla od bolesti. Jedno z nich ju zasiahlo do hrude.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 34x
Nemilovaná II: V. kapitola Nezmazateľné stopy, pod
3. listopad 2006 | 17.29 | rubrika: Nemilovaná IID
Dan dopadol na kolená. Nevedel si vysvetliť ako je možné, že Tom jeho kúzlo poľahky odrazil späť. Zaplavila ho príšerná bolesť. Cítil ako mu po tvári steká krv. kúzlo však bolo mierne zjemnené, preto sa mu nevytvorilo na tele toľko rán.
Tom sa prudko nadýchol. Pohľad na krv mu nerobil dobre. Tá sladká vôňa mu pripomenula matkine telo odchádzajúce do večnosti. Zdesil sa sám seba. Ako mohol niečo také urobiť ? Nie je predsa taký krutý ako Malfoy. Sklonil sa k nemu a pomohol mu vstať.
„Odvediem ho do nemocničného krídla,“ povedal rozrušene.
„Idem s tebou, tento tu už potreboval poriadne dlho spraviť fasádu,“ poznamenala chladne. Malfoy jej začínal liezť na nervy. Mrzelo ju, že pokazil taký príjemný rozhovor. Odhodlane zdvihla tašku a napchala do nej Blacksabata.
„Ja umieram,“ jačal Dan a poriadne sa opieral o Toma. Všetci študenti sa pred nimi rozostupovali.
„Pri Dumbledorovej brade, čo ste mu to urobili ?“ Persa Pomfreyová od ľaku pustila na zem celú fľašku kostirastu. Bola vnučkou vtedajšej školskej sestry. Dlhé fialkasté vlasy schované pod sesterským čepcom jej mimovoľne vstali dupkom.
„On zaútočil ako prvý, musel som sa brániť,“ informoval ju Tom, keď zložil nešťastníka na nemocničnú posteľ.
Dan jej odtisol ruky, keď sa ho pokúsila dotknúť. Celý čas hystericky jačal a bláznivo gúľal očami.
„Nerobte scény, pán Malfoy. Nič to nie je,“ natiahla sa za nejakou fľaštičkou a dôkladne mu potrela tvár.
„Zaklínadlá Polovičného Princa patria do čiernej mágie. Budem to musieť nahlásiť,“ zahundrala nahnevane a strčil Malfoyovi do úst lyžicu plnú nejakej páchnucej gebuziny. Persa vzala Danov prútik a prinútila ho vyvrhnúť predchádzajúce kúzlo.
„Riaditeľ veľmi prísne monitoruje používanie týchto zaklínadiel. Hneď ako s vami skončím pôjdete sa s ním osobne pozhovárať. Určite vám to neuškodí. Vy dvaja ho odprevadíte, akosi často sa dostávate do sporov.“
„Nič sme nespravili. To nie je spravodlivé,“ poznamenala Tifany.
Tom sa prudko nadýchol. Pohľad na krv mu nerobil dobre. Tá sladká vôňa mu pripomenula matkine telo odchádzajúce do večnosti. Zdesil sa sám seba. Ako mohol niečo také urobiť ? Nie je predsa taký krutý ako Malfoy. Sklonil sa k nemu a pomohol mu vstať.
„Odvediem ho do nemocničného krídla,“ povedal rozrušene.
„Idem s tebou, tento tu už potreboval poriadne dlho spraviť fasádu,“ poznamenala chladne. Malfoy jej začínal liezť na nervy. Mrzelo ju, že pokazil taký príjemný rozhovor. Odhodlane zdvihla tašku a napchala do nej Blacksabata.
„Ja umieram,“ jačal Dan a poriadne sa opieral o Toma. Všetci študenti sa pred nimi rozostupovali.
„Pri Dumbledorovej brade, čo ste mu to urobili ?“ Persa Pomfreyová od ľaku pustila na zem celú fľašku kostirastu. Bola vnučkou vtedajšej školskej sestry. Dlhé fialkasté vlasy schované pod sesterským čepcom jej mimovoľne vstali dupkom.
„On zaútočil ako prvý, musel som sa brániť,“ informoval ju Tom, keď zložil nešťastníka na nemocničnú posteľ.
Dan jej odtisol ruky, keď sa ho pokúsila dotknúť. Celý čas hystericky jačal a bláznivo gúľal očami.
„Nerobte scény, pán Malfoy. Nič to nie je,“ natiahla sa za nejakou fľaštičkou a dôkladne mu potrela tvár.
„Zaklínadlá Polovičného Princa patria do čiernej mágie. Budem to musieť nahlásiť,“ zahundrala nahnevane a strčil Malfoyovi do úst lyžicu plnú nejakej páchnucej gebuziny. Persa vzala Danov prútik a prinútila ho vyvrhnúť predchádzajúce kúzlo.
„Riaditeľ veľmi prísne monitoruje používanie týchto zaklínadiel. Hneď ako s vami skončím pôjdete sa s ním osobne pozhovárať. Určite vám to neuškodí. Vy dvaja ho odprevadíte, akosi často sa dostávate do sporov.“
„Nič sme nespravili. To nie je spravodlivé,“ poznamenala Tifany.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 42x
Nemilovaná II: IV. Nevraživosť
2. listopad 2006 | 13.59 | rubrika: Nemilovaná IID
„Ja z teba nemám strach. Neradím ti, aby si pokračoval v tých hnusných svinstvách,“ odvrkol chladne. V očiach sa mu zračil hnev. Neznášal, keď si z neho Dan robil posmech. Vedel, že niečo také mu asi nikdy nebude môcť odpustiť.
„Snáď s ňou nemáš také isté plány. Chceš mi snáď nahovoriť, že sa ti páči ? Je taká nevinná. To ťa priťahuje, však ?“ keď sa pokúsil vstať, surovo ho zatlačil späť na zem. Slizolinčania okolo neho utvorili tesný kruh.
„NECHAJ HO, MALFOY,“ vyhŕkla Tifany. Nebola si istá či je to dobrý nápad, ale už sa nemohla dívať na to, ako ho trápia. Nezniesla by to. Vyliezla spoza rohu s prútikom pripraveným na útok. Nemala však dostatočné množstvo vedomostí, aby ho mohla použiť.
„Uväzniť,“ vykríkol Dan. Cítila ako sa jej podlomili nohy. Silné povrazy sa okolo nej bolestivo ovinuli. Ledva vládala dýchať. Pyžama sa jej na niekoľkých miestach roztrhla.
„Jedine ja mám právo rozhodovať čo sa tu bude diať. Nemala by si sa zaplietať zo spodinou. Náš Tomík skoro ani nie je čarodejník. Má otca muklovského pekára a mamu zradkyňu krvi. Nemyslím si, že je pre teba vhodný. Zabudni naňho. Ja ťa môžem naučiť oveľa zaujímavejšie veci. On nepatrí do Slizolinu. Je to len obyčajný slab…“ Dan nestihol dokončiť vetu. Zboku ho do chrbta zasiahla zvláštna červená žiara. Tifany pocítila silu zaklínadla, aj keď sa jej nedotklo. Slizolinčania primrzli na mieste ako sochy.
Kúzlo, ktoré ju spútalo sa samo zrušilo. Dan ležal na zemi, vystretý ako sviečka a nemohol sa ani pohnúť. Blacksabat mu poriadne poškriabal ruku. Nepáčilo sa mu, že zaútočil na jeho paničku.
„Ako si to urobil ?“ opýtala sa vystrašene. Zrejme sa musel dostať k svojmu prútiku, keď sa slizolinčania dívali na ňu. V jeho očiach zbadala čosi ako zvláštny zelený záblesk.
„Ja neviem. Občas sa mi to stáva,“ odvetil pokojne. Zastrčil si prútik späť do vrecka. Tackavo prešiel okolo znehybnených spolužiakov. Brucho ho potom údere poriadne zabolelo.
„Nezačínaj si so mnou, Malfoy, lebo to trpko oľutuješ. Moji rodičia ťa nemusia zaujímať…“ niečo mu pošepol do ucha. Podľa toho, ako sa Dan zatváril spoznala, že to nebolo nič príjemné.
„Tom Craft, čo sa to tu deje ?“ začuli tlmený hlas.
„Nič dôležité, pani profesorka.“
Šéfka Slizolinskej fakulty Denisa Nateová neveriacky prekročila začarovaných slizolinčanov. Kvôli tomu, že bola nesmierne vychudnutá všetci žiaci ju tajne prezývali Kostra. Dlhé striebristo- plavé vlasy vrhali zvláštne matné svetlo. Tifany veľmi pripomenula vílu z rozprávkovej knižky. Na jej tvári sa roztiahol nepekný úškrn. Prezerala si začarovaných, akoby to boli nejaké exponáty v múzeu.
Pohľadom sa zastavila na sporo odetej Tifany, ktorá si nervózne pritláčala zvyšky pyžamy k telu. Taký trapas hneď v prvú noc na internáte vôbec neočakávala. Profesorka Nateová si ju pochybovačne premeriavala. Očervenela ako paradajka. Nebola schopná dostať zo seba ani jediné slovo.
„Pani profesorka, ja…no skrátka…“ nevedela koľko jej toho môže prezradiť. Malfoy by jej to určite poriadne vytmavil, keby sa ho odvážila z niečoho obviniť.
„Snáď s ňou nemáš také isté plány. Chceš mi snáď nahovoriť, že sa ti páči ? Je taká nevinná. To ťa priťahuje, však ?“ keď sa pokúsil vstať, surovo ho zatlačil späť na zem. Slizolinčania okolo neho utvorili tesný kruh.
„NECHAJ HO, MALFOY,“ vyhŕkla Tifany. Nebola si istá či je to dobrý nápad, ale už sa nemohla dívať na to, ako ho trápia. Nezniesla by to. Vyliezla spoza rohu s prútikom pripraveným na útok. Nemala však dostatočné množstvo vedomostí, aby ho mohla použiť.
„Uväzniť,“ vykríkol Dan. Cítila ako sa jej podlomili nohy. Silné povrazy sa okolo nej bolestivo ovinuli. Ledva vládala dýchať. Pyžama sa jej na niekoľkých miestach roztrhla.
„Jedine ja mám právo rozhodovať čo sa tu bude diať. Nemala by si sa zaplietať zo spodinou. Náš Tomík skoro ani nie je čarodejník. Má otca muklovského pekára a mamu zradkyňu krvi. Nemyslím si, že je pre teba vhodný. Zabudni naňho. Ja ťa môžem naučiť oveľa zaujímavejšie veci. On nepatrí do Slizolinu. Je to len obyčajný slab…“ Dan nestihol dokončiť vetu. Zboku ho do chrbta zasiahla zvláštna červená žiara. Tifany pocítila silu zaklínadla, aj keď sa jej nedotklo. Slizolinčania primrzli na mieste ako sochy.
Kúzlo, ktoré ju spútalo sa samo zrušilo. Dan ležal na zemi, vystretý ako sviečka a nemohol sa ani pohnúť. Blacksabat mu poriadne poškriabal ruku. Nepáčilo sa mu, že zaútočil na jeho paničku.
„Ako si to urobil ?“ opýtala sa vystrašene. Zrejme sa musel dostať k svojmu prútiku, keď sa slizolinčania dívali na ňu. V jeho očiach zbadala čosi ako zvláštny zelený záblesk.
„Ja neviem. Občas sa mi to stáva,“ odvetil pokojne. Zastrčil si prútik späť do vrecka. Tackavo prešiel okolo znehybnených spolužiakov. Brucho ho potom údere poriadne zabolelo.
„Nezačínaj si so mnou, Malfoy, lebo to trpko oľutuješ. Moji rodičia ťa nemusia zaujímať…“ niečo mu pošepol do ucha. Podľa toho, ako sa Dan zatváril spoznala, že to nebolo nič príjemné.
„Tom Craft, čo sa to tu deje ?“ začuli tlmený hlas.
„Nič dôležité, pani profesorka.“
Šéfka Slizolinskej fakulty Denisa Nateová neveriacky prekročila začarovaných slizolinčanov. Kvôli tomu, že bola nesmierne vychudnutá všetci žiaci ju tajne prezývali Kostra. Dlhé striebristo- plavé vlasy vrhali zvláštne matné svetlo. Tifany veľmi pripomenula vílu z rozprávkovej knižky. Na jej tvári sa roztiahol nepekný úškrn. Prezerala si začarovaných, akoby to boli nejaké exponáty v múzeu.
Pohľadom sa zastavila na sporo odetej Tifany, ktorá si nervózne pritláčala zvyšky pyžamy k telu. Taký trapas hneď v prvú noc na internáte vôbec neočakávala. Profesorka Nateová si ju pochybovačne premeriavala. Očervenela ako paradajka. Nebola schopná dostať zo seba ani jediné slovo.
„Pani profesorka, ja…no skrátka…“ nevedela koľko jej toho môže prezradiť. Malfoy by jej to určite poriadne vytmavil, keby sa ho odvážila z niečoho obviniť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 43x
Nemilovaná II: III. Dcéra smrťožrúta
2. listopad 2006 | 13.58 | rubrika: Nemilovaná IID
Barty stratil pojem o čase. Všetko sa mu zlievalo dokopy. Zdalo sa mu, akoby ho niekto volal z veľkej diaľky… Cítil dotyk milovanej osoby, ktorý ho neúprosne viazal k ľudskému svetu. Iná desivá sila ho však nemilosrdne hnala do stavu absolútneho bezvedomia. Videl postavy v maskách. Začul chladný smiech, ktorý ho nechtiac rozochvel. Už vedel komu patrí… Zazrel mŕtvolne bledú tvár otca pár minút, predtým než ho zabil. Tie strašné spomienky zrazu vyplávali na povrch. Nebol nevinný a uvedomoval si neodvratnosť svojich činov…Sladká príchuť nevedomosti sa zmenila na horký blen.
„Barty, miláčik, nie…“ zhrozene zašepkala Vicky. Netušila, aký jed mu prenikol do krvi. Márne sa pokúšala nájsť niečo čo by mu pomohlo.
Bolo to zvláštne opäť počuť ako ho niekto nazval menom. Menom vraha, ktorý už nemôže odčiniť spáchané zločiny. Ako sa dá zmyť z rúk krv otca ? Je možné to niečím nahradiť ?
Točil sa v obludnom kruhu plnom obetí, ktoré naňho ukazovali prstom. V ušiach mu znel ich nárek a výkriky zlosti.
„Barty, miláčik, nie…“ zhrozene zašepkala Vicky. Netušila, aký jed mu prenikol do krvi. Márne sa pokúšala nájsť niečo čo by mu pomohlo.
Bolo to zvláštne opäť počuť ako ho niekto nazval menom. Menom vraha, ktorý už nemôže odčiniť spáchané zločiny. Ako sa dá zmyť z rúk krv otca ? Je možné to niečím nahradiť ?
Točil sa v obludnom kruhu plnom obetí, ktoré naňho ukazovali prstom. V ušiach mu znel ich nárek a výkriky zlosti.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 49x
Nemilovaná II: II. Osud klope na dvere
2. listopad 2006 | 13.57 | rubrika: Nemilovaná IID
Niečo však hrozivo zaprašťalo. Dvere sa prelomili na polovicu. Muž rýchlo siahol po prútiku. Sivastý záblesk zasiahol vysokého chlapa, ale nespôsobil mu žiadnu ujmu.
„Nie som zvyknutý dlho čakať. Nemysli si, že sa zabiješ a svoje tajomstvo si odnesieš do hrobu,“ zahrmel nepríjemne piskľavý hlas, ktorý vôbec nepasoval k tomu mohutnému telu. Bolo mu jasné, že ide toho istého polovičného obra, ktorí sa v jeho dome ukázal pred niekoľkými týždňami. Vytrhol mu z rúk nápoj a hodil ho o zem. Veľkou topánkou zašliapol niekoľkomesačnú prácu.
„Ja nič neviem. Som len obyčajný mrzák,“ rýchlo ustupoval pred zlovestnou postavou.
„Veď ty si spomenieš. Mám pre teba návrh, ak mi pomôžeš, vrátim ti spomienky. Budeš vedieť ako sa voláš a odkiaľ pochádzaš. Volám sa Gamar Golum a kedysi som bol tajným prostredníkom medzi obrami a temným pánom,“ snažil sa pôsobiť priateľsky, ale akosi sa mu to nedarilo.
„To mi nepomôže. Už nechcem viac trpieť. Pre mňa už všetko skončilo.“
„Chceš umrieť ? No dobre….“ Gamar mu prudko vrazil dýku do brucha. Muž zúfalo obomkol rukami tú tenkú striebornú vecičku. Zrútil sa na zem k jeho nohám.
„Ale bude to veľmi bolestivé,“ trpko sa zasmial pozorujúc zvíjajúce sa telo, pod ktorým začínala narastať mláka krvi. Vrhol pobavený pohľad na svoju obeť.
„Nie som zvyknutý dlho čakať. Nemysli si, že sa zabiješ a svoje tajomstvo si odnesieš do hrobu,“ zahrmel nepríjemne piskľavý hlas, ktorý vôbec nepasoval k tomu mohutnému telu. Bolo mu jasné, že ide toho istého polovičného obra, ktorí sa v jeho dome ukázal pred niekoľkými týždňami. Vytrhol mu z rúk nápoj a hodil ho o zem. Veľkou topánkou zašliapol niekoľkomesačnú prácu.
„Ja nič neviem. Som len obyčajný mrzák,“ rýchlo ustupoval pred zlovestnou postavou.
„Veď ty si spomenieš. Mám pre teba návrh, ak mi pomôžeš, vrátim ti spomienky. Budeš vedieť ako sa voláš a odkiaľ pochádzaš. Volám sa Gamar Golum a kedysi som bol tajným prostredníkom medzi obrami a temným pánom,“ snažil sa pôsobiť priateľsky, ale akosi sa mu to nedarilo.
„To mi nepomôže. Už nechcem viac trpieť. Pre mňa už všetko skončilo.“
„Chceš umrieť ? No dobre….“ Gamar mu prudko vrazil dýku do brucha. Muž zúfalo obomkol rukami tú tenkú striebornú vecičku. Zrútil sa na zem k jeho nohám.
„Ale bude to veľmi bolestivé,“ trpko sa zasmial pozorujúc zvíjajúce sa telo, pod ktorým začínala narastať mláka krvi. Vrhol pobavený pohľad na svoju obeť.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 41x