X. Náhrdelník

25. listopad 2006 | 11.29 | rubrika: Nemilovaná IID
Urobila pár nesmelých krokov smerom k nemu. Nebola si istá, čo od neho môže očakávať. Tom ju jemne objal a pošepkal jej : „Neopustím ťa, nemaj obavy.“ Takisto k nej pociťoval silnú náklonnosť a rád sa zdržiaval v jej blízkosti.
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x) | přečteno: 51x

Prekliaty mág: 3. kapitola Návrat domov

24. listopad 2006 | 19.48 | rubrika: Prekliaty mágD
„Nie, mýliš sa. Prišiel si na tento svet vďaka mne. V našich žilách koluje rovnaká krv,“ Freyala pomaly vstala a zamierila k nemu. Rukou sa dotkla jeho tváre a vtisla mu na čelo chladný bozk. Už dávno nedokázala rozdávať nehu a lásku. Jediný raz vo svojom živote pochovala v srdci zlo a zamilovala sa. Cena za túto skúsenosť však bola príliš vysoká.
Strácal sa v jej očiach. Zaplavovala ho neha, ale zároveň aj hrozná nenávisť. Jeho srdce jasne naznačovalo, že neklame. Nebol si istý ako sa má zachovať. Zirzaw vyliezol späť na jeho plece a pošepkal mu do ucha : „Daj si pozor, Freyala nemá žiadne zábrany. Môže ťa kedykoľvek zradiť.“
Ostrý chvost chameleóna sa nebadane obtrel o jeho kožu. Konečne sa spamätal. z poblúznenia.
„NECHCEM VIDIEŤ ANI JEDNÉHO Z VÁS, NEHĽADAJTE MA,“ cez hlavu si prevliekol čarodejný plášť. Nevládal viac znášať toľko lží a sklamania. Všetci to vedeli a zatajili to pred ním. Rýchlo sa ponoril do oslobodzujúcej neviditeľnosti.
„Lucien, neodchádzaj. Musíš sa dozvedieť celú pravdu,“ počul hlas, ženy, ktorá je údajne jeho matkou. Stále tomu nemohol uveriť. Bola taká krásna, ale aj skazená a chladná. Márne sa snažil vyhnať jej podobu z mysle. Ponáhľal sa domov. Chcel, aby mu to vysvetlili Sorrelovci.


[ Pokračování článku ]
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x) | přečteno: 39x

V zajatí snov VI. Temné spojenectvo

24. listopad 2006 | 18.23 | rubrika: V zajatí snovD
Pocítila na krku mrazivý dych. Vôbec nebola schopná mu odpovedať. Privrela oči a snažila sa spomenúť na kúzlo, ktoré ju naučil Garapodo.
Loxosceles sykol od bolesti, keď ho popŕhlila magická energia. Joja sa rýchlo vymanila z jeho zovretia. Nemienila viac podliehať svojim pocitom.
„To si ešte odpykáš,“ odvrkol rozčúlene. Nemal však čas svoje vyhrážky uskutočniť.
Z radu čarodejníkov
[ Pokračování článku ]
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 40x

Noc t. II: 24. kap. Dvojitá avada, deň víťazstva ?

23. listopad 2006 | 19.35 | rubrika: Noc temných IID
"Viem, že ma počuješ...asi by som ti mal oznámiť, že Sagria je mŕtva." Voldemort ju jemne pobozkal na krk.
Oči jej začali slziť. Nie, to nemôže byť pravda...
"Ale ty nie si. Nemôžem sa predsa vzdať svojej obľúbenej hračky..." Helen ďakovala nebesiam, že nie je schopná rozprávať. V takejto situácii by sa len ťažko zdržiavala. Mala chuť mu vyškriabať oči.
"Nagini ju zožrala za pár minút...Tá špiónka si nič iné nezaslúžila...Ostala si sama, už nemáš žiadneho spojenca...Tak mi to vyhovuje. Nikto sa neodváži s tebou priateliť..."

[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x) | přečteno: 125x

Prekliaty Mág : 2. kapitola Freyala, mágia je mocn

23. listopad 2006 | 14.55 | rubrika: Prekliaty mágD
Za stromami sa mihol tmavý tieň. Sám nemohol chlapca zajať. Bál sa urobiť niečo také, v prítomnosti vyštudovaného čarodejníka.
Rýchlo vyslal správu do pevnosti Iškabar. Bola to hrozivá stavba pripomínajúca čarodejnícky klobúk popretkávaný obrovskými pavučinami. Mágovia ju považovali za oficiálne sídlo zlých mocností, do ktorého nemal žiaden poctivý človek prístup. Jeho myšlienky zaleteli ďaleko, celou svojou bytosťou sa sústredil, aby čo najskôr nadviazal spojenie.
Pocítil varovné popŕhlenie, keď jeho myseľ prešla cez ochranu pevnosti. Postupne získavala nadvládu nad jeho telom…Zmocňovala sa ho radosť pri pomyslení, že konečne dostane zaslúženú odmenu.


[ Pokračování článku ]
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x) | přečteno: 46x

Kúzelník, všetko je inak

21. listopad 2006 | 17.34 | rubrika: Jednorázovky
Prechádzal tmavou ulicou. Počul len ozvenu svojich vlastných krokov. Po chvíli sa obzrel, akoby očakával, že ho niekto sleduje. Nočný vzduch bol ostrý ako britva. Ľadový vietor sa zabáral do jeho duše ako ten najostrejší nôž.
Inokedy mu nočná tma poskytovala útechu a povzbudenie. Ukrývala zakázané bozky pred odsudzujúcimi pohľadmi priateľov a známych. Ale teraz by bol oveľa radšej, keby sa
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 4 (1x) | přečteno: 53x

Noc temných II: 23. kapitola Snárium

20. listopad 2006 | 18.08 | rubrika: Noc temných IID
„To sa ešte nie je isté,“ pri uchu jej zaznel veselý smiech. Zazrela mladé tmavovlasé dievča oblečené v špinavých šatách.
„Som rada, že ťa po takom dlhom čase vidím.“
Helen si spomenula na ducha, ktorý spôsobil jej zdržanie.
„Trish, to si bola ty ?“ Zo šiat jej stále kvapkala voda a v topánkach jej niečo ločkalo.
„Ó bohužiaľ, áno. Ani nevieš ako veľmi sa mu túžim pomstiť. Práve preto musím trčať tu. Negatívne city nepatria na druhú stranu…Ale teraz už viem, že ty si ďalšia z jeho obetí…“
Trish ju posotila do mäkkého kresla. Na stolíku pred nimi sa objavili dve šálky plné horúcej tekutiny.
„Odkiaľ poznáš Voldemorta, on ťa zabil ?“
Trish jej vtisla do ruky pohár. „Vypi to, pomôže ti to udržať sa v tomto stave. Tom bude veľmi prekvapený…Musíš spať, aby si dokázala premôcť hadie jazyky….tvoje telo prestane cítiť bolesť…Nech vie ako je to stratiť „milovanú“ osobu ?
Helen takmer rozliala nápoj. Milovanú osobu ? To dievča tuším stratilo rozum.
„Voldemort žeby niekoho miloval ? To skôr začnú z neba padať galeóny…“ Rozosmialo ju to.
Trish mierne očervenela. „Nemyslela som to až tak doslova.“
„To si viem predstaviť, povie avada kedavra a budem spať navždy…Zavesí ma do tej svojej „impozantnej“ zbierky a každému kto tam vkročí bude vravieť, pozri sa nešťastník tam visí moja manželka a ty dopadneš presne ako ona…“
Trish obrátila kreslo, aby Helen nevidela do fontány. Niečo zdvihlo pohár a pritlačilo jej ho k ústam. Napriek tomu, že sa bránila tekutina neúprosne stiekla dolu jej hrdlom…
„Tak, to by sme mali. Teraz sa vrátime k tvojej počiatočnej otázke. Voldemort ma naozaj zabil a nielen mňa, ale aj mojich blízkych. Všetko sa to začalo, keď si naši zmysleli, že by som mala mať brata…Zapáčil sa im jeden chalan, ktorého si neskôr adoptovali…Volal sa Ben žil v tom istom sirotinci ako Tom… Keď sme tam šli s rodičmi vyzdvihnúť ho, stretla som sa tam s Tomom. Nazval ma tým čudným výrazom ako sa to povie…humusáčka, ale povedal aj to, že by sa so mnou chcel vyspať. Vynadala som mu….Nepáčilo sa mi, že hľadel ako na nejakú vec nehodnú jeho pozornosti…Chcel sa so mnou len pohrať…Okrem toho moje hormóny sa akosi zbláznili a zamilovala som sa do Bena.“
„To je naozaj zaujímavé, ale prečo mi to vlastne hovoríš ?“
„Aby nám rýchlejšie prešiel čas. Teraz sa nemôžeš prebrať… mučenie by pokračovalo a to predsa nechceš…o chvíľu ti dovolím nahliadnuť čo sa deje, ale najprv by si si ma mala vypočuť…pomôže ti to…“
Trish vytiahla tarotové karty. Rozhodne ich porozkladala po stole. „Vždy si želel, aby som mu prezradila čo ho čaká…“
„Neverím veštbám.“ Helen nespokojne obracala hlavu k fontáne. Chcela vedieť čo s ňou urobí…
Trish pohŕdavo odfrkla a obrátila jednu s kariet. Boli celkom iné ako tie, ktoré sa bežne používajú na veštenie. Vyzerali skôr ako pohybujúce sa fotky. Na karte, ktorú vytiahla sa usmievala podobizeň mladého chalana.
„Takto vyzeral Ben. No povedz nie je chutný ?“ Priložila kartu k ústam a pobozkala ju.
„Neviem, niečo sa mi na ňom nepozdáva,“ skonštatovala keď ju požiadala, aby si kartu lepšie prezrela. Jej oči sa zabodli do príťažlivého blondiaka, ktorému tvár zdobil falošný pokrytecký úsmev.
„Áno, máš pravdu. Tom neklamal, keď mi o ňom hovoril…Naozaj ma chcel len využiť, ale nebol to žiadny zabijak a k ničomu ma nenútil. Mal úplne inú taktiku…“
„Keď sa k nám nasťahoval natrvalo, bola som celá bez seba. To si mala vidieť koľkokrát som sa zakrádala do kúpeľne, akože som si niečo zabudla, len preto, aby som ho mohla vidieť nahého…Myslím, že aspoň príťažlivosť bola vzájomná…naši nič nevedeli. Mysleli si, že ho budem milovať ako brata…“ Trish si odpila z druhej šálky…Nevšímala si Helenin nepokoj.
„Nemysli si, že sme skončili v posteli. Ben ma vždy poslal preč…najprv som nevedela prečo to robí, ale neskôr… Helen zbadala ako sa karta zmenila na malú obrazovku…


Ben ležal rozvalený na posteli. V rukách zvieral nejaký kus zožltnutého papiera. Niekoľkokrát ho v ruke pokrkval a hneď zasa vyrovnával.
„Ahoj, zlatko,“ Trish si sadla konča postele a chystala sa rozopnúť si gombíky. Dúfala, že ju aspoň tentoraz nepošle preč…
„Neblbni, nemám náladu. Len sa pozri čo mi poslal ten nafúkanec..“ Podal jej list napísaný červeným atramentom.


ZABIJEM ŤA, BEN, AK SA MI BUDEŠ PLIESŤ DO CESTY.

„To je len nejaký žart. Asi ťa chce niekto naštvať…“
„Ja viem, kto to písal a ver mi, že to nie je žiadna sranda. Radšej už choď čo ak niekto príde…“
„Ja ťa ľúbim a chcem ostať s tebou…nebráň mi v tom…“
„Kedy už tvoja pekná hlavička začne premýšľať ? Daj mu to čo chce, prikazujem ti to.“
„Ako vieš, že to písal Tom ?“
„To je viac než jasné, kto iný by mi podľa teba poslal správnu naškrabanú na kúsku pergamenu…on je divný a myslím, že je psychopat…skrátka urob čo chce a už sa k tomu nevracajme..“


Obrazovka sa zmenila naspäť na kartu. „Nebudem mu zazlievať, že to odo mňa žiadal…ale ja som nemohla. Tom nebol škaredý, ale mňa nikdy nepriťahoval…“ Vytiahla ďalšiu kartu. „Ale tebe sa určite bude páčiť, niekdajší Riddle…“
Helen od neho nemohla odtrhnúť zrak… Proti svojej vôli pripustila, že v nej vzbudzuje rovnaké pocity ako terajší Voldemort.
„Škoda, že si ma vtedy nemohla zastúpiť…Ešte to chvíľu vydrž…“
Položila kartu naspäť na stolík. Nechcela riskovať, že uvidí nejakú z jeho vrážd…úplne jej stačilo keď pred jej očami zabil Sala.
„Pozbierala som všetok svoj dôvtip a nakoniec sa mi podarilo získať si Bena. Stali sa z nás milenci…“
Helen zacítila zvláštne teplo, akoby sa jej niečo dotýkalo. Bolo to neznesiteľné…
„To robíš ty ?“ zúfalo zavrčala na svoju spoločníčku.
Trish preletela pohľadom po fontáne. „Nie, to sú odozvy z …radšej to nechajme tak…teraz sa tam rozhodne nesmieš pozrieť neurobilo by ti to dobre, napi sa ešte raz…“ Šálka sa znovu naplnila. Helen tentoraz neváhala.
„Tom to zistil a nakoniec ma zahnal do kúta. Nevedela som čo mám robiť, tak som si vrazila nôž do brucha…a ďalej to už poznáš… rozprávala som ti to keď sme ešte boli stratené duše…Trochu som postúpila a teraz je zo mňa snová duša, mám to tu na starosti, ale už to nebude trvať dlho. Niekto ma príde vystriedať…“
„Pokoj Dina, nemyslím tým teba…“ Nejakí ľudia sa začali obšmietať okolo nich.
„Och, celkom som zabudla, na opačnej pologuli je noc…“ Rýchlo luskla prstami.
„Neboj sa myslia si, že sa im to sníva…Nasmerovala som ich sekcie zvanej lúka…“
„SME V SNÁRIU ?“ Bola iná dimenzia, do ktorej sa dostávajú všetci ľudia počas spánku. Nočné mory a nepríjemné sny im občas spôsobia snové duše, ktoré ostali kvôli niečomu pripútané. Hore sa občas zvažovalo či aj Dinira nepôjde do Snária… Vtedy prežívala ten najhorší strach, že bude túžiť a nedostane, že bude cítiť večný smäd…Taká je krajina snov. Všetko sa rozplynie a duša ostane sama čakajúca na ďalší sen…Preto bola Trish taká zhovorčivá a priateľská. K ľuďom, ktorý prichádzali snívať sny musela byť občas krutá…podvedome sa jej báli a nevenovali jej pozornosť…
„Jasné, čo si čakala prestupnú stanicu ? “

[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (4x) | přečteno: 101x

V zajatí snov: V. Učiteľ mágie

19. listopad 2006 | 18.43 | rubrika: V zajatí snovD
„Nie, dosť už,“ nepriateľsky zavrčala Joja. Jej hlas však veľmi rýchlo prešiel do prerývaného šepotu. Napriek uvoľneniu dýchacích ciest sa vôbec necítila bezpečne. Drobné bozky však neustávali. Mala pocit, akoby bol veľmi blízko nej. Možno by stačilo len natiahnuť ruku a dotknúť sa ho.
„Joja, si tam ?“ Teta Hedviga nespokojne zabúchala na dvere. Ochranný symbol na jej čele prudko zažiaril.
[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x) | přečteno: 48x

Purpurový svet II: Sladká lož

18. listopad 2006 | 18.12 | rubrika: Jednorázkovky HP
Varovanie : Táto poviedka sa výrazne odkláňa od verzie J. K. R. Je to taká malá teória, čoby sa prípadne mohlo alebo vôbec nemuselo stať. :)
Malé dievčatko oblečené v otrhaných šatách sedelo schúlené v kúte. V rukách zvieralo rozbitú bábiku. Bol to posledný darček, ktorý dostala od mami. Ako veľmi jej chýbala. Odkedy zomrela otec si vylieval všetku zlosť na nej. Považoval ju len za slúžku určenú len na varenie a upratovanie.
„Tak čo sestrička, zahráme sa spolu ?“ Morfin sa priblížil k nej s prútikom v ruke. Sila nejakého zaklínadla ju zhodila na zem. Zacítila neskutočne silnú bolesť.
„Si nehodná nášho rodu, si obyčajná šmukelka,“ posmieval sa jej. Zazrela mŕtvolu vystupujúcu z rieky. Naťahovala sa za ňou a pokúšala sa ju uškrtiť.
Zrazu ju zalialo silné svetlo. Ocitla sa na zelenej lúke plnej krásnych kvetov. Niekto ju pohladil po vlasoch. Prudko sa obrátila.
„Mamička,“ snová postava k nej natiahla ruku. Ich prsty sa preplietli. Vykročili spolu po zamatovej tráve.
„Náš čas, bol príliš krátky, dieťa moje. Musela som ťa nechať v rukách otca, ktorý ti nedokázal dať lásku. Tento sen je ako celý tvoj terajší život. Krehký, ľahko zničiteľný. Láska dokáže aj zabíjať. Vie, byť aj krutá. On ťa nikdy neľúbil, nepatril ti. Všetko to bola len ilúzia, ako tento sen…ako sen…On je len vysnená ilúzia.“


„Nie, to nie je pravda,“ vykríkla Merope. Líca mala vlhké od sĺz a hrozne sa triasla. Morfin ju veľmi často tyranizoval. Vždy si nenechal ujsť príležitosť, aby ju pred otcom znemožnil. Kruté spomienky nemilosrdne vyplávali na povrch spolu s jeho smrťou. Sen s matkou bol tiež veľmi živý. Vycítila, že má pravdu.
„Neboj sa, láska moja. To bol len zlý sen,“ Tom ju upokojujúco objal. Cítil ako jej splašene bije srdce. Pritisla sa k nemu čo najbližšie a márne sa snažila premôcť účinok toho hrozného sna. Zasypal ju nežnými bozkami, ktoré postupne zamestnali jej myseľ aj telo. Želala si, aby mu viac nemusela dávať elixír, lásky.
Začuli nesmelé zaklopanie na dvere. Dovnútra vošiel malý Tom oblečený v modrej pyžame. Merope nemohla uveriť tomu, že tie drobné bledé rúčky dokázali zabiť. Vedela, že to urobil v sebaobrane, ale mohol predsa použiť aj inú kliatbu.
Na Morfinovi jej nezáležalo. Zaujímal ju jedine Tom. Nechcela, aby jeho dušu ťažilo také strašné tajomstvo. Upokojovalo ju len to, že mu tú spomienku vymazala z mysle. Všimla si, že má nakrivo pozapínané gombíky.
„Dobrú noc,“ odvetil nesmelo. Potichu zavrel dvere a nechal ich samých.
„Čo je toto ?“ jej manžel zdvihol zo zeme drobnú fľaštičku. Nevšimla si, že jej z vrecka vypadla fľaštička s ďalšou dávkou elixíru lásky.
Merope vedela, že nastal okamih pravdy. Jej vysnený svet sa začínal rúcať.
„Zajtra ráno, to zistíš,“ odvetila rozrušene. Vyskočila z postele a zamkla sa v kúpeľni. Pomocou prútika rozbila zrkadlo. Vzala do ruky jednu z črepín. Potom si už na nič nespomínala. Zaplavil ju skutočný purpurový svet.


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 5 (2x) | přečteno: 48x

Nemilovaná II: IX. Parselan

17. listopad 2006 | 13.02 | rubrika: Nemilovaná IID
Podišiel celkom blízko k nej. Túžil sa jej dotknúť, aby sa ubezpečil, že je skutočná.
Spamätaj sa, Draco. To dievča len prednedávnom vyrástlo z detských topánok.
Chladné oči však netrpezlivo prešli po jej tele. Rozhodne nevyzerala ako dieťa. Hnevalo ho, že má habit decentne zapnutý až do hora. Pohľadom sa zastavil na perách, ktoré sa mierne pootvorili, lebo sa zvlnili, lebo sa práve chystala niečo povedať.
„Verím, že ich čoskoro nájdeme. Nie je možné, aby sa malé decká len tak vyparili z povrchu zemského,“ stálo ju veľa síl, aby sa nezakoktala.
U Merlina. Prečo na mňa Pán Malfoy, tak čudne hľadí. Cítim sa hrozne nepríjemné. Rukou sa nervózne prehrabala v školskej taške. Nebola zvyknutá na vyzliekacie pohľady zo strany mužov. Vždy sa snažila pôsobiť nenápadne, nebola namaľovaná ani nijak zvlášť upravená. Len prednedávnom sa zbavila objemných okuliarov, ktoré nahradila magickými kontaktnými šošovkami.
Netušila, že jej podoba v ňom prebúdza dávno zabudnuté city. Prudko zovrel v rukách vychádzkovú palicu.
Henry postrehol možné nebezpečenstvo a rýchlo odviedol Ambru bližšie k nemocničnej posteli. Stále však na sebe cítila Dracove oči.
„Neviem, kam sa podeli. Od okamihu, keď ma niečo zhodilo na zem, som už vôbec nič nevidel,“ už snáď po desiaty krát zopakoval Hagrid.


[ Pokračování článku ]
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x) | přečteno: 69x